Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-111-2017.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/111/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: A. F., M.. XX.XX.XXXX, bytom U. X, Q., zastúpený T.. T. B., M. XX, Q. proti žalovanému: TERNO Slovensko, spotrebné družstvo, Bratislava, Ivánska cesta 12, IČO: 00 500 674, zastúpený advokátskou kanceláriou smith&smith legal s.r.o., Bratislava, Panenská 24, IČO : 36 360 341 o návrhu na obnovu konania, na odvolanie žalobu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 56 C 27/2015-92 zo dňa8.februára 2017 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k 56 C 27/2015-97 zo dňa 8.februára 2017 potvrdzuje. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k 56 C 27/2015-97 zo dňa 8.februára 2017 (týmto bolo v zmysle §224 C.s.p. opravené záhlavie napadnutého rozsudku) súd prvej inštancie návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vo veci sp. zn. 14C/363/2005 vedenej na Okresnom súde Bratislava V zamietol a rozhodol, že žalovanému priznáva plnú náhradu trov konania o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobca návrh na obnovu konania zdôvodnil ust. § 228 ods. 1, písm a/ a b/ O.s.p. tvrdiac, že súdy v pôvodnom konaní pochybili keď nevykonali navrhnuté dôkazy - vypočutie I.. S. U. a ďalších ním navrhovaných svedkov, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 470 ods. 1,2,3; § 397 ods. 1; § 400 ; § 403 ods. 1 a 2; § 411 ods. 1 a § 417 ods. 1 C.s.p. v dôsledku čoho konštatoval, že nevykonanie navrhovaného dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), ale nie odňatie možnosti konať pred súdom. Civilný sporový poriadok zveruje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa vykonajú, pričom strany majú právo navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; súd však nie je viazaný týmito návrhmi na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy; posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Pokiaľ teda strane konania bolo umožnené navrhnúť dôkazy, a súd návrhu na vykonanie dokazovanie nevyhovel, nebola strana konania vylúčená z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu zákon priznáva.
1.2. Žalobca nepreukázal skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ktoré by mohli privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, resp. nepreukázal, že možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, preto súd prvej inštancie
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a podľa ust. § 417 ods. 1 C.s.p. zamietol žalobu žalobcu ktorou sa domáhal zmeny tohto rozhodnutia.
1.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. a žalovanému ako v plnom rozsahu úspešnej strane sporu priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti predmetného rozsudku.
2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca. V podstatnej časti svojho odvolania opísal skutkový dej, tak ako je opísaný v základnom konaní. Zastáva názor, že neprávny stav ktorý existuje už 26 rokov je zapríčinený nedôsledným a nesprávnym úradným postupom konajúcich súdov, keďže nezistili skutočnú podstatu veci. Nesprávne vyhodnotili a posúdili verejné listiny, ktoré predložil žalobca súdu včas a sú založené v súdnom spise. Súd nevzal do úvahy, že v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv a následného povolenia vkladu bolo už skôr začaté správne konanie na Okresnom súde Bratislave V vo veci reštitučného nároku podľa zákonu 229/91 Zbierky, ktorý uplatnila matka žalobcu právom. Práve preto proces uzatvorenia označených kúpnych zmlúv bolo predčasne realizované. Predmetné zmluvy a povolené vklady sú realizované dňa 18.9.1998 a 29.6.1998 teda 2 roky skôr než bolo rozhodnuté o reštitučnom nároku. Žalovaný bol vlastníkom nehnuteľnosti už od roku 1998. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd sa v základnom konaní nevysporiadali s kľúčovou okolnosťou, ktorou je s platnosť kúpnej zmluvy. Obsah zdôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v bodoch 17 až 21 nie je preukázaný a považuje ho za domnienku súdu. Navrhuje, aby súd prizval do konania súdneho znalca a opakovane vykonal dokazovanie vypočutím už vypočutých svedkov I.. Š., I.. Š. a I.. S. U.. Tieto dôkazy môžu pozitívne ovplyvniť súdne konanie a jeho výsledky v prospech žalobcu. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 4. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle §379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné. 5. Podľa § 397 C.s.p. proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci; b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci; c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní; d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením; e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
6. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom (I. ÚS 4/2011).
7. Obnova konania má v systéme opravných prostriedkov občianskeho sporového konania osobitné postavenie, pretože ním možno napadnúť rozhodnutie ktoré už nadobudlo právoplatnosť. Občiansky sporový poriadok vychádza z tejto mimoriadnej povahy a v nadväznosti na to aj upravuje podmienky, za ktorých je obnova konania prípustná. Princíp právnej istoty tu môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov a napravenia „vád najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém”, ale nie z dôvodu právnej čistoty. Pri uplatnení tézy, vyplývajúcej z rozhodnutí ESĽP, podľa ktorej rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na prípady možnosti prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na výnimky z tejto zásady. Právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade vykladať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad.
8. Z obsahu odvolania rezonuje nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím súdu, tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 14C/363/2005 v ktorom sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam z titulu dedičského nároku po svojej matke. Podľa názoru žalobcu dôkazy predložené v základnom konaní dostatočne preukazujú oprávnenosť jeho nároku a nápravy rozhodnutia súdu v jeho prospech sa snaží domôcť prostredníctvom obnovy konania.
9. Súd prvej inštancie v zdôvodnení svojho rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom podal výklad o podmienkach, za ktorých je možné uplatniť obnovu konania, ktorá je mimoriadnym opravným prostriedkom, pričom odkázal aj na judikatúru (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2009, sp. zn. 6 Obo 57/2009; uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 2. 2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010), ktorú správne na daný prípad použil. Správne zdôraznil, že dôvodom obnovy konania môžu byť len skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré strana sporu, ktorá ich navrhuje bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní (sú v porovnaní s pôvodným konaním „nové") a súčasne môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
10. Z tejto základnej podstaty žalobca nevychádzal, a opakovane, tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie, tak aj v odvolacom konaní za dôvod obnovy konania považuje opätovné vykonanie navrhnutých, a už aj vykonaných dôkazov - výsluchov svedkov v základnom konaní. Vytýka obom súdom nesprávne zhodnotenie už vykonaných dôkazov. V súvislosti s prejavom nespokojnosti strany sporu ústavný súd konštantne vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy strany sporu. Tak je tomu, aj v danom prípade. Súd prvej inštancie v spojení s odvolacím súdom o žalobe žalobcu v základnom konaní rozhodol v jeho neprospech, rozhodnutie ktoré je právoplatné. V zmysle ustanovenia § 228 ods. 2 C.s.p. je výrok právoplatného rozsudku záväzný. Záväznosť právoplatného rozhodnutia nemôže žalobca odmietnuť spochybňovaním jeho správnosti a využitím mimoriadnych opravných prostriedkov bez toho, aby boli splnené podmienky k ich realizácii.
11. Obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho dôvodu výslovne v ňom uvedeného, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje, napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k 56 C 27/2015-97 zo dňa 8.februára 2017 ako vecne správny podľa v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p..
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle §396 ods. 1 a § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).