Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/31/2018

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s., Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému Z. R., E., X. XX, o zaplatenie 2 911,83 € istiny s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 22Csp/1/2017-92 z 21.11.2017 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca žalobou, doručenou mu 27.7.2017, domáhal voči žalovanému a z čoho pohľadávka vyplývala, čo na pojednávaní žalovaný uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, výpoveďou žalovaného a zistil tento skutkový stav: Zmluvné strany uzavreli 21.12.2012 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, obsahom ktorej bolo zriadenie osobného účtu č.1540317003 žalovanému, vydanie a používanie platobnej karty Maestro - medzinárodná, ako aj poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, s oprávnením ktorejkoľvek zmluvnej strany ju písomne vypovedať. Za poskytovanie služieb bol žalobca oprávnený si účtovať poplatky podľa sadzobníka na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Ďalšie vzájomné práva a povinnosti boli upravené všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej len VOP). Zmeny obchodných podmienok a ich účinnosť banka oznamovala ich zverejnením v obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe. Cituje znenie čl. III písm. A bod 15.,23.,36. a 38. VOP, účinných od 15.12.2012. Podľa výpisov z účtu žalovaného došlo v období 1.11.2014-28.11.2014 k prečerpaniu účtu. Dlh na účte žalovaného postupne narastal a nakoľko ho žalovaný neuhradil, žalobca pristúpil 27.6.2017 k uzavretiu účtu, kedy debetný zostatok predstavoval 2 911,83 €. Súčasťou debetného zostatku je aj zmluvná pokuta (ďalej len pokuta) pri nepovolenom prečerpaní účtu 6 x 15 € a príplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou a výkonom rozhodnutia vo výške 11 x 5 €. Na preukázanie nároku žalobca doložil výpis o úrokových sadzbách produktov s účinnosťou od 1.6.2017 a sadzobník poplatkov spojených s vedením účtu účinný od 1.1.2017. Úrok pri nepovolenom prečerpaní predstavoval 28 % ročne, suma poplatkov za vedenie účtu predstavovala pri bežnom účte 3,90 €, za výzvu na plnenie pri nepovolenom prečerpaní účtu sa uplatňoval poplatok 30 €, pri nepovolenom prečerpaní sa súčasne uplatňoval nárok na pokutu 15 €. Za vedenie účtu postihnutého exekúciou alebo výkonom rozhodnutia bol stanovený príplatok 5 €. Z výpisov z účtu (č.l.4-15) vyplýva, že v období od 1.11.2014-30.4.2015 čerpal žalovaný povolené prečerpanie. Výška povoleného prečerpania od 18.3.2014 bola 1 500 €. Výška povoleného prečerpania od 4.5.2015 bola 0 € (č.l.16). Zistený skutkový stav právne posúdil: Cituje znenie § 708,§ 709 ods.1,§ 710,§ 497,§ 499,§ 261 ods.3 písm. d) Obch. zák.,§ 1 ods.4,§ 9 ods.1,2,§ 10 zák.č.129/10 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného 18.3.2014 (ďalej len ZoSÚ; poznámka súdu),§ 40 ods.1,§ 457,§ 451,§ 100,§ 107 ods. 1,2 O. z. a § 5b zák.č.250/07 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a ďalej uvádza: Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy, lebo žalovaný v danom prípade vystupoval ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalobca pri uzatvorení zmluvy vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že „sa jedná“ o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive. Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovanému odôvodňuje tým, že žalovaný sa dostal do nepovoleného prečerpania a tento svoj dlh nevyrovnal. V prvom rade je potrebné uviesť, že z výpisov z účtu žalovaného vyplýva, že ten mal najneskôr od 18.3.2014 povolené prečerpanie vo výške 1 500 €. Podľa cit. ust. sa pre uzatvorenia Zmluvy o povolenom prečerpaní vyžaduje písomná forma. V konaní však nebolo preukázané uzatvorenie Zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým, aby táto obsahovala náležitosti podľa § 10 ods.1 zák. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ust., ktorý bol účinný 18.3.2014, Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a),b),d),f),g),i) a w), povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť. Nakoľko v tomto prípade nebolo žalobcom preukázané naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania, konštatuje absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu (dohody o povolenom prečerpaní) podľa § 40 ods.1 O. z., dôsledkom čoho je ohľadne poskytnutých plnení na základe takéhoto úkonu daný režim bezdôvodného obohatenia (§ 457 O. z.). Ak žalobca umožnil žalovanému čerpať povolené prečerpanie bez riadne uzatvorenej písomnej zmluvy a následne sa takto dostal do nepovoleného prečerpania, aj pri tomto nepovolenom prečerpaní nastupuje režim bezdôvodného obohatenia. O. z. rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je O. z. alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať § 107 O. z. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna 2 ročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca mal najneskôr k 4.5.2015 nepochybne vedomosť, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a aká konkrétna je výška jeho bezdôvodného obohatenia, nakoľko od daného dňa došlo k zmene výšky limitu povoleného prečerpania z 1 500 € na 0 € (č.l.16). Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť žalobcovi najneskôr 5.5.2015, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej plynutia pozostávajúci z uvedených 2 zložiek. Žalobu podal žalobca na súd 27.7.2017, t.j. po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby, keďže 2 ročná premlčacia doba mu uplynula 5.5.2017. V predmetnom spore ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky, a preto mu nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods.1 a § 255 ods.1 (ich znenie cituje). Žalobca bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Vo veci mal žalovaný plný úspech, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania, nakoľko z obsahu spisu mu však žiadne trovy konania nevyplývajú, preto mu náhradu trov konania nepriznal. 3. Proti uvedenému rozsudku v celom rozsahu žalobkyňa v zákonnej lehote podala nasledovné o d v o l a n i e a uviedla: Súd uvedeným rozsudkom žalobu zamietol, vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pričom v odôvodnení rozsudku uviedol nasledovné argumenty: 1. Uviedol, že z výpisov z účtu vyplýva, že žalovaný mal poskytnuté povolené prečerpanie, pričom v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvy o povolenom prečerpaní v písomnej forme s tým, aby obsahovala náležitosti, teda nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povolenému prečerpaniu, skonštatoval absolútnu neplatnosť takého právneho úkonu. S uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C. s. p.] a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 365 ods.1 písm. b) C. s. p.]. Má za to, že pokiaľ súd považoval žalobu za neúplnú, tak ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal ju vyzvať na jej doplnenie/opravu v zmysle

§ 129 ods.1 C. s. p. (jeho znenie cituje). Z gramatického výkladu predmetného ust. pritom vyplýva, že v prípadoch neúplných podaní súd obligatórne vyzve na doplnenie/opravu takéhoto podania. Súd nemá fakultatívnu možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zák. mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť uvedené vady konania v § 129 C. s. p. uvedeným postupom. Súd ju na doplnenie žaloby o zmluvu o povolenom prečerpaní nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesné vadný a jej ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jej práv. Súd v konaní ju vyzval na odôvodnenie a preukázanie nárokov na poplatky a úroky, avšak nie na doloženie zmluvy o povolenom prečerpaní. Predkladá zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorá bola uzatvorená na diaľku, t. j. neobsahuje podpisy zmluvných strán. Keďže súd rozhodol o nezrozumiteľnej žalobe, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu jej neúplnosti ňou uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku, odňal jej možnosť konať pred súdom. Ide o vady konania, vymedzené v § 365 ods.1 písm. b) C. s. p., ktoré sú porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky (ďalej len SR) zaručuje okrem zák., aj čl.46 a n. Ústavy SR a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zák., a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim postup súdu, ktorým je CSP, resp. bol O. s. p. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplnej a určitej žaloby, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zák. stanovené podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo jej v konaní odopreté právo na ochranu jej oprávneného nároku, uplatneného žalobou. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jej odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § § 365 ods.1 písm. h) C. s. p. a § 365 ods.1 písm. b) C. s. p. Navrhuje, v zmysle § 388 CSP, rozhodnutie súdu zmeniť a vyhovieť jej žalobe v plnom rozsahu a zároveň jej priznať náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov. 4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a zistil, že neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku (§ 387 ods.1 , ani na jeho zmenu (§ 388 , lebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP], preto rozsudok, podľa § 389 ods.1 písm. c) CSP, zrušil a vec vrátil, podľa § 391 ods.1 CSP, súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zák., právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 6. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 7. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov.

8. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 9. Skutočnosti uvedené v odvolaní nedávajú podklad pre záver, že súd svojim procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva a preto ani nemohlo dôjsť k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 10. Podľa § 132 ods.3 žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. 11. Nepripojenie Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte nemožno považovať za nezrozumiteľnosť alebo neúplnosť žaloby, preto nebolo povinnosťou súdu žalobkyňu vyzývať na pripojenie Zmluvy o povolenom prečerpaní na účte. 12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. 13. Podľa § 378 ods.1 na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 217 ods.1 pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté. 15. V ZBIERKE ZÁKONOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Ročník 2018, bol 27.9.2018 vyhlásený pod č. 271 N Á L E Z Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 11/2016 zo 7. februára 2018, ktorým (o. i.) r o z h o d o l: Ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov n i e j e v s ú l a d e s čl. 46 ods.1 v spojení s čl.1 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca ustanovenie § 5b zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinnosť. 16. Ústavný súd SR v Náleze I. ÚS 204/06-25 zo 17.10.2006 vyslovil právny názor, že hoci (uverejnená pod č.460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a zák.č.38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, nemajú výslovné ust. o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom a fortiori musí tomu tak byť vo veciach neskončených právoplatne v momente uverejnenia nálezu o nesúlade. Opačný výklad je priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. 17. So zreteľom na uvedené musel byť urobený záver, že pokiaľ súd ex offo prihliadol na premlčanie uplatnenej pohľadávky, nepoužil správny právny predpis a na daný skutkový stav ho nesprávne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu. 18. Ak sa súd dopustil omylu v právnom posúdení pre chybné použitie právnej normy alebo pre jej chybnú interpretáciu a z tohto dôvodu súčasne nedostatočne zistil skutkový stav, nesplnil tým ústavnú a zákonnú povinnosť garantovať obsah základného práva na súdnu ochranu a nie je povinnosťou odvolacieho súdu takýto komplexne chybný postup naprávať a v takom prípade musí byť napadnutý rozsudok zrušený a vec musí mu byť vrátená na ďalšie konanie.

19. Súd v ďalšom konaní (§ 391 ods.3 opätovne rozhodne a vysporiada sa so všetkými skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou počas konania, najmä vyhodnotí ňou predloženú Zmluvu o povolenom prečerpaní na účte. 20. O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 237 ods.1 . 21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.