Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/212/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, v konaní právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému: J. E., Q.. XX.XX.XXXX, s evidovaným trvalým pobytom J. Ž. Q. F., v konaní o zaplatenie 1.177,78 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 740,38 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od 16.08.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.177,78 Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 16.08.2015 do zaplatenia (ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia). Žalobu zdôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 10.04.2015 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu poskytol sumu 1.170,- Eur a túto sa žalovaný zaviazal vrátiť s úrokom v pravidelných mesačných splátkach v počte 36 po 41,40 Eur. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním už pri prvej splátke, žalobca si dňa 16.08.2015 uplatnil okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný na úver zaplatil doteraz len sumu 312,62 Eur.

2. Žalovaný nemá v súčasnosti v Registri obyvateľov SR evidovanú adresu, má evidovaný iba trvalý pobyt Mesto Ž. Q. F.. Súdu sa miesto jeho pobytu zistiť nepodarilo, preto postupoval podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a doručil žalobu žalovanému oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 28.08.2018). Podľa uvedeného ustanovenia sa písomnosť považuje po pätnástich dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

3. Na pojednávaní dňa 27.09.2018 súd rozhodol bez prítomnosti ospravedlneného žalobcu, ktorý žiadal konať v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa takisto nedostavil, predvolanie mu súd doručoval v súlade s ust. § 106 ods. 3 oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu (vyvesené dňa 28.08.2018).

4. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov mal súd potom preukázané, že sporové strany uzavreli dňa 10.04.2015 zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v § 1 ods. 2 určuje, že spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Žalobca mal v procese uzatvárania tejto zmluvy postavenie veriteľa (dodávateľa) podľa § 2 písm. b) cit. zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona, pričom podľa § 2 písm. d) cit. zákona sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

5. Zo zmluvy vyplýva, že žalovanému bol schválený úver vo výške 1.170,- Eur, pričom mal zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 117,- Eur a tento mu bol v zmysle bodu 10.1 zmluvných dojednaní hneď zrazený žalobcom a tak fakticky žalovaný dostal len sumu 1.053,- Eur. Podľa zmluvy mal žalovaný úver splácať v 36 mesačných splátkach po 41,40 Eur, no zo zmluvy a z oznámenia žalobcu (ako veriteľa) o schválení úveru vyplýva, že mal splácať žalovaný mesačne nielen samotný úver ale aj splátky podľa dohody o poskytovaní služieb, t.j. celkovo mesačná splátka predstavovala 68,04 Eur (41,40 Eur plus 26,64 Eur mesačná splátka podľa dohody o poskytovaní služieb). Dohoda súdu predložená žalobcom nebola a tak súd len zo zmluvných dojednaní viažucich sa k zmluve zistil, že podľa bodu 14. zmluvných dojednaní veriteľ poskytuje aj doplnkové služby na základe osobitnej zmluvy o ich poskytovaní a výška odplaty za ich poskytovanie sa riadi sadzobníkom poplatkov. Žalovaný uzavrel len zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žiadna iná dohoda o poskytovaní uvedených služieb, podľa ktorej by mal žalovaný platiť ďalšie splátky za tieto služby po 26,64 Eur mesačne žalobcom predložená nebola (ani tvrdené jej uzavretie) a teda ak mal žalovaný uhrádzať splátky po 68,04 Eur, tieto boli stanovené bez toho, aby mali právny základ v platnej dohode o poskytovaní služieb. Preto sú v zmluve uvedené nesprávne údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, lebo ak mal žalovaný zaplatiť 36 mesačných splátok po 68,04 Eur, tak spolu to predstavuje 2.449,44 Eur plus poplatok za poskytnutie úveru 117,- Eur a tak celková čiastka je 2.566,44 Eur, pričom v zmluve je celková suma, ktorú musí dlžník zaplatiť určená na sumu 1.607,40 Eur. V oznámení o schválení úveru je uvedená síce aj odplata za poskytnutie služby v sume 959,04 Eur, no táto nie je zahrnutá do celkovej čiastky, ktorú musí dlžník zaplatiť a teda dlžník je realite nezodpovedajúcim spôsobom informovaný o celkovej čiastke, ktorú musí zaplatiť. Tento nedostatok má samozrejme aj vplyv na výpočet RPMN, lebo táto je síce v zmluve určená na 27,02 % (následne v oznámení o schválení úveru je uvedená na úrovni 26,84 %), no v skutočnosti predstavuje 80,90 %, lebo podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkové náklady teda tvoria základ pri výpočte RPMN a pokiaľ žalobca nezahrnul do RPMN aj náklady v súvislosti so službami, tak RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Preto súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bezpoplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

6. Okrem toho je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z.) a tiež uvedenie aká je výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu 10.04.2015). Takéto údaje však nie sú obsiahnuté v návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (žiadosť/zmluva o spotrebiteľskom úvere na č.l. 9 spisu) podpísanom žalovaným, žalobca ich uviedol len do oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 10.04.2015 (č.l. 2 spisu) a tak toto oznámenie je v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka novým návrhom zmluvy. K písomnej akceptácii tohto však už zo strany žalovaného nedošlo a tak je predmetný úver bezúročný a bezpoplatkov aj podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

7. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru má žalobca nárok len na vrátenie sumy 740,38 Eur (žalovanému vyplatená suma 1.053,- Eur mínus ním uhradená suma 312,62 Eur). Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol

8. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca v dôsledku omeškania žalovaného s platením úveru v súlade s čl. 13.1 zmluvných dojednaní zosplatnil úver ku dňu 15.08.2015 listom zo dňa 26.07.2015 obsahujúcim zároveň aj upozornenie na takúto možnosť (čo ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nevylučuje), ktorý list žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 30.07.2015. Preto súd priznal úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 740,38 Eur od 16.08.2015 do zaplatenia, keď k tomuto dňu predstavovala základná úroková sadzba ECB hodnotu 0,05 % ročne.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal úhrady čiastky 1.177,78 Eur s príslušenstvom, úspešný bol v rozsahu 740,38 Eur s príslušenstvom a teda jeho percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 63 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 37 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel, t. j. 26 %, v ktorom rozsahu má žalobca nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.