Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50Csp-3-2018.pdf
PDF · 114.89 KB
Case nature
Area
Subarea
50Csp/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobkyne : O. J., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, proti žalovanému: PROFICREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, o zaplatenie 20.608,34 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa proti žalobkyni priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1) Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.3.2017, sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia 20.608,34 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia a náhrady trov konania.
2) Svoju žalobu odôvodnila tým, že spolu so žalovaným uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXX- XXXXX, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver po splnení podmienok čerpania úveru. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli tiež zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnosti, na základe ktorej dohodli za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného na zriadení záložného práva na nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. I. G. Z., obec I. G. Z., okres A., a to rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X, súp. č. XXX a pozemok - zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X, výmera XXX m2. Z výzvy na poskytnutie dodatočnej lehoty na plnenie vyplýva, že žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 23.088,-€. Zmluvná odmena predstavovala sumu vo výške 14.088,-€ a žalobkyni boli na účet poskytnuté finančné prostriedky vo výške 9.000,-€. Listom zo dňa 20.12.2016 bolo žalobkyni zaslané oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Listom zo dňa 2.2.2017 bol žalobkyni oznámený výsledok dobrovoľnej dražby. Listom zo dňa 10.2.2017 bola žalobkyni zaslaná písomná správa o výkone záložného práva k predmetu dražby. Žalovanému bol odovzdaný výťažok z dražby vo výške 26.175,34 €. Žalobkyňa jednotlivými splátkami uhradila žalovanému sumu spolu vo výške 3.433,-€. S poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov žalobkyňa v žalobe poukázala na neprimeranosť zmluvných podmienok (zrejme zmluvy o úvere č. XXXXXX-XXXXX - pozn. súdu). Zároveň vyjadrila názor, že v uvedenom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Zmluvu žalobkyňa podpísala ako podnikateľ, avšak len z dôvodu, že žalovaný pre poskytnutie úveru vyžadoval od žalobkyne živnostenské oprávnenie. Žalobkyňa sumu vo výške 9.000,-€ použila ako spotrebný úver, a to na opravu rodinného domu. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá je neprijateľnou voči žalobkyni ako spotrebiteľke a zámerne uviedol v zmluve aj IČO žalobkyne s tým cieľom, aby zmluva nebola považovaná za spotrebiteľskú. Žalobkyňa má za to, že v uvedenom prípade sa nejedná o účelový podnikateľský úver, ale o spotrebiteľský úver. Zdôraznila, že veriteľ pre poskytnutie úveru vyžadoval od
nej živnostenské oprávnenie. V súvislosti s uvedeným žalobkyňa poukázala na uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/84/2011 zo dňa 26.5.2011 a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 11CoE/3/2012. S poukazom na to, že žalobkyňa ako zmluvná strana zmluvy o revolvingovom úvere bola identifikovaná menom, priezviskom a rodným číslom, zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a preto je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Žalobkyňa má za to, že úroky dojednané v zmluve sú neprimerane vysoké, odporujú dobrým mravom, čo má na základe citovaných ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok absolútnu neplatnosť dojednania o úrokoch, vyplývajúcich zo zmluvy. Zmluva navyše neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov, termín konečnej splatnosti úveru ako ani výšku, počet a termíny splátok spotrebiteľského úveru, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok a navyše je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa trvá na tom, že kumulácia vyššie uvedených neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve neobstojí ako celok, pretože jednotlivé neprijateľné zmluvné podmienky v nej uvedené predstavujú taký podstatný zásah do jej práv, ktorý možno odstrániť jedine určením neplatnosti celej zmluvy. Žalovaný poskytol žalobkyni plnenie z titulu úverovej zmluvy vo výške 9.000,- €. Žalovaný nehnuteľnosť vydražil za sumu 29.160,-€. Žalovanému bol odovzdaný výťažok vo výške 26.175,34 €. Žalobkyňa jednotlivými platbami uhradila žalovanému sumu vo výške 3.433,-€. V zmysle uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 20.608,34 € (26.175,34 € plus 3.433,-€ mínus 9.000,-€), ktoré žalovaný získal plnením na základe absolútne neplatnej úverovej zmluvy, resp. zmluvy, ktorá je bezúročná a bez poplatkov.
3) Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 4.4.2017 s tým, že žalovaný nárok poprel. Predovšetkým poukázal na tú skutočnosť, že dňa 24.9.2015 bol Okresným súdom Bratislava V pod č.k. 3CbZm/507/2014-44 vydaný rozsudok, ktorým tento súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti č.k. 4Zm/85/2014-15 zo dňa 19.9.2014 v časti zmenkovej sumy 22.104,40 €, 6% úroku zo sumy 22.104,40 € od 24.02.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 73,65 €, náhrady trov konania v sume 2.188,43 €. V časti zmenkovej sumy 14.547,80 €, v časti 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 14.547,80 € od 24.2.2014 do zaplatenia, v časti zmenkovej odmeny vo výške 48,49 € a v časti náhrady trov konania vo výške 1.235,27 € bol zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm/85/2014-15 zo dňa 19.9.2014 zrušený a v tejto časti konanie zastavené. Odporkyňu (v tomto konaní žalobkyňu) súd zaviazal zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní žalovanému) náhradu trov námietkového konania vo výške 354,64 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015 a vykonateľnosť dňa 13.11.2015. Predmetný rozsudok zodpovedá aktuálnemu dlhu v čase jeho vydania (t.j. súčet zosplatnených splátok, ktoré neboli ku dňu 24.9.2015 ako súčasť zmenkovej sumy uhradené spolu s nárokom na jednu zmluvnú sankciu). Dlžná zmenková istina pozostávala z uvedených nárokov a bola v sume 22.104,-€; okrem toho mala žalobkyňa uhradiť ešte zmenkový úrok zo zmenkovej sumy 22.104,-€ vo výške 6% ročne od 24.2.2014 do zaplatenia (pričom ku dňu 24.9.2015 predstavoval čiastku 2.096,59 €) a tiež zmenkovú odmenu v sume 73,65 €, náhradu trov konania 2.188,43 € a náhradu trov námietkového konania 354,64 €. Celková výška záväzkov žalobkyne ku dňu súdneho rozhodnutia 24.9.2015 bola teda 26.817,31 €. Tým, že žalobkyňa ako osoba povinná podľa označeného rozsudku nesplnila povinnosť, ku ktorej bola zaviazaná, výška dlhu sa zvyšovala z dôvodu omeškania s platením (práve v časti položky 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy). Od právoplatnosti rozsudku až do konania dobrovoľnej dražby došlo zo strany žalobcu len k nepatrnému čiastočnému plneniu, a to v sume 333,-€. Celková suma zostávajúcich neuhradených záväzkov (ktorých výška a dôvod existencie bola právoplatne judikovaná) bola ku dňu dražby vo výške 28.278,27 €, pričom táto suma pozostávala: zmenková suma 21.771,40 €, 6% ročný úrok zo zmenkovej sumy od 24.2.2014 do zaplatenia, pričom ku dňu 2.2.2017 predstavoval čiastku 3.890,15 €, zmenková odmena v sume 73,65 €, náhrada trov konania 2.188,43 € a náhrada trov námietkového konania 354,64 €. Výťažkom zo speňaženia predmetu záložného práva, ktoré zabezpečovalo záväzky žalobkyne ako dlžníka voči žalovanému ako veriteľovi zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č.XXXXXX-XXXXX, došlo k splateniu nárokov vo výške 26.175,34 €. Prijatie tejto sumy žalovaným nie je bezdôvodným obohatením, nakoľko uvedená suma bola započítaná na úhradu právoplatne judikovaného dlhu. Ak teda žalovaný prijal peňažné plnenie vo výške menšej ako jemu právoplatne priznaný nárok, potom sa nemohol bezdôvodne obohatiť. Právoplatné súdne rozhodnutie znamená totiž jeho záväznosť a nezmeniteľnosť pre strany sporu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zároveň spochybnil tvrdenia žalobkyne o spotrebiteľskom charaktere ich zmluvného vzťahu. Uzavretiu zmluvy predchádzalo podanie žiadosti o poskytnutie pôžičky so zábezpekou. Už pri jej podaní žalobkyňa vystupovala ako podnikateľ a takýmto spôsobom sa aj identifikovala. Z podanej žiadosti vyplýva, že žalobkyňa podala žiadosť ako fyzická osoba-podnikateľ, pričom peňažné prostriedky žiadala za účelom
„rekonštrukcia nehnuteľnosti - podnikateľská činnosť“. Túto skutočnosť potvrdila svojím podpisom. Z predloženého živnostenského oprávnenia vyplýva, že ako podnikateľ bola oprávnená vykonávať činnosti v nasl. predmetoch podnikania: prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Účel čerpania finančných prostriedkov na podnikateľské účely následne žalobkyňa potvrdila aj uzavretím samotnej zmluvy, kde v jej článku l., ods. 1.1 sa uvádza: „Veriteľ poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky (...).“ Zmluvný vzťah založený zmluvou nenadobudol charakter na základe toho, že sa žalobkyňa identifikovala údajom IČO, ale tým, ako žalobkyňa vystupovala pred a pri uzavretí zmluvy a aké skutočnosti svojím konaním deklarovala a potvrdila. Nesprávne sa na viacerých miestach žaloby domnieva a tvrdí, že podnikateľská povaha zmluvného vzťahu vyplýva z toho, ako je žalobkyňa v zmluve ako jej zmluvná strana označená. Žalobkyňa vstupovala do zmluvného vzťahu so žalovaným ako podnikateľ a peňažné prostriedky čerpala na podnikateľskú činnosť. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporil nikdy sporná, a to ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, sp.zn. 3CbZm/507/2014. Žalobca iný charakter svojho zmluvného postavenia a následne aj celého zmluvného vzťahu začal tvrdiť až v tomto konaní, s odstupom viac ako štyroch rokoch po uzavretí zmluvy. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu považujeme za dôležité poukázať aj na obsah zmluvy, z ktorého vyplývajú viaceré ustanovenia mysliteľné len pri podnikateľskom subjekte. Podľa označenia zmluvných strán je žalobkyňa identifikovaná údajmi o sebe ako podnikateľskom subjekte (údaje : IČO, označenia registra, v ktorom bola ako podnikateľ evidovaná, sídlo ako miesto podnikania). Skutočnosť, že sa v označení dlžníka podľa zmluvy uvádza aj jeho rodné číslo súvisí len s právnou opatrnosťou žalovaného (ako veriteľa), kedy pri prípadnom skončení podnikateľskej činnosti pred splatením záväzkov zo zmluvy je pre veriteľa dôležité poznať aj iný jednoznačný a nezameniteľný identifikátor dlžníka ako je len identifikačné číslo osoby (IČO); takúto funkciu plní práve údaj o rodnom čísle. Podľa už spomenutého článku 1, odsek 1.1 zmluvy sa peňažné prostriedky poskytujú na účel výkonu podnikateľskej činnosti. Podľa článku 14., ods. 14.1. zmluvy sa dlžník zaväzuje udržiavať v platnosti všetky povolenia, registrácie a schválenia v súvislosti s jeho obchodnou činnosťou a podnikaním, nevykonávať nič, čím by ohrozil platnosť a účinnosť svojej existencie ako fyzickej osoby podnikateľa, udržiavať svoj majetok a aktíva v riadnom stave a vykonávať úkony, ktoré zodpovedajú uvážlivým obchodným postupom. Žalovaný považuje za nereálne, aby takéto vyhlásenia robila osoba konajúca ako spotrebiteľ. Ani následne, po uzavretí zmluvy, žalobkyňa svoje záväzky (čo do výšky, dôvodu), obsah zmluvy a ani svoje postavenie v zmluvnom vzťahu nespochybňovala. Napríklad z listu doručeného žalovanému dňa 04.04.2013 vyplýva, že žiadala o vyčíslenie zostatku pre účely predčasného splatenia ku dňu 15.04.2013. Žiadne tvrdenie o „spotrebiteľskom“ postavení dlžníka, či takomto charaktere zmluvy žalobkyňa netvrdila ani potom, ako jej bola vyúčtovaná sankcia za porušenie zmluvných povinností. Rovnako žiadnu z teraz tvrdených skutočností neuvádzala ani v priebehu konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava V. Nakoľko medzi stranami sporu žiadna spotrebiteľská zmluva uzavretá nebola, poprel žalovaný tvrdenia žalobkyne o tom, že by bol mal získať bezdôvodné obohatenie z dôvodu bezúročnosti pôžičky v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Poprel tiež tvrdenie žalobkyne o tom, že uzavretá zmluva by mala byť neplatná pre rozpor úrokov s dobrými mravmi. Výška zmluvnej odmeny za poskytnutie pôžičky bola určená dohodou zmluvných strán, na základe ich zhodne prejavenej vôle a súhlasu.
4) Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 31.5.2017, pričom uviedla, že finančné prostriedky získané na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č. XXXXXX- XXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným boli použité na súkromné účely, t.j. na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalobkyňa zmluvu podpísala ako podnikateľka iba z toho dôvodu, že bola vo finančnej tiesni a živnostenské oprávnenie od nej ako jednu z podmienok poskytnutia pôžičky vyžadoval žalovaný. Žalobkyňa pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a ako zmluvná strana bola označená menom, priezviskom a rodným číslom. Vzhľadom na uvedené je potrebné predmetnú zmluvu posudzovať ako spotrebiteľskú. Podľa žalobkyne žalovaný pri uzatváraní zmluvy použil nekalú obchodnú praktiku, ktorá je neprijateľnou voči žalobkyni ako spotrebiteľovi a zámerne uviedol v zmluve aj IČO žalobkyne s tým cieľom, aby sa zmluva nepovažovala za spotrebiteľskú. Žalobkyňa ďalej poukázala na stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Podľa žalobkyne žalovaný musel mať vedomosť o tom, že od 1.1.2011 sa zmenka v spotrebiteľských vzťahoch nemôže používať, a preto jeho konanie je absolútne zavádzajúce a v rozpore so zákonom.
5) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 13.2.2018. Poprel, že uzavrel so žalobkyňou spotrebiteľskú zmluvu, a že živnostenské oprávnenie bolo jednou z podmienok vyžadovaných žalovaným, a to s poukazom na rozpor so skutočným stavom veci a obsahom predložených dôkazov, ako aj pre pochybnosti o dôvodnosti uvedených tvrdení, keďže ich žalobkyňa netvrdila ani po uzavretí zmluvy o revolvingovej pôžičke so žalovaným, a ani v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava V. Z podania žalobkyne podľa žalovaného nevyplýva jediná skutočnosť, ktorou by spochybnila obsah žiadosti o úver, kde jednoznačne uviedla na aký účel žiada peňažné prostriedky. Žalobkyňa vlastne nespochybňuje žiadny zo svojich úkonov, uvádza len paušálne tvrdenie o tom, že uvedenie IČO v zmluve bolo účelové, a že len na základe toho mala „získať“ podnikateľské postavenie. Žalobkyňa opätovne uvádza len tvrdenia o zmluve tým, že v zmluve bolo uvedené IČO nekalou praktikou. Uvedený údaj nebol do zmluvy uvedený ale bez toho, aby nemal podklad v tých skutočnostiach, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy. Žalobkyňa vôbec nespochybnila obsah žiadosti o úver, hoci z nej jednoznačne vyplývajú skutočnosti popierajúce jej tvrdenia. Nesprávne sa domnieva a tvrdí, že podnikateľská povaha zmluvného vzťahu vyplýva z toho, ako je žalobkyňa v zmluve, ako jej zmluvná strana, označená. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že žalobkyňa teraz uvádzané tvrdenia neuvádzala ani v konaní pred Okresným súdom Bratislava V, sp.zn. 3CbZme/507/2014. Žalobkyňa iný charakter svojho zmluvného postavenia a následne aj celého zmluvného vzťahu začala tvrdiť až v tomto konaní, s odstupom viac ako štyroch rokoch po uzavretí zmluvy. Je účelové, ak na tak zásadnú skutočnosť, ako tvrdí žalobkyňa v tomto konaní, si spomenula až teraz. Uvedený rozsudok nebol spochybnený, napríklad odvolaním a nadobudol právoplatnosť. Podstatným faktom je tiež, že žalobkyňa svoje tvrdenia neuvádzala ani v rámci výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Netvrdila nič z toho, čo tvrdí teraz, po podaní žaloby. Tvrdenia o neprípustnosti zmenky sú nedôvodné, pretože v obchodnoprávnom vzťahu žiadny zákon zmenky nezakázal. Nedôvodné je preto tvrdenie žalobkyne odkazujúce či už na zákon č. 250/2007 Z.z alebo stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015 z dôvodu, že toto je nepoužiteľné vo vzťahu žalobkyňa a žalovaný. Žalobkyňa rovnako nespochybnila ani existenciu a právne dôsledky právoplatného rozhodnutia, v zmysle ktorého bola zaviazaná na plnenie, ktoré v celom rozsahu nesplnila. Účinky právoplatného súdneho rozhodnutia nie je možné zmeniť, zrušiť alebo negovať inak, ako spôsobom určeným zákonom.
6) Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním doručeným dňa 26.03.2018, ktoré bolo tunajšiemu súdu doposlané dňa 7.9.2018 z Okresného súdu Bratislava I. Uviedla, že finančné prostriedky, získané na základe zmluvy o revolvingovej pôžičke č.XXXXXX-XXXXX boli použité na súkromné účely, t.j. na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, teda nie v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou. Žalobkyňa zmluvu podpísala iba preto, že bola vo finančnej tiesni a živnostenské oprávnenie od nej ako jednu z podmienok poskytnutia pôžičky požadoval žalovaný, ktorý tak použil nekalú obchodnú praktiku a teda konal v rozpore s ustanoveniami tak európskeho ako aj vnútroštátneho práva. Žalobkyňa teda zotrvala na svojej predošlej argumentácii s poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvy ako aj na rozhodovaciu prax súdov na území Slovenskej republiky ohľadom ňou uvádzaných tvrdení.
7) Súd v zmysle § 180 C.s.p. vec prejednal na pojednávaní dňa 27.09.2018 v neprítomnosti žalobkyne, ktorá sa na pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila ani nepožiadala o jeho odročenie. Doručenie predvolania žalobkyni ako strane sporu mal súd vykázané na adresu jej vtedajšieho právneho zástupcu, a to ešte pred vypovedaním plnej moci a ukončením zastupovania žalobkyne.
8) Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, obsahom spisu vedeného Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 3CbZm/507/2014, písomnými vyjadrenia strán sporu a zistil nasl. skutk. stav:
9) Žiadosťou zo dňa 29.10.2012 požiadala žalobkyňa žalovaného o poskytnutie pôžičky so zábezpekou, a to na účel: „rekonštrukcia nehnuteľnosti - podnikateľská činnosť“, pričom právnu subjektivitu mala doložiť živnostenským listom.
10) Podľa osvedčenia o živnostenskom oprávnení zo dňa 9.10.2012 bola žalobkyňa (s miestom podnikania: P. XXX/X, K.-P., T.:XXXXXXXX) oprávnená na vykonávanie živnosti v nasl. predmetoch podnikania: prípravné práce k realizácii stavby, uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov.
11) Dňa 14.11.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o revolvingovej pôžičke č.XXXXXX- XXXXX, predmetom ktorej malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov na účely výkonu podnikateľskej činnosti dlžníka vo výške 23.088,-€. Žalobkyňa označená v záhlaví zmluvy ako dlžník menom, priezviskom, sídlom (P. XXX/X, K.) identifikačným číslom (T.:XXXXXXXX), rodným číslom, číslom registrácie v živnostenskom registri, sa zaviazala uvedené prostriedky vrátiť v 48 mesačných splátkach vo výške 481,-€. Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu bola v čl. 4 zmluvy dohodnutá vo výške 14.088,-€.
12) Dňa 14.11.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá záložná zmluva na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o zmluvy o revolvingovej pôžičke č.XXXXXX-XXXXX, a to pohľadávky záložného veriteľa (žalovaného) voči dlžníkovi (žalobkyni) vo výške 23.088,-€ s príslušenstvom, zmluvnými a zákonnými nárokmi vznikajúcimi v súvislosti so zmluvou o pôžičke a tiež plnení plynúcich zo zabezpečovacej zmenky, vyplnenej v súlade so zmluvou o pôžičke a dohodou o vyplňovacom práve ku blakozmenke. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka záložného veriteľa v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka zabezpečila, bola 46.176,-€.
13) Podľa pokladničných dokladov a potvrdeniek predložených žalobkyňou táto žalovanému v období od 30.11.2012 do 24.9.2015 sumu 3.200,-€ a od 24.9.2015 do 28.11.2016 uhradila sumu 233,-€, teda spolu 3.433,-€.
14) Dňa 20.12.2016 bolo žalobkyni adresované oznámenie Profesionálnej dražobnej spoločnosti s.r.o. o dobrovoľnej dražbe, predmetom ktorej mala byť nehnuteľnosť evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXX pre k.ú. I. G. Z., obec I. G. Z., okres A., a to rodinný dom postavený na parc. č. XXX/X, súp. č. XXX a pozemok - zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXX/X, výmera XXX m2.
15) Podľa písomnej správy o výkone záložného práva k predmetu dražby vyššie špecifikované nehnuteľnosti boli vydražené dňa 2.2.2017 o 9.00 hod. na Notárskom úrade B..T. Z., a to vydražiteľom O. P. A..P..U.., C. XX, K., za cenu 29.160,-€. Náklady dražby a odmena dražobníka predstavujú : 2.984,66 €.
16) Dňa 24.9.2015 bol Okresným súdom Bratislava V pod č.k. 3CbZm/507/2014-44 vydaný rozsudok, ktorým tento súd ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm/85/2014-15 zo dňa 19.9.2014 v časti zmenkovej sumy 22.104,40 €, 6% úroku zo sumy 22.104,40 € od 24.02.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny v sume 73,65 €, náhrady trov konania v sume 2.188,43 €. V časti zmenkovej sumy 14.547,80 €, v časti 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 14.547,80 € od 24.2.2014 do zaplatenia, v časti zmenkovej odmeny vo výške 48,49 € a v časti náhrady trov konania vo výške 1.235,27 € bol zmenkový platobný rozkaz č.k. 4Zm/85/2014-15 zo dňa 19.9.2014 zrušený a v tejto časti konanie zastavené. Odporkyňu (v tomto konaní žalobkyňu) zaviazal súd zaplatiť navrhovateľovi (v tomto konaní žalovanému) aj náhradu trov námietkového konania vo výške 354,64 eur. Voči označenému rozsudku, ktorý si žalobkyňa (v tamojšom konaní v opačnom procesnom postavení) oproti vlastnoručnému podpisu prevzala dňa 15.10.2015, nebolo podané odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Rozsudok tak nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2015 a vykonateľnosť dňa 13.11.2015.
17) Vo svojom prednese v konaní pre súdom na pojednávaní dňa 27.9.2018 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na svojej argumentácii v písomných vyjadreniach predložených súdu.
18) Súd vec právne posúdil nasledovne:
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 226 C.s.p. právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
Podľa § 228 ods. 1 C.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 186 ods. 2 prvá veta C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti.
19) Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
20) V súvislosti s právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/507/2014-44 zo dňa 24.9.2015 súd poukazuje na to, že právoplatné súdne rozhodnutie zaväzuje strany sporu, v ktorom bolo toto súdne rozhodnutie vydané. Zmena, zrušenie alebo nepriznanie účinkov právoplatnému rozsudku nie je podľa Civilného sporového poriadku možné inak, ako zákonom predpísaným spôsobom. Súd sa stotožnil s obranou žalovaného v tom smere, že takýmto spôsobom rozhodne nie je podanie žaloby o vrátenie plnenia, ktoré žalobkyňa mala povinnosť žalovanému uhradiť na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Právoplatné súdne rozhodnutie totiž v zásade znamená jeho záväznosť a nezmeniteľnosť pre strany sporu. Skúmať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi je po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo na základe (akejkoľvek a aj spotrebiteľskej) zmluvy judikované veriteľovi plnenie, síce možné je, ale iba a výlučne na základe zákona a v jeho medziach. V posudzovanom prípade by to bolo možné len v rámci exekučného konania (zákon č. 233/1995 Z.z.), nie však v rámci civilného sporového konania. Preto súd v tunajšom konaní (vedenom medzi totožnými stranami sporu ako v konaní sp. zn. 3CbZm/507/2014) nemohol označené právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, zaväzujúce žalobkyňu na plnenie a predstavujúce tak právny dôvod na toto plnenie, preskúmať a prelomiť tak jeho záväznosť a nezmeniteľnosť. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. 11. 2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). Žalobkyňa však nezvolila vhodný procesný prostriedok na ochranu svojich práv tým, že podala žalobu na plnenie o vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto konaní. Neriadila sa citovanou zásadou, keď nepodala odvolanie proti označenému rozsudku Okresného súdu Bratislava V a nenapadla ani neplatnosť dobrovoľnej dražby podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., čím bolo prípadne možné zvrátiť dôsledky konania žalovaného, ktorý pristúpil k realizácii záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy zo 14.11.2012. Táto záložná zmluva zabezpečoval pohľadávku zo zmluvy o revolvingovej pôžičke č.XXXXXX-XXXXX, ktorá je totožná s pohľadávkou judikovanou rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/507/2014-44 zo dňa 24.9.2015. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo (nebolo medzi stranami sporné), že výška sumy, ktorú žalovaný získal z výťažku dobrovoľnej dražby realizovanej dňa 2.2.2017 Profesionálnou dražobnou spoločnosťou s.r.o. (26.175,34 €) nepresahuje výšku pohľadávky žalovaného ku dňu realizácii dražby (28.278,27 €), ba dokonca ani ku dňu vydania rozsudku Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/507/2014-44 zo dňa 24.9.2015 (26.817,31 €), a to aj po zohľadnení plnenia žalobkyne po vydaní rozsudku (233,-€).
21) Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že neboli naplnené predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko právnym dôvodom na plnenie žalobkyne voči žalovanému, ku ktorému došlo poskytnutím výťažku žalovanému z realizácie záložného práva, ako aj dobrovoľným plnením žalobkyne, bola pohľadávka judikovaná právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava V, č.k. 3CbZm/507/2014-44 zo dňa 24.9.2015. Súdu preto neostalo iné, ako žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť.
22) O náhrade trov konania žalovaného súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný mal plný úspech vo veci, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu, t.j.100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) .
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V zmysle § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 1, 2 a 3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).