Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_24S-13-2018.pdf
PDF · 275.28 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/13/2018
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: A. P. - VORON, Školská 1 573/33, 962 05 Hriňová, IČO: 50205218, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Vodná č. 6, 041 01 Košice, IČO: 31309909, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská č. 32, 827 99 Bratislava, IČO: 17331927, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SK/0719/99/2016 zo dňa 13. novembra 2017 takto
rozhodol:
Správny súd z r u š u j e Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave č. SK/0719/99/2016 zo dňa 13. novembra 2017 a Rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. P/0276/06/16 z 27. októbra 2016 a v e c v r a c i a prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalobcovi priznáva úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ktorú je 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 2 -
žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. O výške trov súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
dministratívne konanie
1. Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (ďalej len „inšpektorát SOI“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal dňa 13. júla 2016 kontrolu v prevádzkovej jednotke žalobcu - ARMY SHOP, Lúčna 3320, Hriňová (ďalej len „prevádzka žalobcu“), zameranú na dodržiavanie ustanovení Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) a zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách (ďalej len „Zákon o cenách“). O výsledkoch kontroly bol spísaný Inšpekčný záznam z 13. júla 2016 (ďalej len „Inšpekčný záznam“). Inšpektori inšpektorátu SOI (ďalej len „inšpektori“) vykonali v pozícii bežného spotrebiteľa kontrolný nákup, v rámci ktorého zakúpili v prevádzkovej jednotke žalobcu 1 ks zátky do uší v hodnote 0,90 EUR a 1 ks škrtací zapaľovač v hodnote 3,- EUR. Uvedený nákup bol žalobcom vyúčtovaný v hodnote 4,90 EUR, čím došlo k poškodeniu spotrebiteľa o 1,- EUR. Správnosť účtovanej predajnej ceny zátky do uší bola odkontrolovaná podľa dokladu z ERP č. 0001 z 13. júla 2016, ktorý obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. Na kontrolný nákup v hodnote 3,- EUR (škrtací zapaľovač) nebol zo strany predávajúceho vydaný žiadny doklad o kúpe. Predávajúci nadobúdací doklad k predávanému škrtaciemu zapaľovaču ani iný doklad jeho nadobudnutia nevedel predložiť. Inšpektori prekontrolovali aj dodržiavanie označovania tovarov predajnými a jednotkovými cenami u 30 druhov tovarov a zistili nedostatok v označení predajnej ceny u výrobku: 400 ml ARMY spray farebný a nedostatok v označení jednotkovej ceny u nasledovných druhov výrobkov: 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml Montana black
spray a 10,- EUR, 90 ml Lotos štandard impregnačný spray á 5,50 EUR, tj. spolu u 3 druhov výrobkov. Ďalej zistili, že v čase kontroly nebola spotrebiteľovi v Reklamačnom poriadku žalobcu ani inou formou jasne a zrozumiteľne poskytnutá informácia o alternatívnom riešení sporov. Inšpektorát SOI uzavrel, že za zistené nedostatky zodpovedá predávajúci - žalobca. Súčasťou Inšpekčného záznamu bolo uloženie záväzných pokynov v zmysle zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 128/2002 Z.z.“), ktorých plnenie mal zabezpečiť žalobca s termínom ich vykonania ihneď a trvale a to:
- zabezpečiť, aby na zakúpené výrobky boli vydávané doklady o kúpe v zmysle platných právnych predpisov
- zabezpečiť dodržiavanie zásad pri predaji správnym účtovaním výrobkov v zmysle platných právnych predpisov 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 3 -
- zabezpečiť, aby všetky odpredávané výrobky nachádzajúce sa v ponuke predaja, boli označené predajnými cenami a jednotkovými cenami u tých druhov, u ktorých sa táto povinnosť vyžaduje v zmysle platných právnych predpisov
- zabezpečiť, aby na všetky odpredávané výrobky nachádzajúce sa v ponuke predaja boli na požiadanie predložené nadobúdacie doklady v zmysle platných právnych predpisov
- zabezpečiť zavedenie informácie o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenie sporov v zmysle platných právnych predpisov
S obsahom inšpekčného záznamu bol žalobca oboznámený, porozumel mu a uviedol: „Čo sa týka nesprávneho účtovania išlo o moju nedbanlivosť a rozdiel som si nevšimol. Blok k škrtaciemu zapaľovaču som nevydal z dôvodu, že je to pre mňa neziskový tovar - nákup 3,- EUR, predaj 3,- EUR, dôvod predaja je len to, aby zákazník odporúčal môj obchod s tým, že mám množstvo tovaru. Chýbajúce cenovky a info o ARS boli doplnené už počas kontroly“. Súčasťou Inšpekčného záznamu bol pokladničný blok č. 0001 z 13. júla 2016, preukazujúci nákup tovaru - zátky do uší 1 ks v hodnote 0,90 EUR o 10, 24 hod. Prvostupňové rozhodnutie 2. Dňa 4. októbra 2016 bolo žalobcovi doručené Oznámenie prvostupňového orgánu verejnej správy o začatí správneho konania pod č. P/0276/06/2016 zo dňa 28. septembra 2016, ku ktorému podal žalobca písomné vyjadrenie zo dňa 10. októbra 2016. Rozporoval kontrolné zistenia a z nich vyplývajúce porušenia právnych predpisov. S námietkami žalobcu sa prvostupňový orgán verejnej správy zaoberal v Rozhodnutí č. P/0276/06/16 z 27. októbra 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ako príslušný správny orgán podľa § 4 ods. 1, § 2 a § 3 ods. 2 písm. f) zákona č. 128/2002 Z.z. v súlade s ust. § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol tak, že žalobcovi
- pre porušenie povinnosti predávajúceho správne účtovať ceny pri predaji výrobkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. d)
- pre porušenie povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe v zmysle § 16 ods. 1,
- pre porušenie povinnosti predávajúceho zreteľne označiť výrobok predajnou cenou v zmysle § 14
- pre porušenie povinnosti predávajúceho označiť výrobky jednotkovou cenou v zmysle § 14a ods. 1
- pre porušenie povinnosti predávajúceho spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenie sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom v zmysle § 10a ods. 1 písm. k)
a za porušenie povinností ustanovených v § 4 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 1, § 14, § 14a ods. 1 a § 10a ods. 1 písm. k) Zákona o ochrane spotrebiteľa a na základe správnej úvahy podľa § 24 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa uložil pokutu vo výške 970,- EUR s povinnosťou zaplatiť ju do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia zopakoval priebeh vykonanej kontroly a z nej vyplývajúce kontrolné zistenia, vyjadrenie žalobcu k priebehu a výsledku kontroly a obsah vyjadrenia 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 4 -
žalobcu k zisteným nedostatkom, ktoré boli obsiahnuté v jeho písomnom vyjadrení k Oznámeniu o začatí správneho konania a zaujal k jednotlivým námietkam žalobcu stanovisko. Uviedol, že Inšpekčný záznam považuje za jasný, zrozumiteľný a za dostatočný dôkaz porušenia zákona, pretože v ňom bol riadne zachytený skutkový stav a jeho pravdivosť nebola v čase kontroly ani po nej spochybnená. Žalobca mal možnosť zistený skutkový stav veci namietať v súvislosti s uloženými opatreniami, avšak v stanovenej
lehote ani po jej uplynutí žiadne námietky voči opatreniam orgánu dozoru (inšpektorát SOI) doručené neboli, z čoho vyvodil, že skutkový stav veci bol zistený riadne. Námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s výrobkom 400 ml ARMY spray farebný akceptoval s tým, že nešlo o porušenie povinnosti žalobcu informovať spotrebiteľa o jeho cene platnej v okamihu predaja, resp. o nedodržanie povinnosti informáciu o cene inak vhodne sprístupniť ale o porušenie povinnosti zreteľne označiť výrobok predajnou cenou, preto porušenie tejto povinnosti prekvalifikoval tak, ako bolo vo výroku rozhodnutia uvedené. K námietke týkajúcej sa kontrolného nákupu uviedol, že vyjadrenie žalobcu považuje za účelové s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za kontrolou zistený protiprávny stav, pretože zistený skutkový stav veci žalobca v čase kontroly nenamietal a vo vysvetlivke k Inšpekčnému záznamu uviedol, že v súvislosti s nesprávnym účtovaním išlo o jeho nedbanlivosť a rozdiel si nevšimol. Zdôraznil, že Inšpekčný záznam je potrebné posudzovať ako celok, vrátane jeho príloh opatrených podpisom kontrolovaného subjektu. Prílohou bola fotografia dokladu o kúpe č. 0001 z 13. júla 2016 na hodnotu 0,90 EUR, ktorý svedčil o odpredaných zátkach do uší v cene 0,90 EUR. Z vyjadrenia žalobcu ku kontrolným zisteniam v súvislosti s cenou škrtacieho zapaľovača vyplynulo, že ich predával za 3,- EUR bez vydania dokladu o kúpe. Sám žalobca uviedol, že rozdiel vo výdavku mohol vzniknúť v dôsledku slabého rozlíšenia vydávaných mincí. Prvostupňový orgán verejnej správy uzavrel, že nemá dôvod pochybovať o správnosti vyhodnotenia kontrolného nákupu a teda ani o zistenom skutkovom stave veci, a preto nepovažoval žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť Inšpekčného záznamu za dôvodnú. K namietanej nepreskúmateľnosti a nedostatku dôvodov v súvislosti s vytýkaným nevydaním dokladu o kúpe uviedol, že pri vnímaní Inšpekčného záznamu ako celku nevznikajú nijaké pochybnosti o tom, že doklad o kúpe na škrtací zapaľovať vydaný nebol pričom je nepodstatné, či predávajúci na každú jednu položku nákupu vydá samostatný doklad o kúpe alebo na všetky položky nákupu vydá jeden doklad o kúpe. Preto bolo právne bezvýznamné zaoberať sa tým, či formálne bol vykonaný jeden alebo viacero kontrolných nákupov. Navyše z Inšpekčného záznamu vyplynulo, že bol vykonaný len jeden kontrolný nákup v hodnote 3,90 EUR, ktorý bol účtovaný v hodnote 4,90 EUR a tiež to, že obsahoval dve položky, pričom bol vydaný len jeden doklad o kúpe č. 0001 z 13. júna 2016 na hodnotu 0,90 EUR, ktorý preukazoval predaj zátok do uší v cene 0,90 EUR. Sám žalobca uviedol, že k zakúpenému škrtaciemu zapaľovaču doklad o kúpe nevydal, pretože to preňho nie je ziskový tovar. Keďže kontrolný nákup pozostával z dvoch položiek, bol účtovaný v hodnote 4,90 EUR, pričom bol vydaný len doklad o kúpe zátok do uší v hodnote 0,90 EUR a žalobca potvrdil cenu škrtacieho zapaľovača v hodnote 3,- EUR nevzniká nijaká pochybnosť o zistenom skutkovom stave veci, a preto námietky žalobcu neakceptoval a považoval ich za účelové. K podaniu informácií o alternatívnom riešení sporov prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že počas vykonávanej kontroly bol žalobca oslovený, akým spôsobom vie poskytnúť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov a vo vysvetlivke k Inšpekčnému záznamu uviedol, že chýbajúce informácie o alternatívnom riešení sporov doplnil počas kontroly. Uvedené ho však nezbavilo zodpovednosti za kontrolou zistený protiprávny stav. Vo vzťahu k žalobcom namietanej neobjektívnosti vlastnej vysvetlivky (vyjadrenie k inšpekčnému záznamu), ktorú dodatočne negoval prvostupňový orgán verejnej 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 5 -
správy uviedol, že kontrolovaný subjekt má právo vyjadriť sa k Inšpekčnému záznamu, v ktorom môže uviesť čokoľvek a inšpektori do jeho vyjadrenia nijakým spôsobom nezasahujú. V súvislosti s podaním vysvetlivky nemajú nijakú poučovaciu povinnosť. Negovanie podanej vysvetlivky bez preukázania relevantných dôvodov existujúcich v čase kontroly a podávania vysvetlivky považoval za neopodstatnené a účelové, a preto ho neakceptoval. Považoval za nepravdepodobné, že by kontrolovaný subjekt v prípade neprípustného konania zo strany inšpektorov nevyužil všetky dostupné prostriedky na svoju obranu. Navrhovaný výsluch svedkov - inšpektorov považoval za neúčelný vzhľadom k tomu, že tento by nijakým spôsobom neprispel k objasneniu dostatočne zisteného skutkového stavu. K požiadavke žalobcu, aby bolo správne konanie zastavené poukázal na ust. § 30 Správneho poriadku, v ktorom sú taxatívne vymedzené dôvody na zastavenie správneho konania. Prvostupňový orgán verejnej správy nezistil v konaní žiadny z dôvodov na zastavenie správneho konania. Uzavrel, že na zistenie skutkového stavu veci za účelom zistenia, či predávajúci v obchodných prevádzkach dodržiavajú povinnosti vyplývajúce im zo Zákona o ochrane spotrebiteľa použil zákonné prostriedky, dospel k záveru, že došlo k porušeniu zákona a zákonného ustanovenia uvedeného vo výrokovej časti jeho rozhodnutia a že zodpovednosť žalobcu bola spoľahlivo preukázaná. Rozhodol preto o uložení pokuty v zmysle § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa a pri určení jej výšky prihliadol na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinnosti spočívajúcej v porušení zásad statočnosti pri predaji predávajúcim tým, že došlo k priamemu poškodeniu spotrebiteľa a celkom o 1,- EUR. Uvedeným konaním žalobca porušil ust.
§ 4 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane spotrebiteľa a to povinnosť správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb, čo súvisí s právami spotrebiteľa na ochranu pred zásahom do zákonom chránených oprávnených záujmov, najmä ekonomických. Nesprávnym účtovaním dochádza k bezdôvodnému obohateniu predávajúceho, prípadne jeho zamestnancov na úkor spotrebiteľa a závažným a nevhodným spôsobom ohrozuje ekonomické záujmy spotrebiteľa. Nevydaním dokladu o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby žalobca porušil ust. § 16 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa čo nadväzuje na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa pri následnom uplatnení jeho práva zo zodpovednosti za vady výrobku alebo služby. Z dokladu o kúpe vyplýva obsah záväzkového vzťahu a zabezpečuje spotrebiteľovi dôkaznú istotu pre prípad uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady výrobku alebo služby ale aj pre prípad následného súdneho sporu. Doklad o kúpe je základný dokument, ktorý predávajúci od spotrebiteľa vyžaduje pri uplatňovaní práv a slúži ako dôkaz, že konkrétny reklamovaný tovar bol zakúpený u predávajúceho, u ktorého si spotrebiteľ uplatňuje reklamáciu. Ohľadom porušenia povinností vyplývajúcich z ust. § 14a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, teda povinnosti predávajúceho informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informácie o cene inak vhodne sprístupniť uviedol, že cenové informácie sú pre spotrebiteľa vo všeobecnosti jednými z kľúčových informácií pri rozhodovaní o kúpe konkrétneho výrobku. Neoznačením, resp. nesprávnym označením výrokov cenovými informáciami nie je spotrebiteľovi umožnené vykonať kvalifikované rozhodnutie o kúpe určitého výrobku a tiež je mu znemožnené vykonať kontrolu správnosti účtovania po vykonaní kúpy. V súvislosti so vznikom inštitútu alternatívneho riešenia sporov bola zavedená informačná povinnosť pre predávajúcich a len pri jej dôkladnom plnení má tento nový inštitút šancu dostať sa do povedomia spotrebiteľov aj predávajúcich a stať sa účinným nástrojom na riešenie spotrebiteľských problémov. Pri určovaní výšky pokuty zohľadnil porušenie práv spotrebiteľa, nesplnenie zákonných povinností žalobcom a mieru spoločenskej nebezpečnosti zistených nedostatkov. Zdôraznil, že ohrozovanie ekonomických záujmov spotrebiteľa zo strany predávajúcich považuje 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 6 -
prvostupňový orgán verejnej správy za spoločensky nebezpečné. Po zhodnotení kritérií vyplývajúcich z ust. § 24 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa mu uložil sankciu, ktorá sa približuje dolnej hranici sadzby a v percentuálnom vyjadrení predstavuje približne 1,5 % najvyššej sadzby. Prihliadol na špecifiká konkrétneho prípadu a proporcionalitu uloženej pokuty vo vzťahu k najvyššej možnej pokute 66 400,- EUR. Prihliadal aj na charakter sankcie ako takej, ktorou je jej nielen preventívna ale aj represívna funkcia, pričom finančný postih nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Uložená pokuta nevykazovala neodôvodnené rozdiely v porovnaní s prípadmi iných podnikateľských subjektov za obdobné porušenie zákona. Zdôraznil, že sa podrobne a dôkladne zaoberal skutkovými zisteniami, ktoré boli obsahom Inšpekčného záznamu z 13. júla 2016, s vyjadrením žalobcu, ktorý bol v ňom obsiahnutý a s písomným vyjadrením žalobcu z 10. októbra 2016. Druhostupňové rozhodnutie 3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný po vyjadrení prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý odvolaniu žalobcu v celom rozsahu nevyhovel. Rozhodnutím č. SK/0719/99/2016 z 13. novembra 2017 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) ho zmenil vo výroku tak, že „pre porušenie povinnosti predávajúceho zreteľne označiť výrobok predajnou cenou, keď pri kontrole plnenia správnosti poskytovaných informácií o cene bol inšpektormi zistený nedostatok u výrobku 400 ml ARMY spray farebný, tj. u jedného druhu ponúkaného výrobku, u ktorého predávajúci nedodržal povinnosť zreteľne označiť výrobok cenou, čím došlo k porušeniu § 14“ a „pre porušenie povinnosti predávajúceho označiť výrobky jednotkovou cenou, keď v ponuke predaja sa nachádzali výrobky 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml Montana black spray a 10,- EUR a 90 ml Lotos štandard impregnačný spray a 5,50 EUR, tj. celkovo 3 druhy výrobkov, ktoré neboli označené informáciou o jednotkovej cene napriek tomu, že sa u nich táto povinnosť vyžaduje, čím došlo k porušeniu § 14a ods. 1“ nahradil znením „pre porušenie povinnosti predávajúceho označiť výrobky predajnou a jednotkovou cenou, keď v ponuke predaja sa nachádzal výrobok 400 ml ARMY spray farebný, tj. 1 druh ponúkaného výrobku nebol označený predajnou cenou a výrobky 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml Montana black spray a 10,- EUR a 90 ml Lotos štandard impregnačný spray a 5,50 EUR, tj. celkovo 3 druhy výrobkov, ktoré neboli označené informáciou o jednotkovej cene napriek tomu, že sa u nich táto povinnosť vyžaduje, čím došlo k porušeniu § 14a ods. 1“ s tým, že „ostatná časť výroku, vrátane uloženej sankcie ostáva bez zmeny“.
4. V odôvodnení uviedol, že odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo preskúmal, pričom zistil dôvod na jeho zmenu, spočívajúcu v úprave právnej kvalifikácie
zisteného porušenia povinnosti označiť výrobok predajnou cenou. Uvedené konanie subsumoval pod jemu prislúchajúce znenie skutkovej podstaty správneho deliktu, pričom táto zmena nemala vplyv na zistený skutkový stav ani na výšku uloženej sankcie. Zdôraznil, že povinnosťou žalobcu bolo správne účtovať ceny pri predaji výrobkov, vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, označiť výrobky predajnou a jednotkovou cenou, spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 7 -
ustanovených osobitným predpisom, čo žalobca porušil. Podrobne zopakoval priebeh vykonanej kontroly v prevádzke žalobcu, kontrolné zistenia inšpektorov, obsah podaného odvolania a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v súvislosti s námietkami žalobcu konštatoval, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky. Skutočnosti a dôvody, ktoré v odvolaní uviedol, nespochybnili uloženie sankcie a neboli ani dôvodom na zrušenie alebo zmenu prvostupňového rozhodnutia v časti uloženej sankcie. Za rozhodujúce pre posúdenie veci označil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu jeho povinností uvedených v Zákone o ochrane spotrebiteľa a to § 4 ods. 1 písm. d), § 16, § 14a ods. 1 a § 10a ods. 1 písm. k). Porušením povinnosti správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb, porušením povinnosti vydať doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby, porušením povinnosti označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou a porušením povinnosti spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom, došlo k porušeniu práva spotrebiteľa znížením rozsahu jeho práv, ktoré mu Zákon o ochrane spotrebiteľa garantuje. Jednotlivo sa vyjadril k odvolacím námietkam žalobcu.
5. K námietke nesprávneho (vadného) postupu orgánu verejnej správy uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval na základe zákona a v jeho medziach, zistil presne a úplne skutočný stav veci, obstaral si potrebné podklady na rozhodnutie, rozhodnutie vydal v súlade so zákonom a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov aj ako použil správnu úvahu pri hodnotení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadrením k podkladom rozhodnutia. V zhode so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy žalovaný konštatoval, že všetky skutky, ktoré boli obsiahnuté vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli špecifikované tak, že z nich bolo zrejmé o aké skutky sa jedná, bolo zrejmé miestne, časové aj vecné hľadisko vymedzenia jednotlivých skutkov ako iných správnych deliktov, z čoho vyvodil, že vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia zodpovedá požiadavke § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Prvostupňový orgán verejnej správy v priebehu celého správneho konania postupoval v súlade s čl. 2 Ústavy SR, konal iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon.
6. K odvolacej námietke žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje konkrétne vymedzenie skutku, čo do určenia času spáchania deliktu ako aj čo do konkrétneho a podrobného opisu správneho deliktu uviedol, že sa s jeho názorom nestotožňuje, pretože z prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, ktoré povinnosti boli žalobcom porušené a na základe akých zákonných ustanovení mu bola uložená povinnosť spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti výroku rozhodnutia vyplývajúce z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Konštatoval, že žalobca od začiatku správneho konania nemal 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 8 -
pochybnosť o tom, o akých skutkoch je vedené správne konanie, čas kontroly bol vo výroku rozhodnutia jednoznačne určený dátumom 13. júla 2016, pričom z Inšpekčného záznamu vyplynul aj presný čas kontroly, ktorá bola vykonaná o 10,20 hod. S poukazom na Rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 34/2013 z 22. februára 2013 zdôraznil, že vymedzenie času spáchania správneho deliktu je naplnené, ak je vo výroku rozhodnutia uvedený dátum vykonanej kontroly, v čase ktorej bolo porušenie zákona zistené. Dostatočnosť výrokovej časti rozhodnutia v otázke vymedzenia času spáchania deliktu dňom vykonania kontroly vyvodil aj z Rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžo 33/2014. Zdôraznil, že kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie spočíva v porovnaní kontrolou zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným s tým, že
povinnosťou predávajúceho je zabezpečiť splnenie všetkých povinností tak, ako určuje zákon a osobitné predpisy a to od počiatku výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Na základe podkladov bola v čase kontroly v kontrolovanej prevádzke žalobcu riadne vykonávaná prevádzková činnosť, čo považoval za podstatné pre zistenie a zdokumentovanie skutkového stavu.
7. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia neobsahuje zoznam žiadnych podkladov, resp. skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a opis, akým spôsobom boli podklady - dôkazy zabezpečené, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, pretože z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia jednoznačne vyplynulo, že hlavným podkladom rozhodnutia bola kontrola vykonaná inšpektormi dňa 13. júla 2016, z ktorej bol vyhotovený Inšpekčný záznam. Poukázal na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, z ktorého nevyplýva pre správny orgán povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia podklady vo forme ich zoznamu ale podstatné je uviesť skutočnosti, ktoré boli pre rozhodnutie správneho orgánu podkladom. Podklady, z ktorých jednotlivé skutočnosti vyplynuli boli obsiahnuté v administratívnom spise, do ktorého mal žalobca možnosť v priebehu správneho konania nazrieť. Vychádzajúc z uvedeného uzavrel, že prvostupňový orgán verejnej správy presne uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, pričom samotné podklady pre rozhodnutie boli súčasťou spisovej dokumentácie, čo bolo súladné so zákonom.
8. K námietke žalobcu, že prvostupňový orgán verejnej správy nenariadil pred vydaním rozhodnutia ústne pojednávanie, čím mu znemožnil uplatnenie jeho základného práva na spravodlivý proces žalovaný poukázal na ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Z neho vyvodil, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť len vtedy, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo orgán verejnej správy ústne pojednávanie nariadi, pričom na konanie o správnom delikte sa vzťahuje Zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý povinnosť nariadiť ústne pojednávanie orgánu verejnej správy neukladá. Subsidiárne sa aplikuje Správny poriadok, ktorý vyžaduje nariadenie ústneho pojednávania len v prípade, ak to vyžaduje povaha veci. Posúdenie vhodnosti, resp. potreby nariadenia ústneho pojednávania neprislúcha žalobcovi ako účastníkovi konania ale orgánu verejnej správy. Konštatoval, že postup aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy boli zákonné, pretože zvolením administratívnej formy konania postupoval prvostupňový orgán verejnej správy v súlade so Správnym 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 9 -
poriadkom. Vykonanie pojednávania predstavuje dodatočné náklady, ktoré finančne zaťažujú orgán verejnej správy a preto jeho nariadenie v prípadoch, keď to nie je s ohľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci nevyhnutné, by bolo v rozpore so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Konanie je pritom uskutočnené hospodárne vtedy, ak prebieha čo najrýchlejšie a s čo najmenšími nákladmi, aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu subjektov správneho konania, pričom hospodárnosť sa posudzuje nielen z finančného ale aj časového hľadiska. Považoval za neefektívne nariaďovať ústne pojednávanie, pretože nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci. Nezmenilo by skutkový stav zistený v čase vykonávanej kontroly. Inšpektori zistili porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 4 ods. 1 písm. d), 16 ods.1, § 14a ods. 1 a § 10a ods. 1 písm. k) Zákona o ochrane spotrebiteľa, za ktoré žalobca ako predávajúci zodpovedá objektívne. Poukázal na Rozsudok NS SR č. 4Sžo 262/2015 z 1. decembra 2016, v ktorom bolo uvedené, že správny orgán sa má riadiť Správnym poriadkom a teda nariadiť ústne pojednávanie len v prípade, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo v prípade, ak to vyžaduje povaha veci. V konaní o správnych deliktov sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania. Žalovaný vyslovil názor, že žalobca mal možnosť navrhnúť dôkazy, či inak hájiť svoje práva. K Oznámeniu o začatí správneho konania doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy svoje vyjadrenie, s ktorým sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia a žalovaný konštatoval, že sa vysporiadal dostatočne. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu verejnej správy, že skutkový stav veci bol dostatočne a spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu nepochybne preukázaná, preto nebolo potrebné ani účelné vykonávať ďalšie dôkazy a teda ani nariaďovať ústne pojednávanie.
9. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že o niektorých skutočnostiach sa dozvedel až zo samotného rozhodnutia, napr. že kópia dokladu o kúpe tovarov v kontrolnom nákupe je prílohou Inšpekčného záznamu, pretože kópia dokladu o kúpe tovarov v kontrolnom nákupe bola v deň vykonania kontroly
žalobcom ako predávajúcim podpísaná a bola súčasťou spisového materiálu, z čoho vyvodil, že žalobca o uvedenej skutočnosti vedomosť mal.
10. K námietke týkajúcej sa nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu ust. § 4 ods. 1 písm. d) a § 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že v prípade porušenia § 4 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane spotrebiteľa bol skutkový stav prvostupňovým orgánom verejnej správy správne právne kvalifikovaný, pretože zistené konanie žalobcu ako predávajúceho naplnilo skutkovú podstatu správneho deliktu uvedeného v danom ustanovení zákona. Porušenie povinnosti podľa § 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací orgán prekvalifikoval na porušenie povinnosti podľa § 14a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, čím uvedené konanie subsumoval pod jemu prislúchajúce znenie skutkovej podstaty správneho deliktu.
11. K námietke týkajúcej sa zistenia správnej ceny zapaľovača žalovaný uviedol, že sám žalobca vo vysvetlivke k Inšpekčnému záznamu cenu odpredaného zapaľovača uviedol, na základe čoho nevznikla žiadna pochybnosť o správne zistenom skutkovom stave. 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 10 -
Námietky vznášané žalobcom v tejto súvislosti považoval za účelové v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za preukázané porušenie zákonných povinnosti.
12. K námietke žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí nebo opísaný postup pri kontrolnom nákupe žalovaný uviedol, že postup vykonania kontrolného nákupu bol uvedený v Inšpekčnom zázname, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. Vyjadril názor, že zo strany prvostupňového orgánu verejnej správy nedošlo k žiadnym porušeniam práv účastníka konania s ohľadom na zásadu jednotnosti, v zmysle ktorej žalobca mohol podávať vyjadrenia, návrhy, námietky a navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení počas celého správneho konania.
13. K žalobcom namietanému neuplatňovaniu trestnoprávnych zásad žalovaný uviedol, že pre administratívne trestanie platia trestnoprávne štandardy pri zachovaní zdravého rozumu a s istou mierou voľnosti, teda nemožno vyžadovať uplatňovanie všetkých trestnoprávnych štandardov bezo zvyšku, pretože administratívne trestanie nie je takým zásahom do práv konkrétneho subjektu ako je to v trestnej veci.
14. K námietke spochybňujúcej úradný postup inšpektorov žalovaný uviedol, že ide o námietku účelovú, pretože postup inšpektorov vyplýva zo zákona č. 128/2002 Z.z.
15. Uzavrel, že obsahom podaného odvolania boli mnohé skutočnosti, ktoré boli obsiahnuté už v jeho vyjadrení z 10. októbra 2016 a s ktorými sa prvostupňový orgán verejnej správy vysporiadal v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia v plnom rozsahu stotožnil a považoval ho za dostačujúce, a preto tvrdenia žalobcu uvádzané v odvolaní za účelové s cieľom zbaviť sa objektívnej zodpovednosti za preukázané porušenie zákona. Žalovaný zdôraznil, že na ostatné argumenty žalobcu nemohol prihliadať, pretože ho nezbavujú jeho objektívnej zodpovednosti za kontrolou zistené porušenia zákonom stanovených povinností, ktoré je povinný dodržiavať po celý čas výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Za zistené nedostatky a porušenia právnych predpisov zodpovedá na základe princípu objektívnej zodpovednosti, bez ohľadu na jeho zavinenie alebo iné okolnosti danej veci, tj. zodpovedá za protiprávny výsledok. Pre konštatovanie porušenia povinností je rozhodujúci skutkový stav zistený inšpektormi počas výkonu kontroly.
16. V súvislosti s výškou uloženej pokuty žalovaný konštatoval, že pri jej stanovení bolo prihliadané na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinností, spôsob a následky porušenia povinností. Prvostupňový orgán verejnej správy výšku pokuty dostatočne odôvodnil v súlade s atribútmi stanovenými v ust. § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. S ohľadom na charakter zistených nedostatkov ako aj s prihliadnutím na vzniknuté, či hroziace následky bola pokuta uložená odôvodnene a v adekvátnej výške v súlade s požiadavkou jej represívno-výchovného účinku. Žalovaný považoval uloženú pokutu za primeranú a v súlade so zásadou materiálnej rovnosti vyjadrenou v ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku. 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 11 -
Žaloba
17. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.
18. Namietal, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy svojím nesprávnym úradným postupom porušili jeho základné právo na spravodlivý proces a základné právo na inú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, postupovali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, vec nesprávne právne posúdili, vôbec, resp. nedostatočne preukázali spáchanie iného správneho deliktu žalobcom, keď podkladom pre rozhodnutie bol iba Inšpekčný záznam, pri žiadnom úkone žalobcu nespísali zápisnicu v súlade s § 22 ods. 1 Správneho poriadku, neodstránili žalobcom vytýkané rozpory nariadením ústneho pojednávania podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ich rozhodnutia nie sú riadne a dostatočne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pri rozhodovaní porušili zásadu materiálnej pravdy, nepostupovali v úzkej súčinnosti so žalobcom podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v dôsledku čoho vydali nezákonné rozhodnutia. Konkretizoval, že:
- žalobca nevykonal navrhovaný dôkaz - výsluch inšpektorov, za účelom objasnenia priebehu vykonanej kontroly, reálneho zistenia opísaných skutkov, ktorými mali byť porušené jeho zákonné povinnosti, pretože skutky tak, ako boli v Inšpekčnom zázname opísané sa nemuseli stať. Poukázal na inšpektormi konštatované poškodenie spotrebiteľa o 1,- EUR bez toho, aby bola z relevantných dokladov zistená správna cena škrtacieho zapaľovača a tiež tvrdil, že rozdiel vo výdavku mohol vzniknúť slabým rozlíšením vydávaných mincí. Žalovaný napriek tomu konštatoval, že v odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za zistené nedostatky, a že skutočnosti a dôvody uvedené v odvolaní žalobcu nespochybnili uloženie sankcie. Žalobca uvedené považoval za nezákonný postup pri dokazovaní,
- žalovaný žalobcu pred podávaním jeho vyjadrenia ku kontrolným zisteniam nepoučil o jeho právach,
- vo výroku rozhodnutia žalovaného (aj prvostupňového rozhodnutia) pri opise konkrétnych skutkov nebolo uvedené číslo a pomenovanie konkrétneho zákona, ktorý mal byť porušený, pretože uvedené boli len čísla paragrafov bez čísla a pomenovania zákona, ktoré boli uvedené až v závere výroku rozhodnutia. Žalobca uvedené považoval za nepostačujúce, pretože samotné porušenie zákona a postih za porušenie zákona môže byť v číslach paragrafov odlišné,
- žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadom nedostatočného opisu vykonania kontrolného nákupu (čas, nevydanie dokladu o kúpe, odsúhlasenie správnej ceny škrtacieho zapaľovača). Uvedené považoval žalobca za podstatné pre zistenie, ako postupovali inšpektori pri kontrolnom nákupe a či postupovali správne, keď žalobcovi neumožnili pred ukončením výdavku prekontrolovať jeho správnosť,
- rozpis kontrolného nákupu s vyčíslením rozdielu +1,- EUR v neprospech spotrebiteľa považoval za nezrozumiteľný a nejasný bez uvedenia účtovaných a správnych cien výrobkov. Z rozpisu kontrolného nákupu ani z rozhodnutia nie je zrejmé, ktorý tovar bol účtovaný v nesprávnej cene. Tvrdil, že pokiaľ by inšpektori postupovali korektne, museli by konštatovať, že účtované aj správne ceny pri kontrolnom nákupe boli rovnaké a že rozdiel 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 12 -
+1,- EUR v neprospech spotrebiteľa mohol vzniknúť až pri vydávaní mincí, čo nie je porušením povinnosti predávajúceho účtovať predávané tovary v správnych cenách, za čo bol postihnutý. Dokazovanie založené na vizuálnych informáciách inšpektorov, ich verbálnej a neverbálnej komunikácii (napr. predčasné a okamžité preukázanie sa služobnými preukazmi z dôvodu, že v danom čase posúdili stav ako protiprávny) bez poskytnutia dostatočného časového priestoru žalobcovi označil za šikanózny,
- tvrdenie inšpektorov, že žalobca pred uzavretím zmluvy žiadnym spôsobom spotrebiteľovi neoznámil informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov považoval za nepreskúmateľné, pretože túto informáciu možno poskytnúť aj ústne a nebolo preukázané, že ju žalobca ústne neposkytol. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nebola poskytnutá ani v Reklamačnom poriadku, mal tento dôkaz zabezpečiť ako súčasť Inšpekčného záznamu, čo neurobil, preto jeho tvrdenie nebolo preukázané materiálnym spôsobom, z čoho žalobca vyvodil, že je potrebné ohľadom tohto skutku uplatniť trestnoprávnu zásadu in dubio pro reo,
- pre nezameniteľnosť správnych deliktov neboli jednotlivé skutky podrobne a presne opísané ani dostatočne časovo vymedzené, pretože poskytnutie výdavku zo zaplatenej sumy, nevydanie dokladu o kúpe nemôže byť realizované počas celého dňa, v ktorom je kontrola vykonávaná, kontrolný nákup bol inšpektormi odsúhlasený už na začiatku kontroly. Bolo možné ho odsúhlasiť len na základe cenovej
evidencie podľa § 13 ods. 2 zákona č. 18/1996 Z.z. (ktorá nebola dostupná) a nie na základe informácie žalobcu, ktorú poskytol vo vyjadrení k Inšpekčnému záznamu, teda v závere vykonávanej kontroly. Tvrdil, že nedostatočný výrok rozhodnutia vyvoláva podozrenie, že skutky môžu byť zamenené s inými, čo zároveň spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov,
- namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože neobsahuje zoznam žiadnych podkladov, resp. skutočností, ktoré boli podkladom na rozhodnutie ani opis, akým spôsobom boli podklady - dôkazy zabezpečované, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré správny orgán nepoužil pri vydaní rozhodnutia a dôvody, pre ktoré ich nepoužil. Sú v ňom len čiastkovo uvádzané listiny, z ktorých zrejme správny orgán vychádzal, avšak opomenul uviesť zoznam všetkých podkladov, ktoré mali byť pre správne konanie a rozhodnutie použité. Tvrdenie žalovaného, že hlavným podkladom pre rozhodnutie bola kontrola vykonaná inšpektormi 13. júla 2016 označil za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, pretože kontrola nie je dôkazom ani podkladom. Samotné zbieranie poznatkov pred správnym konaním nemôže bez ich vykonania slúžiť ako dôkaz, že k porušeniu zákona došlo. Tvrdil, že až vykonaný výstup z kontroly môže byť pre rozhodnutie podkladom, resp. dôkazom ale na to, aby mohol byť ako dôkaz použitý by musel byť v správnom konaní vykonaný, čo zrealizované nebolo. Vyjadril názor, že Inšpekčný záznam nie je dôkazom z dôvodu absencie jeho zákonnosti, pretože Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie nemá zákonom stanovenú povinnosť Inšpekčný záznam vypracovať a zákonom nie je dané, čo majú jeho poznámky, ktoré žalovaný nazýva Inšpekčným záznamom obsahovať, kde sa spisuje, s kým sa spisuje, s kým a kedy sa prerokováva, a aké musí mať náležitosti. Za nepreskúmateľné označil aj tvrdenie žalovaného, že „po preskúmaní všetkých podkladov pre rozhodnutie dospel k záveru, že za nedostatky uvedené vo výroku rozhodnutia účastník konania (žalobca) v plnom rozsahu zodpovedá“, pretože žalobcovi nie sú známe „všetky podklady“, ktoré mal žalovaný preskúmať a považoval za nedostatočné, ak sa o podkladoch pre rozhodnutie čiastočne dozvedá až z rozhodnutia žalovaného,
- namietal aj nedostatočné a nezákonné dokazovanie, pretože jeho tvrdenie, že poškodenie spotrebiteľa mohlo byť zapríčinené neúmyselným nesprávnym vydaním peňazí a neumožnením túto chybu včas odstrániť, či iné vhodné sprístupnenie označenia výrobkov 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 13 -
predajnou a jednotkovou cenou žalovaný dostatočne a objektívne neprekontroloval a nezadokumentoval a v rozhodnutí o uložení pokuty tento postup nezdôvodnil. Inšpekčný záznam označil za absolútne neprípustný aj relatívne neprípustný dôkaz, pretože jeho vysoká preukazná hodnota mala spočívať len v tvrdeniach inšpektorov. Nebol zabezpečený materiálny dôkaz o chýbajúcich cenových informáciách, o obsahu Reklamačného poriadku, o ústnej komunikácii inšpektorov so žalobcom pri uzatváraní zmluvy, o tom, že označenie tovarov cenami mohlo byť inak vhodne sprístupnené (§ 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa), o správnej cene škrtacieho zapaľovača, pretože informácia žalobcu pri ukončení kontroly o cene predávaného tovaru nie je zákonom stanovená forma evidencie predajných cien. Vina žalobcu nebola v správnom konaní riadne preukázaná aj za jeho prítomnosti, najmä keď žalobca tento spôsob dokazovania, resp. nedokazovania namietal počas celého správneho konania. Pokiaľ žalovaný nemá možnosť predajnú cenu výrobku odsúhlasiť, potom kontrolný nákup neodsúhlasuje a konštatuje porušenie iného právneho predpisu, než za aký bol žalobca postihnutý. Tvrdil, že žalovaný tvrdenia inšpektorov uvedené v Inšpekčnom zázname nepreukázal. Kontrolné zistenia inšpektorov vychádzali aj z vyjadrenia žalobcu bez toho, aby bol žalobca poučený o tom, že jeho vyjadrenie bude použité ako dôkaz v správnom konaní a že má právo vyjadrenie odmietnuť. Z uvedeného vyvodil, že bolo porušené jeho práv na spravodlivý proces. Bez riadneho poučenia pred orgánom verejnej správy by ani prípadné priznanie sa žalobcu nebolo účinné. Navyše, žalovaný má povinnosť správny delikt preukázať. Za rozpornú s Trestným poriadkom a Správnym poriadkom označil skutočnosť, že pre konštatovanie porušenia povinností žalobcom bol rozhodujúci len skutkový stav zistený inšpektormi počas výkonu kontroly. Bez akéhokoľvek dokazovania v správnom konaní bolo porušené jeho právo byť prítomný pri dokazovaní veci, čím mu nebolo umožnené v správnom konaní preukázať nesprávne a nezákonné konanie inšpektorov. Žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy nesprávne považovali zistenia a tvrdenia inšpektorov za preukázanie iného správneho deliktu žalobcu. Žalobca tvrdil, že v administratívnom spise nebol zdokumentovaný opis vykonávania kontrolného nákupu za účelom zistenia splnenia povinnosti vydať doklad o kúpe, informovania o možnosti alternatívneho riešenia sporov, o označovaní tovarov cenami, nebol zdokumentovaný priestor blízky kontrolovaným tovarom, u ktorých bolo konštatované ich neoznačenie predajnými a jednotkovými cenami tak, aby mohlo byť s určitosťou konštatované, že cena tovarov nebola ani inak vhodne sprístupnená a že informácia o alternatívnom riešení sporov nebola podaná ústne. Žalovaný nevyčerpal všetky možnosti
zistenia označenia tovarov cenami a ani nezadokumentoval, akým spôsobom kontrolu vykonal. Jeho konštatovanie, že sa niečo niekde nenachádza, že nemalo byť povedané alebo malo byť povedané, a či to, čo bolo povedané aj v skutočnosti povedané bolo, je nedostatočné, preto označil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, vychádzajúce z popretia zásady in dubio pro reo a zásady materiálnej pravdy. Zdôraznil, že v danej veci nesie dôkazné bremeno štát, ktorý je povinný žalobcovi preukázať spáchanie skutku a jeho zavinenie a to bez ohľadu na jeho aktivitu. Bez vykonania dôkazov nebolo možné prijať záver, že k spáchaniu správnych deliktov vôbec došlo a iný záver bol v rozpore so zásadami trestného aj správneho konania. Poukázal na právoplatný rozsudok Krajského súdu Prešov č. 6Sa 24/2016 z 24. mája 2017 (ods. 55 a 56) v ktorom bolo konštatované, že „...samotná kontrola, resp. výstupy z nej (inšpekčný záznam) ešte nezasahujú do sféry subjektívnych práv kontrolovaného subjektu. K takémuto zásahu môže dôjsť až v prípade, keď bude následne začaté správne konanie a vydané rozhodnutie. Súčasne platí, že aj keď výsledky kontroly majú byť podkladom pre začatie správneho konania a jedným z dôkazov pre vydanie rozhodnutia, samy o sebe nenahrádzajú, ani nemôžu nahradiť dokazovanie vykonané postupom stanoveným Správnym poriadkom. Inšpekčný záznam je síce obvykle podstatným zdrojom pre zistenie skutkového stavu veci v správnom konaní, ide však 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 14 -
iba o jeden zo skutkových podkladov pre rozhodnutie a nie je vylúčené vykonanie ďalších dôkazov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 3As 167/2014-41 z 9. marca 2016). V predmetnom konaní správne orgány neodstránili dokazovaním, napr. konfrontáciou inšpektorov a žalobcu, prípadne predavača existujúce protichodné tvrdenia a teda nedostatočne zistili skutočný stav veci. Je úlohou správneho orgánu zistiť skutkový stav tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé a preukázané, že sa skutok stal a že sa ho dopustil žalobca. Pokiaľ správne orgány bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho žalobca, nemožno dospieť k výroku o porušení právnej povinnosti žalobcom len na základe tvrdenia z jediného zdroja - inšpekčného záznamu, ktorému dá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania. Takýto názor vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/39/2012 z 20. februára 2012)...“ Ohľadom potreby dokazovania pred správnym orgánom poukázal aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Ads 92/2015, 4Ads 177/2011-120, v ktorých dospel k záveru, že „nemožno súhlasiť s tým, aby pokuta za správny delikt, ktorá je trestným obvinením v zmysle čl. 6 Dohody o ochrane ľudských práv a základných slobôd bola uložená na základe jedného jediného podkladu (protokol o výkone kontroly), ktorý bol vyhotovený ešte pred začatím správneho konania. Tento záver platí tým viac, že v danom prípade k veľmi stručným kontrolným zisteniam pristupujú tvrdenia účastníkov konania popierajúceho naplnenie protiprávneho konania“. Zdôraznil, že sú dané rozumné dôvody na pochybnosti o vierohodnosti a úplnosti skutkových zistení pre posúdenie jeho viny zo správneho deliktu, pretože žalovaný napr. fotodokumentáciou nepreukázal, že cenové informácie na predmetných tovaroch, resp. v ich blízkosti chýbajú, alebo neprehral nahrávku, z ktorej by bolo zrejmé, že žalobca inšpektorom nepodal informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov, v správnom konaní neukázal žalobcovi reklamačný poriadok, v ktorom táto informácia nebola obsiahnutá, videozáznamom preukázal, že kontrolný nákup bol vykonaný tak, ako ho inšpektori v Inšpekčnom zázname opísali. Tvrdil, že žalovaným zabezpečený súhrn podkladov na preukázanie jeho viny je nedostatočný, pretože žalovaný s rozumnou mierou istoty nevyvrátil iné varianty skutkového deja. Zdôraznil, že trestnoprávne zásady musia byť u obvinených zo správnych deliktov, priestupkov, či iných deliktov zachované tak ako u obvinených z trestných činov, čo vyplýva z judikatúry Štrasburského súdu. Nesúhlasil preto s tvrdením žalovaného, že trestnoprávne štandardy pre administratívne trestanie platia len s istou mierou voľnosti pri zachovaní zdravého rozumu a nemožno vyžadovať ich uplatňovanie bezo zvyšku, pretože administratívne trestanie neprináša taký zásah do práv konkrétneho subjektu ako je to v trestnej veci,
- namietal tiež, že sa nemohol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k veci vyjadriť, nemohol klásť svedkom otázky, nebol prítomný pri dokazovaní. Nebola dodržaná zásada úzkej súčinnosti v správnom konaní, pretože okrem doručenia Oznámenia o začatí správneho konania mu neboli doručené žiadne podklady pre správne konanie. Nesúhlasil so záverom žalovaného, že nariadenie ústneho pojednávania nemohlo prispieť k ďalšiemu objasneniu veci, pretože označenie správnych deliktov, ktorých sa mal podľa dopustiť značne ovplyvnilo verbálne aj neverbálne konanie a správanie sa inšpektorov. V správnom konaní existovali rozpory, pretože žalobca namietal zistenia inšpektorov, že sa nezakladajú na správnych skutkových základov, a preto ich bolo možné odstrániť len predložením materiálnych dôkazov a výsluchom inšpektorov a nie iba ich tvrdením, zaznamenaným v Inšpekčnom zázname. Za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcom označil jeho poukaz na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 134/2014, ktorý sa dotýkal odlišných účastníkov konania v konaní pred Radou pre televízne vysielanie a retransmisiu, v rámci ktorého sa listinnými dôkaznými prostriedkami dokazoval a posudzoval stav, ktorý 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 15 -
nastal pred samotou kontrolou a teda v danej veci by nariadenie ústneho pojednávania k objasneniu veci neprispelo, čo nebolo možné stotožniť s konaním v preskúmavanej veci. Zdôraznil, že v prejednávanom prípade si povaha veci vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania, pretože inšpektori SOI a žalobca tvrdili rôzne a odlišné skutočnosti, ktoré boli podstatné pre spravodlivé rozhodnutie. Žalovaný dostatočne nezdôvodnil „povahu veci“ pre svoj záver, že nebolo potrebné ústne pojednávanie v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku nariadiť, hoci žalobca svoje vyjadrenie obsiahnuté v Inšpekčnom zázname následne vo vyjadrení k Oznámeniu o začatí správneho konania odvolal a s príslušným odôvodnením rozporoval tvrdenia inšpektorov. Zdôraznil, že pokiaľ v správnom konaní namietal nevykonanie a nepreukázanie dôkazov o tvrdeniach inšpektorov a rozporoval aj kontrolné zistenia, potom uvedené okolnosti odôvodňovali nariadenie ústneho pojednávania v zmysle § 21 ods. 1 Správneho poriadku a čl. 6 ods.3 písm. d) Dohovoru. Správny orgán je navyše viazaný aj zásadou vyhľadávacou a prejednacou, ktorú nedodržal. Nijako nezdôvodnil, prečo neuveril žalobcovi a bezhranične uveril inšpektorom. S poukazom na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015, z ktorého vyplynulo: „Úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotno- právnych vzťahov a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verenej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutia“ považoval záver žalovaného, že ústne pojednávanie nebolo potrebné, pretože by sa ním neprispelo k objasneniu veci a že zistený skutkový stav uvedený v Inšpekčnom zázname bol dostatočne a úplne zistený za nesprávny. Vyjadrenie žalovaného 19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Zopakoval skutkové a právne vymedzenie konštatovaného porušenia právnych povinností žalobcom s následným vydaním prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty. Podrobne zopakoval obsah žalobcom podaného odvolania a záver svojho preskúmania prvostupňového rozhodnutia i konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Vyjadril názor, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom žalovaný postupoval v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zásadami správneho konania, podrobne sa zaoberal námietkami a podkladmi predloženými žalobcom a svoje skutkové aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodnil. Zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu.
20. Námietku žalobcu ohľadom nesprávneho úradného postupu žalovaného z dôvodu, že „skutky, tak ako ich opisuje prvostupňový orgán verejnej správy v Oznámení o začatí správneho konania sa nemuseli stať a že žalovaný prostredníctvom svojich pracovníkov riadnym spôsobom pre dostatočné a objektívne objasnenie veci nezabezpečil poučenie žalobcu ako predávajúceho pred podávaním jeho vyjadrenia pri kontrole, že to bola jeho prvá skúsenosť s kontrolou žalovaného a že vysvetlivku písal tak, ako mu bolo 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 16 -
naznačované inšpektormi pri kontrole, pričom navrhol ako dôkaz výsluch svedkov - inšpektorov, aby sa presvedčil, či postupovali správne a zákonne“ považoval za účelovú a tendenčnú s cieľom vyhnúť sa postihu za porušenie Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože jeho tvrdenia nemajú žiadnu oporu v práve. Žalovaný mal v odvolacom konaní po preskúmaní zákonnosti prvostupňového rozhodnutia preukázané, že prvostupňový orgán verejnej správy postupoval procesne správne v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi a v súlade s overenou praxou. Žalobcovi doručil Oznámenie o začatí správneho konania, v ktorom presne a určito špecifikoval kontrolu vykonanú inšpektormi v prevádzke žalobcu a tiež presne a určito špecifikoval zistené porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Riadne ho oboznámil s jeho zákonom garantovaným právom vyjadriť sa ku všetkým skutkovým aj právnym okolnostiam prejednávaného prípadu a s právom navrhnúť doplnenie dokazovania a určil mu primeranú lehotu. Odmietol tvrdenie žalobcu, že bol obídený proces dokazovania v správnom konaní, pretože žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom začatia správneho konania, bola mu daná možnosť
predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, čo žalobca aj využil a dňa 10. októbra 2016 sa k Oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril. Zdôraznil, že žalobca napriek svojmu tvrdeniu, že skutky sa nemuseli stať tak, ako ich inšpektori opísali, nepredložil o svojom tvrdení žiadny dôkaz. Kontrola bola vykonaná inšpektormi v prítomnosti žalobcu a žalobca mal možnosť počas kontroly s inšpektormi aktívne spolupracovať. Bol oboznámený so zistenými porušeniami právnych povinností a v prípade pochybností alebo nesprávne zadokumentovaného zisteného skutkového stavu v čase kontroly mohol namietané skutočnosti označiť vo vyjadrení k Inšpekčnému záznamu. Mohol rozporovať zistené porušenia aj samotný výkon kontroly, čo neurobil. Žalovaný preto nevzhliadol žiadny dôvod na pochybnosti o legitímnosti vykonanej kontroly. Zdôraznil, že inšpektori okrem povinnosti umožniť kontrolovanému subjektu podať vysvetlivku (vyjadrenie k Inšpekčnému záznamu) nemajú voči nemu žiadnu poučovaciu povinnosť. Tvrdenie žalobcu, že vysvetlivku písal spôsobom ako mu bolo inšpektormi pri kontrole naznačované, považoval za účelové a ničím nepodložené.
21. So žalobnou námietkou ohľadom obsahových nedostatkov výroku rozhodnutia sa žalovaný nestotožnil, pretože výrok obsahoval uvedenie čísla aj pomenovanie konkrétneho zákona, ktorý bol porušený. Vyjadril presvedčenie, že výrok obsahoval všetky náležitosti vyžadované Správnym poriadkom, vo výroku prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného bol uvedený konkrétny zákon, ktorý bol žalobcom porušený a to Zákon o ochrane spotrebiteľa. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že „je nepostačujúce ak je v závere výroku rozhodnutia uvedené, že žalobca je postihovaný za príslušné ustanovenia aj s uvedením čísla zákona, nakoľko porušenie zákona a postih za porušenie zákona môže byť v číslach paragrafov značne odlišné“, pretože výrok rozhodnutia je potrebné vnímať ako jeden celok. Nie je potrebné ku každému jednotlivému porušeniu povinnosti uviesť okrem čísla paragrafu aj číslo a pomenovanie zákona, pretože v danom prípade všetky povinnosti, ktoré boli žalobcom porušené upravuje jeden zákon a to Zákon o ochrane spotrebiteľa, preto bolo uvedenie čísla a pomenovania zákona v závere výroku postačujúce. 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 17 -
22. K žalobnej námietke, že „vo výroku rozhodnutia žalovaného sa žalovaný nevysporiadal s námietkou žalobcu o skutočnosti, že nedostatočne opísal čas vykonania kontrolného nákupu, stav okolo nevydania dokladu o kúpe, o správnom postupe pri odsúhlasovaní správnosti ceny škrtacieho zapaľovača a o počte kontrolných nákupov“ uviedol, že inšpektori vykonali svoje povinnosti tak, ako im ukladá zákon, pričom pri svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti sú zákona nezávislí. Na základe zákonom zverenej právomoci vykonali kontrolu v prevádzke žalobcu a pri kontrole zistili pochybenia. Žalobca žiadne pochybenia nenamietal a nemal ani žiadne výhrady k vykonanej kontrole, a preto neboli v čase vykonania kontroly zistenia inšpektorov sporné a nebol dôvod dokladovať ich inak ako obsahom Inšpekčného záznamu. Jeho hodnovernosť nie sú spôsobilé spochybniť tvrdenia žalobcu, ktorý svoje pochybenia uznal v ním podanej vysvetlivke k Inšpekčnému záznamu. Všetky námietky žalobcu vznášané počas celého správneho konania žalovaný vyhodnotil buď ako subjektívne, alebo nekonkrétne, či nepreukázateľné a svoju správnu úvahu odôvodnil. Žalobca žiadne z tvrdených skutočností v priebehu konania nepreukázal. Vyjadril presvedčenie, že dokazovanie bolo v správnom konaní vedené v súlade s ustanovením § 34 Správneho poriadku a k tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nezobral do úvahy dôkazy svedčiace v jeho prospech uviedol, že ich zobrať do úvahy nemohol, pretože takéto dôkazy neboli predložené. Ohradil sa voči tvrdeniu žalobcu, že ním vykonané dokazovanie správneho deliktu bolo založené len na tvrdeniach inšpektorov, pretože Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán vykonávajúci dozor na vnútornom trhu v zmysle Zákona č. 128/2002 Z.z. podľa jeho ust.§ 2 ods. 1 písm. a) zisťuje, „či výrobky a služby pri ich predaji a poskytovaní sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä, či sa predávajú a poskytujú bezpečné, v správnom množstve, miere, hmotnosti a kvalite“ a teda prostredníctvom svojich inšpektorov zisťuje, či nimi kontrolovaný stav sa zhoduje so stavom predpísaným všeobecne záväznými právnymi predpismi. Preto nie je dôvod pochybovať o zákonnosti kontroly, ani o možnom subjektívnom konaní inšpektorov či o dôvodnosti správneho konania. Uviedol, že výrok rozhodnutia žalovaného nie je zameniteľný s iným skutkom, pretože sú v ňom presne a nezameniteľne identifikované skutky, ktoré sú podľa orgánu verejnej správy porušením ustanovení § 4 ods. 1, písm. d), § 16 ods. 1, § 14a ods. 1, a § 10a ods. 1, písm. k) Zákona o ochrane spotrebiteľa a tiež z výroku prvostupňového rozhodnutia bolo zrejmé, aké povinnosti boli zo strany žalobcu porušené a na základe akých zákonných ustanovení mu bola uložená povinnosť spolu s lehotou na plnenie, čo sú jediné náležitosti výroku rozhodnutia podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Čas vykonania kontroly bol jednoznačne určený dňom 13. júla 2016 a z Inšpekčného záznamu vyplynul aj presný čas kontroly
- o 10,20 hod. Vo výroku rozhodnutia bol konkretizovaný účastník konania - žalobca, kontrolný orgán, čas a miesto výkonu kontroly, stručné popísanie skutkového stavu aj ustanovenia právneho predpisu, ktoré boli porušené, čím bola daná nezameniteľnosť konania. Vo vzťahu k vymedzeniu času iného správneho deliktu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 34/2013 z 22. februára 2013 a 6 Sžo 33/2014, z ktorých vyplynulo: „Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný vo výroku jasne opísal porušenia právnych povinností, kladených žalobcovi za vinu, ktoré boli zistené kontrolou dozorujúceho orgánu v presne určených dňoch a v presne určených prevádzkárňach žalobcu. Takto špecifikovaný výrok dostatočne identifikuje porušenia právnych povinností žalobcu tak, aby nemohli byť 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 18 -
zameniteľné s iným a v budúcnosti nenastali okolnosti z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie z dôvodu dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Napokon samotný žalobca v administratívnom konaní vzhľadom k charakteru jeho obrany nemal pochybnosti o nedostatku alebo nesprávnej špecifikácii skutkov, ktorými sa mal dopustiť porušenia právnych povinností, kladených mu dozorujúcim orgánom za vinu“. Zdôraznil, že výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je potrebné vnímať v ich vzájomnej súvislosti a rozhodnutie je nutné chápať ako univerzálny celok a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžd 26/2011 z 28. februára 2012. Vyjadril názor, že medzi výrokom a odôvodnením správneho rozhodnutia je úzky súvis a postačuje, pokiaľ je podrobný opis skutku s bližšou charakteristikou zistených porušení uvedený v odôvodnení rozhodnutia orgánu verejnej správy. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení jeho rozhodnutia poskytol dostatočnú skutkovú aj právnu oporu enunciátu rozhodnutia, náležite vysvetlil a odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec a dostatočne odôvodnil, akými úvahami sa zaoberal pri určení výšky pokuty.
23. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný uviedol, že kontrola Slovenskej obchodnej inšpekcie spočíva v porovnaní zisteného skutočného stavu so stavom predpísaným, tj. ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom. Vyhodnotením tohto porovnania je výsledok kontroly, z ktorého musí byť zrejmé, či zistený skutkový stav vyhovoval alebo nevyhovoval predpísanému stavu. Kontrolnú činnosť môžu vykonávať len zamestnanci, ktorí získali špeciálnu odbornú spôsobilosť na výkon kontroly a preukaz inšpektora SOI. Sú povinní z každej kontroly vyhotoviť záznam, postupovať pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi, vychádzať len z vlastných zistení, objektívne zisťovať a posudzovať skutkový stav, ku kontrolovaným osobám sa správať nepredpojato a korektne, odmietnuť všetky formy korupcie, utajovať meno pisateľa podania okrem prípadov, kedy podanie nie je možné prešetriť bez toho, aby boli doklady od pisateľa použité pri kontrole ako dôkazový materiál, zachovávať mlčanlivosť o služobnom hospodárskom a štátnom tajomstve a o skutočnostiach, o ktorých sa dozvie pri kontrole a v súvislosti s ňou. Preto Inšpekčný záznam patrí medzi relevantné podklady k rozhodnutiu a je záznamom z kontroly, v ktorom konajúci inšpektori opíšu objektívne zistený stav na mieste samom, prípadne aj problematiku podnetov, k čomu sa vyjadrí zodpovedná osoba prítomná pri výkone kontroly a správnosť záznamu potvrdí svojím podpisom, resp. uvedie, s čím nesúhlasí. Zdôraznil, že žalobca počas celého správneho konania nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval opak zistení inšpektorov, a preto zotrval na stanovisku, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe objektívne zistených skutočností, zaznamenaných v Inšpekčnom zázname, ktoré neboli hodnoverne a preukázateľne žalobcom spochybnené. Podpisom Inšpekčného záznamu žalobca potvrdil správnosť v ňom uvedených zistení.
24. K žalobnej námietke nedostatočného a nezákonného dokazovania žalovaný uviedol, že ich považuje za irelevantné, pretože vykonávanie dokazovania patrí orgánu verejnej správy a odmietol tvrdenie o tom, že úmyselne alebo neúmyselne vynechal možnosti 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 19 -
dokazovania. Inšpekčný záznam je písomným záznamom vyhotoveným počas vykonanej kontroly, ktorý odzrkadľuje priebeh kontroly a následne sú v ňom v prípade zistenia zaznamenané porušenia. V Inšpekčnom zázname, v ktorom bol zaznamenaný priebeh vykonanej kontroly u žalobcu boli jasne deklarované zistené porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa. Za absurdnú a nelogickú označil požiadavku žalobcu, aby žalovaný v Inšpekčnom zázname opisoval skutky, akým spôsobom ich žalobca nespáchal (napr. že informácia predávajúceho o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia
sporov nebola splnená jej uvedením v Reklamačnom poriadku, nebola splnená ústne, iným spôsobom atď.) namiesto jasného opisu, že kontrolovaná osoba spotrebiteľa o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov neinformovala. Z logiky veci tiež vyplýva, že tento nedostatok je možné zistiť a relevantným spôsobom spochybniť, tj. napadnúť len priamo pri výkone kontroly. Pokiaľ žalobca tvrdil, že informačné povinnosti mohli byť uvedené v Reklamačnom poriadku alebo podané ústne, mohol inšpektorov na uvedenú skutočnosť upozorniť, čo neurobil.
25. K žalobnej námietke nenariadenia ústneho pojednávania žalovaný uviedol, že žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k dôvodom konania popísaným v Oznámení o začatí správneho konania v súlade s ust. § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, resp. neuviedol také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na prehodnotenie porušenia zákona. Preto zotrval na svojom stanovisku, že nariadenie ústneho pojednávania by neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci a preto bolo jeho nariadenie nedôvodné. Zdôraznil, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti a vo všeobecnosti sa ústne konanie nevyžaduje. Poukázal na skutočnosť, že orgán verejnej správy nie je účastníkom konania, pričom cieľom ústneho pojednávania je predovšetkým zistiť skutočný stav veci a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi účastníkmi konania. V predmetnom konaní nevystupovalo viacero účastníkov konania a preto nebolo možné tvrdiť, že počas správneho konania boli zistené rozpory, ktoré by bolo možné odstrániť iba na ústnom pojednávaní. S požiadavkou žalobcu o nariadenie ústneho pojednávania, ktorú prednášal už v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu sa žalovaný v plnej miere vysporiadal a jeho vykonanie zamietol na základe relevantných dôvodov, ktoré v rozhodnutí uviedol. S poukazom na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžo 286/2018 z 25. januára 2017 uviedol, že prípad sa nevyznačoval osobitnou zložitosťou, skutkové okolnosti neboli sporné po celý čas trvania správneho konania a žalobcovi nebolo upreté jeho právo nechať preskúmať rozhodnutia orgánov verejnej správy nezávislým a nestranným súdom. Žalovaný sa v priebehu celého správneho konania tiež v dostatočnej miere vyrovnal s námietkami žalobcu, primerane ich odôvodnil a žalobca mal počas celého správneho konania možnosť predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy ku svojim tvrdeniam a tiež mal právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom. Konštatoval, že v rámci správneho konania práva žalobcu neboli nijakým spôsobom porušené. Poukaz žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 123/2015 považoval za neadekvátny z dôvodu ním riešenej inej skutkovej situácie a to, že kontrolovaný subjekt nebol oboznámený s Inšpekčným záznamom a napriek tomu bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty, čo v prejednávanej 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 20 -
veci naplnené nebolo. Nesúhlasil s názorom žalobcu, že mu bolo znemožnené byť prítomný pri prerokovaní veci, byť vypočutý, predložiť argumentáciu na podporu svojich stanovísk, vznášať námietky a návrhy, navrhovať a predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení, vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, klásť svedkom otázky, využívať právnu pomoc v konaní alebo uplatniť opravné prostriedky, pretože Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi riadne doručené, mal možnosť nahliadnuť do spisu, oboznámiť so spisovým materiálom, a teda mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom a skutočnostiam. Vo vzťahu k ústnosti správneho konania ešte poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sžo 262/2015 z 1. decembra 2016, v ktorom bolo k nenariadeniu ústneho pojednávania uvedené „...správny orgán sa má riadiť Správnym poriadkom, a teda nariadiť ústne pojednávanie, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo v prípade, ak to vyžaduje povaha veci. Preto v preskúmavanom prípade rozhodnutiami a postupom správnych orgánov nebola žalobcovi odmietnutá spravodlivosť. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v konaní o správnych deliktoch sa v plnom rozsahu uplatňuje zásada písomnosti konania“.
Replika žalobcu
26. Žalobca v podanej replike zotrval na stanovisku, že rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, boli nezákonné. V Oznámení o začatí správneho konania žalobca nebol oboznámený s konkrétnymi podkladmi a dôkaznými prostriedkami, ktoré mienil prvostupňový orgán verejnej správy použiť na rozhodnutie, pretože ich neoznačil a začatie správneho konania založil na pojme „dôvod“, čo bolo bez jeho špecifikácie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Bez konkrétneho vymedzenia podkladov na rozhodnutie bolo porušené jeho právo na obhajobu a spravodlivé konanie, pretože odkaz na skutkový stav zistený kontrolou nepostačuje a z Oznámenia o začatí správneho konania sa ani nedozvedel, či podkladom
bol alebo nebol Inšpekčný záznam. Žalovaný sa nesprávne domnieva, že „dokazovaním“ a dôkazom je vyjadrenie žalobcu v písomnej forme, t.j. jeho poznámka k Inšpekčnému záznamu, ktorá bola napísaná v čase, keď nebol zo spáchania správneho deliktu obvinený. Poznámku k Inšpekčnému záznamu označil za nezákonne získaný dôkaz pre absenciu poučenia žalobcu o jeho právach pred jej podaním. Povinnosť žalobcu namietať kontrolné zistenia už pri kontrole zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, preto s tvrdením žalovaného, že žalobca kontrolné postupy ani zistenia nespochybnil ani nevyvrátil, nesúhlasil. Preto žiadal, aby bolo nariadené ústne pojednávanie, na ktorom by orgán verejnej správy presvedčil, že postup inšpektorov bol nezákonný. Z právnej úpravy nevyplýva, že vyjadrenie kontrolovanej osoby je v správnom konaní dôkazom. Zdôraznil, že legitímnosť vykonanej kontroly by bola nespochybniteľná ak by inšpektori do Inšpekčného záznamu na základe realizovaného postupu zaznamenali, že kontrolovali všetky možnosti označenia ponúkaných tovarov cenami, predložili dôkaz o ústnej komunikácii inšpektorov so žalobcom z hľadiska preukázania neposkytnutia informácie žalobcom o možnosti alternatívneho riešenia sporov ústnou formou, ak by fotodokumentáciou preukázali, že v Reklamačnom poriadku nebola poskytnutá informácia o možnosti alternatívneho riešenia sporov, podrobne by opísali, koľko 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 21 -
kontrolných nákupov vykonali, na základe čoho odsúhlasili správnosť ceny zapaľovača a ak by následne bol Inšpekčný záznam vykonaný ako dôkaz v správnom konaní za osobnej účasti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, pričom k takému postupu prvostupňový orgán verejnej správy oprávňuje ust. § 4 ods. 3 písm. f) zákona č. 128/2002 Z.z. Tvrdenie žalovaného, že výrok rozhodnutia je potrebné vnímať ako celok, preto nemusí byť ku každému jednotlivému porušeniu povinnosti uvedené číslo aj pomenovanie zákona, ktoré boli uvedené v závere výroku, označil za nesprávne právne posúdenie veci, pretože žalobca nemá povinnosť z konečného sumáru citovaných právnych predpisov, ktoré mali byť porušené vyberať a priraďovať ich ku konkrétnym porušeniam. Je povinnosťou žalovaného jednoznačne a nespochybniteľne a hlavne zrozumiteľne uviesť do výroku rozhodnutia ku každému porušeniu aj číslo zákona, ktorý mal žalobca porušiť, inak je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Zdôraznil, že inšpektori nemajú zákonnú povinnosť spísať Inšpekčný záznam a takto ho nazvať a zo žiadneho zákona ani nevyplýva, že Inšpekčný záznam je nepriestrelným dôkazom pre správne konanie a vydanie rozhodnutia a že ho nemožno v správnom konaní napadnúť. Žalobcovi nebolo zrejmé konštatovanie, prečo by v správnom konaní nemohol namietať zdokumentovanie skutkového stavu, keď dodatočne, až po jeho obvinení zistil, že žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom a nezabezpečil materiálne dôkazy na tvrdenie inšpektorov žalovaného. Zo zákona nevyplývajú ani podmienky na spisovanie Inšpekčných záznamov pre SOI a nie je zákonom stanovený ani postup pri jeho dokazovaní, či jeho zákonné náležitosti. Zdôraznil, že bolo povinnosťou žalovaného dokázať tvrdenia jeho aparátu (kontrolné zistenia uvedené v inšpekčnom zázname) a nebolo povinnosťou žalobcu dokazovať svoju nevinu. Namietal tvrdenie žalovaného, že žalobca správnosť Inšpekčného záznamu potvrdil svojím podpisom, a preto je relevantným podkladom pre rozhodnutie o uložení pokuty, pretože uvedené konštatovanie nemá oporu v zákone. Žalovaný postupuje pri zabezpečovaní podkladov pri vykonávaných kontrolách svojvoľne. Zopakoval, že žalovaný správny delikt len zisťuje, ale nedokazuje ho v zmysle dodržiavania chránených práv účastníkov konania a v súlade so Správnym poriadkom, čo považoval za nezákonné. Zdôraznil, že v súvislosti s požiadavkou žalobcu, aby bolo v správnom konaní nariadené ústne pojednávanie a následnou žalobnou námietkou, týkajúcou sa nezákonnosti jeho postupu, keď ústne pojednávanie nenariadil žalobca zdôraznil, že žalovaný v rozhodnutí nijakým spôsobom neodôvodnil „povahu veci“ , z ktorej potrebu nariadenia ústneho pojednávania nevyvodil, hoci išlo o zásadnú námietku, ktorá vyžadovala špecifickú odpoveď . Poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 251/04 a iné. Zdôraznil, že v konaní pred správnym orgánom nebolo dostatočne preukázané spáchanie skutku, ktoré mu bolo kladené za vinu a ani jeho zavinenie, pretože nepostačuje tvrdenie žalovaného, že Inšpekčný záznam je relevantným podkladom k rozhodnutiu. Poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6 Sžo 123/2015 z 26. apríla 2017 a Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky č. j. 4 Ads 177/2011, z ktorých vyplynulo, že úradný záznam má len povahu prvotnej informácie vo veci a nie je možné považovať ho za dôkaz. Sila tohto podkladu sa v správnom konaní rovná sile len podporného dôkazu. Zdôraznil, že ak má byť niečo použité ako dôkaz tak musí spĺňať podmienku, že prispeje k náležitému objasneniu veci a musí byť ako dôkaz aj vykonaný. Za zákonný spôsob možno považovať nielen splnenie formálnych procesných podmienok na zabezpečenie 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 22 -
konkrétneho dôkazu ale aj splnenie obsahových podmienok, tj. aby úkon, použitý dôkazný prostriedok na vykonanie dôkazu bol zameraný na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a použitý môže byť. Keďže Inšpekčný záznam neobsahuje podrobný opis verbálnej a neverbálnej komunikácie inšpektorov s osobou, ktorá bola prítomná pri kontrole, spôsobuje to nepreskúmateľnosť zisteného stavu ohľadom označovania tovarov cenovými informáciami a následne aj nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia a jeho odôvodnenia. Vyjadril názor, že zmyslom prístupu k súdu je aplikovať aj na oblasť správneho trestania rovnaký štandard ochrany verejných subjektívnych práv ako je tomu v prípade trestnoprávneho postihu, a preto údajné tvrdenia inšpektorov žalovaného s následným odmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov, bez relevantného odôvodnenia pri zisťovaní správneho deliktu nie je možné použiť v správnom konaní ako dôkaz. Poukázal na čl. 6 Odporúčania (R 91) 1, podľa ktorého je nevyhnuté v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie výboru ministrov Rady Európy (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní, keďže úlohy „žalobcu“ aj „sudcu“ v pozícii správneho orgánu splývajú.
Duplika žalovaného
27. Žalovaný nevyužil svoje právo podať k replike žalobcu dupliku. 28. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na dôvodoch žalobou napadnutého rozhodnutia aj na obsahu písomného vyjadrenia k podanej správnej žalobe, v ktorom sa vysporiadala so všetkými žalobnými námietkami. Žalobu navrhla ako nedôvodnú zamietnuť s tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Námietku žalobcu ohľadom chyby úradného postupu pre absenciu ústneho pojednávania považovala za nesprávnu a zopakovala svoju doterajšiu argumentáciu.
29. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP pre toto konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil podľa § 191 písm. c) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Právny rámec
30. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.
31. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 23 -
32. Podľa § 194 ods. 1), 2) SSP
(1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. (2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 33. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 34. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
35. Podľa § 4 ods. 1, písm. d) Zákona o ochrane spotrebiteľa (v znení relevantnom pre toto konanie) predávajúci je povinný správne účtovať ceny pri predaji výrobkov alebo pri poskytovaní služieb.
36. Podľa § 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene 10) predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. Ak je podmienkou na kúpu výrobku alebo poskytnutie služby kúpa iného výrobu alebo poskytnutie inej služby, predávajúci je povinný informovať spotrebiteľa o cene tohto iného výrobku alebo o cene tejto inej služby spolu s cenou za predávaný výrobok alebo poskytovanú službu.
37. Podľa § 14a ods. 1) až 8) Zákona o ochrane spotrebiteľa
(1)Predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou. (2) Označenie podľa odseku 1 sa neuplatní na a) výrobok poskytovaný ako súčasť služby, b) predaj na dražbe a predaj umeleckých diel a starožitností. (3) Označenie jednotkovou cenou sa nevzťahuje na a) výrobok s menovitou hmotnosťou alebo menovitým objemom najviac 50 g alebo 50 ml, b) rôzne druhy výrobkov, ak sa predávajú v jednom balení za jednu cenu, 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 24 -
c) výrobok, ktorý nemožno rozdeliť na časti bez zmeny kvality alebo vlastností a na ktorý sa povinnosť označovať jeho dĺžku, hmotnosť, objem alebo plochu nevzťahuje, alebo ktorý sa obvykle neoznačuje údajom o dĺžke, hmotnosti, objeme, ploche, d) predaj koncentrovaných a dietetických potravín, z ktorých sa pridaním tekutiny pripravujú hotové jedlá alebo čiastočne hotové jedlá. (4) Predajná cena a jednotková cena musia byť ľahko rozlíšiteľné a ľahko čitateľné. (5) Ak pri balených výrobkoch ustanovenia osobitných predpisov 18a) vyžadujú uviesť čistú hmotnosť a čistú hmotnosť po vysušení, jednotkovú cenu stačí uviesť pre čistú hmotnosť po vysušení. (6) Pri výrobkoch predávaných s bonusom pre spotrebiteľa uvádza predávajúci jednotkovú cenu, ktorú vypočíta bez bonusu pre spotrebiteľa. (7) Výrobok predávaný na množstvo sa označuje len jednotkovou cenou. (8) Ak sa v reklame 18b) uvádza predajná cena výrobku, musí sa uviesť aj jednotková cena. 38. Podľa § 16 ods. 1) Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný vydať doklad o kúpe výrobku alebo o poskytnutí služby...
39. Podľa § 10a ods. 1 písm. k) Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy alebo ak sa zmluva uzatvára na základe objednávky spotrebiteľa pred tým, ako spotrebiteľ odošle objednávku, ak nie sú tieto informácie zjavné vzhľadom na povahu výrobku alebo služby, spotrebiteľovi jasným a zrozumiteľným spôsobom oznámiť informáciu o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov v prípadoch ustanovených osobitným predpisom.9)
40. Podľa § 24 ods. 1 a ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa
(1) Za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66 400 eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 eur. (5) Pri určení výšky pokuty sa prihliada najmä na charakter protiprávneho konania, závažnosť porušenia povinnosti, spôsob a následky porušenia povinnosti.
41. Podľa § 27 Zákona o ochrane spotrebiteľa na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 29) okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 30)
42. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z. orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
43. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) a g) zákona č. 128/2002 Z.z Slovenská obchodná inšpekcia je pri kontrole oprávnená
b) požadovať od kontrolovaných osôb potrebné informácie a doklady, g) vykonávať kontrolné nákupy. 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 25 -
44. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z.z kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie.
45. Podľa § 6 ods. 1) písm. a, b, c, ods. 2) zákona č. 128/2002 Z.z
(1) Inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov alebo poskytovania služieb a) zakáže do vykonania nápravy 1. dodávku, predaj alebo použitie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, 1a) 2. výkon prevádzkovej alebo obchodnej činnosti až na dva prevádzkové alebo predajné dni, 3. používanie neoverených určených meradiel, ak overeniu podliehajú, alebo meradiel nezodpovedajúcich osobitným predpisom, technickým normám alebo schválenému typu, 5) b) nariadi znehodnotenie výrobkov, ak je zjavné, že nie sú bezpečné; 15) ak ide o potravinárske výrobky, ich výskyt oznámi bezodkladne orgánu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy 16) a príslušnému orgánu na ochranu zdravia, 17) c) nariadi záväzným pokynom kontrolovanej osobe vykonať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov, d) zakáže uskutočnenie predajnej akcie 10aa) alebo jej pokračovanie, ak je dôvodná obava, že sú ohrozené alebo porušované práva spotrebiteľa (2) Opatrenia podľa odseku 1 oznámi inšpektor ústne kontrolovanej osobe a vyhotoví o nich písomný záznam. Ak kontrolovaná osoba s opatreniami podľa odseku 1 nesúhlasí, môže proti nim podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky. Námietky nemajú odkladný účinok. O námietkach rozhodne riaditeľ inšpektorátu do piatich dní od ich doručenia. Rozhodnutie sa doručí kontrolovanej osobe a je konečné. 46. Podľa § 12 zákona č. 128/2002 Z.z na konanie podľa tohto zákona sa použije všeobecný predpis o správnom konaní, 22) ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 3 ods. 1 až 5 Zákona č. 71/1967 o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 26 -
(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 48. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
49. Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 50. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a po zmene právnej kvalifikácie skutku ( bod 3) tohto rozsudku) ponechal v ostatnej časti prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici č. P/0276/06/16 zo dňa 27. októbra 2016, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy uložil žalobcovi za porušenie povinností podľa § 4 ods. 1 písm. d), § 16 ods. 1, § 14, § 14a ods. 1 a § 10a ods. 1 písm. k) č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 970,- EUR bez zmeny.
51. Žalobca v žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným a prvostupňovým orgánom verejnej správy, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav veci a tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. V konkrétnostiach žalobca namietal, že bez zistenia správnej ceny škrtacieho zapaľovača nemohol žalovaný konštatovať porušenie povinnosti žalobcu správne účtovať ceny pri predaji výrobkov (§ 4 ods. 1 písm. d) Zákona o ochrane spotrebiteľa) a bez zisťovania, či žalobca informácie o cene výrobkov inak vhodne nesprístupnil nemohol konštatovať porušenie jeho povinnosti informovať spotrebiteľa o cene predávaných výrobkov (§ 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa), že žalobca nebol pod podaním vysvetlivky k Inšpekčnému záznamu poučený o svojich právach a že v administratívnom 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 27 -
konaní nebol vykonaný ním navrhovaný výsluch svedkov - inšpektorov, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Namietal tiež nedostatky výroku prvostupňového rozhodnutia aj rozhodnutia žalovaného pre absenciu uvedenia čísla zákona a jeho pomenovania pri každom jednotlivom skutkovom vymedzení porušenia konkrétneho paragrafu s uvedením jeho obsahu, že bez dostatočného opísania priebehu vykonanej kontroly a kontrolného nákupu neboli dostatočne zistené skutkové okolnosti pre konštatovanie v rozhodnutiach označených porušení zákona, že skutkové a časové vymedzenie správnych deliktov nebolo dostatočné pre vylúčenie možnosti ich zameniteľnosti, že rozhodnutia vydané v administratívnom konaní boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov pre absenciu zoznamu podkladov, resp. skutočností, ktoré boli jej podkladom pre rozhodnutie a bez opisu, akým spôsobom boli zabezpečené, bez označenia skutočností, ktoré orgán verejnej správy pri vydaní rozhodnutia nepoužil a dôvody takého postupu. Namietal, že Inšpekčný záznam nemohol byť podkladom pre vydanie rozhodnutí v administratívnom konaní, pretože právna úprava neobsahuje jeho formálne a obsahové náležitosti a navyše nebol ako dôkaz v správnom konaní vykonaný. Tvrdenie inšpektorov,
obsiahnuté v Inšpekčnom zázname ohľadom porušenia právnych povinností žalobcom neboli žalovaným dokázané.
52. Z administratívneho spisu vyplýva, že v prevádzke žalobcu bola vykonaná kontrola na dodržiavanie povinností ustanovených Zákonom o ochrane spotrebiteľa a Zákonom o cenách, pri ktorej bol žalobca osobne prítomný. Výsledkom vykonanej kontroly bol Inšpekčný záznam obsahujúci zistený skutkový stav, vyjadrenie žalobcu k Inšpekčnému záznamu a záväzné pokyny v zmysle § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z. V rámci výkonu kontroly sa primárne zisťuje dodržiavanie právnych predpisov (§ 1 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona č. 128/2002 z.z.), čomu zodpovedá obsah Inšpekčného záznamu. Jeho nosnou časťou je opis zistených porušení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Výkon kontroly predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti u konkrétnej kontrolovanej osoby v určenom čase a ich porovnávanie s požiadavkami platných právnych predpisov (zisťovanie skutkového stavu). Inšpekčný záznam patrí medzi podklady k rozhodnutiu orgánu verejnej správy (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), je záznamom z kontroly, v ktorej inšpektori opíšu zistený skutkový stav na mieste samom. Výkon kontroly nemá charakter rozhodovacieho procesu orgánu verejnej správy, a preto sa dokazovanie v rámci kontroly nevykonáva. Z platnej právnej úpravy (zákon č. 128/2002 Z.z.) nevyplýva inšpektorátu SOI povinnosť dokazovať v rámci vyhotovenia Inšpekčného záznamu zistené porušenia predpisov. S Inšpekčným záznamom mal žalobca možnosť sa oboznámiť a poskytnúť k nemu vyjadrenie. Oboznámenému obsahu Inšpekčného záznamu porozumel a uviedol: „Čo sa týka nesprávneho účtovania išlo o moju nedbanlivosť a rozdiel som si nevšimol. Blok k škrtaciemu zapaľovaču som nevydal z dôvodu, že je to pre mňa neziskový tovar, nákup 3,- EUR, predaj 3,- EUR, dôvod predaja je len preto, aby zákazník odporúčal môj obchod s tým, že mám množstvo tovaru. Chýbajúce cenovky a info o ARS boli doplnené už počas kontroly“. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na obsah Inšpekčného záznamu a vyjadrenie žalobcu ako účastníka administratívneho konania. Jeho rozhodnutie bolo založené na skutočnostiach, uvedených v Inšpekčnom zázname ako 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 28 -
relevantnom podklade rozhodnutia. V konaní po vyjadrení žalobcu k Oznámeniu o začatí správneho konania žiadne ďalšie dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci vykonané nebolo. Právna povaha Inšpekčného záznamu vyplýva z ust. § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z.z., podľa ktorého inšpektor vyhotoví o opatreniach prijatých pri kontrolnej činnosti písomný záznam. V danom prípade inšpektor (inšpekčným) záznamom nariadil žalobcovi ako kontrolovanej osobe záväzným pokynom vykonať opatrenia na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa. Spísanie inšpekčného záznamu predchádzalo začatiu administratívneho konania, ktoré bolo začaté dňom, ktorým orgán verejnej správy urobil voči žalobcovi prvý úkon, tj. doručil mu Oznámenie o začatí správneho konania. Pre Inšpekčný záznam nie sú zákonom stanovené náležitosti, je však z neho zrejmé označenie kontrolovanej osoby, kontrolovanej prevádzky, dátum, čas a miesto vykonania kontroly. Jeho obsahom je aj opis zisteného skutkového stavu a vyjadrenie kontrolovanej osoby a tiež záväzné pokyny uložené kontrolórmi v nadväznosti na zistené nedostatky. S námietkami žalobcu ohľadom nedostatočného časového a vecného zaznamenania priebehu vykonanej kontroly, správnosti a úplnosti kontrolných zistení, právnej kvalifikácie konštatovaných porušení zákona, nedostatku poučenia žalobcu pred podaním vyjadrenia k Inšpekčnému záznamu či popretia jeho obsahu žalobcom sa prvostupňový orgán verejnej správy aj žalovaný dostatočne vysporiadali.
53. Správny súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že námietka žalobcu o nepreukázaní jeho porušenia právnych predpisov, ktoré bolo konštatované rozhodnutiami vydanými v administratívnom konaní, pretože Inšpekčný záznam, z ktorého orgány verejnej správy vychádzali nie je pre absenciu vymedzenia jeho zákonných náležitostí zákonným podkladom pre rozhodnutie a že nebol ako dôkaz v administratívnom konaní vykonaný, nebola dôvodná. Inšpekčný záznam je podkladom na rozhodnutie orgánu verejnej správy ako skutočnosť známa správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku). V súlade s účelom vykonávania štátnej kontroly - zistenie dodržiavania povinností vyplývajúcich zo Zákona o ochrane spotrebiteľa obsahoval opis zistených skutočností a ich porovnanie s požiadavkami Zákona o ochrane spotrebiteľa. Prekročenie zákonom zverenej právomoci pri postupe inšpektorov v rámci kontroly ani vo vzťahu k jej výsledku (Inšpekčnému záznamu) zistené nebolo, pretože prvostupňový orgán verejnej správy bol na vykonanie kontroly aj na uloženie záväzných pokynov
oprávnený (§§ 3, 4, 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 128/2002 Z.z.). To znamená, že Inšpekčný záznam bol relevantným podkladom na rozhodnutie, pretože bol vyhotovený v rámci zákonom regulovanej kontrolnej činnosti štátu na úseku ochrany spotrebiteľa a v súlade s jej účelom (preverenie dodržiavania povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa). Okrem kontrolných zistení, záväzných pokynov a vyjadrenia žalobcu obsahoval aj označenie subjektu, ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, čas a miesto vykonanej kontroly, jej predmet, kontrolné zistenia, označenie žalobcu ako zodpovednej osoby za zistené nedostatky a podpisy inšpektorov aj žalobcu. Jeho súčasťou bol doklad o kúpe č. 0001 z 13. júla 2016. V nadväznosti na uvedené považoval správny súd žalobnú námietku žalobcu, že Inšpekčný záznam nie je relevantným podkladom na rozhodnutie za nedôvodnú, pretože nemala oporu v platnej právnej úprave. Žalobca sa tiež mýlil, keď tvrdil, že použiteľnosť Inšpekčného 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 29 -
záznamu v administratívnom konaní pre účely vydania rozhodnutia o uložení pokuty bola podmienená jeho vykonaním ako dôkazu a že ako dôkaz nebol vykonaný, pretože uvedené nemalo oporu v platnej právnej úpravy a v obsahu administratívneho spisu. Inšpekčný záznam je dôkazný prostriedok v zmysle § 32 ods. 2 Správneho poriadku. Bol podkladom pre rozhodnutie orgánu verejnej správy, z čoho vyplýva, že bol ako dôkaz vykonaný.
54. Za nedôvodnú považoval aj žalobnú námietku, že pre konštatovanie porušenia právnych povinností žalobcom nebol skutkový stav zistený dostatočne a preskúmateľne, pretože nebolo zisťované, či žalobca informáciu o cene výrobkov inak vhodne nesprístupnil, keď Inšpekčný záznam neobsahoval údaje o kontrole všetkých priestorov prevádzky žalobcu a ani nepochybným spôsobom (napr. fotodokumentáciou či videozáznamom) nezadokumentoval priebeh kontroly, aby bolo nepochybné, že žalobca informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov neposkytol ústne. Žalobca netvrdil, že informáciu o cene výrobkov inak vhodne sprístupnil, ani že informáciu o možnosti alternatívneho riešenia sporov inšpektorom poskytol ústne. Zároveň vo vyjadrení k Inšpekčnému záznamu priebeh kontroly ani kontrolné zistenia nespochybnil. Neposkytnutie informácie o možnosti obrátiť sa na subjekt alternatívneho riešenia sporov potvrdil. Z uvedených dôvodov správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako účelovú v snahe vyhnúť sa deliktuálnej zodpovednosti za porušenie právnych povinností (§§ 14a, § 10 ods. 1 písm. k) Zákona o ochrane spotrebiteľa) Spochybnenie kontrolných zistení bez konkrétnych tvrdení, že skutkový stav bol iný, než aký bol v Inšpekčnom zázname zaznamenaný a bez predloženia alebo označenia dôkazov na preukázanie prípadne tvrdených skutočností nebolo spôsobilé dôvodnosť tejto námietky preukázať. Zodpovednosti za správne delikty podliehajú fyzické osoby vystupujúce ako podnikatelia bez zavinenia. Ich zodpovednosť za protiprávne konanie, ktorého znaky sú uvedené v zákone a za ktoré môže orgán verejnej správy uložiť sankciu sa predpokladá. Preto je na dotknutej osobe, u ktorej orgán verejnej správy na základe vykonanej kontroly tvrdí porušenie právnych povinností, aby relevantným spôsobom zistenia a závery orgánu verejnej správy vyvrátila. Žalobca skutkové zistenia, ktoré odôvodňovali jeho zodpovednosť za porušenie právnych povinností preukázateľným spôsobom nevyvrátil. Jeho argumentácia mala len povahu spochybňovania skutkového stavu zisteného inšpektormi počas kontroly. Jeho tvrdenie, že nemusí preukazovať svoju nevinu bolo mylné.
55. Nepreskúmateľnosť skutkových tvrdení uvedených v Inšpekčnom zázname žalobca namietal aj v súvislosti s vykonaním kontrolného nákupu pre nedostatočnosť popisu priebehu vykonanej kontroly (z inšpekčného záznamu jednoznačne nevyplynulo, či bol vykonaný jeden alebo viac kontrolných nákupov), v súvislosti s nevydaním dokladu o kúpe, vyčíslením rozdielu +1,- EUR v neprospech spotrebiteľa, okolnosťami ohľadom poskytnutia nesprávneho výdavku, zistenia správnej ceny škrtacieho zapaľovača a vyhodnotenia kontrolného nákupu a zisteným porušením povinnosti vydať doklad o kúpe (§ 16 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa) a porušením povinnosti správne účtovať ceny pri predaji výrobkov (§ 4 ods. 1 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa). Tvrdenie žalobcu, že „keď bolo v Inšpekčnom zázname uvedené, že bol vykonaný jeden kontrolný nákup a ďalej bolo konštatované, že na kontrolný nákup - škrtací zapaľovač nebol vydaný doklad o kúpe a na 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 30 -
kontrolný nákup - zátky do uší bol vydaný doklad o kúpe, tak je nepreskúmateľné, koľko nákupov inšpektori vykonali, resp. je zjavné, že vykonali len jeden kontrolný nákup ale stav mali opísať inak,
ako ho opísali, resp. inak, ako sa stal, alebo inak, ako ho videli inšpektori“ nepovažoval správny súd za právne významné a schopné spochybniť konštatované porušenie povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi doklad o kúpe, pretože podstatným pre konštatovanie porušenia tejto zákonnej povinnosti je zistenie, že ohľadom nákupu každého jednotlivého výrobku nebol vydaný doklad o jeho kúpe, a preto bolo správne konštatované, že doklad o kúpe tovaru - škrtacieho zapaľovača vydaný nebol. Správnosť tohto skutkového zistenia bola odsúhlasená a fakticky potvrdená samotným žalobcom ako predávajúcim v jeho vyjadrení k Inšpekčnému záznamu, kde uviedol: „Blok k škrtaciemu zapaľovaču som nevydal z dôvodu, že je to pre mňa neziskový tovar, nákup 3,- EUR, predaj 3,- EUR...“. Žalobca nespochybnil inšpektormi opísaný stav vykonania kontrolného nákupu s vydaním dokladu o kúpe č. 0001 z 13. júla 2016, ktorého obsahom bolo v zmysle § 16 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa okrem obchodného mena a sídla predávajúceho, adresy prevádzkarne, dátumu predaja aj názov, množstvo výrobkov a jeho cena, za ktorú ho spotrebiteľovi (inšpektorom) predal. Vyplynulo z neho, že žalobca poskytol doklad o kúpe jedného tovaru - zátky do uší v množstve 1 ks v cene 0,90 EUR. Obsahom tohto dokladu o kúpe nebola cena a množstvo druhého zakúpeného tovaru - škrtacieho zapaľovača a iný doklad o kúpe škrtacieho zapaľovača vydaný nebol a žalobca ani netvrdil, že vydaný bol. Nepreskúmateľnosť skutkových zistení ohľadom nevydania dokladu o kúpe - 1ks škrtacieho zapaľovača z obsahu Inšpekčného záznamu nevplynula, preto táto žalobná námietka dôvodná nebola. Za dôvodnú nebolo možné uznať ani žalobnú námietku, že bez zistenia správnej ceny škrtacieho zapaľovača nemohol byť vyhodnotený kontrolný nákup a nemohol byť konštatovaný rozdiel v účtovaní o 1,- EUR v neprospech spotrebiteľa, pretože spôsob vyhodnotenia kontrolného nákupu, tj. správne ceny jednotlivých nakúpených výrobkov (1 ks zátky do uší, 1 ks škrtací zapaľovač) a ani účtovanej ceny týchto výrobkov nebol medzi účastníkmi konania v čase vykonanej kontroly sporný. Žalobca vo vyjadrení k Inšpekčnému záznamu potvrdil, že predajná cena škrtacieho zapaľovača bola 3, - EUR bez akéhokoľvek navýšenia v porovnaní s jeho nákupnou cenou a doklad o kúpe 1ks zátky do uší bol vydaný na hodnotu 0,90 EUR. Z uvedeného bolo nesporne zistené, že hodnota kontrolného nákupu činila 3,90 EUR. Sám žalobca vo vyjadrení k Inšpekčnému záznamu potvrdil, že nesprávne účtovanie (keď nákup 1ks zátok do uší a 1 ks škrtací zapaľovač vyúčtoval sumou 4,90 EUR) bolo spôsobené jeho nedbanlivosťou a rozdiel si nevšimol. Uvedeným vyjadrením de facto potvrdil cenu škrtacieho zapaľovača aj nesprávnosť účtovania hodnoty vykonaného kontrolného nákupu. Jeho nasledujúce tvrdenia, že „rozdiel vo výdavku mohol vzniknúť v dôsledku slabého rozlíšenia vydávaných mincí“ nebolo spôsobilé spochybniť správnosť skutkových zistení ohľadom nevydania dokladu o kúpe, či porušenia povinnosti správne účtovať ceny výrobkov, pretože žalobca v uvedenom vyjadrení len pripustil možnosť, že k poškodeniu spotrebiteľa o 1,- EUR mohlo dôjsť aj iným spôsobom ako nesprávnym účtovaním ceny zakúpených výrobkov. Netvrdil však, že poškodenie spotrebiteľa o 1,- EUR bolo v skutočnosti dôsledkom iného skutkového deja, než aký bol v Inšpekčnom zázname opísaný, takže neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by iný skutkový dej preukazovali. Správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože jej obsahom boli len spochybňujúce tvrdenia 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 31 -
žalobcu ohľadom skutkových zistení inšpektorov bez akéhokoľvek reálneho základu. Žalobca skutkové zistenia inšpektorov spochybňoval s poukazom na potrebu aplikácie zásady in dubio pro reo v súvislosti s možným konštatovaním jeho deliktuálnej zodpovednosti s tým, že pokiaľ v administratívnom konaní nebola táto zásada aplikovaná, boli vydané rozhodnutia nezákonné, pretože neboli aplikované zásady trestného konania, ktoré je potrebné aplikovať aj na oblasť iných správnych deliktov. K uvedenému správny súd uvádza, že pre možnosť aplikácie zásady in dubio pro reo by pochybnosť o správne zistenom skutkovom stave veci musela vyplývať z okolností danej veci, čo v konkrétnom prejednávanom prípade znamená, že by museli existovať reálne pochybnosti o priebehu vykonania predmetnej kontroly a správnosti obsahu Inšpekčného záznamu, ktoré neboli dané. Žalobca však vo vyjadrení k Inšpekčnému záznamu priebeh vykonanej kontroly ani kontrolné zistenia, ktoré boli podkladom pre konštatovanie porušenia jeho zákonných povinností nenamietal. Túto žalobnú námietku preto správny súd považoval len za snahu žalobcu vyhnúť sa deliktuálnej zodpovednosti.
56. Správny súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, že v prvostupňovom rozhodnutí orgánu verejnej správy ani v rozhodnutí žalovaného neboli správne delikty, ktoré mu boli kladené za vinu dostatočne skutkovo a časovo vymedzené tak, aby bola vylúčená ich zameniteľnosť s inými skutkami, pretože v Inšpekčnom zázname, ktorý bol podkladom. pre konštatovanie spáchania správnych deliktov boli tieto dostatočne skutkovo a časovo vymedzené. Z obsahu Inšpekčného záznamu vyplynul deň, čas
aj miesto zistenia predmetných správnych deliktov, ktoré boli a skutky, ktorými bola ich skutková podstata naplnená boli dostatočne opísané. Tvrdenie žalobcu, že pre ich nezameniteľnosť bolo potrebné, aby bol priebeh kontroly podrobne časovo špecifikovaný nemalo oporu v platnej právnej úprave. Podrobná časová špecifikácia priebehu vykonávanej kontroly inšpektormi a ich jednotlivých kontrolných zistení nie je povinnosťou inšpektorov a nie je možné ju vyvodiť ani z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, či ustálenej rozhodovacej praxe súdov. V jednotlivých bodoch Inšpekčného záznamu ohľadom zistených porušení Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo v každom zvlášť popísané, v čom konkrétne spočívalo porušenie zákona, tzn., že bol uvedený presný opis skutkov, počet a aj ďalšie identifikátory výrobkov, ku ktorým sa zistené porušenie zákona vzťahovalo.
57. Žalobná námietka, že nepoučením žalobcu o jeho právach pred poskytnutím vyjadrenia k Inšpekčnému záznamu bolo porušené jeho právo na spravodlivé konanie nebola dôvodná, pretože nemala oporu v platných právnych predpisoch. Administratívne konanie bolo začaté dňom, ktorým orgán verejnej správy urobil voči žalobcovi prvý úkon, tj. dňom, kedy mu doručil Oznámenie o začatí správneho konania. Na vykonávanú kontrolu, ktorá predchádza administratívnemu konaniu sa nevzťahuje Správny poriadok, z čoho vyplýva, že povinnosť správnych orgánov poskytovať účastníkom pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, ktorá vyplýva z ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku nie je aplikovateľná na priebeh vykonávanej kontroly a vyjadrenie poskytované kontrolovaným subjektom k Inšpekčnému záznamu. Preto nebolo možné konštatovať, že v konaní orgánu verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 32 -
ním, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, čo by mohlo spôsobiť jeho nezákonnosť. Tento žalobný dôvod nebol daný ani vo vzťahu k žalobnej námietke, že v administratívnom konaní nebol vykonaný ním navrhovaný výsluch svedkov - inšpektorov, ktorí kontrolu v jeho prevádzke vykonávali, čím malo podľa názoru žalobcu dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivé konanie, pretože nevykonaním ich výsluchu mu malo byť znemožnené klásť im otázky za účelom objasnenia skutkových zistení inšpektorov a samotného priebehu vykonávanej kontroly. Nevykonaním výsluchu inšpektorov, ktorí kontrolu vykonávali v pozícii svedkov v administratívnom konaní nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé konanie, pretože v postavení svedka môže byť vypočutá len taká osoba, ktorá svojimi zmyslami vnímala konanie iného alebo iné okolnosti vnímateľné vo vonkajšom svete. Z logiky veci vyplýva, že inšpektori nemôžu byť svedkami skutočností, ktorých boli sami aktérmi. Ich výsluchom v procesnom postavení svedka preto nebolo možné zistiť správnosť priebehu vykonanej kontroly a kontrolných zistení tak ako to žalobca tvrdil. Svoje prípadné výhrady voči priebehu vykonávanej kontroly či kontrolným zisteniam mal možnosť uplatniť v podanom vyjadrení k Inšpekčnému záznamu. Z jeho obsahu však nevyplýva, že by postup inšpektorov, či výsledky ich kontrolnej činnosti nejakým spôsobom spochybnil. V následnom správnom konaní mal právo preukazovať ním tvrdené skutočnosti, ale žiadne dôkazy nepredložil.
58. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobné námietky žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného či vady v konaní, ktorá mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia neboli dôvodné.
59. Za dôvodnú však správny súd považoval námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci a to vo vzťahu ku konštatovanému „porušeniu povinnosti predávajúceho označiť výrobky predajnou a jednotkovou cenou, keď v ponuke predaja sa nachádzal výrobok 400 ml ARMY spray farebný, tj. jeden druh ponúkaného výrobku nebol označený predajnou cenou a výrobky 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml MONTANA black spray a 10,- EUR a 90 ml LOTOS štandard impregnačný spray a 5,50 EUR, tj. celkovo 3 druhy výrobkov, ktoré neboli označené informáciou o jednotkovej cene napriek tomu, že sa u nich táto povinnosť vyžaduje, čím malo dôjsť k porušeniu § 14a ods. 1 (Zákona o ochrane spotrebiteľa). Ustanovenie § 14a ods. 1 (predávajúci je povinný označiť výrobok predajnou cenou a jednotkovou cenou. Jednotková cena nemusí byť vyznačená, ak je zhodná s predajnou cenou) je potrebné vykladať v spojení s ust. § 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý ho podrobnejšie definuje tým, že túto povinnosť predávajúceho informovať spotrebiteľa o cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť vzťahuje jednak na označenie výrobkov predajnou cenou a jednak na označenie výrobkov jednotkovou cenou. Z toho je potrebné vyvodiť, že povinnosť predávajúceho informovať spotrebiteľa o
cene predávaného výrobku alebo poskytovanej služby a zreteľne označiť výrobok alebo službu cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť sa vzťahuje na predajnú aj na jednotkovú cenu výrobku. Z obsahu Inšpekčného záznamu vyplynulo, že inšpektori zistili 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 33 -
porušenie povinnosti predávajúceho zreteľne označiť konkrétne uvedené výrobky predajnou, resp. jednotkovou cenou, svojou kontrolnou činnosťou však nezistili, či predajná alebo jednotková cena kontrolovaných výrobkov nebola žalobcom ako predávajúcim pre spotrebiteľa sprístupnená iným vhodným spôsobom. Z ust. § 14 Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že okrem informovania spotrebiteľa o cene predávaného výrobku je predávajúci povinný výrobok aj zreteľne označiť cenou alebo informáciu o cene inak vhodne sprístupniť. To znamená, že len v prípade, že výrobok nebol predávajúcim zreteľne označený cenou a zároveň nebola informácia o cene výrobku predávajúcim ani inak vhodne sprístupnená, je možné dospieť k záveru, že povinný svoju povinnosť informovať spotrebiteľa o cene nesplnil, pričom sa uvedená povinnosť vzťahuje k predajnej aj k jednotkovej cene výrobku. Len v prípade, že informácia o predajnej a jednotkovej cene nebola poskytnutá ani jedným z uvedených spôsobov bolo možné dospieť k záveru, že žalobca ako predávajúci porušil povinnosť vyplývajúcu z ust. § 14a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Inšpektori u výrobku 400 ml ARMY spray farebný nezisťovali, či jeho predajná cena nebola žalobcom pre spotrebiteľa inak vhodne sprístupnená a u výrobkov 400 ml ARMY spray farebný, 400 ml MONTANA black spray a 10,- EUR, 90 ml LOTOS štandard impregnačný spray a 5,50 EUR, tj. u 3 druhov výrobkov nezisťovali, či informáciu o jednotkovej cene týchto výrobkov žalobca ako predávajúci spotrebiteľovi inak vhodne nesprístupnil. Žalovaný napriek uvedenému nedostatku skutkových zistení v žalobou napadnutom rozhodnutí konštatoval u žalobcu porušenie právnej povinnosti vyplývajúcej z § 14a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto bolo jeho rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré sa vzťahovalo aj na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Uvedené bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia tohto konania žalobcu nebolo možné považovať za zákonné a vecne správne rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy ani žalovaného ohľadom uloženia pokuty za zistené porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože za všetky uložené správne delikty bola žalobcovi uložená len jedna pokuta. Nesprávnym právnym posúdením konania žalobcu v súvislosti s označovaním kontrolovaných výrobkov predajnou a jednotkovou cenou v dôsledku nedostatočných skutkových zistení sa zmenil rozsah zistených porušení Zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcom, pričom rozsah zistených porušení zákona priamo súvisí s výškou uloženej sankcie za zistené správne delikty, preto rozhodnutie žalovaného ani prvostupňového orgánu verejnej správy o uložení pokuty nebolo možné považovať za správne.
60. Vo vzťahu k žalobnej námietke žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy aj rozhodnutia žalovaného je nedostatočný, keď pri jednotlivých skutkovou vetou a právnou vetou konštatovaných porušeniach zákonných povinností nebola dostatočne uvedená právna kvalifikácia zisteného porušenia zákona tým, že okrem citovania paragrafu nebol uvedený zákon, v ktorom je uvedený paragraf obsiahnutý jeho číslom a pomenovaním je potrebné dať žalobcovi za pravdu, že uvedenie len čísla paragrafu nie je právnou kvalifikáciou zisteného porušenia zákona. Právnou kvalifikáciou zisteného porušenia právnej povinnosti je označenie konkrétneho čísla paragrafu, čísla zákona a pomenovanie zákona, z ktorého vyplýva porušenie konkrétnej zákonom uloženej 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 34 -
povinnosti. Nemožno považovať za súladné so zákonnými požiadavkami na výrok rozhodnutia, vyplývajúcimi z ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď prvostupňový orgán verejnej správy len v závere výroku prvostupňového rozhodnutia zhrnul všetky zistené porušenia povinností žalobcom uvedením čísla paragrafu, čísla aj pomenovania zákona. Takýto výrok rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy možno považovať za čiastočne mätúci. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že označenie zákona číslom a jeho názvom v závere výroku rozhodnutia, v ktorom boli pri jednotlivých skutkoch konštatované porušenia zákonných ustanovení len uvedením čísiel paragrafov je dostatočné, pretože výrok rozhodnutia je potrebné posudzovať ako celok. V tejto konkrétnej prejednávanej veci však správny súd nepovažoval tento nedostatok výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy za tak podstatný, že mohol mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
Nespôsobil nezrozumiteľnosť samotného výroku napriek tomu, že výrok nebol bez výhrad súladný s ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, pretože všetky uvedené porušenia právnych povinností vyplývali len z jedného zákona - Zákona o ochrane spotrebiteľa. Takto tvrdený dôvod nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy ani rozhodnutia žalovaného, ktorý tento nedostatok výroku prvostupňového rozhodnutia neodstránil nepovažoval správny súd z vyššie uvedených dôvodov za daný. 61. Žalobnú námietku, že nenariadením ústneho pojednávania v rámci administratívneho konania bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré mu vyplýva z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a že sa žalovaný sa touto žalobnou námietkou dostatočne nevysporiadal, keď náležite neozrejmil „povahu veci“, z ktorej potrebu nariadenia ústneho pojednávania nezistil, považoval správny súd za nedôvodnú. Z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti mohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spravodlivosti. Je nesporné, že aplikačná prax správnych súdov dospela k ustálenému záveru, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a z toho hľadiska je potrebné vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne text čl. 6 ods. 1 Dohovoru „akékoľvek trestné obvinenie“ vykladá tak, že potrebné záruky je potrebné poskytnúť nielen obvinenému v trestnom konaní ale aj v správnom konaní pri podozrení zo spáchania správneho deliktu. Ako správne konštatoval žalovaný povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správny orgán vo všeobecnosti nemá. Z ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Žalovaný sa k odvolacej námietke žalobcu, že v dôsledku nenariadenia ústneho pojednávania bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces vo svojom rozhodnutí aj v písomnom vyjadrení k žalobe vysporiadal tak, že povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 35 -
neukladá Správny poriadok ani Zákon o ochrane spotrebiteľa. Je na jeho rozhodnutí, aby posúdil vhodnosť, resp. potrebu nariadenia ústneho pojednávania, čo vyplýva z ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku. Postup prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý zvolil administratívnu formu konania považoval žalovaný za správny, pretože vykonanie pojednávania pred správnym orgánom predstavuje ďalšie dodatočné náklady a správny orgán finančne zaťažuje. V prípadoch, v ktorých vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci nie je nariadenie ústneho pojednávania nevyhnutné, by bolo jeho nariadenie v rozpore so zásadami rýchlosti, hospodárnosti a efektívnosti správneho konania. Žalovaný zvážil, či by nariadenie ústneho pojednávania bolo prispelo k objasneniu veci a dospel k záveru, že by nezmenilo skutkový stav, zistený v čase kontroly vykonanej inšpektormi, preto jeho nariadenie nepovažoval za potrebné. Žalobca mal po doručení Oznámenia o začatí správneho konania možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, svoje právo využil a s jeho tvrdeniami a námietkami sa prvostupňový orgán verejnej správy dostatočne vysporiadal. V zhodne s prvostupňovým orgánom verejnej správy považoval žalovaný skutkový stav za dostatočne a spoľahlivo zistený, preto nepovažoval za potrebné ani účelné vykonávať ďalšie dôkazy v žalobcom navrhovanom rozsahu a teda ani nariaďovať ústne pojednávanie. Poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varella Assalino proti Portugalsku - rozhodnutie zo dňa 25. apríla 2002, číslo sťažnosti 64336/01). Žalovaný poukázal na zrejmý skutkový stav, a preto nariadením ústneho pojednávania by nedošlo k jeho ďalšiemu objasneniu. Zároveň mal žalobca zachovanú možnosť vyriešenia veci pred nezávislým súdom, ktorú aj využil podaním správnej žaloby, a preto jeho odvolaciu námietku ohľadom porušenia jeho práva na spravodlivý proces nepovažoval za dôvodnú. Správny súd sa s jeho argumentáciou stotožnil a rozhodnutie žalovaného v tejto otázke považoval za dostatočne zdôvodnené. Žalovaný sa v potrebnom rozsahu zaoberal posúdením otázky
potreby nariadenia ústneho pojednávania v administratívnom konaní v súlade s okolnosťami danej veci i ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva či Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako vyjadrenie jeho nespokojnosti s posúdením tejto otázky žalovaným, pretože netvrdil, aká konkrétna ujma mu nenariadením ústneho pojednávania bola spôsobená, teda akým spôsobom by nariadenie ústneho pojednávania mohlo ovplyvniť zistený skutkový stav, ktorý bol podkladom pre uloženie pokuty za zistené porušenia Zákona o ochrane spotrebiteľa a to zvlášť v súvislosti, že inšpektori nemôžu vypovedať v procesnom postavení svedka.
62. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že správny súd po preskúmaní veci považoval za dôvodnú len žalobnú námietku ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu povinnosti žalobcu ako predávajúceho vyplývajúcej z ust. § 14a ods.1 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného za dôvodné nepovažoval, pretože nepreskúmateľným je len také rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, alebo také rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu 2 4 S / 1 3 / 2 0 1 8 - 36 -
k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietaná vada nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného je v rozpore s jeho obsahom. Rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľnosťou pre nedostatok dôvodov netrpí a netrpí ani nepreskúmateľnosťou pre nedostatok označenia príloh alebo podkladov, z ktorých vychádzalo, pretože z jeho obsahu je zrejmé, na čom žalovaný založil svoje závery a z akých skutkových zistení a podkladov vychádzal. Žalovaný sa tiež dostatočne vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcu. Rozhodnutie žalovaného netrpelo ani vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože z Inšpekčného záznamu, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie vyplynuli skutkové zistenia, ktoré neboli počas vykonávanej kontroly sporné a neskôr prednášané výhrady žalobcom voči skutkovým zisteniam, ktoré spočívali v podstate len v spochybňovaní správnosti skutkových zistení tak, ako boli zaznamenané v Inšpekčnom zázname neboli podopreté žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami žalobcu o existencii iného skutkového stavu veci v čase vykonávanej kontroly a neboli žalobcom produkované ani žiadne dôkazy, ktoré by zistený skutkový stav vyvrátili. Nebol daný ani dôvod nezákonnosti pre nesprávny úradný postup orgánov verejnej správy, čo bolo vo vyššie uvedenom texte konkretizované.
63. V ďalšom konaní bude povinnosťou prvostupňového orgánu verejnej správy opätovne rozhodnúť o deliktuálnej zodpovednosti žalobcu na základe zistených porušení zákona rešpektujúc záväzný právny názor súdu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci vo vzťahu ku konštatovanému porušeniu ust. § 14a ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa a ohľadom náležitostí právnej kvalifikácie zistených porušení zákona. Pri rozhodovaní o druhu a výške sankcie zohľadní zásady ukladania trestov, medzi ktoré patrí aj zásada spravodlivého a primeraného trestu a výšku uloženej sankcie podrobne odôvodní z hľadiska kritérií relevantných pre určenie jej výšky podľa § 24 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Nové vydané rozhodnutie musí zodpovedať formálnym a obsahovým požiadavkám, ktoré vyplývajú z ust. §§ 46 a 47 Správneho poriadku.
64. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na úplnú náhradu trov konania. O jej výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
65. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.
Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.