Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8S/63/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: HTH, s.r.o., Sputniková 1469/9, Košice - Nad jazerom, zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikloš, advokát, Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát SOI so sídlom v Košiciach pre Košický kraj, Vrátna 404/3, Košice - Staré Mesto, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o námietkach zo dňa 6.10.2016 č. 2733/2016 a Opatrenia na mieste vydaného dňa 30.9.2016, takto:

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 25. 10. 2016 správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. j. 2733/2016, zo dňa 6.10.2016, ktorým rozhodol o jeho námietkach z 3.10.2016 proti Opatreniu na mieste zo dňa 30. 9. 2017 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 181 ods. 1 písm. g) SSP, vec vrátil na ďalšie konanie a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. 2. Žalovaný po kontrole dňa 30.09.2016 v prevádzke žalobcu PI&PO - textil, obuv, doplnky, OD Dargov, Štúrova 1, Košice, vydal v zmysle § 6 ods.1 písm. a) bod 1, § 2 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa Opatrenie na mieste (ďalej iba opatrenie), ktorým na mieste zakázal predaj 7 druhov výrobkov v celkovej hodnote 488,80 eur, nachádzajúcich sa v ponuke na predaj v kontrolovanej prevádzkarni žalobcu a to až do uskutočnenia nápravy a odstránenia kontrolou zistených nedostatkov. Podkladom pre jeho vydanie bol inšpekčný záznam, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou Opatrenia /§ 7 ods.3 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu/, ktorým bolo uložené žalobcovi odstrániť nedostatky v lehote 3 dní. Poučil žalobcu, že proti opatreniu možno podať písomné námietky do 3 dní od doručenia, ktoré nemajú odkladný účinok. Vychádzal z protokolu o kontrole zo dňa 30.09.2016 v označenej prevádzke žalobcu, z ktorej vyplýva, že žalovaný zistil, že v ponuke na predaj bolo 7 druhov textilných výrobkov v celkovej hodnote 488,80 eur, u ktorých mali byť zistené nedostatky v plnení informačných povinnosti spočívajúce v absencii označenia údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, v absencii informácií o spôsobe ošetrovania (údržby) výrobku a v absencii označenia údajom o vláknovom zložení v zmysle osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, resp. uvedením písomne poskytnutých údajov o vláknovom zložení v zmysle citovaného osobitného predpisu (t. j. informácií podľa § 12 ods.2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch), ktoré boli uvedené len v cudzom jazyku, nie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Jednotlivé druhy výrobkov a zistené nedostatky sú podrobne špecifikované v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly.

3. Žalobca podal námietky proti opatreniu žalovaného z 30.9.2016. V námietkach zo dňa 03.10.2016 tvrdil, že Opatrenie na mieste zo dňa ako aj inšpekčný záznam z kontroly zo dňa 30.09.2016 nepreukazujú, že kontrolný orgán dodržal ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu, keď opatrenie na mieste neoznámil inšpektor ústne kontrolovanej osobe, čo spôsobuje jeho nezákonnosť.

4. Podľa žalobcu je vydané Opatrenie na mieste neurčité, ak nie je z neho zrejmé o aké konkrétne opatrenia išlo. Poukazoval na nedostatočné vymedzenie skutku a nedostatok obsahových náležitostí vo výroku Opatrenia. Konštatoval, že Opatrenie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a rozpor s procesnými a hmotnoprávnymi právnymi predpismi a nedostatok odôvodnenia Opatrenia na mieste, lebo toto len odkazuje na inšpekčný záznam. Z Opatrenia ani z inšpekčného záznamu však nie je zrejmé, ktoré podmienky zákona č.250/2007 Z. z. výrobky, ktorých predaj zakázal, nespĺňajú.

5. Opatrenie označil žalobca za rozporné s čl.6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, /Dohovor/ keďže aj pri podozrení zo spáchania správneho deliktu, rovnako ako pri trestnom obvinení treba poskytnúť tomu, kto je z jeho spáchania obvinený rovnakú ochranu a záruky podľa článku čl.6 ods. 1 Dohovoru.

6. Žalobca tiež tvrdil, že štatutárny orgán konateľ je V. národnosti, preto nerozumel obsahu inšpekčného záznamu v slovenskom jazyku a potom, čo si sám zabezpečil preklad inšpekčného záznamu a Opatrenia na mieste, konštatoval, že s vydaným opatrením na mieste nesúhlasí a podal proti nemu uvedené písomné námietky.

7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo 6.10.2016 nevyhovel námietkam žalobcu proti Opatreniu na mieste uloženému žalovaným žalobcovi dňa 30.09.2016. Pokladal námietky žalobcu za neopodstatnené a Opatrenia na mieste dôvodné podľa § 6 ods.1 písm. a) bod 1. a § 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa do vykonania nápravy v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

8. V odôvodnení uviedol, že sa zaoberal námietkami žalobcu, podľa ktorých Opatrenie je v rozpore s čl.6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, keď žalobca tvrdil, že nemohol podať svoje vyjadrenie k obsahu inšpekčnému záznamu, keďže mu nerozumel, ani záväzným pokynom ani opatreniam uvedeným v inšpekčnom zázname. Reagoval na tvrdenie žalobcu, že opatrením uložené opatrenie je neurčitého charakteru, lebo nie je z neho zrejmé o aké konkrétne opatrenia má ísť, ak nebol v ňom dostatočne vymedzený skutok, čo má za následok nepreskúmateľnosť opatrenia pre nedostatok dôvodov. Zaoberal sa tvrdením, že odôvodnenia Opatrenia podľa žalobcu nie je zrejmé, aké nedostatky v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z., boli zistené, záväzné pokyny a opatrenia v bodoch 3 a 4 inšpekčného záznamu sú neurčité a nepostačuje odkaz na inšpekčný záznam vyhotovený kontrolórmi. Žalobca nesúhlasil so zisteniami, že predaj tovarov s uvedenými nedostatkami bol pri kontrole samotnej dokázaný a dôvodil, že potrebné informácie sú spotrebiteľom poskytované priamo pri predaji každého výrobku z dôvodu, že v ponuke sa nachádza značné množstvo textilných výrobkov, ponúkaných samoobslužným spôsobom a spotrebitelia potrebné informácie v slovenskom jazyku pri preberaní tovarov buď poškodzujú alebo odstraňujú.

Na označené námietky reagoval poukazom na: „§12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého predávajúci má povinnosť zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť. Tiež uviedol, že v zmysle §13 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá. Fyzikálne a technické veličiny musia byť vyjadrené v zákonných meracích jednotkách. Konštatoval, že rozsah informačných povinností, ktorých dodržiavanie bolo predmetom kontroly, bol

riadne zdokumentovaný v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly (ktorého neoddeliteľnou súčasťou je i písomné vyhotovenie uloženého opatrenia na mieste), pričom tento inšpekčný záznam rovnako tak obsahuje i špecifikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich podmienky predaja kontrolovaného druhu výrobkov. Z obsahu inšpekčného záznamu je tiež zrejmý presný popis výrobkov so zistenými nedostatkami, ako aj špecifikácia týchto nedostatkov vo vzťahu k jednotlivým druhom výrobkov. V rámci inšpekčného záznamu je zdokumentované i uloženie opatrenia na mieste uloženého podľa § 6 ods.1 písm. a) bod 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa“.

Uviedol, že podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o dôvodne inšpektor na základe výsledkov kontroly na mieste predaja výrobkov zakázal do vykonania nápravy, zákaz predaja, alebo použitie výrobkov, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom, čo podľa § 6 ods.2 zákona oznámil inšpektor ústne kontrolovanej osobe výsledky kontroly a táto mohla s opatreniami nesúhlasiť a podať do troch dní odo dňa ich doručenia písomné námietky.

S poukazom na § 12 ods.2 zákona o ochrane spotrebiteľa uviedol, že predávané výrobky mali byť zreteľne označené údajmi o výrobcovi alebo o dovozcovi alebo o dodávateľovi, údajmi o spôsobe ošetrovania, informáciami podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, pričom uvedená zákonná povinnosť vo vzťahu k predmetným druhom výrobkov v čase kontroly splnená nebola. Zdôraznil, že v danom prípade išlo o textilné výrobky, ktoré musia byť označené etiketou alebo iným označením, na ktorom je uvedený úplný názov a hmotnostné percento všetkých obsiahnutých vlákien, pričom označenie textilného výrobku etiketou alebo iným označením musí byť trvalé, ľahko čitateľné, viditeľné.

Potvrdil názor, že „ inšpekčný záznam podrobne dokumentujúci kontrolné zistenia a dôvody ich nesúladu so stavom vyžadovaným všeobecne záväzným právnym predpisom je zrozumiteľný a určitý podklad pre uloženie opatrenia na mieste, záväzného pokynu a zákazu uložené opatrením na mieste. Poukázal aj na to, že uloženie opatrenia na mieste podľa § 6 ods.1 písm. a) bod 1. zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu bolo zaznamenané v inšpekčnom zázname (str. 5 bod 4.), pričom z textu opatrenia je obsah tohto opatrenia, resp. zákazu, ako aj uložených záväzných pokynov, jednoznačne zrozumiteľný a zrejmý. Konštatoval, že zo spisu vyplýva, kontrola bola vykonaná za prítomnosti konateľky žalobcu, ktorej bolo nepochybne umožnené oboznámiť sa s obsahom inšpekčného záznamu (vrátane jeho neoddeliteľnej prílohy - písomného vyhotovenia opatrenia na mieste) a ktorá písomné vyhotovenie inšpekčného záznamu, ako aj písomné vyhotovenie opatrenia na mieste, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť inšpekčného záznamu, podpísala a prevzala, preto námietky žalobcu týkajúce sa spôsobu oznámenia uložených opatrení na mieste ukladaných inšpektormi SOI na základe výsledkov kontroly za opodstatnené. K tvrdeniu žalobcu, že štatutárny orgán nerozumel dobre a zrozumiteľne slovenskému jazyku, žalovaný s poukazom na § 1 ods. l zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v platnom znení, uviedol, že štátnym jazykom na území Slovenskej republiky. Písomné námietky a vyjadrenia podal dňa 03.10.2016 samotný konateľ kontrolovanej osoby v štátnom jazyku, čo svedčí o jeho dostatočnej úrovni znalosti slovenského jazyka.

Ďalej v odôvodnení uviedol : „ v rámci kontroly podľa § 5 ods. 6 písm. d) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa bola dňa 30.09.2016 v kontrolovanej prevádzke odobratá aj vzorka tovaru na posúdenie bezpečnosti - malé časti v textilných výrobkoch určených pre deti (konkrétne vzorka výrobku „Detské šaty Bulsen®baby v množstve 3 ks). Na odobratú vzorku výrobku bolo riadne vystavené potvrdenie o odbere vzoriek ev. č. 037/08/2016. Pri kontrole bol kontrolovanej osobe zároveň uložený záväzný pokyn, podľa ktorého mal orgánu dozoru doručiť doklady k odobratej vzorke výrobku, čo kontrolovaný subjekt aj splnil a doklady predložil v prílohe svojho vyjadrenia zo dňa 03.10.2016“.

9. V správnej žalobe žalobca zopakoval, procesné pochybenia, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné, neobjektívne a nepreskúmateľné, lebo podľa neho nespĺňa požiadavky zásady obsahovosti rozhodnutia o výroku i odôvodnení, lebo už preskúmavané opatrenie na mieste - je neurčité, nepreskúmateľné, hlavne v jeho časti uložených opatrení a preto je žalobca toho názoru, že predmetným rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

10. Uviedol, že výrok rozhodnutia neobsahuje popis skutku s uvedením spôsobu jeho spáchania i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným a domnieval sa, že žalovaný neuvedením týchto náležitostí do výroku svojho rozhodnutia, porušil ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. Namietal tiež nedostatočné vymedzenie skutku z hľadiska vecného a nedostatky obsahových náležitosti vo výroku opatrenia, ktorý spôsobuje nepreskúmateľnosť opatrenia. Zopakoval, že odôvodnenie opatrenia je nepreskúmateľné pre jeho neurčitosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko nepostačuje ani odkaz na inšpekčný záznam. Z výroku opatrenia ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmý osobitný predpis, ani konkrétne podmienky zákona č.250/2007 Z.z. v znení zmien, ktoré výrobky nespĺňali. Žalobca opakovane poukázal na to, že podľa § 6 ods.1, 2 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa opatrenie na mieste neoznámil inšpektor ústne kontrolovanej osobe. Namietal, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), lebo vo veci správnych deliktov majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter konania o trestnom obvinení a správny orgán musí preto rešpektovať procesné práva obvineného zo správneho deliktu, základné zásady správneho konania a čl. 6 zaručuje právo na spravodlivý proces. Uviedol, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva je potrebné i sankcie v priestupkových veciach a vo veciach správnych deliktov vo forme pokuty považovať za sankcie represívneho charakteru, bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Preto súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie a uviedol, že zo štrasburskej judikatúry a aj podľa Najvyššieho súdu SR vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na správne konanie.

11. Žalobca namietajúc nezákonný procesný postup žalovaného, poukázal na skutočnosť, že správny orgán porušil povinnosť poskytovať poučenia o procesných právach a povinnostiach žalobcu, lebo po zistení, že konateľka žalobcu je občanom V. Q. J., konal v slovenskom jazyku a nepoučil ju o možnosti pribrať tlmočníka. Tiež poprel, že konateľka žalobcu O. K. K. K. bola s obsahom inšpekčného záznamu oboznámená, ak mu nerozumela a tvrdil, že obsahu inšpekčného záznamu neporozumela, preto nepodala svoju vysvetlivku.

12. Podľa žalobcu povinnosťou štátnych a verejných kontrolných a správnych, orgánov v zmysle Ústavy SR a Dohovoru je ochrana oprávnených záujmov ako aj všetkých procesných práv účastníkov konania pred nezákonným a nesprávnym úradným postupom správnych a daňových orgánov v materiálnom zmysle. Žalovaný neakceptovaním procesných práv žalobcu v konaní pred správnym orgánom porušil jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a v rozpore s čl. 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto, kto vyhlási, že v konaní neovláda úradný jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na ustanovenie tlmočníka. Toto právo podľa žalobcu patrí medzi základné práva a je nepochybne súčasťou práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu.

13. Odôvodnenie rozhodnutia považoval žalobca za nedostatočné a zavadzajúce. Podľa žalobcu sa žalovaný nevysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, preto rozhodnutie žalovaného považuje za arbitrárne a za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil pri utváraní si záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu a vecnú argumentáciu žalobcu, ktorú použil v námietkach proti opatreniu. Odôvodnenie žalovaného voči námietkam a odvolacím dôvodom žalobca považuje za zavádzajúce a neopodstatnené. Žalobca namietal uvedené už v námietkach voči opatreniu na mieste, ale žalovaný sa s nimi v rozhodnutí nevysporiadal a len formálne citoval právne predpisy. Tvrdil, že Inšpekčný záznam, ako listinný dôkaz, je prípustným dôkazným prostriedkom, musí byť však riadne ako dôkaz vykonaný (viď rozsudok NS ČR č. j. 4 Ads 177 / 2011-120 Žalovaný nenariadil ústne pojednávanie ani neoznámil žalobcovi, že bude vykonávať dokazovanie mimo ústneho pojednávania. Pretože Inšpekčný záznam len citoval, žalobca ho pokladal za neakceptovateľný dôkaz bez splnenia povinnosti žalovaného ústne informovať kontrolovanú osobu o vydaní opatrenia na mieste podľa § 6 ods.1 písm. a) bod 1 zákona.

14. Vo vyjadrení k správnej žalobe žalovaný zhrnul závery z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, t.j., že „inšpektori SOI dňa 30.09.2016 vykonali kontrolu v prevádzke PI&PO - textil, obuv, doplnky, OD Dargov, Štúrova 1, Košice zameranú na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pri ktorej

bolo zistené, že sa v ponuke na predaj nachádzalo 7 druhov textilných výrobkov v celkovej hodnote 488,80 eur, u ktorých boli zistené nedostatky v plnení informačných povinností spočívajúce v absencii označenia údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, v absencii informácií o spôsobe ošetrovania (údržby) výrobku a v absencii označenia údajom o vláknovom zložení v zmysle osobitného predpisu (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením, (Ú. v. EÚ L 272, 18. 10. 2011 v platnom znení), resp. uvedenie písomne poskytnutých údajov o vláknovom zložení v zmysle citovaného osobitného predpisu (t. j. informácií podľa § 12 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) len v cudzom jazyku, nie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Jednotlivé druhy výrobkov a zistené nedostatky sú podrobne špecifikované v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly. Vzhľadom na predmetné zistenia bolo žalobcovi dňa 30.09.2016 vydané Opatrenie na mieste, ktorým bol v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien, zakázaný predaj predmetných výrobkov s nedostatkami, a to do doby vykonania nápravy a odstránenia nedostatkov. Žalobca bol v Opatrení na mieste zo dňa 30.09.2016 poučený o práve podať písomné námietky do 3 dní odo dňa doručenia Opatrenia na mieste. V rámci kontroly bola podľa § 5 ods. 6 písm. d) zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa dňa 30.09.2016 v kontrolovanej prevádzke odobratá vzorka tovaru na posúdenie bezpečnosti. Pri kontrole bol žalobcovi zároveň uložený záväzný pokyn, podľa ktorého mal orgánu dozoru doručiť doklady k odobratej vzorke výrobku, čo kontrolovaný subjekt aj splnil a požadované doklady predložil v prílohe svojho vyjadrenia zo dňa 30.10.2016.

Žalovaný opakovane uviedol, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou, na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci. Námietkami predloženými žalobcom sa žalovaný správny orgán pri rozhodovaní podrobne zaoberal a svoje skutkové, ako aj právne závery v odôvodnení rozhodnutia o námietkach náležite odôvodnil. Žalobca v podanej žalobe uviedol v zásade totožné argumenty ako v námietkach proti opatreniu, s ktorými sa žalovaný správny orgán dostatočným spôsobom vyrovnal, preto žalovaný v plnej miere odkazuje na napadnuté rozhodnutie. Do pôsobnosti kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, ustanovenie § 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vymedzuje rozsah kontrolnej činnosti zverenej SOI (pričom v zmysle písm. a) citovaného ustanovenia zákona SOI o. i. zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi s odkazom na bod la), ktorý tieto predpisy uvádza, medzi ktorými sa nachádza aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

Z obsahu podkladu pre rozhodnutie žalovaného (inšpekčný záznam z kontroly vykonanej dňa 30.09.2016 v prevádzkarni PI&PO - textil, obuv, doplnky, OD Dargov, Štúrova 1, Košice prevádzkovanej žalobcom) je nepochybne zrejmý stav, ktorý bol vykonanou kontrolou zistený, pre uloženie príslušného opatrenia na mieste podľa § 6 ods.1 písm. a) bod 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v plnom rozsahu odôvodňuje.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, ktorí sú zamestnancami Slovenskej obchodnej inšpekcie. Kontrola spočíva v porovnaní zisteného skutkového stavu so stavom predpísaným, t. j. ustanoveným všeobecne záväznými právnymi predpismi a osobitnými predpismi v oblasti ochrany spotrebiteľa. Vyhotovením tohto porovnania je výsledok kontroly, teda inšpekčný záznam, z ktorého musí byť zrejmý zistený skutkový stav. Inšpektori sú pri výkone kontroly povinní preukázať sa preukazom SOI, spísať inšpekčný záznam z vykonanej kontroly, postupovať pri kontrole v súlade s platnými právnymi predpismi. Z obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly vrátane uloženého opatrenia na mieste je zrejmé, že tento bol vyhotovený na to príslušnými osobami - inšpektormi SOI identifikovanými v úvode inšpekčného záznamu číslami služobných preukazov, ktorí postupovali v rámci rozsahu svojich oprávnení vyplývajúcich z citovaného zákona č. 128/2002 Z. z.

Žalovaný opakoval, že podľa § 6 ods. 2 zákona č. 128/2002 Z. z., opatrenie na mieste oznámil inšpektor ústne konateľke spoločnosti, ktorej bolo nepochybne umožnené oboznámiť sa s obsahom inšpekčného záznamu (vrátane jeho neoddeliteľnej prílohy - písomného vyhotovenia opatrenia na mieste). Konateľka spoločnosti písomné vyhotovenie inšpekčného záznamu, ako aj písomné vyhotovenie opatrenia na mieste, podpísala a prevzala, a teda žalovaný má za to, že bola s nimi dostatočne oboznámená. Uloženie opatrenia na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu bolo zaznamenané v inšpekčnom zázname (str. 5 bod 4.), pričom z textu opatrenia je obsah tohto opatrenia, resp. zákazu ako aj uložených záväzných pokynov taktiež jednoznačne zrozumiteľný a zrejmý.

Námietku žalobcu, že žalovaný nenariadil ústne pojednávanie ani neoznámil žalobcovi, že bude vykonávať dokazovanie mimo ústneho pojednávania považoval žalovaný za irelevantnú s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Uviedol, „Podľa judikatúry ESĽP (napr. Varela Assalino v. Portugalsko) neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou..''

K rovnakému záveru dospel tiež Ústavný súd SR vo svojom uznesení (II. ÚS 134/2014), ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa voči rozhodnutiu Rady pre vysielanie a retransmisiu, v ktorom sa vyslovil, že: „Ústavný súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru najvyššieho súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci radou sťažovateľke nebola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom. Záver žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený, lebo z rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho sa o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Podľa žalovaného v zmysle ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

K námietke nedostatku formálnych a obsahových náležitostí vydaného rozhodnutia zo dňa 06.10.2016, žalovaný tvrdil, že odkaz na presnú špecifikáciu jednotlivých druhov výrobkov uvedenú v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly vo výroku rozhodnutia nespôsobuje jeho nezákonnosť a nemá za následok ani ujmu žalobcu na jeho právach.

Žalovaný uviedol, že povinnosti v zmysle § 12 ods. 2 a § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa zatriedil zákonodarca medzi iné správne delikty, za ktoré sa ukladá sankcia podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zastáva názor, že na dané porušenie zákonnej povinnosti sa vzťahuje zákon o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Z uvedeného jasne vyplýva, že správny orgán sa má riadiť správnym poriadkom a nariadiť ústne pojednávanie len, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo v prípade, keď to vyžaduje povaha veci. Žalovaný správny orgán trval na právnom názore, že v predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie, nakoľko tak neustanovil osobitný predpis ani to nevyžadovala povaha veci. Pre úplnosť žalovaný uvádza, že pre správne konanie je charakteristický priebeh konania na základe písomných podkladov.

Konštatoval, že všeobecne sa nevyžaduje, aby vec bola za prítomnosti účastníkov prejednaná ústnou formou. Žalovaný dodal, že zistené porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa je správnym deliktom právnickej osoby, kde nemožno hovoriť o zavinení. Za zistené porušenie zákona v tomto prípade zodpovedá právnická a zavinenie nie je pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za správny delikt, kde sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to „absolútnu“.

Zdôraznil, že v predmetnej veci nebolo doposiaľ ani začaté správne konanie o uložení sankcie z dôvodu porušenia povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1190 Zb. o priestupkoch.

V nadväznosti na námietky žalobcu, týkajúce sa neprítomnosti tlmočníka pri ukladaní opatrenia na mieste, ako aj vo vzťahu k okolnostiam, resp. dôvodom nepodania vysvetlivky k inšpekčnému záznamu, uviedol, že podľa § 1 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, štátnym jazykom na území Slovenskej republiky je slovenský jazyk. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v platnom znení kontrola bola s poukazom na uvedené vykonaná a vedená v slovenskom jazyku. Preto kontrolovaná osoba, ako podnikateľský subjekt, je povinná pri výkone svojej podnikateľskej činnosti dodržiavať všetky podmienky a plniť si povinnosti, plynúce jej zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Je predovšetkým v jej záujme vykonať všetky potrebné organizačné, technické, materiálne ako aj personálne opatrenia smerujúce k zabezpečeniu plnenia zákonom stanovených povinností.

Opätovne poukázal na skutočnosť, že štatutárny orgán žalobcu podal písomné námietky voči uloženému opatreniu vo svojom vlastnom mene a to v štátnom jazyku, pričom ani z obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly a rovnako ani z ním podaných námietok nevyplýva jednoznačné vyhlásenie, že jazyk, v ktorom bola kontrola vedená, neovláda. V podaných námietkach len poukázal na skutočnosť, že „slovenskému jazyku nerozumie celkom dobre", pričom sa však zároveň obsažne, konkrétne a vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril ku všetkým skutočnostiam, týkajúcim sa vykonanej kontroly i uložených opatrení a teda vzhľadom na uvedené sa žalovaný domnieva, že jeho právo vyjadriť sa ku všetkým relevantným skutočnostiam nebolo žiadnym spôsobom dotknuté a konaním žalovaného v tomto smere nemohla byť žalobcovi spôsobená žiadna ujma.

Žalovaný záverom uviedol, že žalobca nebol postupom správneho orgánu poškodený na svojich zákonom garantovaných právach, že požiadavka čl. 2 ods. 2 Ústavy SR bola dodržaná, lebo žalovaný konal na základe ústavy, v jej medziach, rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovil zákon, že skutkový stav veci bol zistený presne a úplne a boli aplikované príslušné právne predpisy a napadnuté rozhodnutie ako aj postup pri výkone kontroly a uložené opatrenie na mieste je vecne a právne správne vydané na základe spoľahlivo a presne zisteného skutkového stavu, v súlade s platnými právnymi predpismi. Navrhol, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.“

15. V replike žalobca uviedol, že v žalobe namietal nezrozumiteľnosť a neurčitosť výroku ako aj odôvodnenia rozhodnutia. Namietal, nedostatočný popis textilných výrobkov, značkou, názvom, resp. znakom, pre ktoré by boli tieto výrobky nezameniteľné s inými. Tvrdil, že zadokumentovanie výsledkov kontroly sa musí vykonať riadnym a nespochybniteľným aj po materiálnej stránke. Z vyjadrenia žalobcu nie je zrejmé, že či konateľka bola ústne informovaná o skutočnosti, že inšpektori budú vydávať opatrenie na mieste. Podpis a prevzatie ešte nedokazuje skutočnosť, že kontrolovaná osoba bola ústne informovaná o vydaní opatrenia na mieste a najmä či konaniu inšpektorov a ich reči dostatočne nerozumela, keďže inšpektori mali vedomosť pri komunikácii s o jej nedostatočnom porozumení toho čo rozprávajú a že konateľka je V. národnosti. Inšpektori si nesplnili svoju zákonnú povinnosť poučiť konateľku kontrolovanej osoby, ak dobre rozumie slovenskému jazyku, že idú nariadiť opatrenie na mieste zasahujúce do chránených práv kontrolovanej osoby. Tvrdil, že inšpektori mimo kontrolovanej prevádzkarne spísali Inšpekčný záznam a opatrenie na mieste a potom v prevádzke dali tento podpísať konateľke žalobcu. Tá naďalej tvrdí, že nebola ústne oboznámená o vydaní opatrenia na mieste. Žalobca opakovane tvrdil, že Opatrenie na mieste má povahu rozhodnutia a jeho výrok a odôvodnenie sa nemôže odvolávať na inú listinu. Bez uvedenia konkrétnych druhov sa opatrenie na mieste javí ako nezrozumiteľné, neurčité, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Preto aj inšpekčný záznam ako písomný podklad sa mal preskúmať a to za prítomnosti kontrolovanej osoby. V opačnom prípade ide len o žalovaným jednostranné preskúmanie nevykonaných dôkazných prostriedkov, akým je aj inšpekčný záznam a opatrenie vydané na mieste predaja. Poukázal na možný subjektívny postoj žalovaného, jeho aparátu, dôveryhodnosť a odbornosť osôb vykonávajúcich dokazovanie správnych deliktov. Uviedol napokon že vo väčšine prípadov sa žalovaný pri dokazovaní veci spolieha len na tvrdenia svojho aparátu, bez materiálneho dôkazu týchto tvrdení a ich prejednania, bez vykonania dôkazov a vyjadrenia kontrolovanej osoby, s formálnym výsledným konštatovaním, že stav veci bol zistený dostatočne a nespochybniteľne.

16. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 182 ods.1 písm. e/ SSP) ako aj v procesnoprávnom režime žaloby vo veciach

správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, ako aj s obsahom skutkovej a právnej argumentácie uvedenej v jednotlivých podaniach účastníkov konania doručených správnemu súdu v priebehu súdneho preskúmavacieho konania a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť z dôvodov uvedených nižšie. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, a to na základe zistenia o splnení procesnoprávnych podmienok pre takýto procesný postup (§ 182 ods.1 písm. g/, § 105 ods. 2 písm. a/ SSP).

17. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva porušenie právnej povinnosti uvedenej v § 12 a § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s poukazom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením. Podľa uvedených ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, písomne poskytnuté údaje v zmysle citovaného Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2011, boli uvedené na výrobkoch len v cudzom jazyku, nie v kodifikovanej podobe štátneho jazyka.

18. Konkrétne dôvody pre vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti žalobcu boli teda dané pre porušenie ustanovení § 12 ods. 2 a § 13 zákona č. 250/2007 Z. z. v právnej nadväznosti na ustanovenie § 24 ods. 1 uvedeného zákona a vyplývajú z odôvodnenia Opatrenia na mieste, ktorý odkazuje na inšpekčný záznam a jeho závery a zistenia uvedené v Inšpekčnom zázname vychádzajúceho z Protokolu o záveroch kontrolnej činnosti v prevádzke žalobcu a sú zhrnuté aj v odôvodnení rozhodnutia o námietkach žalobcu ako i úvodných bodoch tohto rozsudku.

19. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa článku 34 ods. 2 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky, občanom patriacim k národnostným menšinám alebo etnickým skupinám sa za podmienok ustanoveným zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo používať ich jazyk v úradnom styku.

Podľa článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa článku 47 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie podľa odseku 2, má právo na tlmočníka.

Podľa §12 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci má povinnosť zabezpečiť, aby ním predávaný výrobok bol zreteľne označený údajmi o výrobcovi alebo aj o dovozcovi alebo dodávateľovi, o miere alebo o množstve, o spôsobe použitia a údržby výrobku a o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby, o podmienkach uchovávania a skladovania výrobku, ako aj o riziku súvisiacom s poskytovanou službou alebo informáciami podľa osobitných predpisov. Predávajúci je povinný na požiadanie orgánu dozoru alebo spotrebiteľa oznámiť alebo zdokumentovať údaje o výrobku, ak ho nemožno označiť.

Podľa §13 zákona o ochrane spotrebiteľa, ak sa informácie uvedené v § 10a až 12 poskytujú písomne, musia byť v kodifikovanej podobe štátneho jazyka. Možnosť súbežného používania iných označení, najmä grafických symbolov a piktogramov, ako aj iných jazykov, nie je týmto dotknutá.

Podľa § 6 ods.1, 2 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa opatrenie na mieste oznámi inšpektor ústne, kontrolovanej osobe.

Podľa § 27 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vzťah k správnemu poriadku), na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e) až h) a § 21 a § 26a, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Súčasťou predloženého administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je Inšpekčný záznam z kontroly vykonanej dňa 30.09.2016 v prevádzke žalobcu PI&PO - textil, obuv, doplnky, OD Dargov, Štúrova 1, Košice

21. V okolnostiach danej veci sa javí potrebným opakovane zdôrazniť, že právna zodpovednosť účastníka konania vyplývajúca z porušenia ustanovenia podľa § 12 ods. 2 a 13 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ust. § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je objektívnou zodpovednosťou za nesplnenie právnych povinností v právnych vzťahoch týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, pôsobí teda objektívne, bez ohľadu na zavinenie.

22. Tak ako je už vyššie konštatované, z obsahu Inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly nesporne vyplýva, že ku kontrole došlo zo strany inšpektorov na základe toho, že do ich pôsobnosti patrí kontrola vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa. Ustanovenie § 2 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa vymedzuje rozsah kontrolnej činnosti zverenej SOI (pričom v zmysle písm. a) citovaného ustanovenia zákona SOI o.i. zisťuje, či výrobky a služby pri ich predaji sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi s odkazom na bod 1a), ktorý tieto predpisy uvádza, medzi ktorými sa nachádza aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch v znení neskorších predpisov).

23. Súd považuje za správne závery žalovaného, ktoré overil i v administratívnom spise, t.j. že z obsahu inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly vrátane uloženého opatrenia na mieste je zrejmé, že tento bol vyhotovený 30.9.2015 inšpektormi SOI identifikovanými v úvode inšpekčného záznamu číslami služobných preukazov, v rámci rozsahu svojich oprávnení vyplývajúcich zo o zákona č. 128/2002 Z. z. Ich písomný záznam dokumentuje zistený skutkový stav. Inšpektori SOI, ako na to oprávnené osoby, zároveň uvedené dokumenty opatrili svojimi podpismi, rovnako ako aj kontrolovaná osoba (jej štatutárny zástupca).

Dňa 30.09.2016 inšpektori vykonali kontrolu v prevádzke PI&PO - textil, obuv, doplnky, OD Dargov, Štúrova 1, Košice zameranú na dodržiavanie požiadaviek zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Pri kontrole zistili, sa na predaj ponúkalo 7 druhov textilných výrobkov, u ktorých boli zistené nedostatky. Pri plnení informačných povinností absentovali označenia údaje o výrobcovi, o dovozcovi alebo dodávateľovi, informácie o spôsobe ošetrovania výrobku, ,označenia o vláknovom zložení podľa Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1007/2011 o názvoch textilných vlákien a súvisiacom označení vláknového zloženia textilných výrobkov etiketou a iným označením. Tieto nemali uvedené písomné údaje o vláknovom zložení s odkazom na podľa § 12 ods.2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v podobe štátneho jazyka.

Vzhľadom na predmetné zistenia bolo dňa 30.09.2016 vydané Opatrenie na mieste, podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a zakázaný predaj výrobkov s nedostatkami označenými v inšpekčnom zázname. Žalobca bol v Opatrení na mieste zo dňa 30.09.2016 poučený o práve podať písomné námietky do 3 dní odo dňa doručenia Opatrenia na mieste. Pri kontrole bol žalobcovi zároveň uložený záväzný pokyn, podľa ktorého mal orgánu dozoru doručiť doklady k odobratej vzorke výrobkov, čo kontrolovaný predložil v prílohe vyjadrenia zo dňa 30.10.2016.

24. Vo vzťahu k namietaným nedostatkom pri zisťovaní skutkového stavu je potrebné uviesť, že podľa názoru správneho súdu bolo preukázané, že skutkový stav, braný ako základ pre následné právne posúdenie veci bol zistený dostatočným spôsobom a jednoznačné závery o spáchaní správneho deliktu vyplývajú z pripojeného Inšpekčného záznamu z vykonanej kontroly zo dňa 30.9.2015, ktorý je podpísaný inšpektormi Slovenskej obchodnej inšpekcie a tiež konateľkou žalobcu. Neobstojí námietka žalobcu, že konateľ žalobcu podpísal inšpekčný záznam bez znalosti obsahu, lebo inšpektorom nerozumel pre jazykovú bariéru.

25. Zo samotného vyjadrenia žalobcu k inšpekčnému záznamu vyplýva, že štatutárny zástupca prítomný pri kontrole nepodal žiadne výhrady k protokolu o kontrole, aby výsledky kontroly vyvrátil. V tomto smere žalobca nenavrhol a neoznačil žiadne dôkazy v priebehu konania o námietkach ani pred súdom, ktoré by

spochybnili ustálený skutkový stav. Žalovaný preukázal tvrdenie o zistených nedostatkoch uvedených v inšpekčnom zázname, na obsah ktorého odkázal v Opatrení.

26. Správny súd preskúmal žalobnú námietku, vytýkajúcu nedostatku vo výrokovej časti Opatrenia vzhľadom na žalobou napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Košiciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o námietkach zo dňa 6.10.2016 č. 2733/2016. Z obsahu výroku tohto rozhodnutia je zrejmé, vecné, časové aj miestne vymedzenie skutku, za ktorý uvedený správny orgán vyvodil voči žalobcovi administratívnoprávnu zodpovednosť. Potvrdením uvedeného v preskúmavanom rozhodnutí žalovaného zo dňa 6.10.2016 č. 2733/2016 nedošlo k zmene skutkových zistení vyplývajúcich z dôkazného stavu, ani k zmene právnych záverov súvisiacich s právnou kategorizáciou administratívneho deliktu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z., o ktoré tak žalovaný oprel odôvodnenie rozhodnutie o námietkach. Teda námietky žalobcu týkajúce sa nezrozumiteľnosti a nejasnosti, či zmätočnosti výrokovej časti Opatrenia na mieste vzhľadom na odkaz na Inšpekčný záznam, ktorý presne popisuje dôvod výhrad kontrolórov k zakázaným výrobkom sú neopodstatnené a správny súd považuje záver žalovaného v týchto otázkach za správny.

27. K námietke o potrebe tlmočníka z dôvodu, že konateľka je V. národnosti a nerozumela úradnému jazyku v konaní pred správnym orgánom, je potrebné uviesť, že právne predpisy Slovenskej republiky priznávajú tým, ktorí vykonajú vyhlásenie, že neovládajú slovenský jazyk, právo na tlmočníka, čo potvrdila vo svojich záveroch aj judikatúra tak ÚS SR, ako aj NS SR. Správny súd konštatuje, že sa stotožňuje, so záverom, že vlastnoručný podpis konateľky žalobcu potvrdzuje obsah zistení v Inšpekčnom zázname, ktorý je zrozumiteľný a vyjadruje uzrozumenie konateľky s výsledkami kontroly aj odobratím vzoriek tovaru, ktoré potvrdili momentálne zistené nedostatky. Z uvedeného nie je možné uzavrieť, že by tak konateľka nerozumela priebehu kontroly inšpektormi SOI, nechápala akého porušenia zákona sa žalobca dopustil. Je potrebné zdôrazniť aj nesporný fakt, že žalobca podniká na území SR dlhodobo a jeho štatutárny zástupca je jeho konateľkou od jej vzniku doteraz. Je preto takmer nemožné, aby po tak dlhom čase pobytu na území SR, ako aj aktívneho podnikania konateľka žalobcu nerozumela slovenskému jazyku v dostatočnej miere pre pochopenie okolností vykonanej kontroly predávaného tovaru v prevádzke žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery podľa správneho súdu žalobný dôvod žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnený dôvodne. V nadväznosti na závery, týkajúce sa zisťovania skutkového stavu danej veci, bolo povinnosťou správneho súdu vyhodnotiť aj zásadnú námietku žalobcu, ktorou sa domáhal nariadenia ústneho pojednávania v rámci administratívneho konania, na ktorom by podľa jeho názoru malo dôjsť ku konfrontácii medzi zamestnancom žalobcu, resp. konateľom a inšpektormi vykonávajúcimi kontrolu dodržiavania právnych predpisov pri ochrane spotrebiteľa.

28. Správny súd poukazuje na to, že podľa § 21 ods. 1, prvá veta správneho poriadku (ústne pojednávanie) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie je daná vtedy, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Správny orgán sa v rámci svojej úvahy vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadi ustanovením § 3 ods. 3 správneho poriadku. V zmysle tohto je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci vyplývajúcemu z § 32 ods. 1 správneho poriadku, teda zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán vo svojej úvahe dôvodne vychádza z konkrétnych okolností prípadu, že má povinnosť nariadiť ústne pojednávanie v prípade, ak ústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami a keď poskytne realizovať svoje procesné práva (, Komentár Doc. Soňa Košičiarová, PhD.).

29. Vychádzajúc z daného právneho rámca pre posúdenie povinnosti správneho orgánu v konkrétnej administratívno-právnej veci v konaní nariadiť ústne pojednávanie súd v prvom rade súd poukazuje na dôkazné závery vyplývajúce z inšpekčného záznamu obsiahnutého v administratívnom spise správneho orgánu, ktoré aj s prihliadnutím na obsah zistení v Inšpekčnom zázname o vykonanej kontrole za prítomnosti konateľky bez jej nesúhlasu, hoci odmietnutím podpísania rozhodujúcich dokumentov o vykonanej kontrole vytvorili dôkazný stav majúci oporu v Inšpekčnom zázname. Preto za daného dôkazného stavu, podľa názoru súdu, nemožno správnemu orgánu vytknúť procesnú úvahu o možnosti

nenariadenia ústneho pojednávania a tak záver o jeho nepotrebnosti, nemôže mať právny potenciál pre zmenu dovtedajších dôkazných záverov, ktoré sú výsledkom kontroly bezprostredne v čase jej výkonu.

30. V preskúmavanej právnej veci rozhodnutie žalovaného obsahuje vo výrokovej časti a v odôvodeniach konkrétne údaje vzťahujúce sa na preskúmavanú právnu vec, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu Inšpekčného záznamu z 30. 9. 2015, skutkové a právne vyporiadanie sa s tvrdeniami v priebehu administratívneho konania v súlade s ustanovením § 34 správneho poriadku. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru správneho súdu v súlade s ustanovením § 46 správneho poriadku. Vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu súd zároveň uvádza, že z obsahu jeho odôvodnenia je zrejmé, že žalovaný sa pri dodržaní všetkých náležitostí rozhodnutia dôsledne vyrovnal aj s návrhmi a námietkami žalobcu uvedenými v námietkach. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, za akých okolností došlo ku záverom kontroly a tieto zodpovedajú obsahu v Inšpekčnom zázname a následne v Opatrení.

31. Nedôvodnou je podľa názoru súdu aj námietka vytýkajúca správnemu orgánu arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým sa rozumie stav, kedy orgán verejnej správy bez vysvetlenia skutkových zistení a záverov neodôvodní tieto zistenia vyhodnotí bez previazanosti na právne závery právnej úpravy, v rozpore s tvrdeniami posudzovaného subjektu o skutkovom závere i právnom hodnotení. Súd však považuje žalobou napadnuté rozhodnutie zo 6.10.2016, ktorým bolo rozhodované o námietkach proti Opatreniu na mieste zo dňa 30.9.2016, za vydané v súlade s príslušnou a relevantnou právnou úpravou. Námietky, týkajúce sa nesúhlasu so zisteniami kontrolného orgánu neobstáli pred žalovaným a jeho rozhodnutím, lebo ten sa stotožnil s tým, že zistenia sú podchytené v inšpekčnom zázname a spočívajú v existencii povinnosti dodržiavať u predávaných výrobkov povinnosť výrobky označovať podľa uvedeného nariadenia EU, prijatého v záujme ochrany spotrebiteľa, ako to definuje aj § 12 zákona o ochrane práv spotrebiteľa. Konštatoval, že pri predaji výrobku nepostačuje poskytovaná ústna informácia. Informačná povinnosť o výrobku je splnená vtedy ak je naplnená požiadavka zákona informovať zákazníka v písomnej podobe v čase, keď spotrebiteľ má právo výberu tovaru na základe práve tejto informácie, nie následne. Tento postup zákon zvolil v záujme ochrany slabšieho subjektu obchodných vzťahov - spotrebiteľa.

32.Súd sa stotožňuje so žalovaným, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného a správne právne posúdené. Súd poukazuje na to, že do pôsobnosti kontroly vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa, vo veciach ochrany spotrebiteľa je i kontrola, či výrobky a služby pri ich predaji sú v súlade aj so zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Jej výsledky sú podkladom pre začatie správneho konania. Výsledok kontroly podľa § 5 ods. 1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa kontrolu vnútorného trhu vykonáva Slovenská obchodná inšpekcia prostredníctvom inšpektorov, zamestnancov a táto spočíva v porovnaní zisteného so stavom predpísaným v oblasti ochrany spotrebiteľa. Je zaznamenaná do inšpekčného záznamu / IZ/. Odkaz na špecifikáciu jednotlivých druhov výrobkov v inšpekčnom zázname z vykonanej kontroly a odkaz naň vo výroku rozhodnutia nespôsobuje nezákonnosť Opatrenia a nemá za následok jeho neurčitosť, nezrozumiteľnosť, ktorá by bol na ujmu práv žalobcu. Takýto odkaz na IZ je prípustný, lebo IZ bol napokon prehlásený súčasťou Opatrenia na mieste.

33. Záverom správny súd zhŕňa, že :

1. Inšpekčný záznam obsahuje popis výrobkov, v prípade ktorých boli zistené nedostatky v predpokladaných informáciách potrebných pre ochranu spotrebiteľa./§ 12 a 13 zákona o ochrane spotrebiteľa/, ku ktorým žalovaný doplnil, že vychádza zo Smerníc a nariadení EÚ.

2. K dôvodom nepodania vysvetlivky k inšpekčnému záznamu kontrolovanou právnickou osobou treba uviesť, že podľa § 1 ods. 1 a § 3 ods. 1 zákona č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk v ktorom kontrola bola vykonaná. Kontrolovaná osoba, ako podnikateľský subjekt, bola a ja povinná pri výkone podnikateľskej činnosti dodržiavať povinnosti, plynúce jej zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Napokon ak žalobca v osobe konateľky kontrolovanej osoby podal písomné námietky proti uloženému opatreniu v štátnom jazyku. a z inšpekčného záznamu a z vykonanej kontroly nevyplýva jej vyhlásenie, že slovenský jazyk neovláda a vydané opatrenie na mieste podľa § 6 ods. 2 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu oznámil inšpektor konateľke spoločnosti, pričom konateľka spoločnosti písomné vyhotovenie

inšpekčného záznamu, ako aj písomné vyhotovenie opatrenia na mieste, podpísala a prevzala s odôvodnením neskoršieho vyjadrenia, nemožno namietať, ako to ex post urobil žalobca v námietkach.

3. Uloženie opatrenia na mieste podľa § 6 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o štátnej kontrole vnútorného trhu bolo zaznamenané v inšpekčnom zázname (str. 5 bod 4.), preto obsah opatrenia, zákazu a záväzných pokynov je zrozumiteľný a zrejmý s odkazom naň.. Žalovaný tak nebol povinný nariadiť ústne pojednávanie a námietky žalobcu mohol posúdiť s ohľadom na obsah kontrolných dokumentov.

4. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí o námietkach sa s takto zisteným skutkovým stavom pri výkone kontroly stotožnil. Akceptoval závery kontrolnej činnosti a pokračoval s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku konštatujúc, že nenariadil ústne pojednávanie, lebo z povahy veci, na objasnenie tvrdení žalobcu to nepovažoval za potrebné a citoval: „Podľa judikatúry ESĽP (napr. Varela Assalino v. Portugalsko) neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou..''

5. Podľa správneho súdu povinnosti podľa § 12 ods. 2 a § 13 zákona o ochrane spotrebiteľa patria medzi iné správne delikty, za ktoré sa podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ukladá sankcia (§ 23 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. V predmetnej veci nebolo potrebné nariaďovať ústne pojednávanie, lebo tak neustanovil osobitný predpis a nevyžadovala to povaha veci vzhľadom na priebeh výkonu kontrolnej činnosti, písomných podkladov o nej a najmä Inšpekčného záznamu. Zistené porušenie povinnosti žalobcu vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa a je správnym deliktom právnickej osoby, kde sa zavinenie nevyžaduje, lebo ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to „absolútnu“.

6. Zhrnutím v tomto bode odôvodnenia správny súd potvrdzuje správnosť záverov žalovaného správneho orgánu s poukazom text tohto odôvodnenia a za rešpektovanie jeho správnej úvahy, podľa ktorej nariadenie ústneho pojednávania podľa ust. § 21 ods. 1 Správneho poriadku nebolo potrebné.

Správny súd hodnotí v prejednávanej veci s odkazom na uvedené v tomto bode odôvodnenia, že nemožno akceptovať ani tvrdenie žalobcu, že kontrolné orgány a žalovaný žalobcovi odňatím práva na ústne pojednávanie odňali i právo žalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý súdny proces zaručený čl.6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, preto vzhľadom na obsah námietok žalobcu považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za zákonné.

34. Správny súd zvážiac všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol jednomyseľne 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

35. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1, § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal vo veci celkom a ani v časti úspech, preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom, ak má sám vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.