Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Co-148-2018.pdf
PDF · 80.22 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/148/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: M. proti žalovanej: E., o zaplatenie 168,92 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 23.marca 2018, č.k. 18Csp/73/2017-68, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 168,92 eur s prísl. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497 Obch. zákonníka, § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1 Obč. zákonníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanú pohľadávku (ktorá pôvodne vznikla na základe úverovej zmluvy uzavretej medzi Q. a žalovanou), nadobudol na základe postúpenia tejto pohľadávky ako postupník. Podľa skutkových tvrdení žalobcu mala byť žalovaná pohľadávka postupovaná na žalobcu v nasledovnom poradí veriteľov (t.j. postupcov, resp. právnych predchodcov žalobcu): Q. - M. E. H. - Q. G., V. - M. E., V. a následne mala byť postúpená žalobcovi. Podľa názoru súdu bol žalobca povinný všetky tieto postúpenia súdu riadne preukázať, keďže v zmysle § 132 Civilného sporového poriadku má popri povinnosti tvrdenia zároveň povinnosť označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, t.j. je povinný uniesť dôkazné bremeno. Žalobca ako listinné dôkazy predložil súdu len zmluvy o postúpení pohľadávky medzi spoločnosťami Q. a M. a medzi spoločnosťami M.. a M.. (mimochodom obe zo dňa 15.12.2014). Podľa názoru súdu bol žalobca povinný predložiť listinné dôkazy, ktoré osvedčia všetky skutkové tvrdenia žalobcu a bude z nich zrejmé, ako bola pohľadávka postupovaná medzi všetkými uvedenými subjektmi. Pokiaľ súd vezme do úvahy, že postúpenie pohľadávky zo spoločnosti M. E. H. na spoločnosť Q. G., V., je preukázané znením Článku II. Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi Q. G., V. a M. E., V. zo dňa 15.12.2014, stále nemožno považovať za preukázané postúpenie pohľadávky z Q.. na spoločnosť M. E. H.. Vzhľadom na uvedené, podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že sa stal veriteľom žalovanej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe zmluvy úvere, uzavretej dňa 01.12.2008 medzi Q. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca nepreukázal v konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto žalobu zamietol. Záverom naviac uviedol, že žalobcom nebolo preukázané ani splnenie povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Dôvodil, že žalovaná mala v konaní plný úspech, z ktorého dôvodu by mala nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Tento nárok si však neuplatnila a žiadne ňou vynaložené trovy nevyplývajú ani zo súdneho spisu, preto jej nárok na ich náhradu nepriznal.
2. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu. Poukazoval na to, že Q. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou M. E. H. ako postupníkom, a to dňa 15.12.2010. Následne, obchodná spoločnosť M. E. H. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou Q. G. V. ako postupníkom, a to dňa 24.02.2011. Ďalej spoločnosť Q. G. V. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.12.2014 so spoločnosťou M. E., V.. ako postupníkom. Následne spoločnosť M. E., V.. ako postupca uzatvorila zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 15.12.2014 so spoločnosťou M. G., L. ako postupníkom. Pokiaľ ide o sled pôvodných postúpení, zo samotnej žaloby je zrejmé, že v konaní sp. zn. 15Er/1291/2015 bolo na tamojšom súde vedené vo veci pohľadávky voči žalovanej exekučné konanie, v ktorom bolo najprv zamietnuté poverenie a neskôr zastavené exekučné konanie. Žalobca pristúpil v žalobe k odkazu na uvedený exekučný spis práve z dôvodu, že toto konanie o zaplatenie je pokračovaním exekučného konania vedeného pod sp. zn. 15Er/1291/2015. Súdu z vlastnej činnosti z exekučného konania sp. zn. 15Er/1291/2015 malo a mohlo byť zrejmé, že exekučné konanie bolo zastavené voči spoločnosti Q. G. V., pričom súčasťou spisu bol aj exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný na veriteľa Q. G. V.. Súdu v rámci konania o zaplatenie bol teda preukázaný zvyšok postúpenia od spoločnosti Q. G. V.. až na aktuálneho veriteľa, ktorým je žalobca. Podľa právneho názoru žalobcu je predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení aj nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Mal za to, že nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia porušil súd práva žalobcu vychádzajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez pripomienok a nátlaku.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
5. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré dôvody sú správne (§ 387 ods. 2 CSP) a dopĺňa nasledujúce:
6. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na závere o nepreukázaní aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že sa stal veriteľom žalovanej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 01.12.2008 medzi Q. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Zároveň dôvodil, že naviac žalobcom nebolo preukázané ani splnenie povinnosti oznámiť postúpenie pohľadávky dlžníkovi podľa § 526 ods. 1 Obč. zákonníka.
7. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi procesné právo uplatňovať si ten-ktorý hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009). V danom spore žalovaná pohľadávka mala byť postupovaná na žalobcu v poradí Q. - M. - Q. - M. a následne mala byť postúpená žalobcovi. Nakoľko žalobca nepreukázal postúpenie pohľadávky z Q. na spoločnosť M., neuniesol v spore dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie.
8. V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejedávanej veci, platí prejednací princíp. Prejednací princíp spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu tvrdenia. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaná každá strana sporu. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné dôkazy. Nie
je povinný po nich pátrať, ani by tak dosť dobre nemohol urobiť, pretože by musel vyhľadávať skutočnosti, ktoré sa týkajú rozmanitých súkromných vzťahov medzi stranami. Tie mu nie sú pravidelne známe a vôbec dostupné. Ak tak strany nevykonajú, potom zastihne tú stranu, ktorá je povinná potrebné tvrdenie vykonať, nepriaznivý procesný následok spočívajúci v tom, že súd rozhodne v jej neprospech.
9. Pokiaľ žalobca odvolaním vytýka nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, ani túto odvolaciu námietku odvolací súd nepovažuje za dôvodnú.
10. Odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces, pretože mu upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
11. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnenej odvolacej námietky. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami tej - ktorej strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia požiadavkami v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn. III. ÚS 60/04). Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 09. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B). V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery boli svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené. Skutočnosť, že žalobkyňa sa s názorom súdu prvej inštancie nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.
12. Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).