Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_12Er-1214-2016.pdf
PDF · 99.33 KB
No categories available
12Er/1214/2016
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, právne zastúpený: Advokátska kancelária Korytár s.r.o., IČO: 47 243 279, so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, proti povinnému: Z. R., T.. XX.XX.XXXX, H. F. O. XXX/XX, XXX XX U. R., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Martin Hermanovský, Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, 811 08 Bratislava, pod č. EX 3318/2016, o vymoženie uloženej povinnosti 851,42 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd námietky povinného proti exekúcii zamieta.
II. Súd námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovuje.
III. Súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamieta.
odôvodnenie:
1. Na tunajšom súde je vedené konanie, ktorého predmetom je exekúcia, ktorú vykonáva súdny exekútor v prospech oprávneného na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7C/274/2013-43 zo dňa 15.05.2014.
2. Súdny exekútor dňa 22.08.2017 predložil tunajšiemu súdu námietky povinného proti exekúcii a námietky povinného proti trovám exekúcie spolu s ďalšími prílohami na rozhodnutie podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku.
3. Tunajší súd po preskúmaní súdnym exekútorom predložených dokumentov zistil, že podanie povinného je potrebné posúdiť ako námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie, keďže toto podala osoba aktívne legitimovaná, t. j. povinný u exekútora, povereného vykonaním exekúcie v lehote 14 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené, podľa priloženej fotokópie doručenky, dňa 28.07.2017, pričom povinný podal svoje námietky na poštovú prepravu dňa 10.08.2017, t. j. v zákonnej lehote.
4. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že podáva námietky proti exekúcii, nakoľko po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a z dôvodu, že pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijnym právom mu boli odňaté ústavné práva. Povinný tvrdí, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom. Ďalej povinný tvrdí, že predmetná exekúcia je vedená na podklade nespôsobilého exekučného titulu, ktorý je neúčinný a preto žiada tunajší súd, aby ten rozhodol o zastavení exekúcie. Povinný ďalej namieta, že exekučný titul nebol spôsobilý na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Ďalej uviedol, že
oprávnený porušil zákonnú povinnosť, nakoľko podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa a preto znáša podľa zákona aj trovy exekúcie. Povinný poukázal aj na skutočnosť, že tunajší súd pri vydávaní exekučného titulu nepodrobil súdnej kontrole spotrebiteľskú zmluvu, pričom uviedol viaceré neprijateľné zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv. Na základe uvedených skutoční povinný žiada, aby tunajší súd zastavil exekúciu a exekučný titul zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 21.08.2017, ktorým predložil námietky povinného na rozhodnutie tunajšiemu súdu, sa vyjadril, že povinný v námietkach proti exekúcii nenamieta žiadne skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu, práve naopak, námietky povinného smerujú proti exekučnému titulu a jeho obsahu. Uvedené je však s ohľadom na § 50 ods. 1 Exekučného poriadku neprípustné, nakoľko námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Ďalej súdny exekútor uviedol, že v námietkach proti exekúcii nebola splnená nielen dôkazná povinnosť, ale ani povinnosť tvrdenia, pričom vzhľadom na uvedené nemožno námietky povinného proti exekúcii považovať za odôvodnené. Pokiaľ sa týka návrhu povinného na zastavenie exekúcie, súdny exekútor uviedol, že nevidí žiadny dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie, nakoľko exekučný titul, na podklade ktorého sa vedie exekúcia je právoplatný a vykonateľný, predmetný exekučný titul nebol zrušený, pričom nemá vedomosť ani o neúčinnosti exekučného titulu, k zániku vymáhaného dlhu taktiež nedošlo a nie sú dané ani iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Zároveň poukázal na to, že v predmetnom exekučnom konaní doposiaľ neboli vykonané všetky úkony potrebné na zhodnotenie majetkových pomerov povinného. Súdny exekútor na záver poukázal na skutočnosť, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd udelením poverenia preskúmal materiálnu a formálnu stránku exekučného titulu.
6. Dňa 11.09.2017 predložil svoje vyjadrenie k námietkam povinného proti exekúcii aj oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom súdneho exekútora a preto žiada tunajší súd, aby námietky povinného proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a návrh povinného na odklad exekúcie zamietol ako neopodstatnené.
7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
8. Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
9. Tunajší súd vo svetle vyššie uvedených tvrdení a argumentov preskúmal súdnym exekútorom a účastníkom predložené dokumenty, pričom dospel k záveru, že námietkam povinného proti exekúcii nemožno vyhovieť. Exekučný súd v konaní o námietkach proti exekúcii rozhoduje o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či po vydaní exekučného titulu nenastali také skutočnosti, ktoré spôsobujú nevymáhateľnosť nároku oprávneného, príp. či nenastali iné dôvody, v dôsledku ktorých je vedenie exekúcie neprípustné. V konaní o námietkach proti exekúcii ťaží dôkazné bremeno povinného, ktorý musí relevantnými dôkazmi preukázať existenciu niektorej vyššie uvedenej skutočnosti. V prípade, že povinný v konaní o námietkach dôkazné bremeno neunesie, exekučný súd nemôže vyhovieť jeho námietkam proti exekúcii. Tunajší súd preskúmal námietky povinného proti exekúcii, pričom dospel k záveru, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal neprípustnosť začatia exekúcie proti nemu, ani iné dôvody, ktoré by preukazovali zánik vymáhaného nároku pred začatím exekučného konania.
10. Tunajší súd zároveň poznamenáva, že námietky proti exekúcii neslúžia ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu, ale sú iba procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii. Exekučný súd v tomto štádiu konania preskúma tvrdenia povinného, ako aj dôkazy predložené na podporu týchto tvrdení,
avšak v rámci tohto skúmania nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozhodnutia orgánu, ktorý exekučný titul vydal. Nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom a nemôže naprávať jeho chyby, resp. nedostatky. Nakoľko sa v exekučnom konaní nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý bol predmetom základného konania, nemožno okolnosti týkajúce sa dôvodnosti takého nároku uplatniť ani ako námietky proti neprípustnej exekúcii.
11. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii poukazuje na skutočnosť, že úverová zmluva, na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul je spotrebiteľskou zmluvou, pričom obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok, na ktoré neprihliadal ani príslušný súd v rámci základného konania. Tieto skutočnosti však mal povinný namietať už v základnom konaní, pričom ak s vydaným súdnym rozhodnutím nesúhlasil, mal možnosť brániť sa proti vydanému rozhodnutiu už v základnom súdnom konaní, a to prostredníctvom včasného uplatnenia zákonom prípustného opravného prostriedku a tým sa domáhať jeho zmeny, resp. zrušenia. Pokiaľ to povinný neurobil už v základnom konaní, nemôže namietať tieto skutočnosti v exekučnom konaní, ktorý nadväzuje až na právoplatne skončené základné konanie. Nakoľko sa povinný proti vydanému exekučnému titulu nebránil žiadnym spôsobom, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a keďže nedošlo k dobrovoľnej úhrade uloženej povinnosti v určenej lehote, oprávnený pristúpil k nútenému výkonu vydaného rozhodnutia.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti tunajší súd konštatuje, že povinný žiadnym spôsobom nepreukázal, že po vydaní exekučného titulu, avšak ešte pred začatím exekučného konania nastali také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti a rovnako ani iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Nakoľko povinný v konaní o námietkach neuniesol dôkazné bremeno, súd jeho námietkam nemohol vyhovieť a zamietol ich ako nedôvodné.
13. Povinný vo svojom podaní zo dňa 08.08.2017 vzniesol námietky aj proti trovám exekúcii, nakoľko nie sú v súlade s únijným právom a verejným poriadkom účtovanie DPH pri výkone exekúcie. Ďalej povinný uviedol, že v súlade s únijným právom nie je ani upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, nakoľko spôsobuje to dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Ďalej povinný uviedol, že nie je preukázaná skutočná výška nákladov uvedených vo vydanom upovedomení o začatí exekúcie. Ako povinný uviedol, že náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ, a preto žiada súd, aby výšku náhrady preskúmal, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa.
14. K námietkam povinného proti trovám exekúcie sa vyjadril súdny exekútor, že podľa § 196 Exekučného poriadku má exekútor nárok na daň z pridanej hodnoty, o ktorú sa zvyšuje jeho odmena a náhrady, preto považuje tvrdenia povinného, že účtovanie DPH pri výkone exekúcie nie je v súlade s únijným právom a verejným poriadkom je neopodstatnené. Ďalej súdny exekútor uviedol, že podľa zákona má exekútor povinnosť upovedomiť povinného o predbežných trovách exekúcie, a to ako pre prípad uhradenia vymáhanej pohľadávky v lehote na podanie námietok proti exekúcii, tak aj pre prípad ich uhradenia po uplynutí spomenutej lehoty. Z uvedeného dôvodu považuje súdny exekútor tvrdenia povinného o nátlaku a hrubého nátlaku za neopodstatnené. Ďalej súdny exekútor rozpísal spôsob výpočtu trov exekúcie, pričom uviedol, že predbežné trovy exekúcie boli vo vydanom upovedomení vyčíslené sumou 195,48 €, ktorá sa skladá z odmeny vo výške 10 % z hodnoty vymáhaného dlhu vo výške 108,50 €, hotové výdavky a náhrada za stratu času predstavuje čiastku vo výške 54,40 € a navýšenie o DPH sumu 32,58 €. Zároveň však poukázal na skutočnosť, že po uplynutí lehoty na podanie námietok proti exekúcii sa tieto trovy zvýšia na sumu 354,24 €, ktorá pozostáva z odmeny vo výške 20 % z hodnoty vymáhaného dlhu vo výške 216,50 €, hotové výdavky a náhrada za stratu času predstavuje čiastku vo výške 78,70 € a navýšenie o DPH sumu 59,04 €. Na záver súdny exekútor uviedol, že trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú predbežné a pri jeho vydaní nemôže exekútor presne špecifikovať ich skutočnú výšku, nakoľko nie je možné v tomto štádiu konania presne určiť odmenu exekútora, a ani aké náklady vzniknú v súvislosti s vykonávaním exekúcie.
15. Podľa § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
16. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
17. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
18. Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
19. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 € a najviac 33.193,92 €.
20. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.
21. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
22. Podľa § 28 /prvá veta/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane sú univerzálne poštové služby.
23. Tunajší súd na základe skutočnosti, že povinný namietol všetky trovy exekúcie, preskúmal súdnym exekútorom predložené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 26.07.2017, z ktorého je zrejmé, že súdny exekútor predbežné trovy exekúcie určil vo výške 195,48 €, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 108,50 € a z náhrady hotových výdavkov vo výške 54,40 €, všetko navýšené o 20 % DPH vo výške 32,58 €.
24. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 € a najviac 33.193,92 €, avšak v rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, pričom ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Vyhlášky 388/1995 Z. z. základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak nie je ustanovené inak. Pokiaľ sa týka uvedených ustanovení citovanej vyhlášky, tunajší súd dospel k záveru, že v čase vyčíslenia predbežných trov exekúcie nemožno vychádzať zo základu na určenie odmeny podľa § 4 ods. 1 vyhlášky, teda pri určovaní predbežných trov vychádzať z výšky vymoženej pohľadávky, keďže v tomto čase pohľadávka oprávneného ešte nie je uhradená, resp. vymožená. Zároveň v zákone a vyhláške niet opory pre to, aby exekútor pri vyčísľovaní predbežných trov vychádzal z výšky vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu a tiež na platnú právnu úpravu, pri vyčíslovaní predbežných trov, možno exekútorovi priznať len 50 % z minimálnej sumy 33,19 €, t. j. exekútor má nárok na odmenu vo výške 16,60 € + DPH.
25. Tunajší súd ďalej skúmal aj výšku hotových výdavkov, uplatnených súdnym exekútorom vo výške 54,40 €, pričom bolo zistené, že upovedomenie o začatí exekúcie neobsahuje žiadnu špecifikáciu týchto trov, t. j. z čoho presne sa uvedená suma skladá. Súd v tomto smere poukazuje na zákonné znenie ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého v rámci predbežných trov exekúcie náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli exekútor len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Či suma hotových výdavkov je vyčíslená v tomto rozsahu, nebolo možné preskúmať, nakoľko upovedomenie o začatí exekúcie podrobnú špecifikáciu týchto trov neobsahuje a preto je v tejto časti nepreskúmateľné, pričom súdny exekútor pri predložení námietok taktiež nepreukázal tunajšiemu súdu, ako k sume hotových výdavkov dospel a z čoho presne
suma vo výške 54,40 € pozostáva. V tomto smere tunajší súd poznamenáva, že exekučný súd nemá žiadnu osobitnú zákonnú povinnosť na vyzývanie súdneho exekútora na predloženie exekučného spisu za účelom preskúmania oprávnenosti uplatnených hotových výdavkov - súdny exekútor po podaní námietok proti exekúcii mal možnosť pri predložení týchto námietok na rozhodnutie súdu, jednak vyjadriť sa k obsahu námietok proti trovám exekúcie, ako aj predložiť exekučný spis za účelom preskúmania oprávnenosti uplatnených hotových výdavkov. Súdny exekútor sa k námietkam proti exekúcii vyjadril, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, z čoho sa suma uplatnených hotových výdavkov skladá a či je v takej výške, ako si ich náhradu uplatnil v upovedomení o začatí exekúcie. Oprávnenosť týchto nákladov nebolo možné preveriť ani z exekučného spisu exekútora, nakoľko ten tunajšiemu súdu nebol predložený. Na záver tunajší súd poznamenáva, že podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty univerzálne poštové služby sú oslobodené od DPH, čo znamená, že nie je možné si uplatniť DPH z výšky skutočných hotových výdavkov za poštovné. Zároveň však tunajší súd dodáva, že, okrem hotových výdavkov - poštového, môže súdny exekútor žiadať náhradu DPH z odmeny za výkon exekučnej činnosti a z iných nákladov exekučného konania, nakoľko je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel tunajší súd k záveru, že súdnym exekútorom uplatnené hotové výdavky sú nepreskúmateľné.
26. Určenie predbežných trov exekúcie je obligatórnou náležitosťou upovedomenia o začatí exekúcie, kde súdny exekútor uvedie, koľko z predbežných trov pripadá na odmenu exekútora, ktorú vyčísli najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, ako aj výšku hotových výdavkov, ale len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie, pričom táto suma sa v priebehu exekúcie môže meniť, a to v závislosti od správania sa povinného. Avšak v tomto prípade je zrejmé, že postup súdneho exekútora pri vyčíslení predbežných trov exekúcie nebol v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami a to jednak z dôvodu, že nesprávne určil výšku odmeny, tiež z dôvodu, že v upovedomení uvedenú výšku hotových výdavkov podrobne nešpecifikoval a nakoniec, že relevantne nepreukázal ani opodstatnenosť uplatnených predbežných trov exekúcie.
27. S poukazom na uvedené skutočnosti tunajší súd konštatuje, že výška súdnym exekútorom stanovených predbežných trov exekúcie je vyčíslená v rozpore s právnymi predpismi, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a námietkam povinného proti trovám exekúcie vyhovel. Úlohou súdneho exekútora tak bude opätovne vyhotoviť vyčíslenie celkových predbežných trov exekúcie, a to v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku a Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Tunajší súd však poukazuje aj na skutočnosť, že ak povinný nezaplatí súdnemu exekútorovi vymáhanú pohľadávku spolu s trovami exekúcie v primeranej lehote, súdny exekútor môže začať vymáhať svoje trovy, čo v konečnom dôsledku môže spôsobiť ich navýšenie v budúcnosti.
28. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
29. Povinný svoje podanie zo dňa 08.08.2017, ktorým podal námietky proti exekúcii, ako aj proti trovám exekúcie, označil aj ako „Žaloba Návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. a) f) g) h)“ a ako „Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa“. Tunajší súd však predmetné podanie povinného vyhodnotil v zmysle § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku podľa obsahu iba ako námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie a ako návrh na povolenie odkladu exekúcie. Uvedenú skutočnosť odôvodňuje tunajší súd najmä tým, že povinným prednesené tvrdenia, ktorým sa domáha zastavenia exekúcie podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, bezprostredne nadväzujú na obsah jeho námietok proti exekúcii a preto podanie povinného v danej časti považoval za bezdôvodné hodnotiť aj ako samostatný návrh na zastavenie exekúcie. Navyše, nakoľko tunajší súd rozhodol o zamietnutí námietok povinného proti exekúcii vzhľadom na ich nedôvodnosť, nepovažuje za potrebné vyjadriť sa osobitne k podaniu povinného v časti, v ktorej uviedol celé ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017). Pokiaľ sa týka označenia podania zo dňa 08.08.2017 ako „Žaloba o ochranu práv spotrebiteľa“, v tomto smere tunajší súd poznamenáva, že rovnako hodnotil podanie výlučne podľa jeho obsahu, pričom napriek tomu, že povinný predmetné svoje podanie označil aj ako žalobu na ochranu práv spotrebiteľa, z jeho obsahu nevplýva žiadnym spôsobom, že by podával takúto žalobu samostatne.
30. Povinný vo svojom podaní zo dňa 08.08.2017 podal aj návrh na odklad exekúcie, pričom uvedený návrh odôvodnil tým, že nakoľko podal námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a žalobu o ochranu práv spotrebiteľa, je toho názoru, že možno očakávať zastavenie predmetnej exekúcie.
31. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
32. Jedným z dôvodov, na základe ktorých môže exekučný súd povoliť odklad exekúcie aj ex offo, je odôvodnený predpoklad o možnom zastavení exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku. Tunajší súd na základe návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie preskúmal obsah súdneho spisu, či tu existuje určitý predpoklad o možno zastavení exekúcie, pričom dospel k záveru, že nie je daný žiadny predpoklad o zastavení exekúcie. Predmetná exekúcia sa začala a vedie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu
- keďže tunajší súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezistil žiadny rozpor so zákonom, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, pričom odôvodnený predpoklad o možnom zastavení exekúcie nebol zistený ani v ďalšom priebehu exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na povolenie odkladu exekúcie uviedol, že vzľadom na skutočnosť, že podal námietky proti exekúcii, námietky proti trovám exekúcie, návrh na zastavenie exekúcie a žalobu o ochranu práv spotrebiteľa, zastáva názor, že možno očakávať zastavenie predmetnej exekúcie. Vzhľadom na skutočnosti, že tunajší súd týmto rozhodnutím zamietol námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné, pričom ani nezistil nutnosť zastavenia predmetnej exekúcie, neexistuje v danom prípade žiadny reálny predpoklad o možnom zastavení vykonávanej exekúcie a preto tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia a návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti výroku o zamietnutí námietok proti exekúcii, výroku, ktorým súd námietkam proti trovám exekúcie vyhovel a výroku o zamietnutí návrhu na povolenie odkladu exekúcie nie je prípustné /§ 201 ods. 2 EP, § 355, § 357 C.s.p./.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 a nasl. C.s.p./ podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.