Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_4To-66-2018.pdf
PDF · 115.33 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/66/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Vladimíra Buchvalda v trestnej veci proti obžalovanému F. F. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/68/2017 zo dňa 12.03.2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.septembra 2018 takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušuje sa rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/68/2017 zo dňa 12.03.2018 vo výroku o treste.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovanému F. F., nar. XX.XX.XXXX V. B., K. B. B., F.. F. Č.. X, na slobode
ukladá
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. peňažný trest vo výmere 1.000 (tisíc) euro.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
II. Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného F. F., nar. 21.03.1970 zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 2T/68/2017 zo dňa 12.03.2018 bol obžalovaný F. F. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 30. augusta 2016 v čase asi o 16:00 hod. v Bratislave, časť L. P., v záhradkárskej oblasti F. na prístupovej ceste fyzicky napadol poškodeného F. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom B., ulica I. B. Č.. X tak, že najskôr telom sotil do poškodeného, ktorý spadol na zem chrbtovou časťou tela, následne ho obkročil a päsťami oboch rúk ho opakovane udieral do tváre, čím mu spôsobil trieštivú zlomeninu prednej a hornej steny čeľustnej prínosovej dutiny bez väčšieho posunu úlomkov, pomliaždenie hornej pery na ľavej strane a pomliaždenie výstupu pod očnicovej vetvy trojklaného nervu vľavo, pričom tieto zranenia si vyžiadali konzervatívnu liečbu, užívanie medikamentov na tlmenie bolesti, úpravu stravy na kašovitú formu a práceneschopnosť poškodeného od 31.augusta 2016 do 15.septembra 2016.
Za to mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), § 56 ods. 2 Tr. zák. uložený peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) euro. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by obžalovaný
úmyselne zmaril výkon uloženého peňažného trestu mu uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaviazal k náhrade škody voči poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. vo výške 142,23 euro.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný F. F., ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tak, že sa nemôže stotožniť s vyhodnotením vykonaných dôkazov zo strany súdu. Obžalovaný vypovedal, že zranenie, ktoré utrpel poškodený bolo spôsobené pravdepodobne pri jeho páde na zem, ak nebolo spôsobené v inom čase, či už predtým alebo potom. Poškodený opísal incident v diametrálnom rozpore s výpoveďou obžalovaného. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu, tak treba uviesť, že manželka poškodeného nebola vôbec svedkom incidentu a zo všetkých výpovedí osôb, ktoré boli v blízkosti incidentu je zrejmé, že svedok V. prišiel na miesto incidentu neskôr, pričom uviedol, že už predtým ako vyšiel zo záhrady počul nejakú komunikáciu medzi obžalovaným a poškodeným a takisto počul vyhrážky počas incidentu zo strany poškodeného. Pokiaľ ide o fyzický konflikt tak je nesporné, že priamymi účastníkmi boli okrem obžalovaného a poškodeného ďalší dvaja svedkovia a to svedok V. a manželka obžalovaného. Títo v plnej miere potvrdili, že poškodený si zranenia na tvári spôsobil pri páde na zem, ku ktorému došlo potom, ako sa zahnal na obžalovaného. Súd však absolútne odignoroval tieto svedectvá. Pokiaľ ide o svedka B. T. D.Á. tak nešlo o svedkov, ktorí by boli účastníkmi incidentu s tým, že svedok D. vypovedal, že ako policajt, ktorý prišiel na miesto si vypočul tak verziu poškodeného ako aj obžalovaného a potvrdil, že poškodený ma napuchnuté pery, viditeľne nekrvácal. Jednoznačne potvrdil, že poškodený im ukazoval bandasku s vínom, v ktorej chýbala polovica a povedal, že celý deň popíjal. Tieto svedecké výpovede teda v žiadnom prípade nemôžu podporovať výpoveď poškodeného. Pokiaľ ide o znalecký posudok a následnú výpoveď znalca, je názoru, že tvrdenia znalca boli jednostranne zamerané proti obžalovanému, pričom znalec nebral do úvahy niektoré dôležité skutočnosti, ktoré priamo vyplývali zo spisu. Týmito skutočnosťami sú najmä indície, že poškodený bol počas spáchania skutku pod vplyvom alkoholu, že poškodený užíval lieky a znalec sa dokonca odmietol vyjadriť aj na otázku, aký vplyv na poškodeného mohlo mať užívanie liekov v kombinácii s konzumáciou alkoholu a nezobral do úvahy ani to, že sám poškodený vo svojej výpovedi uviedol, že pri konflikte spadol na trávnatý povrch a nie na makadam. Pri výpovedi na hlavnom pojednávaní už znalec nebol taký presvedčený o svojich tvrdeniach zo znaleckého posudku, nakoľko uviedol, že pokiaľ by sa malo jednať na dopad trávnatej plochy, najmä hrbolatej s kontaktom s rovnými miestami, mohlo by byť vyvolané identické zranenie, ale v takom prípade by sa dali očakávať na tvári tetováže zelenej farby alebo drobných konárikov, ihličia a podobne. Takéto vedľajšie zranenia neboli v zdravotnej dokumentácii konštatované. Podľa názoru obžalovaného neprítomnosť týchto sprievodných znakov neznamená, že ich poškodený v čase incidentu nemal a to aj vzhľadom na odstup času, kedy bol ošetrovaný lekármi. Znalecké dokazovanie považuje za tendenčné. Súd mal v danej trestnej veci rozhodnúť na základe zásady in dubio pro reo, nakoľko existujú v danej veci závažné pochybnosti o tom, že by obžalovaný spôsobil poškodenému zranenia. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.
Prokurátor podal odvolanie iba do výroku o treste. Namietal, že sa nestotožňuje s výmerou uloženého peňažného trestu 200 euro, nakoľko takáto výška je neprimerane nízka, nezohľadňujúca v dostatočnej miere spôsob spáchania skutku a jeho následok, ktorý nastal na zdraví poškodeného. Prokurátor sa stotožňuje s tým, že obžalovanému bol uložený peňažný trest, avšak pri jeho výmere mal okresný súd prihliadnuť k tomu, že útok obžalovaného bol podľa znaleckého dokazovania pomerne razantný. Poukazuje tiež na to, že obžalovanému bola v roku 2014 uložená pokuta vo výške 200 euro a taktiež pokuta vo výške 100 euro a to za priestupky na úseku cestnej premávky. Išlo o priestupky závažnejšieho charakteru. Obžalovaný pritom v zápisnici o svojom výsluchu deklaroval príjem 600 euro a teda v súlade s účelom trestu je uloženie peňažného trestu na samej spodnej hranici trestnej sadzby neakceptovateľné. Uložený peňažný trest vo výške 200 euro je absolútne mierny, nemá atribúty výchovného vplyvu na osobu obžalovaného a už vôbec nie na ostatných členov spoločnosti. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a rozhodol o uložení peňažného trestu v podstate vyššej sume, než ktorú uložil okresný súd.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že poukazuje na písomne podané dôvody odvolania. Namieta iba výrok o treste s tým, že súhlasí s uložením druhu trestu, t.j. s peňažným trestom, avšak výška uloženého peňažného trestu vo výmere 200 euro je
neprimerane nízka vzhľadom na spáchaný trestný čin a jeho následky, ako aj vzhľadom na individuálnu a generálnu prevenciu. Navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému prísnejší peňažný trest. Pokiaľ ide o otázku viny, považuje rozhodnutie okresného súdu za správne a zákonné, súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými okolnosťami a preto navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Obhajca obžalovaného uviedol, že sa pridržiava písomne podaného odvolania, poukazuje na to, že dokazovaním nebolo preukázané, že by zranenia poškodenému spôsobil obžalovaný. Práve naopak, bolo preukázané, že si ich spôsobil sám poškodený pádom na zem. Výpoveď obžalovaného potvrdzujú aj výpovede dvoch svedkov, ktorí boli na mieste incidentu. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že poškodený bol v čase incidentu pod vplyvom alkoholu, čo vyplýva zo svedeckých výpovedí, napr. aj svedka D.. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, považuje znalecký posudok za tendenčný, ktorý nebral do úvahy niektoré podstatné skutočnosti, ako napríklad ovplyvnenie poškodeného alkoholom, s tým, že na hlavnom pojednávaní už znalec pripustil, že identické zranenia, aké utrpel poškodený mohol utrpieť aj dopadom na trávnatú plochu. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Pokiaľ ide o odvolanie prokuratúry, toto navrhol zamietnuť, ako nedôvodné.
Poškodený F. J. uviedol, že pokiaľ ide o svedkov, ktorí tu boli obhajobou spomínaní, tak svedok V. je kolega, priateľ obžalovaného. Ďalším svedkom bola manželka obžalovaného, čo je nedôveryhodný svedok. Považuje za nemožné, aby mu zranenie bolo spôsobené pádom na trávnatý povrch, nakoľko mal zranenie na ľavej strane a trávnik bol inde. Nebol pod vplyvom alkoholu. Do desať minút od spáchania skutku tam boli policajti. Bol priateľ s obžalovaným, nemal si prečo proti nemu niečo vymýšľať.
Obžalovaný uviedol, že sa necíti byť vinný. Nič poškodenému neurobil. Poškodený je ožran a vyvoláva hádky. Nevie, či si tie zranenia spôsobil predtým, alebo počas incidentu. Priateľ s poškodeným nie je. Svedok V. bol rovnako dobrý priateľ tak s ním ako aj s poškodeným a ide o jeho bývalého kolegu, nie súčasného. Momentálne tam už poškodený nebýva.
Podľa § 321 ods.1 písm. e) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok ak je uložený trest neprimeraný.
Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. veta prvá odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený, alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd je názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé rozhodnutie súdu s tým, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa venoval v prejednávanej trestnej veci náležitú pozornosť všetkým okolnostiam prípadu, ktoré posudzoval z hľadiska naplnenia objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty prečinu, zo spáchania ktorého uznal obžalovaného vinným.
Odvolací súd považuje za nepochybne preukázané, a to hlavne zo záverov znaleckého posudku znalca Prof. F.. P. E. C.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - špecializácia traumatológia, že poškodený F.Á. J. utrpel dňa 30.08.2016 zranenia a to trieštivú zlomeninu prednej a hornej steny ľavej čeľustnej prínosovej dutiny bez väčšieho posunu úlomkov, pomliaždenie hornej pery na ľavej strane a pomliaždenie výstupu pod očnicovej vetvy trojklaného nervu vľavo. Poškodený bol v súvislosti s utrpeným zranením obmedzený v obvyklom spôsobe života a práceneschopný od
31.08.2016 do 15.09.2016. Utrpené zranenie sa objektívne prejavovalo krvácaním z nosa, opuchom a krvnou podliatinou v oblasti ľavej očnice a hornej pery. Subjektívne sa zranenie prejavovalo bolestivosťou v trvaní cca 14 dní a poruchou citlivosti v intervačnej oblasti pod očnicovej vety trojklaného nervu.
Z uvedeného znaleckého posudku možno vyvodiť aj to, že dokumentované zranenia poškodeného boli spôsobené pravdepodobne viacnásobným a opakovaným účinkom tupého, oblého a tvrdého násilia pôsobiaceho priamo na centrálnu oblasť tváre poškodeného, t. j. na oblasť jarmového oblúka a hornej pery z ľavej strany a priamo na oblasť okrajov ľavej očnice. Toto násile (minimálne dve), ktoré spôsobilo poškodenie tvárovej kostry malo takú intenzitu a energiu, ktorá nezodpovedala účinku tvrdého arteficiálneho predmetu (napríklad boxer) a nešlo ani o následok pádu na zem ani náraz na tvrdý predmet. Dokumentovaným zraneniam zodpovedá najčastejšie úder päsťou alebo lakťom, menej často nohou v mäkkej obuvi. Znalec taktiež skonštatoval, že mechanizmus vzniku zranení nezodpovedá mechanizmu, ktorý uviedli svedkovia Q. V. T. F. F.Z. (t. j., že by mohlo vzniknúť pádom na zem). Znalec pritom v zdravotnej dokumentácii nezistil žiadne znaky takých poranení, ktoré by svedčili pre možnosť, že vznikli iným spôsobom, iným mechanizmom a v inom čase, ako bol stanovený čas.
Z predmetného znaleckého posudku teda vyplýva, že zranenia poškodeného boli čerstvé, t. j. nešlo o zranenia, ktoré by vznikli alebo mohli vzniknúť pred vyššie uvedeným dátumom, pričom z hľadiska ich mechanizmu vzniku vznikli konaním inej osoby a to údermi päsťou do tváre poškodeného.
Zo znaleckého posudku je pritom evidentná aj skutočnosť, že zranenia, ktoré utrpel poškodený nemohli vzniknúť napríklad náhodným pádom poškodeného na zem (tak ako to prezentuje obžalovaný vo svojej výpovedi, či v podanom odvolaní), ale boli spôsobené fyzickým útokom zo strany inej osoby a to opakovaným.
Skutočnosť, že poškodený bol dňa 30.08.2016 napadnutý inou osobou, ktorá mu spôsobila zranenia popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku možno vyvodiť aj z lekárskych správ Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 30.08.2016 (č. l. 8 a nasl.), pričom poškodený lekárom uvádzal, že bol napadnutý susedom, dostal viac úderov do ľavej strany tváre. Z CT vyšetrenia realizovaného dňa 30.08.2016 o 21.08 h sú zrejmé zranenia neskôr dokumentované aj v znaleckom posudku.
Vzhľadom na uvedené znalecké dokazovanie je aj krajský súd názoru, že pri ustalovaní skutkového stavu veci je možné vychádzať z výpovede poškodeného, ktorý popísal fyzické napadnutie zo strany obžalovaného, ku ktorému malo dôjsť dňa 30.08.2016 okolo 16.00 h tak, že ho obžalovaný opakovane udrel do tváre v dôsledku čoho utrpel zranenia popísané vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Výpoveď poškodeného je tu celkom jednoznačne podporená vykonaným znaleckým dokazovaním, pričom „čerstvosť“ utrpených zranení možno vyvodiť aj z lekárskych správ založených vo vyšetrovacom spise a podporne aj zo svedeckej výpovede JUDr. Ľ. J.j, ktorej poškodený telefonoval bezprostredne po spáchaní skutku, pričom jej povedal, že volal aj políciu. Jej a aj polícii hovoril, čo sa stalo, že bol napadnutý obžalovaným. Bolo vidno, že má podliatinu v oku, lícnu kosť a trošku z nosa akoby mu išla krv. Zranenia boli viditeľné. Vyhodila ho na lekárske vyšetrenie. Poškodený jej povedal, že obžalovaný mal na neho zaútočiť.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní vyplýva, že bolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, nakoľko poškodený preukázateľne utrpel zranenia popísané v obžalobnom návrhu s tým, že mechanizmus vzniku zranení bol znalecky ustálený ako opakované údery päsťou do tváre poškodeného, čo potvrdzuje výpoveď poškodeného.
Pokiaľ ide o charakter utrpených zranení, tak odvolací súd je názoru, že zranenie poškodeného je nutné posúdiť ako ublíženie na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Tr. zák., pretože poškodený utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske vyšetrenie a ošetrenie a následne aj liečenie, počas ktorého bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života okolo 14 dní, ktoré sa prejavovalo bolestivosťou a poruchou citlivosti v intervačnej oblasti pod očnicovej vety trojklaného nervu.
Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní taktiež bez rozumných pochybností vyplýva, že osobou, ktorá poškodenému spôsobila zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku bol práve obžalovaný F. F..
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní pripustil, že mal slovný konflikt s poškodeným v čase uvedenom v obžalobe s tým, že poškodený sa na neho zahnal päsťou, obžalovaný sa uhol a poškodený neriadene ako opitý člvek padol na čerstvo vysypanú cestu na makadam. Po páde sa otočil na chrbát a začal metať rukami a nohami. Potom odišiel an svoju záhradu a tým to pre skončilo.
Výpoveď obžalovaného nie je podľa názoru krajského súdu dôveryhodná v tom, ako si mal poškodený spôsobiť dokumentované poranenia. Pokiaľ by mal poškodený utrpieť zranenia tak ako to popísal obžalovaný, musel by spadnúť na zem opakovane (podľa znaleckého posudku išlo o opakované násilie pôsobiace na tvár poškodeného) a to opakovane na ľavú časť tváre. Takýto mechanizmus vzniku zranení je nutné označiť za nelogický a to aj v súlade so závermi vyššie uvedeného znaleckého dokazovania.
Svedok Q. V. na hlavnom pojednávaní potvrdil výpoveď obžalovaného v tom, že poškodený a obžalovaný mali spolu konflikt, pričom videl ako sa poškodený zahnal na obžalovaného, ktorého chcel udrieť, obžalovaný sa uhol a poškodený spadol na zem, lebo mal vypité. Potom už išiel späť. Počul, že padali aj vyhrážky a to vtedy, keď išiel naspäť do záhradky. Za ním mal ísť obžalovaný.
Z uvedenej svedeckej výpovede vyplýva, že Q. V. mal vidieť iba časť skutku, ktorý sa odohral medzi obžalovaným a poškodeným. Videl poškodeného spadnúť na zem (táto skutočnosť pritom ani nie je sporná, nakoľko aj sám poškodený vypovedal, že spadol na zem), potom videl ako poškodený na zemi kope nohami obžalovaného a potom išiel späť do svojej záhrady. Svedok teda nevidel celý incident, t. j. aj prípadné konanie obžalovaného voči poškodenému v čase, keď už bol poškodený na zemi (vypovedal, že išiel preč, vyhrážky počul v čase keď odchádzal a až potom mal ísť obžalovaný za ním). Predmetná svedecká výpoveď teda nevylučuje výpoveď poškodeného ako aj závery znaleckého dokazovania, že poškodený utrpel dokumentované zranenia v príčinnej súvislosti s opakovaným úderom do tváre poškodeného zo strany obžalovaného. Navyše, aj tento svedok vypovedal, že poškodený spadol na zem len raz, t. j. nešlo o opakované padnutie na tú istú oblasť ľavej tváre poškodeného, čo by mohlo (teoreticky) spôsobiť zranenia poškodenému. Napokon, odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že v prípravnom konaní predmetný svedok vypovedal, že obvinený sa zahnal na poškodeného a ten spadol na zem, kým na hlavnom pojednávaní vypovedal, že to bolo naopak, pričom tento svoj rozpor vo výpovediach nevedel hodnoverným spôsobom vysvetliť.
Zhodne je nutné vyhodnotiť aj výpoveď svedkyne F. F. A., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala, že videla konflikt medzi poškodeným a obžalovaným, pričom poškodený sa zahnal na obžalovaného, ten sa uhol a poškodený spadol ako vrece zemiakov na zem. Poškodený sa metal na zemi. Potom naložila psíkov, nasadla do auta a odchádzala preč. V spätnom zrkadle videla ako obžalovaný odchádza na záhradu a poškodený odchádza na svoju záhradu.
Aj z tejto svedeckej výpovede je zrejmé, že svedkyňa nevidela, respektíve nevenovala pozornosť celému priebehu skutku. Počas skutku totiž nakladala psov do auta, sadla si do auta a odchádzala a až pri odchode v spätnom zrkadle videla ako obžalovaný odchádza z miesta incidentu. Logicky teda nemohla vidieť všetko čo sa odohralo medzi obžalovaným a poškodeným po páde poškodeného na zem, nakoľko zjavne nemohla sledovať celý priebeh konfliktu a zároveň aj nakladať psov do auta, sadnúť si do auta a odchádzať s vozidlom preč. Ani táto svedecká výpoveď teda nevylučuje výpoveď poškodeného, že dokumentované zranenia spôsobil poškodenému práve obžalovaný.
Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal, že svedkovia Q. V. a manželka obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že poškodený si zranenia spôsobil pádom na zem, tak mu nie je možné dať za pravdu. Obidvaja svedkovia totiž len uviedli, že videli pád poškodeného na zem (čo ani nie je medzi stranami sporné), avšak o žiadnych zraneniach poškodeného nič neuvádzali. Napokon ani nemohli, keďže obaja odišli z miesta incidentu ešte počas jeho trvania.
K otázke viny teda krajský súd uzatvára, že výpoveď poškodeného je vierohodná, nakoľko ju podporuje znalecké dokazovanie znalca z odboru zdravotníctvo odvetvie chirurgia z hľadiska mechanizmu vzniku zranení. Už bolo uvedené vyššie, že z predmetného znaleckého dokazovania ako aj lekárskych správ o zraneniach a hospitalizácii poškodeného je zrejmé, že ten skutočne utrpel zranenia popísané v skutkovej vete napadnutého rozsudku a že tieto zranenia boli čerstvé a vyžadovali si lekárske vyšetrenie a
následne aj liečenie spojené s práceneschopnosťou. Rovnako tak znalecké dokazovanie potvrdilo, že utrpené zranenie mohlo reálne vzniknúť údermi päsťou do tváre poškodeného.
Vzhľadom k uvedenému považuje krajský súd za neprijateľný taký priebeh skutkového deja, pri ktorom by bolo poškodenému spôsobené také závažné zranenie v oblasti tváre iba obyčajným jedným pádom poškodeného na zem. Odvolací súd pritom súhlasí s tým, že poškodený bol v čase incidentu pod vplyvom alkoholu (to možno vyvodiť najmä z výpovede svedka T. D.), avšak zjavne nebol v takom alkoholovom opojení, že by nevedel ovládať svoje konanie, či svoj pohyb, pretože inak by si tejto skutočnosti celkom určite všimli lekári, ktorí poškodenému poskytovali základné lekárske ošetrenie v deň útoku v nemocnici a poznačili by to do lekárskych záznamov.
Pokiaľ obžalovaný v odvolaní namietal vykonané znalecké dokazovanie a označoval ho za tendenčné, či zamerané proti nemu, tak mu nie je možné dať za pravdu. Znalec bol do trestného konania pribratý už počas prípravného konania, pričom riadne vypracoval písomný znalecký posudok, ktorý z formálneho hľadiska obsahoval všetky zákonom predpísané náležitosti. Z hľadiska obsahového je zo znaleckého posudku zrejmé, čo všetko mal znalec k dispozícii k vypracovaniu znaleckého posudku (mal k dispozícii zdravotnú dokumentáciu poškodeného ako aj spisový materiál vrátane fotografií povrchu na ktorý mal spadnúť poškodený) a jeho závery boli nielen vypracované zrozumiteľne, ale boli znalcom aj presvedčivo vysvetlené. Obžalovaný mal pritom možnosť vypočuť znalca na hlavnom pojednávaní, čo aj využil, pričom znalec odpovedal na všetky položené otázky. Zo znaleckého posudku ako aj z výpovede znalca je pritom zjavné, že ten vzal do úvahy pri vypracovávaní znaleckého posudku aj nepriaznivý zdravotný stav poškodeného, ktorý sa lieči na ischemickú chtrobu srdca. Znalec odpovedal aj ohľadne otázky užitia alkoholu zo strany poškodeného, keď uviedol, že on nedisponuje informáciami o požití alkoholu poškodeným s tým, že bezprostredne po incidente neboli kvalifikovanými medicínskymi pracovníkmi zaznamenané prejavy požitia alkoholu poškodeným.
Výpoveď znalca ohľadne požitia alkoholu zo strany poškodeného je preto dostatočne jasná a zrozumiteľná. Znalec nebol svedkom incidentu a preto sa nemôže objektívne vyjadriť, či bol poškodený pod vplyvom alkoholu v čase spáchania skutku, keďže z objektívnych dôkazov, ktoré mal k dispozícii (lekárske nálezy) táto skutočnosť nevyplývala a ohľadne výpovedí svedkov, ktorí o užití alkoholu zo strany poškodeného vypovedali, ide o okolnosť, ktorá patrí do hodnotenia dôkazov súdu a nie znalcovi. Napokon, krajskému súdu ani nie je celkom zrejmé, prečo má byť otázka užitia alkoholu zo strany poškodeného taká podstatná, pretože užitie alkoholu zo strany poškodeného nevylučuje to, že to bol práve obžalovaný, ktorý poškodeného opakovane udrel päsťou do oblasti tváre.
Znalec na hlavnom pojednávaní taktiež dostatočne a presvedčivo vysvetlil, prečo je nepravdepodobné, že zranenia poškodeného vznikli pádom poškodeného na zem. V prípade pádu poškodeného na makadam takýto spôsob vzniku zranenia znalec vylúčil úplne s tým, že pokiaľ by išlo o pád poškodeného tvárou na trávnatú zem, najmä hrbolatú, mohlo by byť vyvolané identické zranenie, ale v takom prípade by sa dali očakávať na tvári osoby drobné tetováže, napríklad zelenej farby alebo drobných konárikov, ihličia a podobne. Nič také nebolo v zdravotníckej dokumentácii poškodeného zaznamenané. K uvedenému odvolací súd dodáva, že nič také nevideli ani svedkovia T. D., či P.. Ľ. J., ktorí videli poškodeného v bezprostrednom časovom slede po spáchaní skutku. Vzhľadom k uvedenému možno takýto spôsob vzniku zranení vylúčiť. Závery znaleckého dokazovania teda nevykazujú žiadne relevantné nezrovnalosti, či pochybnosti.
Skutočnosť, že obžalovaný nebol spokojný so závermi znaleckého dokazovania, respektíve s niektorými odpoveďami znalca na hlavnom pojednávaní, nie je možné považovať za tendenčnosť znaleckého posudku, či dokonca za nepoužiteľnosť vypracovaného znaleckého posudku v konaní pred súdom. Znalecké dokazovanie sa nevykonáva z dôvodu, aby bolo v súlade s požiadavkami, či želaniami obžalovnaého, ale ide o objektívne posúdenie utrpených zranení poškodeného a možného mechanizmu ich vzniku. Ak nebol obžalovaný spokojný s výsledkami vykonaného znaleckého dokazovania, mohol si ich nechať preveriť aj za pomoci vlastného znalca, ktorý mohol vypracovať iný znalecký posudok.
Výpoveď poškodeného v spojení so znaleckým dokazovaním, či lekárskymi správami z prvotného ošetrenia poškodeného sú preto spôsobilými dôkazmi, na ktorých môže byť založené odsúdenie obžalovaného. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s námietkou obžalovaného, že súd mal aplikovať zásadu in dubio pro reo a to len z dôvodu, že proti sebe stoja výpovede obžalovaného a poškodeného.
Uplatnenie tejto zásady je totiž na mieste len v prípadoch, ak súd, po vyhodnotení všetkých do úvahy prichádzajúcich dôkazov, dospeje k záveru, že nie je možné sa jednoznačne prikloniť k žiadnej z dvoch rozporných výpovedí alebo k žiadnej zo skupiny odporujúcich si dôkazov, takže zostávajú pochybnosti o tom, ako sa skutkový dej odohral. Pokiaľ však súd, po vyhodnotení takejto dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupín výpovedí je pravdivá, že jej vierohodnosť nie je ničím spochybnená, nie sú splnené podmienky na uplatnenie zásady in dubio pro reo, pretože súd pochybnosti nemá (primerane rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 154/2002).
Súd prvého stupňa teda postupoval správe, keď s poukazom na vyššie uvedené dokazovanie uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere, a to aj z hľadiska zavinenia obžalovaného, či nemožnosti aplikovať tzv. materiálny korektív v danej trestnej veci, krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku (s. 8 a nasl. odôvodnenia), ktorého závery si plne osvojuje a bez nutnosti ich opakovať na ne v podrobnostiach odkazuje.
Pokiaľ ide o výrok o treste, tak krajský súd sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora v tom, že trest uložený súdom prvého stupňa je neprimerane mierny, nakoľko obžalovanému bol uložený peňažný trest prakticky na samej spodnej hranici trestnej sadzby (§ 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.). Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k zrušeniu celého výroku o treste.
Odvolací súd, pri ukladaní trestu obžalovanému, vychádzal zo závažnosti prečinu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 156 ods. 1 Tr. zák.) v rozpätí 6 mesiacov až 2 roky.
Krajský súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že obžalovaný pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.). Priťažujúcu okolnosť krajský súd nezistil žiadnu.
Vzhľadom k tomu, že prevažujú poľahčujúce okolnosti, odvolací súd postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu (jedna tretina je 9 mesiacov), teda po tejto zákonnej úprave bola upravená trestná sadzba v rozpätí 6 mesiacov až 1 rok a tri mesiace.
Odvolací súd s poukazom na skutkové okolnosti prípadu, keď na konfliktnej situácii mal svoj výrazný podiel aj poškodený, ako aj vzhľadom k tomu, že v osobe obžalovaného ide o osobu, ktorá doposiaľ viedla riadny život a to nielen pred, ale aj po spáchaní skutku dospel k záveru, že nie je nutné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody (a to ani v jeho podmienečnej forme), pretože v danom prípade išlo zo strany obžalovaného zjavne len o ojedinelé vybočenie z inak riadneho spôsobu vedenia života a z hľadiska jeho nápravy postačí len uloženie majetkového trestu. Zákonné podmienky stanovené ustanovením § 56 ods. 2 Tr. zák. boli preto splnené. Napokon, voči tomuto druhu trestu nevzniesol žiadne námietky ani prokurátor v podanom odvolaní.
Z hľadiska výmery uloženého peňažného trestu poukazuje krajský súd na údaj uvedený obžalovaným vo vyšetrovacom spise (č. l. 66), podľa ktorého je čistý mesačný príjem obžalovaného vo výške 600 euro. Vzhľadom k uvedenému bolo uloženie peňažného trestu vo výške 200 euro napadnutým rozsudkom evidentne neprimerané nielen závažnosti spáchaného trestného činu (úmyselné ublíženie na zdraví inej osobe), ale aj vzhľadom na majetkové pomery samotného obžalovaného. V tomto smere poukazuje krajský súd na znenie ustanovenia § 31 ods. 2 Tr. zák. podľa ktorého má byť trest ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že aj peňažný trest má odsúdený pociťovať ako značnú ujmu na svojom majetku, teda nie len ako bežný výdavok.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému tzv. prevýchovný alternatívny peňažný trest vo výmere 1.000 euro spolu s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pretože na uloženie tohto druhu trestu boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 Tr. zák. a to najmä s poukazom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ súdne trestaný nebol.
V súlade so stavom veci a zákonom je výrok o náhrade škody. V tomto smere odvolací súd konštatuje, že poškodená spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody vyplývajúci z nákladov vynaložených za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a tento aj riadne zdokladovala listinnými dôkazmi.
S poukazom na uvedené krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku s tým, že výrok o vine a výrok o náhrade škody zostal týmto rozsudkom nedotknutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.