Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-289-2016.pdf
PDF · 128.02 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/289/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zast. Advokátska kancelária E., proti žalovanej: J., o zaplatenie 6.783,65 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á žalobcovi zaplatiť sumu 4 153,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne od 30.11.2013 do 08.11.2016 a s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 09.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 120,00 Eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 19,32 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 14.11.2016, ktorému bola pridelená spisová značka 27Csp/289/2016, domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 6.783,65 Eur s úrokmi vo výške 5000,22 Eur, s úrokmi vo výške 14,90 % ročne zo sumy 6.783,65 Eur od 09.11.2016 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 6.783,65 Eur od 09.11.2016 do zaplatenia, ako aj s poplatkami vo výške 178,14 Eur, a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver v neuvedenej výške. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných mesačných splátkach a zaplatiť za jeho poskytnutie úroky vo výške 14,90 % ročne, poskytnutý úver však riadne nesplácala (došlo len k jeho čiastočnému splateniu), v dôsledku čoho pristúpil pôvodný žalobca k zosplatneniu úveru výzvou na úhradu dlžnej sumy. Žalobou si pôvodný žalobca uplatnil aj právo na zaplatenie poplatkov 178,14 Eur, ktoré tvoria platby poistného a poplatky spojené s upomienkami.
3. Dňa 10.03.2017 doručil pôvodný žalobca súdu návrh na zmenu žalobcu, keďže po podaní žaloby došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 09.02.2017. Súd uznesením č.k. 27Csp/289/2016-55 zo dňa 05.05.2017 pripustil vystúpenie pôvodného žalobcu z konania a vstup žalobcu na jeho miesto.
4. Žalovanej súd žalobu s prílohami a výzvou na vyjadrenie doručil do vlastných rúk dňa 28.03.2018. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
5. Žalobca sa k veci vyjadril svojím podaním doručeným súdu dňa 20.09.2018, v ktorom v podstate zopakoval svoje tvrdenia uvedené v žalobe a doplnil, že pôvodný žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.11.2013. Ďalej uviedol, že listina Aktuálny stav úveru, ktorá je prílohou žaloby, je v bankovej praxi považovaná za verejnú listinu, pretože bankový informačný systém, z ktorého bola taká listina vyhotovená, zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom obsiahnutých. Z uvedenej listiny vyplýva, že žalovaná čerpala úver v žalobcom uvádzanej výške a zaplatila naňho celkovo sumu 5.146,36 Eur, z ktorej bola suma 463,36 Eur započítaná na poplatky, suma 2.166,65 na úroky a úroky z omeškania a 2.516,35 Eur na istinu.
6. Poplatky boli žalovanej podľa žalobcu účtované v súlade so Sadzobníkom, a to za poistenie, vedenie úverového účtu a ďalej za upomienky, upozornenie pred zosplatnením a za zosplatnenie úveru. Žalobca poukázal na článok 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, podľa ktorého sa „platby od Klienta voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“.
7. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovaná sa Zmluvou o úvere zaviazala úver splácať v pravidelných mesačných splátkach po 241,30 Eur, z ktorých 223,00 Eur bola splátka istiny a úroku a 18,30 Eur poplatok za poistenie úveru. Poistenie podľa žalobcu celkom zjavne nebolo povinné na získanie úveru žalovanou, preto sa nemá započítavať do nákladov spotrebiteľa spojených s úverom.
8. Pokiaľ ide o úroky, suma zmluvných úrokov do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 3.074,67 Eur a suma úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 9,73 Eur, teda spolu vo výške 3.084,40 Eur, od ktorej žalobca odrátal úhrady žalovanej vo výške 2.1667,65 Eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 917,75 Eur. Následne suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 3.018,45 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.063,55 Eur, teda spolu vo výške 4.082,00 Eur. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy proti sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhlením jednotlivých súm bankovým informačným systémom.
9. Pokiaľ ide o nárok na zmluvné úroky, poukázal žalobca na § 503 ods. 3 obchodného zákonníka a uzavrel, že nie je možné stratiť nárok na zmluvný úrok, kým nebola zaplatená istina úveru, t.j. vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nestráca veriteľ právo účtovať dlžníkovi dohodnutý úrok. Žalobca taktiež uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že súbežným uplatňovaním úrokov z úveru a úrokov z omeškania dochádza k značnej nerovnováhe vo vzťahoch medzi účastníkmi konania. Keďže oba typy úrokov sú diametrálne odlišným právnym inštitútom a sledujú iný cieľ, nemôže ísť o dvojité sankcionovanie žalovanej. Zároveň žalobca dal súdu do pozornosti ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaní, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu. Peňažný záväzkový právny vzťah môže byť chápaný ako hlavý alebo vedľajší. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej sumy peňazí. Vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Dohodnuté úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu, úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti - nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že aj keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri
omeškaní dlžníka aj v prípade bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe, a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah. Zároveň žalobca uviedol, že zosplatnením úveru nedochádza k zániku zmluvného vzťahu, ale dochádza k zmene obsahu záväzku.
10. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo k zosplatneniu úveru dňa 14.11.2013. V tejto súvislosti dal do pozornosti skutočnosť, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 14.11.2013, ale až dňa 30.11.2013. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 14.11.2013, avšak z predloženej doručenky vyplýva, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola žalovanej doručená dňa 19.11.2013. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom bola žalovanej daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalovanej uplynula dňa 29.11.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 30.11.2013, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie.
11. Vo vyjadrení napokon žalobca uviedol, že súhlasí s postupným splácaním dlhu žalovanej po 120,00 Eur mesačne.
12. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 27.09.2018, na ktorom vec za neprítomnosti ospravedlneného žalobcu prejednal. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žiada o povolenie sumu priznanú rozsudkom súdu splácať po 120,00 Eur mesačne, ktorú bude vzhľadom na novú prácu zvládať platiť.
13. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: návrh zmluvy o úvere zo dňa 17.02.2011, zmluva o úvere zo dňa 11.03.2011, všeobecné obchodné podmienky, výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.11.2013 s doručenkou, sadzobník poplatkov účinný od 07.03.2011, aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2015, zmluva o postúpení pohľadávok č. I/2017 s prílohou, predpis splátok k úveru č. XXXXXXXXXX, kalkulačka pre výpočet RPMN, upozornenie - výzva na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 28.10.2013, podací hárok č. U. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere a za nesporné považoval tie skutočnosti, ktoré žalovaná nepoprela, ak z dokazovania nevyplynulo niečo iné:
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/20160701>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
20. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
23. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Podľa ods. 2 cit. ust. nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
25. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä:
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
26. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
27. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
29. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere („Zákon o SÚ“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
31. Podľa § 2 Zákona o SÚ sa rozumie:
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
32. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
33. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
34. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
35. Súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že žalovaná uzavrela s pôvodným žalobcom dňa 11.03.2011 Zmluvu o úvere - lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa pôvodný žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 9.300,00 Eur pri úrokovej sadzbe 14,90 % p.a. a žalovaná sa zaviazala ho splatiť v 60 mesačných splátkach po 241,30 Eur vždy k 25. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 25.03.2016. Zmluva o úvere obsahovala ďalej údaj o celkovej výške nákladov: 4.485,69 Eur, údaj o RPMN banky vo výške 18,47 % a o priemernej RPMN na trhu vo výške 12,58 %. Pôvodný žalobca a žalovaná sa v Zmluve o úvere dohodli na poistení schopnosti žalovanej splácať úver, a to v rozsahu komplexného súboru poistenia, pričom sekcia Zmluvy, ktorá pojednáva o poistení je formulovaná nasledovne: „Žiadam o poistenie schopnosti splácať úver a vyhlasujem, že spĺňam
podmienky pre vznik zvoleného súboru poistenia uvedené v bode 10.5. Obchodných podmienok pre úver lepšia splátka“ a v nasledujúcom riadku má spotrebiteľ možnosť si vybrať, či žiada o základný súbor alebo komplexný súbor poistenia. Zmluva o úvere teda neobsahovala možnosť žalovanej neuzavrieť poistenie, keď predformulovala jej žiadosť o poistenie a umožnila jej len si zvoliť z jeho dvoch druhov. Ďalej bolo v Zmluve o úvere ohľadom poistenia uvedené: „Všetky informácie o poistení a podmienky poistenia schopnosti splácať úver [Poistenie], vrátane poistnej zmluvy a príslušných poistných podmienok sú k dispozícií na každom Obchodnom mieste. Dlžník vyhlasuje, že sa s týmito informáciami oboznámil, zvolené Poistenie si vybral slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám. Ak má Dlžník špecifické požiadavky a potreby v súvislosti s Poistením, uvedie ich do voľného priestoru v bode 3.3 Zmluvy o úvere [ZoÚ]. Dlžník ďalej vyhlasuje, že pravidelné platenie nákladov spojených s Poistením s ohľadom na čistý príjem, životné náklady a prípadné úverové zaťaženie v čase podpisu tejto ZoÚ nemá preňho negatívny vplyv.“.
36. Zmluva o úvere pozostávala formulára podpísaného pôvodným žalobcom a žalovanou. V Zmluve o úvere (vo formulári) bolo v bode [3.6] uvedené: „Právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, Všeobecnými obchodnými podmienkami [VOP] a príslušnými ustanoveniami zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov [ZoSÚ]. Dlžník ako aj Spoludlžník svojim podpisom potvrdzuje, že bol oboznámený a súhlasil s OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov a informáciami o poistení podľa zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“. Z uvedenej formulácie podmienok Zmluvy o úvere, ako aj z absencie podpisu žalovanej na ostatnej zmluvnej dokumentácií, súd zistil, že žalovaná podpísala len formulár Zmluvy o úvere a oboznámila sa so znením v ňom odkazovanej zmluvnej dokumentácie (Všeobecných obchodných podmienok, Obchodných podmienok pre úver, Sadzobníka atď.), ktorá jej však nebola odovzdaná.
37. Žalovaná úver čerpala v dohodnutej výške 9.300,00 Eur, avšak nesplácala ho riadne a včas a teda svoju povinnosť v zmysle Zmluvy o úvere nesplnila. Zo žalobcom predloženej výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 28.10.2013 a z predloženého podacieho hárku súd zistil, že pôvodný žalobca žalovanú vyzval na zaplatenie dlhu zo Zmluvy o úvere, s ktorým bola viac ako 90 dní v omeškaní. Súčasne ju upozornil, že ak k úhrade nedôjde, bude pôvodný žalobca oprávnený využiť ustanovenie § 565 občianskeho zákonníka a vyhlásiť úver predčasne splatným. Predmetný list žalovanej zaslal doporučenou poštou na adresu jej trvalého pobytu. Zo žalobcom predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.11.2013 súd zistil, že pôvodný žalobca žalovanej doručil dňa 19.11.2013 oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zo Zmluvy o úvere, pričom ju informoval o tom, že sa jej dlh zo Zmluvy stal splatným v celosti a vyzval na úhradu v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Súd uzavrel, že pôvodný žalobca platne vyzval žalovanú na úhradu jej dlhu po splatnosti a následne pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti, pričom obe zásielky doručil žalovanej. Lehota na plnenie celého predčasne splatného dlhu tak žalovanej uplynula 29.11.2013.
38. Pôvodný žalobca a žalobca uzavreli dňa 09.02.2017 Zmluvu o postúpení pohľadávok č. I/2017, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Zmluvy o úvere na žalobcu. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože jeho právny predchodca ako banka splnil povinnosti uložené mu v ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako pohľadávky zo Zmluvy o úvere postúpil na žalobcu.
39. Následne pristúpil súd k preskúmaniu uzavretej Zmluvy o úvere. I keď Zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovanú je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala na rozdiel od pôvodného žalobcu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo
všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu a žalovanej založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
40. Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim Zákona o SÚ, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej Zmluvy, keďže spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru. Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalovaná má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže nebolo v konaní preukázané (a ani samotným žalobcom tvrdené), že úver bol žalovanej poskytnutý na účel zamestnania, povolania, resp. podnikateľskú činnosť a právny predchodca žalobcu má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
41. Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o SÚ.
42. Zmluva o úvere vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Uvádza len údaj o celkovej výške úveru a o celkových nákladoch spotrebiteľa a poznámku, že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“. Takáto formulácia Zmluvy o úvere nie je v súlade s požiadavkou stanovenou v § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o SÚ, ktorý výslovne požaduje v zmluvách uvádzať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd v tejto súvislosti poukazuje ad absurdum na to, že ak by malo požiadavke zákonodarcu stačiť uvedenie poznámky, že určitý údaj si môže spotrebiteľ vypočítať určitým spôsobom, potom by vôbec pre veriteľov nemuselo byť povinné uvádzanie napríklad RPMN, lebo aj túto si vie spotrebiteľ teoreticky za použitia v zákone uvedeného vzorca vypočítať, ale napriek tomu nikto nespochybňuje, že v zmluvách vyčíslená byť musí. Súd preto považuje Zmluvu v tomto bode za rozpornú so Zákonom o SÚ.
43. Zmluva o úvere ďalej v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, keď udáva len, že výška splátky je 241,30 Eur. Ako však vyplýva z Predpisu splátok k úveru č. XXXXXXXXXX, ktorý súdu predložil žalobca, splátky 1 až 59 mali byť vo výške 240,30 Eur (teda v odlišnej výške, ako vyplýva z uzavretej Zmluvy) a splátka č. 60 mala byť vo výške 231,25 Eur, čo bolo pôvodnému žalobcovi známe už v čase uzavretia Zmluvy o úvere. Na to, aby bola Zmluva o úvere v súlade s požiadavkou § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o SÚ, síce postačuje, aby uviedla jediný údaj o celkovej výške splátky, ktorú je žalovaná povinná platiť (teda bez rozpisu na istinu, úrok a poplatky, ako judikoval i Najvyšší súd SR), to však len za predpokladu, že sa táto výška splátky v čase nebude meniť. Nemôže byť preto v súlade so zákonom taká prax veriteľa, ktorý v Zmluve o úvere neuvedie výšku poslednej splátky napriek tomu, že už v dobe jej podpisu vie, že bude iná ako je výška predchádzajúcich splátok. V tomto konkrétnom prípade bola dokonca aj výška „bežnej“ splátky č. 1-59 uvedená v Zmluve v nesprávnej výške 241,30 Eur, keď správna výška, ako vyplýva z Predpisu splátok, mala byť 240,30 Eur. Súd napokon poukazuje na to, že zo Zmluvy o úvere riadne nevyplýva výška splátky tiež z toho dôvodu, že Zmluva vôbec neuvádza, či je splátka špecifikovaná v tabuľke v bode 3.1 Zmluvy vrátane poistného alebo bez zahrnutia platby poistného.
44. Ak by súd vychádzal z toho, že žalovaná mala povinnosť zaplatiť 60 splátok po 241,30 Eur, resp. 223,00 Eur bez poplatku za poistenie (ktorého výšku súd zistil až z predpisu splátok), potom by nebola v Zmluve o úvere správne uvedená celková výška nákladov, ani RPMN, pri ktorých výpočte bolo pôvodným žalobcom počítané s tým, že posledná splátka je platená v nižšej sume.
45. Pre doplnenie a úplnosť argumentácie súd uvádza, že nebola splnená ani požiadavka zákona na zachovanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľovi neboli odovzdané v písomnej forme alebo na inom trvanlivom médiu jednotlivé časti zmluvnej dokumentácie, a to najmä Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky a Sadzobník, pričom práve v nich sú obsiahnuté niektoré zo základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovených v § 9 Zákona o SÚ, ktorých absencia v uzavretej zmluve automaticky spôsobuje jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť. Aj z tohto dôvodu je teda Zmluvu o úvere potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
46. Keďže Zmluva o úvere:
a) nebola uzavretá písomne, b) vôbec neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, c) vôbec neuvádza výšku splátky č. 60, ktorej výška mala byť odlišná od splátok č. 1 -59, d) neuvádza správny údaj o výške splátky 1-59,
sú splnené podmienky stanovené v ust. § 11 Zákona o SÚ a poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná tak bola povinná vrátiť žalobcovi / jeho právnemu predchodcovi len sumu poskytnutej istiny vo výške 9.300,00 Eur. Ako vyplýva z listiny Aktuálny stav úveru ku dňu 31.08.2016, žalovaná na úhradu svojich dlhov zaplatila celkovo sumu 5.146,36 Eur, súd ju preto zaviazal na zaplatenie rozdielu, sumy 4.153,64 Eur (9.300,00 Eur - 5.146,36 Eur = 4.153,64 Eur).
47. V časti prevyšujúcej sumu zostatku istiny a úroku z omeškania v zákonnej výške súd žalobu žalobcu zamietol, pretože sa jednalo o zmluvné úroky a poplatky, na ktoré s prihliadnutím na skutočnosť, že Zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalobca nemá nárok.
48. Pokiaľ ide o dojednané poistenie, súd uvádza, že spôsob, akým právny predchodca žalobcu dojednal poistné nemôže požívať právnu ochranu. Poistenie ako také bolo žalovanej nanútené, je vopred formulované v Zmluve o úvere. Vyhlásenie spotrebiteľa, vykonané zakrížikovaním políčka, o tom, že spĺňa podmienky na vznik poistenia, ktoré pôvodný žalobca vopred pripravil pre všetky typy tohto úveru, zjavne sleduje len jeho cieľ uzavrieť takýto poistný vzťah, pretože bol zrejme finančne motivovaný uzavretím poistenia. Podmienky poistenia, rozsah poistenia, výšku poistného, splatnosť a podobne Zmluva neobsahuje. Okrem toho, výška poistného nebola ani v Zmluve o úvere vôbec špecifikovaná, čo odporuje i náležitostiam poistnej zmluvy podľa § 788 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu považuje súd dohodnuté poistenie za neplatné v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a zo žalovanou zaplatenej sumy neodrátaval sumu uhradeného poistného.
49. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej Zmluvy o úvere, vzniklo žalobcovi právo požadovať tiež úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi len z nezaplatenej sumy istiny a až po zosplatnení, pretože z jeho procesných úkonov nevyplýva napriek jeho zákonom stanovenej povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej konkrétna výška uplatňovaných úrokov z omeškania vypočítaná len z dlžnej istiny a pri zohľadnení jednotlivých splátok žalovanej, pričom súd aktivitu žalobcu v tomto smere suplovať nemôže. Sadzba úrokov platná ku dňu vzniku omeškania so splatením celého zosplatneného dlhu, t.j. ku dňu 30.11.2013, bola 8,25 %, preto súd žalobcovi priznal nárok v tejto výške, avšak len do 08.11.2016, pretože od tohto dátumu žalobca žalobou výslovne požaduje priznanie úrokov z omeškania len vo výške 5,25 % a súd jeho návrh prekročiť nemôže.
50. Súd vzhľadom na zhodný procesný návrh oboch strán v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP povolil žalovanej splácať dlžnú sumu žalobcovi v splátkach po 120,00 Eur mesačne pod hrozbou straty výhody splátok.
51. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobe vyhovel v časti 4.153,64 Eur a žalobu v časti istiny 2.808,15 Eur zamietol, v konaní bol úspešnejší žalobca (59,66 % oproti úspechu žalovanej 40,34 %), súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 19,32 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)