Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/225/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému: V. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Ľ. I. XX, t. č. B., A. XXX/XX, X., o zaplatenie 1.889,79 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 11. októbra 2017 č. k. 7C/159/2016-61 v spojení s opravným uznesením zo dňa 06. 11. 2017 č. k. 7C/159/2016-68 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 360 eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 360 eur od 06. 05. 2013 do zaplatenia zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.257,51 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.257,51 eura od 06. 05. 2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 80,98%, ktoré je povinný zaplatiť žalobcovi žalovaný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v samostatnom uznesení po právoplatnosti rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník. Súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 21,60 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a. s. so sídlom Banská Bystrica, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. a), ods. 5, § 54, § 517 ods. 1, 2, § 657, § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2, § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania úverovej zmluvy a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že z fotokópie Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. 5016646 zo dňa 21. 09. 2012, uzavretej medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. Kežmarok a žalovaným vyplýva, že predmetom pôžičky je poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému vo výške 1.954,71 eura. Z fotokópie zmluvy je zrejmé, že pôžičku sa žalovaný zaviazal splácať v 99 mesačných splátkach po 43 eur. Konečná splatnosť pôžičky 12/2020, ročná úroková sadzba 24,41%, priemerná hodnota RPMN 19,59%, RPMN 24,41%, celková suma pôžičky 4.257 eur, celkové náklady spotrebiteľa 2.302,29 eura. Podľa č. l. III. zmluvy pôžička má byť použitá na záväzky žalovaného voči veriteľovi a záväzky voči VÚB, a. s., kde veriteľ vystupuje ako Správca: 1) zmluva č. 6082392 zo dňa 19. 11. 2010 - Slovenská požičovňa, výška záväzku 1.197,94 eura, 2) zmluva č. 6097547 zo dňa 20. 06. 2011 - Slovenská požičovňa, výška záväzku 756,77 eura. Z prehľadu platieb pôžičky vyplýva, že žalovaný uhradil 337,20 eura ku dňu podania žaloby. Právny predchodca žalobcu

listom zo dňa 26. 04. 2013 vypovedal zmluvu č. 5016646 ku dňu 20. 04. 2013 a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to do 5 dní od doručenia predmetnej upomienky, celkovú istinu vo výške 2.076,26 eura. Žalobca podaním zo dňa 06. 12. 2016 podaný žalobný návrh v časti istiny 180 eur spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania zobral späť. Späťvzatie odôvodnil tým, že počas prebiehajúceho konania žalobca na danú pohľadávku prijal úhrady v celkovej výške 180 eur (úhrada v sume 20 eur zo dňa 09. 03. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 12. 04. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 24. 05. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 13. 06. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 06. 07. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 10. 08. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 30. 09. 2016, úhrada v sume 20 eur zo dňa 14. 10. 2016 a úhrada v sume 20 eur zo dňa 21. 11. 2016). Žalobca podaním zo dňa 09. 10. 2017 podaný žalobný návrh v časti zaplatenia sumy 180 eur s prislúchajúcim úrokom zobral späť, nakoľko zo strany žalovaného došlo počas konania k úhrade zo dňa 25. 01. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 17. 02. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 27. 03. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 12. 05. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 29. 05. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 08. 06. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 12. 07. 2017 v sume 20 eur, úhrade zo dňa 24. 08. 2017 v sume 20 eur, úhrade v zo dňa 11. 09. 2017 v sume 20 eur. Zároveň upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 1.529,79 eura spolu s 8,75% p. a. úrokom z omeškania od 12. 09. 2017 do zaplatenia, ako i úrokom z omeškania 8,75% ročne z jednotlivých splátok do zaplatenia. Keďže žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 360 eur s príslušným úrokom z omeškania zobral späť pred prvým pojednávaním, súd konanie v tejto časti zastavil. Právny predchodca žalobcu v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že jeho predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní danej veci súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi zmluvnými stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 21. 09. 2012 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne normatívne vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Nakoľko zmluva uzavretá medzi stranami má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 cit. zákona Súd teda najskôr zisťoval, či zmluva o pôžičke má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) cit. zákona termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je určená iba určením mesiaca a roku, čo nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Rovnako v zmluve chýba povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje výšku pôžičky splácať v mesačných splátkach 43 eur. V zmluve chýba rozlíšenie splátok istiny, úrokov a poplatkov, nakoľko nepostačuje, ak je uvedený len ich súčet. Účelom tejto náležitosti je informovanie (písm. k) spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť pôžičky platí na úroky a ďalšie poplatky. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca má nárok na vrátenie poskytnutej sumy pôžičky po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku v celkovej sume istiny 1.954,71 eura. Žalovaný z poskytnutej pôžičky uhradil celkovú sumu 697,20 eura (337,20 eura pred podaním žaloby a 360 eur v priebehu konania). Vzhľadom na to, že ide o pôžičku bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný má tak povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutej pôžičky po započítaní uskutočnených úhrad (1.954,71 eura - 697,20 eura), t. j. 1 257,51 eura. Z uvedeného dôvodu súd (po čiastočnom späťvzatí) zaviazal žalovaného k úhrade istiny 1.257,51 eura a v časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny aj po čiastočnom späťvzatí, súd žalobu zamietol z

dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, preto súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške zo zostatku dlhu. Žalovaný sa dostal s vrátením pôžičky do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stala pôžička splatnou, na základe výzvy žalobcu, t. j. odo dňa 06. 05. 2013. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75%, a preto žalobcovi patrí úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 71,21%. Úspech žalobcu predstavoval 85,62% (k čiastočnému späťvzatiu žalovanej sumy došlo pre správanie žalovaného vo výške 360 eur), t. j. 19,05% + úspech v časti priznanej istiny 1.257,51 eura, t. j. 66,57%, úspech žalovaného 14,41%. Pri zohľadnení pomeru úspechu tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 71,21% (85,62%-14,41%). V zmysle § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca zaplatil súdny poplatok zo žaloby vo výške 113 eur. Podanú žalobu v časti o zaplatenie 360 eur zobral späť pred prvým pojednávaním, preto súd mu v súlade s ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. z. vrátil časť súdneho poplatku pripadajúcu na sumu 360 eur (21,60 eura), kráteného o 6,70 eura, teda vo výške 14,90 eura (21,60 - 6,70).

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote podanie, ktoré označil ako odvolanie, resp. žiadosť o odklad platby, odôvodniac ho tým, že je mu ľúto, že je hoc nechtiac, zodpovedný za vzniknutú situáciu. Rád by dlžnú sumu zaplatil a vyhol sa tak zbytočným problémom a exekúcii, avšak na úhradu nemá finančné prostriedky, nevlastní žiaden hnuteľný, či nehnuteľný majetok. Nachádza sa vo výkone trestu s dvadsaťročným trestom a zo zdravotných dôvodov nemôže vykonávať žiadnu pracovnú činnosť z tých, čo jeho útvar ponúka. Jediný jeho príjem je čiastočný invalidný dôchodok. Zo sumy 99,90 eura mu ústav automaticky zráža 50% na náklady výkonu trestu. Zo zostatku 49,95 eura mu exekútorský úrad Levice zráža výživné 10,74 eura mesačne. Na výživnom mu vznikol dlh 8.200 eur. Z uvedených dôvodov a vyhnutiu sa zbytočným úrokom, prípadne exekúcii žiadal o odklad platenia dlžnej sumy. Uviedol, že podal dovolanie na NS SR, čo by v prípade úspechu znamenalo jeho skorší návrat na slobodu a ihneď by si zabezpečil prácu, ktorú by vzhľadom k jeho zdravotnému stavu dokázal vykonávať a žalobcovi by dlžnú sumu uhradil.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.889,79 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 06. 05. 2013 do zaplatenia. Súd o žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom, pričom v dôsledku odvolania zo strany žalovaného je predmetom odvolacieho konania len splatnosť istiny s príslušenstvom, pričom žalovaný v odvolaní žiadal o odklad jeho povinnosti. Čo do výšky priznanej sumy odvolanie podané nebolo, preto je výška priznanej sumy už právoplatná.

5. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania (okrem prípadov uvedených v § 379 , tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je nárok žalobcu titulom poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 09. 2012 medzi Consumer Finance Holding, a. s. ako veriteľom a právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako dlžníkom. Na základe tejto zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.954,71 eura s tým, že ju mal splácať v 99 mesačných splátkach po 43 eur. Výška sumy priznanej súdom prvej inštancie je už právoplatná, predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie splatnosti žalovanej sumy.

7. Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 232 ods. 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 9. Podľa § 232 ods. 4 ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

10. V zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 vzniká strane, ktorej bola súdom uložená povinnosť splniť ju do troch dní. Pokiaľ súd neuloží inú lehotu na plnenie, platí zákonná domnienka, že táto lehota je trojdňová. Súd je však oprávnený určiť aj dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti, pričom zákon pre takýto prípad neobsahuje žiadne časové obmedzenie. Je však logické, že súdom určená lehota nesmie byť taká, ktorá by svojou dĺžkou poprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku neviedla k odstráneniu právnej neistoty.

11. Vo výroku rozhodnutia je súd oprávnený určiť, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, pričom zároveň stanoví výšku splátok a podmienky ich zročnosti. Zároveň umožňuje súdu určiť, že nezaplatením, resp. omeškaním s plnením čo i len jednej splátky nastáva zročnosť celého plnenia. Pokiaľ strata výhody splátok nie je v rozhodnutí výslovne vymedzená, účastník, v prospech ktorého je podľa rozsudku plnené, nemá oprávnenie požadovať splnenie celého dlhu pre omeškanie alebo nesplnenie niektorej splátky. Proti určeniu času plnenia súdom je prípustné podať odvolanie bez toho, aby tým bola dotknutá právomoc ostatných výrokov rozsudku (§ 367 ods. 3 .

12. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie v danej veci a odvolania žalovaného dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd pri rozhodovaní o splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj trov konania v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 písm. a) vychádzal z majetkových pomerov žalovaného, ktoré uviedol v odvolaní a zohľadňoval aj výšku pohľadávky žalobcu. Vychádzajúc z dôvodov žalovaného, ktorý žiadal o odklad splátok, čo ani nepripúšťa, ale posudzujúc jeho podanie podľa obsahu, sa zaoberal aj tým, či by do úvahy u žalovaného prichádzala dlhšia lehota splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako to upravuje v § 232 ods. 3, prípadne povolenie splátok, avšak zistil, že vzhľadom k finančnej situácii žalovaného do úvahy neprichádza ani predĺženie lehoty splatnosti, ani povolenie splátok, pretože nie je predpoklad, že by v takom prípade došlo k zaplateniu priznanej sumy s príslušenstvom žalovaným. K ďalšiemu podaniu žalovaného, nazvaného ako žiadosť odvolací súd na záver dodáva, že napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie bola táto pohľadávka žalobcu priznaná voči žalovanému, nie jeho matke, preto jeho matka nemá povinnosť túto pohľadávku za žalovaného platiť a žalobca nemá právo voči nej túto pohľadávku vymáhať. Z uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy s príslušenstvom, ako aj vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .