Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/30/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci žalobcu: 1.) A.. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XB, L., 2.) H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XB, L., proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov verejnej moci vo výške 310.047,79 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 22.02.2016, doplnenou písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.03.2016, sa žalobcovia v 1/ a 2/ rade (ďalej iba „žalobcovia“) domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 310.047,79 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej im nesprávnym úradným postupom žalovaného, spolu s ušlým ziskom vo výške 17,6% ročne zo sumy 310.047,79 € od 04.03.1999 (t.j. od uplynutia 4 mesiacov od oznámenia trestného činu polícií ) do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 310.047,79 € od 17.01.2016 do zaplatenia. 2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia si dňa 16.07.2015 ako poškodení uplatnili u žalovaného žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom vo výške 310.047,79 € s príslušenstvom. Žalobcami uplatnený nárok nebol doposiaľ zo strany žalovaného splnený a v zákonom stanovenej lehote neboli o výsledku predbežného prerokovania ich nároku žalovaným ani vyrozumení. Žalobca svoje právo na náhradu škody odvodzuje od prieťahov v trestnom konaní, vedenom proti E. L., v ktorom bolo trestné oznámenie podané dňa 03.11.1998 a odsudzujúci rozsudok vydaný dňa 12.03.2015. Škoda mu mala vzniknúť v dôsledku prieťahov v konaní pred orgánmi Policajného zboru pri vyšetrovaní trestného činu, v konaní pred súdmi a taktiež zo strany súdu nezabezpečením zistenia a zaistenia majetku odsúdeného, ktorý mu teraz nemá ako vrátiť finančné prostriedky, ktoré si od neho požičal. Žalobca si uplatnil náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu pri vyšetrovaní trestného činu, počas ktorého bol v postavení poškodeného, a to ním tvrdených prieťahov v konaní a nezabezpečenia majetku podozrivého z trestného činu. Vyšetrovanie trestného činu, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody prebiehalo v období rokov 1999 - 17.05.2012, kedy bola voči páchateľovi trestného činu podaná obžaloba. V zápisnici o podanom vysvetlení zo dňa 03.11.1998, spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ v Bratislave II - obv. Odd. Ružinov - západ ako aj v trestnom oznámení podanom dňa 05.11.1998 Okresnej prokuratúre Bratislava II, si žalobcovia ako poškodení uplatnili podnet na včasné zaistenie majetku E.. L., ako zdroja na uspokojenie poškodených. Polícií boli dokladované jeho čestné vyhlásenia zo dňa 12.10.1998, v ktorom E.. L. označuje menovite svoje bankové konto ako zdroj, z ktorého sa zaviazal do konca roku 1998 žalobcovi v 1/ rade pohľadávku vyrovnať, čo doposiaľ neurobil. Slovenské orgány činné v trestnom konaní existenciu a hodnotu majetku E.. L. nikdy nezisťovali ani nezistili, ani

žiadne zaisťovacie opatrenie na tento majetok , ktoré mohli a mali byť podľa názoru žalobcov prijaté, sa neuskutočnili a žiaden majetok E.. L. nezaistili. Vyšetrovanie bolo začaté podnetom na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, ktoré bolo postúpené na spojenie vecí na Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava I. Uznesenie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania E.. L. bolo vydané 04.04.2003, t.j. po 4 a pol roku od podania trestného oznámenia. Po uplynutí 1 a pol roka dňa 28.10.2004 bolo vznesené obvinenie vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I voči E.. L. z trestného činu podvodu s vyčíslením škody spôsobenej obvineným vo výške 9 341 000,-Sk (310 064,39 €). Dňa 03.05.2012 , po uplynutí 13 a pol roka od podania trestného oznámenia , bolo vyšetrovanie skončené. Okresná prokuratúra BAI dňa17.05.2012 podala obžalobu zo dňa 15.05.2012 na Okresný súd Bratislava I , ktorý po troch rokoch dňa 12.03.2015 vyniesol odsudzujúci rozsudok, právoplatný a vykonateľný dňa 28.03.2015. Postup orgánov činných v trestnom konaní boli v rozpore s trestným poriadkom, ktorý ukladá povinnosť viesť vyšetrovanie v súlade so zákonom a včas, podľa § 209 ods. 2 ukladá povinnosť ukončiť vyšetrovanie do 4 mesiacov od vznesenia obvinenia, v predmetnej veci vyšetrovanie pre sústavnú nečinnosť policajných súčastí trvalo 13 a pol roka. Zvyšok prieťahov bol zavinený súdom. Žalobcovia sú traumatizovaný jednak z dôsledku straty celoživotných úspor ako aj z dôvodu neodôvodnených prieťahov zo strany orgánov činných v trestnom konaní pri vyšetrovaní predmetnej veci. Rozsudkom zo dňa 12.03.2015 právoplatným dňa 28.03.2015 Okresný súd Bratislava I celkovú výšku škody , ktorú odsúdený E.. L. spôsobil žalobcom (poškodeným) stanovil tak, že osobná pôžička odsúdenému E.. L. činila 6 249 2500 Sk (207445,39 €). Z nej mu bolo uznané plnenie 659 000,-Sk (21 874,79 €), čím jej zostatok činil 5 590 500,-Sk (185 570,60 €). Po prípočte sumy 3 750 000,-Sk (124 477,19 €), ktorá mala byť vkladom žalobcu v 1/ rade do tichého spoločenstva v spoločnosti, v ktorej bol E.. L. jediným spoločníkom, predstavuje spôsobená škoda v základe spolu 310 047,79 €. Deň nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozsudku, ktorým sa žalobcovia dozvedeli o o konečnej výške škody, je rozhodným pre uplatnenie práva poškodených na jej náhradu v zmysle § 19 zákona. Nakoľko orgány činné v trestnom konaní kvalifikovali trestné činy E.. L. iba v trestnoprávnej rovine, uplatnenie nárokov poškodených inou právnou cestou neprišlo do úvahy. Ak by slovenské orgány včas konali a zaistili nárok poškodených majetkom E.. L. včas, z ktorého predmetný nárok mal byť uspokojený, nedošlo by k predmetnej škode, za ktorú nesie zodpovednosť štát. Uvedené a dôsledky z toho vyplývajúce sú dôvodom pre uplatnenie náhrady za škodu, ktorá bola žalobcom ako poškodeným spôsobená nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci pri ich výkone. Nesprávny úradný postup spočíva v danom prípade v tom, že policajné zložky svojim nekonaním od začiatku vyšetrovania nezabezpečili zistenie a zaistenie majetku E.. L. (páchateľ) , z ktorého bol dôvodný predpoklad uspokojenia nároku poškodených, pričom k tomu i k ďalším úkonom v trestnom konaní policajné zložky nevyužili ani možnosť účinnej spolupráce, ponúkané kanadskou políciou a Interpolom. V dôsledku toho utrpeli žalobcovia (poškodení) nezvratnú ujmu tým, že k uspokojeniu ich nároku pre nečinnosť a prieťahy orgánov činných v trestnom konaní nedošlo. Nakoľko ku vzniku škody žalobcom vzniklo v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom štátu, je tento za vznik ich škody zodpovedný. 3. Žalovaný písomným vyjadrením k žalobe č. F.-S.-R. zo dňa 28.04.2016 doručeným súdu dňa 03.05.2016 uviedol, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcov bola Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky postúpená dňa 21.08.2015 Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, nakoľko z jej obsahu je zrejmé, že je potrebné ju posudzovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) a nie podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Podstatou oboch uvedených všeobecne záväzných právnych predpisov je objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom žalobcovia svoje nároky odvíjali od trestného konania, a preto je potrebné uviesť, že táto objektívna zodpovednosť štátu sa vzťahuje na celé trestné konanie a preto neprichádza do úvahy „kúskovanie“ trestného konania s tým, že žalobcami uplatnenú jednu náhradu škody by malo vyplácať viacero orgánov verejnej moci konajúcich v mene štátu. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že v mene Slovenskej republiky je na konanie príslušný len jeden ústredný orgán štátnej správy a v tomto prípade je týmto ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Žalobcovia si uplatnili náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Nakoľko trestné konanie a trestné stíhanie bolo začaté za účinnosti predchádzajúceho zákona, a taktiež vzhľadom ku skutočnosti, že žalobcom tvrdené nároky mali vzniknúť aj v súvislosti s prieťahmi v konaní pred súdom, podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., orgánom oprávneným konať v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení § 4 upravuje, ktoré zložky sú organizačne spôsobilé vystupovať a konať v mene štátu Slovenskej republiky na účely tohto zákona. Ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. bolo zmenené zákonom

č. 412/2012 Z. z. zo dňa 27.11.2012 s účinnosťou od 01.01.2013, čím došlo k špecifikácii podmienok zodpovednosti orgánu konajúceho v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 514/2003 Z. z.. S poukazom na nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky konať v mene Slovenskej republiky v tomto prípade žalovaný navrhol, aby súd ustálil orgán štátnej správy príslušný na konanie v mene žalovaného, ktorým je s poukazom na ustanovenie § 27 zákona č. 514/2003 Z. z v spojení s ustanovením § 9 zákona č. 58/1969 Zb. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky alebo aby s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku vyzval žalobcov na odstránenie vád podania - orgánu procesne spôsobilého konať v mene žalovaného. V prípade, ak nedôjde k odstráneniu vád v označení orgánu procesne spôsobilého konať v mene žalovaného navrhol, aby súd z dôvodu nedostatku procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky žalobu v celom rozsahu zamietol. 4. Žalovaný ďalším písomným vyjadrením k žalobe č. F.-S.-R. zo dňa 04.07.2016 doručeným súdu dňa 06.07.2016 uviedol, že žalobca si uplatnil náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu pri vyšetrovaní trestného činu, počas ktorého bol v postavení poškodeného, a to ním tvrdených prieťahov v konaní a nezabezpečenia majetku podozrivého z trestného činu. Vyšetrovanie trestného činu, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody prebiehalo v období rokov 1999 - 17.05.2012, kedy bola voči páchateľovi trestného činu podaná obžaloba. Žaloba žalobcu bola podaná na súd dňa 22.02.2016. Nakoľko medzi žalobcom tvrdenými prieťahmi v konaní a podaním žaloby na súd uplynuli už viac ako tri roky, a to aj s prihliadnutím na 6 mesačnú lehotu na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, žalovaný v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vznáša námietku premlčania. Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „514/2003 Z. z.“) ustanovuje na vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súčasné splnenie troch zákonných podmienok, a to 1/ nesprávny úradný postup, 2/ škoda, 3/ príčinná súvislosť. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup, ktorý je upravený v ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Na to, aby bol naplnený tento predpoklad je nutné, aby na to príslušný orgán (t.j. v trestnom konaní prokurátor ako dozorujúci orgán) konštatoval nesprávny úradný postup. Hodnotiť postup vyšetrovateľov neprináleží súdu, konajúcemu v občianskom konaní, ale len a výslovne prokuratúre. Zo strany dozorujúceho prokurátora však v trestnom konaní, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, neboli konštatované ani prieťahy, ani iné konanie vyšetrovateľov nebolo označené za nesprávne alebo v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na skutočnosť že uznesením okresnej prokurátorky z Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 10.06.2011 bol zamietnutý návrh žalobcu na zaistenie nároku poškodených, nakoľko žalobca ako poškodený v trestnom konaní nepreukázal dostatočne závažné skutočnosti na vydanie takéhoto rozhodnutia. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že nebol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu škody je vznik škody. Žalobca tvrdí, že nekonaním orgánov činných v trestnom konaní mu bola spôsobená škoda, nakoľko nebol zaistený majetok páchateľa trestného činu a teda finančné prostriedky, ktoré požičal tomuto páchateľovi, nezískali späť. Žalobca si však svoje nároky voči páchateľovi trestného činu mohol uplatniť v občianskom súdnom konaní a využiť tak ďalšie dostupné prostriedky na zvrátenie vzniknutej situácie. Žalovaný taktiež považuje za zarážajúce, aby bola štátu stanovená povinnosť vrátiť finančné prostriedky, ktoré si medzi sebou požičiavali fyzické osoby. Štát môže konať len na základe zákona a v jeho medziach. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis však nestanovuje tak povinnosť štátu zasahovať v takejto miere do vzťahov súkromných osôb, ako ani právo fyzickej osoby na ukončenie trestného stíhania tak, ako si to predstavuje. Na základe uvedeného je zrejmé, že nebol naplnený ani druhý predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Čo sa týka tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, máme za to, že ak aj žalobcom škoda vznikla, táto bola v priamom dôsledku s ich konaním a v žiadnom prípade nesúvisela s konaní orgánov činných v trestnom konaní. Súvis s konaním orgánov činných v trestnom konaní žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, žalovaný má však za to, že ho ani preukázať nemohli, nakoľko štát nezodpovedá za konanie fyzických osôb v ich vzájomných vzťahoch. S poukazom na námietku premlčania a nenaplnenie podmienok pre priznanie nároku na náhradu škody navrhuje žalovaný súdu žalobu zamietnuť. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcov, povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Právny zástupca žalobcov v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 17.10.2017 uviedol, že žalobcovia trvajú na žalobu v celom rozsahu, svoj nárok odvodzujú od skutočnosti, že im bola spôsobená škoda, ktorú spôsobil štát Slovenská republika z dôvodu, od roku 1998-2015 bolo vedené trestné konanie neúmerné v dlhej dobe, v tomto trestnom konaní došlo k prieťahom, ktoré boli konštatované

Ministerstvom vnútra v liste zo dňa 24.08.2001 a v liste zo dňa 22.02.2002. Poukazuje na prieťahy v konaní, žiadosť žalobcov o zaistenie majetku E.. L., ktorej nebolo vyhovené, nebolo o nej ani rozhodnuté, už v rámci podania trestného oznámenia dňa 03.11.1998 bola táto žiadosť. Napriek tomu, že už v tom čase orgány činné v trestnom konaní disponovali čestným vyhlásením E.. L., že v tom čase mal majetok hodnoty vo výške neskoršej škody, ktorý sa nachádzaj na jeho účtoch v Kanade. V rámci judikatúry ELSP má trestné konanie trvať 6 rokov a návrhu na zaistenie majetku počas trestného konania nebolo vyhovené, trestné orgány postupovali v rozpore so zákonom, nakoľko v čase právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia, ktorým bola žalobcom priznaná škoda, už títo nemohli vymôcť svoj majetok od odsúdeného E.. L., vznikla im škoda, ktorú spôsobili orgány činné v trestnom konaní ako aj súd, ktorý prejednával túto trestnú vec. Žalobcovia s ohľadom na prieťahy v konaní podali sťažnosť (v uvedenej veci im už nevyhovel Ústavný súd Slovenskej republiky). Žalobca taktiež uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou premlčania, vznesenou žalovaným, nakoľko trestné konanie bolo ukončené odsúdením páchateľa, na základe rozsudku, právoplatného dňa 28.03.2015. Žalobca taktiež požiadal súd o prerušenie konania do rozhodnutia ESĽP o podanej sťažnosti žalobcov 7. Poverený zástupca žalovaného v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 17.10.2017 uviedol, že žalovaný namieta oprávnenie Ministerstva vnútra konať v prejednávanej veci v mene štátu. V rámci predbežného prerokovania veci Ministerstvo vnútra SR žiadosť žalobcov postúpilo príslušnému orgánu

- Ministerstvu spravodlivosti SR, trestné konanie bolo začaté ešte počas účinnosti zákona č. 58/1969 o zodpovednosti za škodu, pričom v prípade žaloby o náhradu škody spôsobenej v súvislosti s trestným konaním je príslušným Ministerstvo spravodlivosti. Nárok považuje žalovaný za nedôvodný nakoľko neboli naplnené podmienky pre jeho vznik. Žalobcovia odvodzujú svoj nárok od prieťahov v konaní, ktoré však nie sú preukázané žiadnym dôkazom. V trestnom konaní bola žalobcom priznaná suma 171 537,47 €, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2015, vo zvyšnej časti odkázal súd žalobcov na občianskoprávne konanie, či si žalobca uplatnil svoj nárok, o tom vedomosť nemá. 8. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.10.2017 zaslali súdu dokumenty, podľa názoru žalobcu preukazujúce skutočnosť, že v trestnom konaní, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, boli konštatované prieťahy. Žalovaný sa nestotožňuje s tvrdeniami žalobcov. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, na podanej námietke trvá a považuje ju v plnej miere za dôvodnú. Žalobcovia si uplatnili svoje nároky titulom prieťahov v konaní (ktoré žiadnym príslušným orgánom konštatované neboli). Žalobcovia ako orgán konajúci v mene štátu označil Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré však v predmetnej veci konalo najdlhšie do 04.05.2012. V prípade, ak si žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody titulom prieťahov v konaní a to voči Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, takéto nároky považuje žalovaný za premlčané. Čo sa týka návrhu žalobcov na prerušenie konania do rozhodnutia ESĽP ohľadom ich sťažnosti, túto považuje za irelevantnú, keď ESĽP nie je príslušným orgánom na konštatovanie prieťahov v trestnom konaní. V prejednávanej veci žalobcovia nepreukázali ani vznik škody v príčinnej súvislosti s prieťahmi v konaní, príp. rozhodnutím prokurátora, ktorým bol zamietnutý návrh žalobkyne v 2/ rade na zaistenie majetku odsúdeného. Je irelevantné aj zisťovanie, či odsúdený v čase podania návrhu na zaistenie jeho majetku mal akýkoľvek majetok, nakoľko o návrhu žalobcov na zaistenie majetku odsúdeného bolo rozhodnuté, žalobcovia si voči tomuto rozhodnutiu nepodali opravný prostriedok. Názor žalobcov o tom, že konanie, ktorým nebolo vyhovené ich návrhu je nesprávny úradný postup, nie je a ani nemôže byť právnym základom na rozhodnutie súdu o vzniku nároku na náhradu škody. Ak je výsledkom určitého úradného postupu vydanie rozhodnutia, v takom prípade sa úradný postup - ktorému vydanie rozhodnutia predchádzalo - už neposudzuje. Nakoľko v predmetnom konaní boli vydané rozhodnutia, namietanie nesprávneho úradného postupu, ktorý vyústil do vydania meritórneho rozhodnutia je bezpredmetné (viď. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky II. N. XXX/XXXX-XX z 11.07.2012, ktorým poukazuje na rozsudok krajského súdu č. k. X M. XX/XXXX-XXX z 27. marca 2012). V žiadnej z doposiaľ založených listín v spise nie je konštatované, že v konaní došlo k prieťahom. V oboch listoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, datovaných v roku 2001, sa uvádza, že v dôsledku objektívnych skutočností nie sú dodržiavané zákonom stanovené lehoty, pričom obe listiny sú vyhotovené v roku 2001, teda akékoľvek nároky by si žalobcovia chceli na základe uvedených listín uplatňovať, tieto považuje žalovaný v celom rozsahu za premlčané. Žalobcovia na pojednávaní dňa 17.10.2017 taktiež uviedli, že pri podaní trestného oznámenia žiadali aj zaistiť majetok E.. L.. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že E.. L. bolo v trestnej veci vznesené obvinenie až dňa 28.10.2004, nebolo teda možné voči nemu skôr uskutočňovať úkony v trestnom konaní podľa návrhov žalobcov. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z obsahu § 47 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov. Z obsahu uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zaistenie majetku obvineného je len možnosťou, nie však povinnosťou orgánov činných v trestnom

konaní. O návrhu žalobcov na zaistenie majetku E.. L. bolo rozhodnuté príslušným prokurátorom. V uvedenej časti považuje žalovaný podmienku vyžadovanú zákonom na preukázanie vzniku nároku na náhradu škody, a to existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, za nepreukázanú. Taktiež za nepreukázanú považuje žalovaný príčinnú súvislosť medzi konaním orgánov činných v trestnom konaní a vznikom škody. Z uvedených skutočností je jednoznačné, že škoda vznikla žalobcom v dôsledku ich konania - tým, že na základe zmlúv vložili peniaze do podnikania. Právny systém Slovenskej republiky nezaručuje nárok na zisk v prípade podnikania osôb. umožňuje osobám konať všetko, čo zákon nezakazuje. Je slobodnou voľbou osôb, akým spôsobom sa rozhodnú zúčastňovať na podnikaní, musia však niesť následky za svoje rozhodnutia. Prejednávaná vec sa vyznačuje mnohými prvkami totožnými s konaniami vedenými proti štátu v sporoch týkajúcich sa náhrady škody - peňazí vložených do nebankových spoločností. Uvedené rozhodnutia však súdy Slovenskej republiky zamietali a naďalej zamietajú. 9. Žalobkyňa v 2/ rade písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.11.2017 (č.l. 197) uviedla, že voči uzneseniu Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 10.06.2011, č. XPv XXX/XX-XX (ktorou Okresná prokuratúra BA I zamietla jej návrh na zaistenie majetku obvineného E.. L.) nepodala opravný prostriedok jednak z dôvodu, že si uvedomila, že sporenie sa s orgánmi činnými v trestnom konaní by mohlo mať za následok iba komplikovanie a oddiaľ ovanie ukončenia vyšetrovania, sprevádzaného aj tak už dlhotrvajúcimi prieťahmi a tiež z dôvodu, že odsúdený L.c sa už nepochybne zariadil tak, aby už nedisponoval žiadnym zaisti teľným majetkom - preto vyvíjať úsilie o dodatočné a obzvlášť obtiažne zaisťovanie tohto majetku mala za neefektívne, bez vyhliadky na reálne dosiahnutie účelu. Slovenské orgány činné v trestnom konaní svojou cielenou nečinnosťou sami zmarili zistenie a zaistenie majetku E.. L., ktorý bol jediným reálnym zdrojom náhrady škody spôsobenej žalobcom trestnými činmi E.. L.. 10. Právny zástupca žalobcov písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.01.2018 zobral návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ESĽP ohľadom sťažnosti žalobcov vedených pod sp.zn. XXXXX/XX späť. 11. Žalobca v 1/ rade v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že orgány činné v trestnom konaní nekonali tak ako mali konať, proces trval extrémne dlho. V odcudzujúcom rozsudku súd konštatoval, že konanie sa viedlo v trestno-právnej rovine po celú dobu, od podania trestného oznámenie až po právoplatné rozhodnutie súdu. Uplatňovanú škodu súd v rozsudku XT/XX/ XXXX rozdelil na dve časti. Na časť, ktorá vznikla titulom trestných činov a vo zvyšku škody odkázal poškodených na občiansko-právne konanie. Bola podaná žaloba aj v občiansko-právnom konaní voči E.. L. na tunajšom súde, vedie sa pod č.k. XXC/XX/XXXX, žaloba bola podaná dňa 12.03.2018. Jej predmetom je zaplatenie sumy 138 510,34 € s príslušenstvom. Od počiatku vyšetrovania zaznamenali žalobcovia nevôľu vyšetriť túto vec, avšak ich urgenciami sa nakoniec ukončila. 12. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že dozorujúci prokurátor nevyslovil prieťahy v konaní ani žiadne z uznesení vyšetrovateľov nebolo zrušené z dôvodu nezákonnosti, nebol tiež v konaní konštatovaný nesprávny úradný postup. Voči uzneseniu prokurátora, ktorým bol zamietnutý návrh na zaistenie majetku obvineného, nebol podaný riadny opravný prostriedok. Vzhľadom na uvedené nesprávny úradný postup preukázaný nebol. Nie je preukázaná príčinná súvislosť a škoda žalobcom nevznikla pričinením alebo v priamej príčinnej súvislosti s orgánmi činnými v trestnom konaní. Žalobu žiada zamietnuť. 13. Právny zástupca žalobcov v rámci svojej výpovede na pojednávaní dňa 20.03.2018 uviedol, že nedostatok procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra ako zástupcu SR nemôže byť v tomto konaní kladené na ťarchu žalobcov. Žalobcovia namietajú nesprávny úradný postup prokurátora v roku 1998, ktorý nerozhodol žiadnym spôsobom o ich žiadosti na zistenie a zaistenie majetku aj napriek tomu, že podľa trestného poriadku ustanovenia § 47 v tom čase o tejto žiadosti rozhodnúť mal. Táto argumentácia sa netýka žiadosti z roku 2011, o ktorej sa žalovaný vyjadruje účelovo. K príčinnej súvislosti: týka sa nesprávneho úradného postupu prokurátora, orgánov činných v trestnom konaní, prieťahov vzniknutých v konaní a následnou nemožnosťou vymôcť túto škodu, ktorá bola priznaná súdnym rozhodnutím. 14. Žalovaný písomným vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2018 uviedol, že žalovaný od začiatku namietal v konaní nedostatok svojej procesnej spôsobilosti vo veci konať, nakoľko už žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody postúpil Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ako orgánu príslušnému konať v mene štátu vo veciach, kde si žalobcovia odvodzujú nárok na náhradu škody od trestného konania. Ustálenie orgánu, konajúceho v mene štátu, nie je vecou žalovanej strany, o tomto rozhoduje súd, a to buď ex offo alebo na návrh žalobcu, je teda vecou a zodpovednosťou žalobcu, akým spôsobom označí orgán konajúci v mene štátu. Čo sa týka nárokov, ktoré mali vzniknúť v súvislosti s činnosťou prokuratúry, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa ustanovenia §47 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení

účinnom v čase podania trestného oznámenia žalobcov nemá spôsobilosť vo veci konať, keď z §47 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní je zrejmé, že vyšetrovateľ Policajného zboru nemal právomoc ani podať návrh na zaistenie majetku obvineného, nieto o takomto návrhu rozhodnúť. Zaistenie možno vykonať na majetku obvineného. V roku 1998 nebolo vo veci vznesené obvinenie, teda aplikácia uvedeného ustanovenia je bezpredmetná. Žalobcovia nepreukázali žiaden z predpokladov priznania nároku na náhradu škody. 15. Na súdnom pojednávaní vedenom dňa 24.05.2018 právny zástupca žalobcov uviedol ohľadne označenia pasívne legitimovanej strany sporu, že „žalobcovia si náhradu škody uplatňujú iba za obdobie pred súdnym konaním, resp. za úkony súvisiace s úkonmi vykonanými pred súdnym konaním.“ 16. Právny zástupca žalobcov písomným podaním zo dňa 23.05.2018 doručeným tunajšiemu súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 24.05.2018 k námietke premlčania uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 12.03.2015, sp.zn. XT/XX/XXXX nadobudol právoplatnosť dňa 28.03.2015 a v tento deň sa žalobcovia dozvedeli o výške škody. Žalobný návrh bol doručený súdu dňa 22.02.2016 a s poukazom na § 19 zák. 514/2003 Z.z. bola žaloba podaná v trojročnej premlčacej lehote. Žalobcovia podali ústnym podaním zo dňa 03.11.1998 v spojení s písomným podaním dňa 05.11.1998 trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu podvodu a podvodného úpadku, uviedli všetky rozhodné skutočnosti a predložili všetky dôkazy. Odo dňa podania trestného oznámenia do vznesenia obvinenia voči E.. L. ubehlo v trestnom konaní šesť rokov a do podania návrhu na obžalobu ďalších sedem a pol roka. Orgány činné v trestnom konaní neboli nútené vykonávať rozsiahle dokazovanie. Žalobcovia poukazujú na ich podania, ktorými v trestnej veci upozorňovali na prieťahy v konaní, taktiež na listiny, ktorými mali byť prieťahy konštatované v rokoch 2000 až 2002. Žalobcovia dňa 03.11.1998 (zápisnica) a dňa 05.11.1998 (trestné oznámenie) vzniesli žiadosť na zaistenie a zistenie majetku E.. L.. V zmysle § 47 ods. 4 zák. 141/1961 Zb. mal o tejto žiadosti poškodených v prípravnom konaní rozhodnúť prokurátor, ktorý však (ani iný príslušný orgán) do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (28.03.2015) o tejto žiadosti nerozhodol, čím došlo v trestnom konaní sp.zn. XT/XX/XXXX k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcom v nečinnosti. Nečinnosť spočíva v absencii rozhodnutia prokurátora v konaní o žiadosti poškodených a v následnej absencii úkonov smerujúcich k zaisteniu a zisteniu majetku E.. L.. V dôsledku uvedeného nesprávneho úradného postupu (kedy nebolo nikdy rozhodnuté o zaistení majetku E..L.) nie je možné od E.. L. vymôcť právoplatnú pohľadávku žalobcov. Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu mali orgány činné v trestnom konaní už v roku 1999 vedomosť, kde sa E.. L. zdržiava v zahraničí a kde sa nachádza jeho majetok. Napriek týmto informáciám nemohli orgány činné v trestnom konaní rozhodnúť o žiadostiach v súvislosti s ust. § 47 ods. 4 zák. č. 141/1961 Zb. uznesením o zaistení konkrétneho majetku E.. L., nakoľko v rokoch 1999 až 2004 nebolo voči E.. L. vznesené obvinenie, pre zrejmé prieťahy v predsúdnom konaní, ktoré opakovane konštatovalo Ministerstvo vnútra SR ako aj Okresná prokuratúra BA I. Vyšetrovateľ mal vzniesť obvinenie bez meškania , čo malo byť už v roku 1999, keď orgány činné v trestnom konaní mali informácie o L. pobyte. Žalobcovia svoj nárok odvodzujú od skutočnosti, že prokurátor v roku 1998 nerozhodol o ich návrhu na zaistenie majetku obvineného, pričom v dôsledku prieťahov v konaní vznikla situácia, že v čase ich návrhu na zaistenie majetku nebolo vznesené obvinenie E.. L. a v dôsledku toho prokurátor nerozhodol o ich návrhu na zaistenie majetku obvineného (nakoľko v tomto čase nebolo vznesené obvinenie žiadnej osobe a teda nebolo možné majetok zaistiť). 17. Žalovaný písomným podaním zo dňa 07.06.2018 doručeným súdu dňa 08.06.2018 uviedol, že naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania. Žalobcovia tvrdia, že o svojom nároku sa dozvedeli až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol odsúdený páchateľ trestného činu. Žalobcovia si však v trestnej veci svoje nároky uplatňovali už od roku 1998, žalovanému teda nie je zrejmé, na základe čoho dospeli k záveru, že až týmto dátumom sa dozvedeli o tom, že im vznikla škoda. Premlčané sú aj nároky žalobcov, uplatňované v súvislosti s listinami z rokov 2000 až 2002, v ktorých mali byť konštatované prieťahy v konaní. Čo sa týka časového úseku medzi podaním trestného oznámenia a vznesením obvinenia, tvrdenia žalobcov o tom, že došlo k prieťahom v konaní, nie sú opodstatnené a preukázané. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že osoba poškodená trestným činom nemá právny nárok na to, aby osobe, ktorú označí ako páchateľa, resp. ku ktorej dôkazy smerujú ako k páchateľovi trestného činu, bolo vznesené obvinenie a už vôbec nemá právny nárok na to, aby toto obvinenie bolo vznesené v určitom časovom úseku. Ani , ktorý je platný v súčasnosti, ani , ktorý bol platný a účinný v čase spáchania trestného činu, poškodenému takéto právo nepriznával. Bolo a je výlučne vecou orgánov činných v trestnom konaní, akým spôsobom budú v riešení trestnej veci postupovať. Pre vyšetrovateľa je dozorujúcim orgánom prokurátor, ktorý môže preskúmať na základe podnetu činnosť vyšetrovateľa. V prejednávanej veci však prieťahy v trestnom konaní konštatované neboli, resp. boli konštatované listom z roku 2002 (čiže akýkoľvek nárok mohol vzniknúť v súvislosti s konštatovaním

týchto prieťahov, je premlčaný). Žalobcovia na pojednávaní dňa 24.05.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že svoje nároky uplatňujú v súvislosti s predsúdnym konaním. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v predmetnej veci konalo najdlhšie do 04.05.2012. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola SR - Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky doručená dňa 20.07.2015. Aj z tohto hľadiska je nárok žalobcov premlčaný. V prípade, ak by si žalobcovia uplatňovali svoj nárok podľa ustanovení zákona č. 58/1969 Zb., v tejto časti by bol nárok žalobcov taktiež premlčaný. Taktiež nárok žalobcov v časti úrokov z omeškania je nedôvodný. Podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. je možné úrok z omeškania priznať najskôr od doručenia listiny, ktorou bolo žiadateľovi oznámené, že jeho nárok nebude splnený. Je však na úvahe súdu, či takýto nárok prizná. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z., nie je civilný súd oprávnený preskúmavať, či v trestnej veci došlo k prieťahom v konaní. Zákonodarca výslovne uvádza v ustanovení § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., že pri náhrade škody, uplatnenej titulom prieťahov v konaní, je potrebné vychádzať z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru prokurátorom. Nakoľko žalobcovia v predmetnej veci žiadnu takúto listinu nepredložili, prvý predpoklad vzniku nároku na náhradu škody nebol naplnený. Jediným preukázaním prieťahov je list Okresného súdu Bratislava I, avšak týka sa prieťahov v súdnom konaní. Nakoľko žalobcovia si svoje nároky uplatňujú výlučne na základe predsúdneho konania, tieto skutočnosti sú vo veci irelevantné. Ostatné žalobcom predložené listiny sú prevažne z rokov 2004 - 2005, ide o žiadosti a urgencie žalobcov v trestnom konaní. Žiadne z nich však nepreukazuje existenciu prieťahov v konaní, resp. ak by aj v nich bola uvedená takáto informácia, nároky žalobcov by boli premlčané. Ani v prípade, ak by žalobcovia preukázali prieťahy v konaní, nie sú dané ďalšie predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to najmä príčinná súvislosť medzi vznikom škody a akýmikoľvek úkonmi orgánov činných v trestnom konaní. Ku vzniku škody žalobcov došlo v dôsledku ich vlastného konania, nie v dôsledku vykonania, resp. nevykonania úkonov štátnymi orgánmi. Žalobcovia naviac ani nepreukázali, že v čase podávania návrhov na zaistenie majetku E.. L. akýkoľvek majetok mal. Vzhľadom na uvedené žiada žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 18. Zo zápisnice o podanom vysvetlení zo dňa 03.11.1998 súd zistil, že žalobca v 1/ rade dňa 03.11.1998 ústne do zápisnice podal trestné oznámenie na Obvodné oddelenie PZ Ružinov - západ vo veci spáchania trestného činu podvodu a podvodného úpadku voči E. L., nar. XX.XX.XXXX. 19. Z trestného oznámenia zo dňa 03.11.1998, doručenom Okresnej prokuratúre Bratislava II dňa 05.11.1998 súd zistil, že dňa 05.11.1998 žalobcovia doručili na Okresnú prokuratúru Bratislava II trestné oznámenie vo veci spáchania trestného činu podvodu a podvodného úpadku voči E. L., nar. XX.XX.XXXX. 20. Z uznesenia Okresného úradu justičnej polície PZ č. k. Č. S.-XXX/XX-XX-M. zo dňa 04.04.2003 súd zistil, že vyšetrovateľ Okresného úradu justičnej polície PZ dňa 04.04.2003 začal trestné stíhanie za trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 256 ods. 1, ods. 4 voči neznámemu páchateľovi. 21. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície , odbor ekonomickej kriminality č.k. Č.: S. - XXX/OEK - L.-XXXX zo dňa 28.10.2004 súd zistil, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru, úradu justičnej a kriminálnej polície , odbor ekonomickej kriminality dňa 28.10.2004 začal trestné stíhanie voči E. L., nar. XX.XX.XXXX ako obvineného z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 , ods. 4 TZ. 22. Z obžaloby vznesenej prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I dňa 15.05.2012 súd zistil, že dňa 15.05.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I vzniesol obvinenie voči E. L., nar. XX.XX.XXXX, t.č. ušlému, z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona účinného v čase spáchania skutku, obžaloba bola doručená Okresnému súdu Bratislava I dňa 17.05.2015 23. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I, sp.zn. XT/XX/XXXX zo dňa 12.03.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.03.2015 súd zistil, že Okresný súd Bratislava I na hlavnom pojednávaní dňa 12.03.2015 rozhodol, že obžalovaný E. L., nar. XX.XX.XXXX, toho času na neznámom mieste, ušlý, sa uznáva vinným, že: 1/ (bod jedna) si ako fyzická osoba od poškodeného A.. A. G. na základe vzájomne uzatvorených ústnych zmlúv o pôžičke postupne na rôznych miestach požičal finančné prostriedky v celkovej sume 6.249.500,- Sk, konkrétne na H. N. Y. L. dňa 05.09.1997 sumu 300.000,- Sk, dňa 30.09.1997 sumu 3.300. 000,- Sk, dňa 30.09.1997 sumu 825.000,- Sk, na M. N. v Bratislave dňa 30.10.1997 sumu 230.000,-Sk, dňa 21.11.1997 sumu 200.000,-Sk, dňa 01.12.1997 sumu 200.000,- Sk, dňa 03.12.1997 sumu 455.000,- Sk, dňa 05.12.1997 sumu 239.500,- Sk a dňa 15.01.1998 sumu 500.000,- Sk, ktoré si obvinený ako dlžník osobne prevzal a z ktorých vrátil sumu 659.000,-Sk, zvyšok nevrátil, následne v priebehu roku 1998 odpredal všetok svoj osobný majetok, konkrétne osobné motorové vozidlo zn. H. I. X, sedan, rok výroby 1998, farby 12H oranžovočervená

metalíza, U.: L. XXX L., za sumu 285.000,-Sk (9.460,27 €), trojizbový byt č. X, nachádzajúci sa na X poschodí bytového domu na H. N. Y. L., súpisné číslo XXXX orientačné číslo XXX, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. K., za sumu 300.000,-Sk, avšak podľa odborného vyjadrenia č. 26/2015 zo dňa 17.02.2015, v čase scudzenia v hodnote 37.600,-Eur, napriek tomu, že mal vedomosť o svojom záväzku voči osobe poškodeného, čo potvrdil aj v rámci úhrnnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.01.1998, pričom dňa 03.11.1998 vycestoval s celou svojou rodinou do Kanady za účelom trvalého pobytu, čím A.. A. G. a poškodenej H. G. spôsobil škodu vo výške 47.060,27 €, 2/ (bod dva) dňa 31.10.1997 a dňa 17.11.1997 prevzal obvinený od poškodeného A.. A. G. na M. N. v Bratislave finančné prostriedky v sume 2.250.000,- Sk a 1.500.000,-Sk, spolu celkom 3.750.000,-Sk (124.477,20 €), ktoré mali byť na základe budúcej zmluvy o tichom spoločenstve (uzavretej dňa 15.01.1998) účelovo použité ako vklad tichého spoločníka poškodeného A.. A. G. do obchodnej spoločnosti J- BUMA, s.r.o., so sídlom Miletičova 15, IČO: 31 383 734 (v súčasnosti zrušená a vymazaná z obchodného registra), čo obvinený potvrdil v uzavretej zmluve o tichom spoločenstve, obvinený však uvedené finančné prostriedky do spoločnosti nevložil, nezahrnul ich ani do účtovníctva, pričom následne dňa 10.02.1998 v rozpore s úhrnnou zmluvou o pôžičke a zmluvou o tichom spoločenstve previedol 51% obchodného podielu v spoločnosti J-BUMA, s.r.o. na osobu Z. L., čo poškodenému A.. A. G. zatajil, následne dňa 03.09.1998 previedol obvinený zvyšných 49 % obchodného podielu v spoločnosti J-BUMA, s.r.o. na osoby A. E. C. A. J., pričom následne o mesiac neskôr dňa 03.11.1998 s celou rodinou vycestoval do Kanady za účelom trvalého pobytu, čím poškodeným A.. A. G. a poškodenej H. G. spôsobil škodu vo výške 124.477,20 €, teda v bode 1/ zmaril uspokojenie svojho veriteľa tým, že scudzil časť svojho majetku a činom spôsobil značnú škodu, v bode 2/ na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a činom spôsobil značnú škodu, čím spáchal v bode 1/ trestný čin poškodzovania práv veriteľa podľa § 256 odsek 1 písmeno a), odsek 3 Trestnéhozákonač.140/1961 Zb., účinného v čase spáchania skutku (do 31.08.1999), v bode 2/ zločin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., za to sa odsudzuje podľa § 221 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaväzuje nahradiť poškodeným A.. A. G. a H. G. škodu vo výške 171.537,47 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodených A.. A. G. a H. G. so zvyškom ich nároku na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie. 24. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd zistil, že žalobcovia žiadosťou zo dňa 16.07.2015 zaslali Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania od 04.03.1999 spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorým sa mali dopustiť orgány činné v trestnom konaní tým, že nezisťovali a nezaistili majetok obv. E. L., z ktorého by mohol byť uspokojený ich nárok (priznaný im jednak rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. XT/XX/XXXX) ako aj tým, že slovenské orgány nekonali náležite a včas (v súlade s § 50 ods. 1 Trestného poriadku). 25. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.07.2015 súd zistil, že Ministerstvu vnútra SR bola dňa 20.07.2015 doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá žiadosť bola týmto prípisom postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať. 26. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 21.08.2015 súd zistil, že Ministerstvu vnútra SR bola dňa 20.08.2015 doručená prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá žiadosť bola týmto prípisom postúpená Ministerstvu spravodlivosti SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať. 27. Z postúpení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 06.08.2015, 27.08.2015 súd zistil, že Ministerstvu spravodlivosti SR boli dňa 24.07.2015 a 26.08.2015 opakovane postúpené Ministerstvom vnútra SR žiadosti žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktoré žiadosti boli týmito prípismi postúpené Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať. 28. Z postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 05.01.2016 súd zistil, že Ministerstvu spravodlivosti SR bola dňa 27.10.2015 doručená prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá žiadosť bola týmto prípisom postúpená Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému v tejto veci konať.

29. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 17.08.2015 súd zistil, že dňa 20.07.2015 bola na Generálnu prokuratúru SR prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Týmto oznámením Generálna prokuratúra SR vracia žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania Ministerstvu vnútra SR v rozsahu, v ktorej sa žiadatelia (žalobcovia) domáhajú náhrady škody spôsobenej prieťahmi konaní pred vyšetrovateľom policajného zboru v období od 01.07.2004 až do podania obžaloby na Okresný súd Bratislava I v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 514/2003 Z.z. , kedy orgánom oprávneným konať v mene Slovenskej republiky je Ministerstvo vnútra SR. Žiadosť žalobcov zostáva na Generálnej prokuratúre iba v časti týkajúcej sa náhrady škody, ktorej sa žiadatelia (žalobcovia) domáhajú titulom nesprávneho úradného postupu v rozsahu nezabezpečenia zistenia a zaistenia majetku páchateľa v rámci prípravného konania. 30. Z oznámenia Generálnej prokuratúry SR zo dňa 23.10.2015 súd zistil, že dňa 20.07.2015 bola na Generálnu prokuratúru SR prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR (pôvodne doručená Ministerstvu vnútra SR) doručená žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výške 310.047,79 € spolu s úrokmi z omeškania spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Týmto oznámením Generálna prokuratúra SR vracia žiadosť žalobcov o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody opätovne Ministerstvu spravodlivosti SR. 31. Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 24.08.2001 adresovanej žalobcovi v 1/ rade súd zistil, že sekciou kontroly a inšpekčnej služby MVSR bola prešetrená sťažnosť žalobcu v 1/ rade a bolo zistené, že vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I po zaevidovaní podnetu na trestné stíhanie od 20.06.2000 nekonal v súlade s ustanovením § 158 ods. 1 a sťažnosť vyhodnotil ako opodstatnenú. Nečinnosť vyšetrovateľa však nespočívala v jeho subjektívnom zavinení, ale zistený stav má objektívne príčiny spočívajúce v enormnej zaťaženosti vyšetrovateľov PZ v Bratislave. 32. Z listu Ministerstva vnútra SR zo dňa 22.02.2002 adresovanej žalobcovi v 1/ rade súd zistil, že sekciou kontroly a inšpekčnej služby MVSR bola opätovne prešetrená sťažnosť žalobcu v 1/ rade a bolo zistené, že opatrenia, ktoré boli uložené riaditeľovi Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I a vyšetrovateľke tohto úradu neboli splnené a opakovaná sťažnosť žalobcu v 1/ rade bola vyhodnotená ako opodstatnená aj napriek tomu, že vyšetrovatelia PZ sú enormne zaťažení spracúvaním trestných vecí a nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že nečinnosť bola spôsobená nedbalosťou, alebo zámerným nekonaním. Za zistený nedostatok sa generálny riaditeľ sekcie kontroly a inšpekčnej služby MVSR ospravedlňuje. 33. Z upovedomenia Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 13.06.2011 a 18.04.2012 súd zistil, že v predložených upovedomení Okresnej prokuratúry BA I adresovanej žalobcom prieťahy v trestnom konaní konštatované neboli 34. Zo zápisnica o výsluchu svedka A.. A. G. (ako poškodeného) zo dňa 25.5.2011 súd zistil, že dňa 25.5.2011 žalobca v 1/ rade v rámci svojej výpovede ako svedok - poškodený v rámci svojho výsluchu pred vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II v konaní Č.: S. -XXX/OEK- L.-XXXX-V. uviedol, že si bude uplatňovať náhradu škody od štátu, prípade medzinárodnou žalobou od obvineného a za poškodenú stranu sa nepripája k trestnému stíhaniu a nežiada úhradu škody vo výške 9 341 000 Sk, t..j. 310 064,40€ od obvineného, túto sa pokúsi uplatniť cestou „prípadného konania voči Slovenskej republike“ alebo v rámci uplatnenia náhrady škody od obvineného medzinárodnou žalobou. 35. Z uznesenia Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 10.06.2011 súd zistil, že uznesením Okresnej prokuratúry BA I zo dňa 10.06.2011 č.k. XPv XXX/XX-XX prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I zamietla návrh žalobkyne v 2/ rade na zaistenie nároku na náhradu škody na majetku obvineného; proti tomuto uzneseniu žalobkyňa v 2/ rade nepodala opravný prostriedok. 36. Z potvrdenia tunajšieho súdu na č.l. 251 spisu súd zistil, že dňa 12.03.2018 žalobcovia podali na tunajší súd žalobu voči E. L. o zaplatenie sumy 138 510,34 € s prísl, veci bola pridelená spisová značka XXC/XX/XXXX. 37. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne: Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 514/2003 Z. z.“), tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona je výkon verejnej moci rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb a orgán verejnej moci je: 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo jeho nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom, ktorým je Občiansky zákonník.

Zákon č. 514/2003 Z.z. pojem škody bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba aj v tomto smere aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a škodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá a) nastala v majetkovej sfére poškodeného, b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené). Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (preukázané zväčšenie alebo budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.

38. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú: 1. nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup 2. existencia škody 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou;

39. Aby bola daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou, nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou škody; nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.

40. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom zákon č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, ani zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, nevysvetľujú. Z rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XCdo XX/XXXX, ktorý už bol publikovaný v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod poradovým / publikačným/ číslom XX/XXXX, rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 07.10.2009, sp. zn. XXC XXX/XX, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.06.2009, sp. zn. XXCo XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.07.2009, sp. zn. XCo XX/XXXX a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.07.2009, sp. zn. XCdo XXX/XXXX) však vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci (t.j. bez ohľadu na to, v čom malo spočívať protiprávne konanie a v čom mala spočívať škoda) nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a

nesprostredkovanou príčinou škody (bez ohľadu na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk); nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.

41. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená práve (iba) týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť totiž nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Že vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť (bezpečne preukázaný a) bezprostredný, už konštatoval dokonca aj Ústavný súd Slovenskej republiky (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. Ú. XXX/XX).

42. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Najvyšší súd Slovenskej republiky už taktiež vyslovil, že pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, a že príčinná súvislosť musí byť vždy s istotou preukázaná (bezpečne zistená), pričom dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X M. XXX/XXXX, ktorý bol publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod poradovým /publikačným/ číslom 2/2008).

43. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť.

44. Žalobcovia sa v prejednávanej veci domáhali náhrady škody, ktorá im podľa ich názoru vznikla v dôsledku jednak prieťahov v prípravnom (predsúdnom) konaní, ktoré začalo podaním trestného oznámenia žalobcom v 1/ rade ústne do zápisnice dňa 03.11.1998 a bolo ukončené podaním obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Bratislava I pod č. X J. XXX/XX-XX dňa 15.05.2012 voči obvinenému E. L., nar. XX.XX.XXXX, a jednak tým, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili a nezaistili majetok obvineného E. L., ktorý žalobcom teraz nemá ako vrátiť finančné prostriedky, ktoré si od nich požičal.

45. Žalovaný v konaní primárne namietal nedostatok svojej procesnej spôsobilosti konať v tomto prípade v mene Slovenskej republiky s odôvodnením, že trestné konanie a trestné stíhanie bolo začaté za účinnosti predchádzajúceho zákona č. 58/1969 Zb., preto orgánom oprávneným konať v mene štátu je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. 46. S uvedenou argumentáciou súd súhlasiť nemohol. Žalobcovia v priebehu súdneho konania vymedzili obdobie, za ktoré si v prejednávanej veci uplatňujú nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu - a to za obdobie prípravného (predsúdneho) konania, t.j. za obdobie od 03.11.1998 do 17.05.2012. Súd má za to, že napriek skutočnosti, že trestné konanie a trestné stíhanie boli v predmetnej veci začaté ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1969/58/> Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/> Z.z., je potrebné o uplatnenom nároku na náhradu škody žalobcov rozhodnúť podľa zákona č. 514/2003 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/514/> Z.z. Uvedený názor potvrdzuje i rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v napr. aj v uznesení sp. zn. 1 Cdo/107/2009 uvádza: „Ako uvádza Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 10. marca 2005 I. ÚS 221/04 <http://merit.slv.cz/I.US221/04>, účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02 <http://merit.slv.cz/I.US41/02>). Z uvedeného tak možno podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť, že prieťahy v konaní sú trvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich existencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t.j. práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy). Pokiaľ teda žalobcovi bola spôsobená škoda v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že vznikli ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/> Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/

SK/ZZ/2003/514/> Z.z. bolo potrebné o žalobcom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa zákona č. 514/2003 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/> Z.z..“ 47. Žalovaný v konaní sekundárne namietal aj premlčanie žalobcami uplatňovaného nároku. Žalobcovia v konaní tvrdili, že nárok premlčaný nie je, nakoľko sa o ňom dozvedeli až právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol odsúdený páchateľ trestného činu. 48. Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným posúdil ako dôvodnú z nasledovných dôvodov: 49. Žalobcovia si uplatnili náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu pri vyšetrovaní trestného činu, počas ktorého boli v postavení poškodených, a to titulom nimi tvrdených prieťahov v konaní a nezabezpečenia majetku podozrivého z trestného činu. Vyšetrovanie trestného činu, od ktorého žalobcovia odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, prebiehalo od 03.11.1998 (resp. 04.11.1998) do 15.05.2012, kedy bola voči páchateľovi trestného činu podaná obžaloba. Žaloba žalobcov bola podaná na súd dňa 22.02.2016. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.: „Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.“ 50. Pri nároku zodpovednosti za nesprávny úradný postup sa teda uplatní jediná a to subjektívna premlčacia doba podľa 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z, ktorá počína bežať okamihom, kedy sa poškodený o vzniku škody dozvedel, teda kedy zistil skutkové okolnosti, z ktorých možno dôvodiť vznik škody a orientačne, približne aj jej rozsah tak, aby bolo možné tiež určiť približne výšku škody v peniazoch. Počiatok behu trojročnej subjektívnej premlčacej doby je potom nutné s poukazom na vyššie uvedené odvíjať od vedomostí žalobcov o tom, že mu škoda v určitej výške vznikla a že za ňu tiež štát zodpovedá, a nie od vedomostí žalobcov o nesprávnom úradnom postupe samotnom, t. j. o vedomosti, že nastala škodová udalosť. Tá totiž nemusí časovo spadať do jedného s okamihom vzniku škody. V zmysle konštantnej judikatúry totiž platí, že pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu nie je rozhodná vedomosť poškodeného o tom, ktorý orgán štátu škodu spôsobil, ani to, či a kedy sa poškodený dozvedel o výsledku šetrenia príslušného orgánu a jeho sťažnosti pre nesprávny úradný postup. Pokiaľ v prejednávanej veci sa žalobcovia domáhajú náhrady škody voči štátu z nesprávneho úradného postupu s tým, že ich nárok je potrebné posudzovať podľa ust. zákona č. 514/2003 Z. z , predmetom konania čo do veci samej je postup orgánov činných v trestnom (prípravnom) konaní , súd dospel k záveru, že žalobcovia sa ako poškodení v trestnom konaní dozvedeli o škode najneskôr momentom podania obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava I na Okresný súd Bratislava I, t. j. dňom 17.05.2012 a preto odo dňa nasledujúceho od 18.05.2012 začala plynúť trojročná subjektívna premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 18.05.2015. Nakoľko žaloba v predmetnej veci bola na súd doručená až 22.02.2016, námietka premlčania vznesená žalovaným (a to aj s prihliadnutím na 6 mesačnú lehotu na vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody), je podľa názoru súdu dôvodná. 51. Záverom súd nad rámec uvedeného poukazuje aj na skutočnosť, že i v prípade, ak by nebola žalovaným dôvodne vznesená námietka premlčania, súd by žalobe ani po vecnej stránke vyhovieť nemohol. Ako už bolo vyššie uvedené podrobnejšie, predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu sú: 1/ nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu, 2/ existencia škody a 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou. Aby bola daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou, tento musí byť hlavnou, priamou a bezprostrednou príčinou škody - nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup, ktorý je upravený v ustanovení § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. Na to, aby bol naplnený tento predpoklad, je nutné, aby na to príslušný orgán (t.j. v trestnom konaní prokurátor ako dozorujúci orgán) konštatoval nesprávny úradný postup. Hodnotiť postup vyšetrovateľov neprináleží súdu, konajúcemu v občianskom konaní, ale len prokuratúre. Zo strany dozorujúceho prokurátora v trestnom konaní, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody, neboli konštatované ani prieťahy, ani iné konanie vyšetrovateľov nebolo označené za nesprávne alebo v rozpore so zákonom. Uznesením okresnej prokurátorky z Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 10.06.2011 bol zamietnutý návrh žalobkyne v 2/ rade na zaistenie nároku poškodených, nakoľko žalobcovia ako poškodení v trestnom konaní nepreukázali dostatočne závažné skutočnosti na vydanie takéhoto rozhodnutia. Žalobkyňa v 2/ rade voči tomuto rozhodnutiu nepodala opravný prostriedok. Druhým predpokladom zodpovednosti štátu za škodu škody je vznik škody. Žalobcovia tvrdia, že nekonaním orgánov činných v trestnom konaní im bola spôsobená škoda, nakoľko nebol zaistený majetok páchateľa trestného činu a teda finančné prostriedky, ktoré požičal tomuto páchateľovi, nezískali späť. Žalobcovia si svoje nároky voči páchateľovi trestného činu uplatnili

v občianskom súdnom konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.XXC/XX/XXXX. Čo sa týka tretieho predpokladu vzniku zodpovednosti štátu za škodu, žalobcovia v predmetnom konaní nepreukázali, že by ich prípadná škoda bola v priamom dôsledku s konaním orgánov činných v trestnom konaní, keď priamy súvis (ktorý výslovne zákon vyžaduje) s konaním orgánov činných v trestnom konaní žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali.

52. Vzhľadom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

53. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom a to v plnom rozsahu, keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.