Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Pc/46/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci navrhovateľky: H. trvale bytom Y., zastúpená advokátom: JUDr. Henrich Daru, Advokátska kancelária Košice, Bukureštská č. 14, proti odporcovi: C. trvale bytom Y. v konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu nákladov nevydatej matky takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľky na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom z a m i e t a .

Z a v ä z u j e odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne za obdobie od 15.10.2016 do 15.11.2016, za obdobie od 5.12.2016 do 14.2.2017 a za obdobie od 14.4.2017 do 18.6.2018.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo odporcovi v sume 551,61 eur je odporca povinný zaplatiť do rúk navrhovateľky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky na priznanie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd zaviazal otca maloletého Q., z ich družobného pomeru, prispievať jej na výživu od 16.6.2016 do 16.6.2018 mesačne sumou 200 eur a aby súd zaviazal otca maloletého uhradiť jej náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom sumou 500 eur. V prípade vzniku dlžného výživného navrhovala, aby súd povolil otcovi splátky 50 eur mesačne spolu s bežným výživným. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletý Q. a otcovstvo k nemu bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov na matrike I.. Od narodenia maloletého začali medzi ňou a otcom maloletého vznikať nedorozumenia. Ich predstavy o spolužití sa rozchádzali, pretože otec maloletého sa nemienil vzdať svojho staromládeneckého života aj napriek sľubom, že sa to zmení. Počas spolužitia v spoločnej domácnosti potreby maloletého dieťaťa zabezpečovala výlučne ona sama, aj sa sama o dieťa starala. Z dôvodu pretrvávajúcich nedorozumení s otcom maloletého, v záujme zdravého psychického vývoja maloletého dieťaťa navrhovateľka X.XX.XXXX opustila spoločnú domácnosť v byte na Y. odsťahovala sa ku svojim rodičom na N. do ich rodinného domu. Jej príjem v súčasnosti pozostáva z prídavku na dieťa 23,52 eur a rodičovský príspevok XXX,XX eur. Otec maloletého jej neprispieva na výživu, pričom jej príjmy nepostačia pokryť výdavky spojené s jej primeranou výživou. Ďalej navrhovateľka poukázala na to, že v dôsledku otehotnenia prišla o plánovaný príjem vo výške 650 eur a v súvislosti s tým predložila akceptačný list a potvrdenie k akceptačnému listu zo strany spoločnosti U. Podľa nej, práve tým, že otehotnela, prišla o príjem v tejto spoločnosti, ktorá ju potom už neprijala. Jej náklady spojené s tehotenstvom boli spolu v hodnote XXX eur

( oblečenie, obutie, cestovné náklady na prehliadky, odporúčané plávania, vitamínové doplnky a pod. ). O týchto výdavkoch matka k podanému návrhu nepripojila žiadny listinný dôkaz.

2. Matka predložila súdu rodný list maloletého Q., z ktorého vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.X.XXXX.

3. Odporca sa vo veci písomne nevyjadril.

4. Na pojednávaní súdu dňa 26.2.2018 súd vypočul oboch účastníkov konania. Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že príspevok na výživu s tehotenstvom a pôrodom žiada v súvislosti s narodením maloletého Q. preto príspevok na výživu žiada do 18.6.2018 sumou 200 eur mesačne. Uviedla, že naposledy pracovala na A. kde vykonávala absolventskú prax po tom, čo ukončila H. Takto pracovala N. a zarábala XXX eur mesačne. Potom už žiaden príjem nemala. V tomto čase žili v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa a v tomto období dostala od svojej matky XXXX eur a to tak, že XXXX eur jej dala na Vianoce XXXX, aby mali z čoho žiť v spoločnej domácnosti. Potom XXXX eur jej darovala na narodeniny v marci 2016, ďalšiu sumu XXXX eur . jej dala na narodenie dieťaťa v N. Stále to boli dary zo strany jej matky. Pri narodení dieťaťa však obdŕžali XXXX eur aj zo strany rodičov otca dieťaťa, z čoho potom nakupovala výbavičku na dieťa tak, že XXX. eur použila na kúpu kočíka, postieľky a druhú polovičku si odporca ponechal. Kým žili v spoločnej domácnosti, žili v jeho S. byte, za ktorý platil poplatky za bývanie, pretože byt bol v jeho vlastníctve. Splácal hypotéku sumou XXX až XXX eur mesačne, pričom jeho príjem bol XXXX eur mesačne. Takto zabezpečoval ich bývanie a stravovanie za mesiace G. Potom už začali čerpať financie, ktoré dostala od svojej matky. Otec dieťaťa svoje zarobené finančné prostriedky míňal na svoje mimopracovné aktivity. Od narodenia dieťaťa až do B.6 žili v spoločnej domácnosti, ale vzhľadom na to, že ich vzťah sa kazil, tak sa rozišli, ale na prehováranie otca dieťaťa potom sa vrátila do spoločnej domácnosti a žili spolu až do Z.. Pri narodení dieťaťa zo sociálneho systému štátu obdŕžala XXX eur, ktoré išli na účet partnera, ale aj štyri materské dávky, ktoré dostala počas ich spolužitia. Ešte posledné dva mesiace brigádovala vo firme partnera. Zarobila asi dvakrát XXX eur a znova tieto išli na jeho účet. Ďalej matka uviedla, že čiastku, ktorú požaduje ako náklady spojené s tehotenstvom a pôrodom nevie žiadnymi dokladmi preukázať. Je to z toho dôvodu, že keď odchádzala prvýkrát od partnera, tak všetky doklady zostali u neho a zrejme sú už vyhodené.

5. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že je nepopierateľné, že je otcom maloletého Q. ktorý sa narodil XX.X.XXXX.. Podľa neho, s matkou dieťaťa žili v spoločnej domácnosti od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX a potom od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. V tomto období pracoval ako C. a jeho priemerný čistý mesačný príjem mohol predstavovať XXXX eur. Pracovný pomer však ukončil výpoveďou XX.X.XXXX a odvtedy je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Dostával podporu v nezamestnanosti asV.r mesačne až do XX.X.XXXX., kedy bol vyradený z evidencie úradu práce z dôvodu, že sa nedostavil na kontrolu. Je členom prípravného výboru občianskeho združenia, ktorého sa má stať riaditeľom, a preto v dohľadnej dobe by mal mať zabezpečený príjem z tejto spoločnosti. Nevedel však uviesť, aký bude jeho príjem, pretože to má byť rozhodnuté v priebehu marca XXXX . členskou radou tohto združenia. Ďalej uviedol, aké financie prichádzali do ich domácnosti v čase, kým žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou: podľa neho v období od XX.X.XXXX do X.XX.XXXX uhrádzal poplatky za spoločné bývanie sumou XXX,XX eur v takej skladbe, že XXX,XX eur bola hypotéka za S., ktorý je v jeho D. a 139,154 eur bol poplatok za bývanie, 12,20 eur energie, 14,19 eur internet, strava ich dvoch asi 300 eur, 20 eur telefón navrhovateľky, 40 eur cestovanie ich oboch MHD a 300 eur vreckové pre nich oboch. Dohromady tieto výdavky predstavovali 1008 eur a napriek tomu, že v určitom období navrhovateľka chodila na absolventskú prax, do spoločnej domácnosti neprispievala. Od S. do ich domácnosti sa zvýšil príjem o XXXX eur,. ktoré na D. podarovala matkina matka. Tieto finančné prostriedky obdŕžali spoločne, teda ich spoločne aj používali. XX.X.XXXX sa ich príjem znova zvýšil o sumu XXXX eur a to z dôvodu daru zo strany matky navrhovateľky, ktorá darovala tieto finančné prostriedky navrhovateľke pri príležitosti jej narodenín. Tieto sa taktiež spotrebovávali v spoločnej domácnosti. Dňa XX.X.XXXX sa ich príjem znova zvýšil o tie financie, ktoré dostali pri narodení dieťaťa a to XXXX eur od matky navrhovateľky a jej babky. Potom to bolo XXXX . eur, ktoré podarovali jeho rodičia do ich domácnosti a XXXX eur bolo zo strany jeho babky. Preto tvrdil, že tieto financie boli použité na to, aby spoločne financovali jednorazové náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom a je ťažké povedať, ktoré prostriedky boli použité na čo. Okrem toho, od štátu dostali príspevok pri narodení dieťaťa XXX,XX . eur a tieto boli uložené na jeho účet. Navrhovateľka žiaden účet nemala a nemala ani dispozičné oprávnenie s jeho účtom. Potom sa ich príjem zvýšil mesačne o sumu XXX,XX . eur z dôvodu rodičovského príspevku,

ktorý dostávala navrhovateľka a rodinných prídavkov, až do XX.XX.XXXX. Tieto prostriedky používali spoločne. Od toho času sa navrhovateľka rozhodla, že tieto finančné prostriedky si bude nechávať pre seba a tieto jej začali chodiť poštou. V S. ponúkol navrhovateľke, že jej bude prispievať, pričom sumu nešpecifikoval, ale navrhovateľka to odmietla. Napriek tomu X.X.XXXX poslal navrhovateľke XXX . eur na tento účel a bolo to už na účet navrhovateľky. Na tento účet jej platil od N. aj príspevok na dieťa. Ďalší príspevok už navrhovateľke neposkytol. Potom ešte žili v spoločnej domácnosti do XX.X.XXXX, kedy platil taktiež všetky výdavky v spoločnej domácnosti on. Rodičovský príspevok si navrhovateľka v tomto období nechávala pre seba. XXX eur na dieťa, ktoré obdŕžali, uložil na účet dieťaťa D.ak, aby ani jeden z rodičov s týmito peniazmi nemohol disponovať a aby peniaze zostali uložené pre dieťa. Namietal proti tomu, že by navrhovateľka vedela o tom, že je tehotná v čase, keď bol vyhotovený akceptačný list, podľa neho je vylúčené, aby v navrhovateľka X.XX.XXXX vedela o tom, že je tehotná. Mohlo sa to podľa neho mohlo stať po piatich týždňoch tehotenstva, teda XX.XX.XXXX.. Vtedy skutočne zistili, že navrhovateľka je tehotná. Okrem toho, podľa neho, príjem navrhovateľky sa neznížil v dôsledku materstva po pôrode dieťaťa, pretože v čase od T. nikde nepracovala, nemala žiaden príjem a po pôrode sa jej zvýšil príjem tým, že začala dostávať materský príspevok.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Y. vyplýva, že navrhovateľka bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie v období od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, bola vyradená z dôvodu narodenia dieťaťa. Predtým bola evidovaná od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX vrátane a bola vyradená pre nespoluprácu. V mesiaci N. bol navrhovateľke vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa XXX,XX. eur, od XX.X.XXXX do doby trvania podmienok dostávala prídavok na dieťa XX,XX. eur a rodičovský príspevok XXX,XX eur. Čo sa týka odporcu, zo správy vyplýva, že v dotazovanom období bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.

7. Navrhovateľka po tomto pojednávaní predložila súdu doklady preukazujúce jej výdavky súvisiace s jej výživou za obdobie od 4/2017 do 3/2018, z ktorých vyplýva, že celkové výdavky vykázala v sume XXXX,XX., bez dokladu výdavky uviedla v sume XXXX,XX eur, zdokladovala výdavky v sume XXX,XX eur ( strava, ošatenie, lieky mobil , drogéria, cestovné, voľný čas) a napriek tomu, že tieto listinné dôkazy boli doručené odporcovi, tento sa k nim žiadnym spôsobom nevyjadril.

8. Zo správy posledného zamestnávateľa odporcu I.. vyplýva, že v období od 10/2016 do 9/2017 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval XXXX,XX eur. Vzhľadom na to, že v priebehu konania otec ukončil pracovný pomer u tohto zamestnávateľa, súd žiadal správu od tohto zamestnávateľa o spôsobe ukončenia pracovného pomeru a jeho dôvodoch. Zo správy, ktorú podával zamestnávateľ odporcu dňa XX.X.XXXX vyplýva, že pracovný pomer trval od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Bol to pracovný pomer na dobu neurčitú, ktorý bol ukončený na základe dohody o rozviazaní pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. m.tel s.r.o. pripojil k písomnému vyjadreniu aj dohodu o rozviazaní pracovného pomeru, z ktorej súd zistil, že dôvod ukončenia pracovného pomeru uvedený nie je.

9. Na pojednávaní súdu dňa 27.9.2018, ktorého sa nezúčastnil odporca, aj napriek tomu, že bol riadne a včas predvolaný, navrhovateľka presne špecifikovala, v ktorom období po narodení dieťaťa žili s odporcom v spoločnej domácnosti. Uviedla, že to bolo po narodení dieťaťa od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, kedy odišla zo spoločnej domácnosti a do tejto sa vrátila XX.XX.XXXX, následne však X.XX.XXXX spolu s dieťaťom opäť odišla a žili oddelene až do XX.X.XXXX, kedy sa opätovne na prehováranie odporcu vrátila do spoločnej domácnosti a takto žili až do XX.X.XXXX, kedy definitívne opustila spoločnú domácnosť.

10. Podľa ust. § 74 ods.1 až 3 z.č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť mužovi, ktorého otcovstvo je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1, príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

11. Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/ 2005 Z.z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

12. Zákon rozoznáva dva druhy príspevkov pre nevydatú matku:

- príspevok na úhradu výživy matke v primeranom rozsahu po dobu najdlhšie dvoch rokov odo dňa pôrodu,

- príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

13. Tieto nároky si nevydatá matky môže uplatniť voči otcovi dieťaťa, za ktorého matka nie je vydatá. Príspevok na výživu matky nie je odôvodnený prípadnou neschopnosťou matky samostatne sa živiť. Jeho základom sú tehotenstvo a narodenie dieťaťa a s tým súvisiaca zmena sociálnej situácie matky, ktorá spravidla príde o príjmy z pracovného, resp. iného pomeru, a súčasne aj zvýšené výdavky spojené s týmito skutočnosťami.

14. V súvislosti s príspevkom na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom aplikačná prax odlišuje náklady spojené s tehotenstvom (predovšetkým náklady súvisiace s obstaraním tehotenských šiat, obuvi, náklady na špeciálnu stravu, zlepšenú stravu, vitamíny, ovocie, zeleninu nad bežnú spotrebu, cestovné náklady v súvislosti s vyšetreniami, náklady na lieky, ďalšie náklady, ak nie sú úplne alebo vôbec uhrádzané zo systému poistenia) a náklady spojené s pôrodom (pobyt v nemocnici, lekársky zákrok, lieky a pod., v prípade, ak nie sú uhrádzané zo systému poistenia), t.j. náklady, ktoré vzniknú žene v súvislosti s uvedenými skutočnosťami, od nákladov na zaobstaranie detskej výbavičky (postieľka, ošatenie a pod.), ktoré sú súčasťou výživného pre maloleté dieťa. Matka musí predložiť dôkazy o vynaložených nákladoch.

15. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd zamietol návrh navrhovateľky na náhradu nákladov voči odporcovi súvisiace s tehotenstvom a pôrodom, pretože navrhovateľka v tomto konaní žiadne doklady preukazujúce výdavky súvisiace s tehotenstvom a pôrodom nepredložila. Zákon striktne požaduje predloženie a preukázanie týchto nákladov.

16. Čo sa týka návrhu na priznanie primeranej výživy navrhovateľky v období dvoch rokov po pôrode, súd jej priznal výživné v sume 100 eur mesačne s prihliadnutím na to, že priemerné výdavky navrhovateľka vykázala sumou 200 eur mesačne, a preto primeraný príspevok odporcu na jej výživu podľa zváženia súdu môže predstavovať 100 eur mesačne. Súd tento príspevok však priznal iba v období, keď navrhovateľka a odporca nežili v spoločnej domácnosti tak, ako to je uvedené vo výroku rozhodnutia súdu, pretože v čase, keď obnovili spolužitie v spoločnej domácnosti, znášali aj náklady súvisiace s výživou navrhovateľky spoločne a navrhovateľka svoju výživu v domácnosti takto zabezpečenú mala. Súd v tomto konaní zisťoval konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi). Súd zistil, že odporca sa vzdal bez dôležitého dôvodu svojho zamestnania z ktorého príjem predstavoval XXXX eur mesačne, jednalo sa o jeho pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú, ktorú odporca rozviazal dohodou. Sám odporca priznal, že to bolo z dôvodu zakladania občianskeho združenia, z ktorého bude mať zabezpečený príjem v budúcnosti. Preto súd prihliadal na takéto konanie odporcu a vychádzal z potencionality príjmov, ktoré mohli dosiahnúť sumu XXXX eur mesačne, z ktorej sumy odporca je schopný prispieť na výživu navrhovateľky sumou 100 eur mesačne. Za primeranú sumu výživného súd považoval čiastku 100 eur mesačne, preto v prevyšujúcej časti návrh týkajúci sa priznania náhrady nákladov na jej výživu navrhovateľky súd zamietol. Súd nemal v tomto konaní preukázané, že by navrhovateľka prišla o svoj príjem zo zamestnania, pretože v súvislosti s pôrodom dieťaťa sa jej príjem neznížil, keďže v čase otehotnenia, ani v čase pôrodu zamestnaná nebola. Matkou predložený akceptačný list nebol pre toto konanie relevantný, pretože matka nemala uzavretú pracovnú zmluvu a nedostávala od Technobazaltu s.r.o. žiaden príjem. Muselo by sa jednať o skutočnú stratu zamestnania a zníženie príjmu v dôsledku tehotenstva a pôrodu.

17. V dôsledku priznania príspevku na výživu navrhovateľky, vzniklo odporcovi dlžné výživné: za obdobie od 15.10.2016 (100:31x17 dní) v sume 54,74 eur, do 15.11.2016 ( 100:30x15 dní) v sume 49,95 eur,

za obdobie od 5.12.2016 ( 100:31x26 dní) v sume 83,72 eur, za mesiac január 2018 100 eur, do 14.2.2017( 100:28x 14 dní) v sume 49,98 eur, a za obdobie od 14.4.2017 ( 100:30x16 dní) v sume 53,28 eur, za mesiac máj 2018 v sume 100 eur, do 18.6.2018 ( 100:30x 18 dní) v sume 59,94 eur, spolu dlžný príspevok na výživu v sume 551,61, ktorú sumu je odporca povinný zaplatiť v súdom určenej lehote.

18. V tomto konaní súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na § 52 CMP, ale aj s ohľadom na čiastočný úspech a neúspech oboch účastníkov konania. Podľa tohto zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.