Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 30, proti žalovaným: 1. P.U. Z.ému, nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v Prešove, na ul. O.N. Č.. XX, a 2. B.N. Z.N. , nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v O., na ul. O.N. Č.. XX, o zaplatenie sumy 12.526,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.02.2018 č.k. 7Csp 209/2017 - 61 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti úroku za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.200,- Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,70 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 12.449,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12.200 Eur odo dňa 12.08.2016 do zaplatenia v mesačných splátkach vo výške po 100 Eur splatných vždy do 15 -teho dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 98,76 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými bola dňa 17.12.2014 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej vznikol žalobcovi záväzok poskytnúť žalovaným medziúver vo výške 12.200 Eur. Z dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany žalovaných, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom zo dňa 11.08.2016, pričom tento bol žalovaným doručený dňa 15.08.2016. Žalobcom uplatnená čiastka vo výške 12.526,61 Eur pozostávala z istiny vo výške 12.200 Eur, nezaplatených úrokov za medziúver do 11.08.2016 vo výške 249,70 Eur, nezaplatených poplatkov vo výške 45 Eur, ako aj dlžnej sumy z konta sporenia vo výške 31,91 Eur.

3. Hoci zmluva o úvere bola uzatvorená podľa zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zároveň išlo o zmluvu spotrebiteľskú. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že ide o formulárovú typovú zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemali možnosť žalovaní reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto charakteristiku spĺňa. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý žalobca a žalovaní založili zmluvou o mimoriadnom medziúvere je nesporný. Ide o zmluvu, ktorú žalobca ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

uzatváral vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorý obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňujú a zmluvné podmienky v zmluve sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. V predmetnom právnom vzťahu majú tak žalovaní postavenie spotrebiteľov, v dôsledku čoho je daná aplikácia právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany.

4. Na základe uvedeného sa za dôvodnú považovala žaloba v časti týkajúcej sa istiny vo výške 12.200 Eur poskytnutého úveru. Táto suma bola žalobcovi v celom rozsahu priznaná. Rovnako sa považoval za dôvodný i nárok žalobcu v časti kapitalizovaných úrokov za medziúver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 11.08.2016. Kapitalizácia týchto úrokov za medziúver predstavuje sumu 249,70 Eur. Žalobcovi tak bola priznaná celková čiastka vo výške 12.449,70 Eur (12.200 Eur + 249,70 Eur). Dôvodnou bola aj žaloba ohľadne požadovaných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne, avšak iba z dlžnej sumy istiny, teda zo sumy 12.200 Eur. Tieto boli priznané deň nasledujúci po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. odo dňa 12.08.2016.

5. Pri rozhodovaní sa zohľadnila nepriaznivá majetková a finančná situácia žalovaných, keď títo majú viacero dlhov a dve maloleté deti navštevujúce základnú školu. Príjem žalovaného v 1. rade predstavuje 526 Eur mesačne a príjem žalovanej v 2. rade 480 Eur mesačne. Sumu 150 Eur platia za bývanie a rovnako splácajú dlhy. Zo mzdy žalovaného v 1. rade súdny exekútor zráža sumu 168 Eur a zo mzdy žalovanej v 2. rade sumu 77 Eur. Žalovaní nie sú vlastníkmi žiadnych hnuteľných a nehnuteľných vecí, nemajú žiadne úspory, a preto žalovaným v 1. a 2. rade bolo povolené splácať vzniknutý dlh žalobcovi v mesačných splátkach vo výške 100 Eur vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. Povolením splátok na druhej strane majetková sféra žalobcu ako podnikateľského subjektu nebude ohrozená.

6. V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. V žalobe si žalobca uplatnil poplatky vo výške 45 Eur za upomienky. Tieto poplatky sa týkali upomienok zo dňa 30.04.2016, 31.05.2016 a 30.06.2016. Suma vo výške 15 Eur za jednu upomienku nebola považovaná za primeranú. Žalobca ani nepreukázal, na základe akých ustanovení zmluvy poplatky účtoval. Nepreukázal ani, aby mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady a práve v takejto výške. Poplatky boli hodnotené iba ako ďalšia sankcia v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu a nepredstavovali skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.

7. Rovnako bol zamietnutý žalobcom požadovaný nárok vo výške 31,91 Eur z titulu konta sporenia. Žalobca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.01.2018 uviedol, že sú to náklady, pričom tam účtoval aj úroky, preúčtovaval tam aj poplatky za upomienky a rovnako aj štátne prémie. Z tohto výpočtu vôbec nie je zrejmé, ako na účte žalovaných vznikol nedoplatok na konte sporenia vo výške 31,91 Eur. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku tejto pohľadávky. V tejto časti bola žaloba z dôvodu nezrozumiteľnosti a z dôvodu nedoloženia príslušných dôkazov ako nedôvodná zamietnutá.

8. Žalobca požadoval aj úroky za úver od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia. Dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu. Po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru dňom splatnosti dlhu zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom. Úrokový záväzkový vzťah je vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným zo spôsobov jeho zániku zaniká i akcesorický záväzok úrokový. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej istiny, teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca. Za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Iný stav je príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojim právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť

celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.

9. V žalobe žalobca požadoval aj priznanie úrokov z omeškania zo sumy 12.526,61 Eur odo dňa 12.08.2016. Pri rozhodovaní o tomto nároku sa poukázalo na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 24.03.2004 vydané vo veci 35Odo 101/2002 vychádzajúce z právnej úpravy obsahovo zhodnej so slovenskou, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou, definícia príslušenstva pohľadávky ustanovená v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy. Najvyšší súd Českej republiky zároveň uviedol, že záver založený na úvahe, podľa ktorej v spojení s Občianskym zákonníkom priznávajú veriteľovi bez ďalšieho aj právo úročiť zákonné príslušenstvo pohľadávky, čiže žiadať úroky z omeškania z dojednaných úrokov, je nesprávny.

10. Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2 a § 262 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v časti úrokov za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.200 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,70 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, aby žalovaným bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi úrok za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.200 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,70 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia. Ako dôvod uviedol, že zmluva o úvere je absolútny obchod a bez ohľadu na povahu účastníkov úverového vzťahu sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Podľa kogentného ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Uvedené ustanovenie priznáva veriteľovi právo požadovať nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale zároveň právo požadovať úroky za úver. Pri nároku na úrok za úver nejde teda o žiadnu svojvôľu žalobcu, ale o riadne uplatnenie práva, ktoré mu priznáva platný právny predpis. V zmysle ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Analogicky túto povinnosť možno vyložiť k ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky len do momentu vrátenia peňažných prostriedkov. Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov. Splatnosťou nezaniká povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver. Menia sa len podmienky, za ktorých je dlžník povinný uvedenú povinnosť splniť. Povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky za úver nie je novou povinnosťou, ktorú by dlžník pred splatnosťou nemal, nejde o nové dohodnuté úroky. Zmena spočíva v tom, že vzhľadom na to, že dlžník porušil svoju povinnosť, celá pohľadávka sa stáva splatnou bez ohľadu na dohodnutú lehotu vrátenia. Je neprípustné, aby žalobca tým, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v dôsledku porušenia povinnosti zo strany žalovaných, sa dostal do horšej situácie a prišiel by tak o právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny a mal by nárok len na úrok z omeškania. Priamo z ustanovení § 497 a § 502 Obchodného zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je vlastne cena (odplata) za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov, a preto má dlžník zásadne platiť tento úrok za skutočnú dobu užívania, t.j. do doby skutočného vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov veriteľovi. Na druhej strane úrok z omeškania je sankcia za to, že dlžník je v omeškaní zo splatením peňažného záväzku z poskytnutého úveru. Tieto dva inštitúty je potrebné rozlišovať. V právnom štáte je neakceptovateľné, aby sa osoba porušením svojich povinností dostala do výhodnejšej pozície akú mala pri riadnom plnení svojich povinností. Úroky za úver sa považujú za súčasť peňažného záväzku dlžníka a v dôsledku omeškania s plnením vzniká nárok na platenie úrokov z omeškania aj z týchto úrokov za úver.

12. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Úver je odplatným právnym úkonom, pri ktorom odplatu predstavujú spravidla úroky. Je to zrejmé z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Vychádzajúc z tohto ustanovenia úverové obdobie, teda čas, na ktorý sa peňažné prostriedky poskytujú, medzi podstatné náležitosti úveru nepatrí. Ak si ale účastníci dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Inštitút úrokov z omeškania je odlišný od inštitútu odplatných úrokov a má sankčnú povahu. Úroky z omeškania v občiansko-právnych veciach sú právne regulované čo do ich maximálnej výšky.

16. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne v splátkach vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok veriteľa na úroky ako ceny dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.

17. Možnosť veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky je právne upravená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, na ktorú v prípade plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy nadväzuje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka je zaradené do 8. časti hlavy I. oddielu 6 tohto právneho predpisu upravujúceho zánik záväzkov. Vyhlásením predčasnej splatnosti zo strany žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka zmluva zaniká. Zanikajú všetky práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy a zaniká aj povinnosť žalovaných ako spotrebiteľov splácať žalobcovi poskytnutý úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z poskytnutej istiny ďalšie úroky. Úroky majú akcesorický charakter k hlavnej zmluve, a teda nemožno požadovať úroky za obdobie, v ktorom už zmluva neexistovala, pretože zanikla. Ak hlavný záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky. Spotrebiteľovi vzniká povinnosť vrátiť nesplatenú istinu a splatné úroky, ktorých výška sa ku dňu účinnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti zo strany veriteľa zafixuje. V prípade omeškania spotrebiteľa

s vrátením týchto prostriedkov je spotrebiteľ povinný platiť výlučne úroky z omeškania, avšak nie riadne úroky.

18. Čo sa týka obchodnoprávnej úpravy splatnosti úrokov táto vyplýva z ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka. Ustanovenie § 503 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje otázku riadneho splácania úrokov dohodnutých v zmluve, pričom odstavec 2 tohto ustanovenia upravuje toto riadne splácanie pre prípad, že sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach. Pre otázku splatnosti úrokov je podstatná prvá a posledná veta ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky , ktoré sa ho týkajú. Práve prvá a posledná veta uvedeného ustanovenia ustanovujú, že veriteľ je oprávnený na úroky len do momentu vyhlásenia predčasnej splatnosti. expresis verbis v prvej vete ustanovenia § 503 ods. 1 upravuje , že „ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť“ použité peňažné prostriedky a nie „záväzok platiť úroky je splatný v momente vrátenia“ použitých peňažných prostriedkov. Expresis verbis úpravu obsahuje tiež tretia veta uvedeného prvého odseku ustanovenia § 503 Obchodného zákonníka, keď splatnosť úrokov nastáva „ v čase , keď sa má vrátiť“ zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov a nie „ v čase, keď dlžník vráti“ zvyšok poskytnutých prostriedkov. Ustanovenie § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka je koncipované jednoznačne a nepripúšťa žiaden iný výklad.

19. Ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka upravuje otázku splácania úrokov výlučne pre prípad predčasného splatenia úveru zo strany dlžníka. splatnosť úrokov upravuje v ustanovení § 503 ods. 1 a ods. 2, ktoré veriteľa oprávňuje na riadne úroky len do momentu vzniku záväzku vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, nie do momentu ich skutočného vrátenia.

20. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z..

21. Za čas po splatnosti úveru patrí veriteľovi iba právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecne záväzným právnym predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom. Takýmto neprípustným navyšovaním úrokov z omeškania je aj navyšovanie úrokov z omeškania o úroky za úver po lehote splatnosti úveru.

22. Občiansky zákonník v ustanovení § 559 ods. 2 ukladá povinnosť dlžníkovi dlh splniť riadne a včas. Riadne a včasné nesplnenie dlhu má za následok omeškanie dlžníka čo je zrejmé z ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka. Pri omeškaní s plnením peňažného dlhu v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniká veriteľovi iba právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania vo výške stanovenej vykonávacím predpisom.

23. Pojmu plnenie použitom v ustanovení § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez akýchkoľvek pochybností zodpovedá pojem pohľadávka. Vychádzajúc z ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Príslušenstvo pohľadávky je definované v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a sú ním úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Ak Občiansky zákonník úroky definuje len ako príslušenstvo pohľadávky a veriteľovi umožňuje pri omeškaní s plnením peňažného dlhu, teda s plnením pohľadávky požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania je zrejmé, že takáto možnosť sa vzťahuje iba na pohľadávku a nie aj na úroky tvoriace iba príslušenstvo pohľadávky.

25. Občiansky zákonník ako základný právny predpis upravujúci spotrebiteľské vzťahy, ktorý je v súčasnosti v súlade s ustanovením § 52 ods. 2 veta tretia priamo aplikovateľný i na úverovú zmluvu uzatvorenú podľa ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, umožňuje veriteľovi po lehote splatnosti pohľadávky priznať iba úroky z omeškania jedine z pohľadávky a nie aj z jej príslušenstva.

26. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

27. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti úroku za úver vo výške 5,49 % ročne zo sumy 12.200 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 249,70 Eur od 12.08.2016 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

28. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že úspešným žalovaným v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).