Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6C-171-2009.pdf
PDF · 117.61 KB
No categories available
6C/171/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu N. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX F. G., občana SR, zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom Advokátska kancelária ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovaným I.) Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C., občanovi SR, II.) V.. N. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX/X, XXX XX F. G., občanovi SR, III.) I. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. XX/X, XXX XX F. G., občianke SR - žalovaní II.) a III.) zst. JUDr. Jiřím Machalom, advokátom AK Zvolen, so sídlom J. Kozáčeka 328/3, 960 01 Zvolen, IV.) Slovenskej sporiteľni, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 863 017, a V.) UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika, IČO: 64 948 242, konajúca prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, o určenie vlastníctva „in eventum" o uloženie povinnosti zaplatiť sumu vo výške 36.513,31 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie voči žalovanému V.) UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, z a s t a v u j e .
II. Žalovaný I.) je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 36.513,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 09. 11. 2010 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v SLSP, a. s., číslo účtu IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H.:K., D.: XXXX.
III. Žalovaný I.) je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi titulom vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 13. 10. 2007 do 13. 10. 2010 sumu vo výške 6.584,30 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v SLSP, a. s., číslo účtu IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, H.:K., D.: XXXX.
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému I.) vo výške 100 % splatných do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
V. Súd p r i z n á v a žalovaným II.), III.) a IV.) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % splatných do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne svojim žalobným návrhom domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zo dňa 13. 07. 2005, neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 13. 07. 2005,
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 09. 08. 2005. Pôvodne označil za žalovaného aj N. T., pričom v priebehu konania žalobu voči nemu zobral späť a rozšíril ho o žalovaných V.. N. Š. a manželku I. a neskôr na Slovenskú sporiteľňu, a. s. a spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a. s., ČR. Proti posledne menovanému žalobca dňa 27. 09. 2018 zobral žalobu späť a žiadal konanie voči nemu zastaviť.
2. Súd prvej inštancie vo veci meritórne rozhodol rozsudkom dňa 13. 06. 2013, proti ktorému v zákonnej lehote podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval súd druhej inštancie, ktorý uznesením 16Co/713/2013-359 zo dňa 27. 03. 2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
3. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia naznačil apelačný súd priebeh ďalšieho dokazovania súdom nižšej inštancie. Súd potom oboznámením sa s listinami z predzrušujúceho konania, výsluchom zástupcov strán sporu, výpisom z LV XXX pre obec a kat. úz. F. G., notárskou zápisnicou N 99/05, Nz 32444/05 zo dňa 13. 07. 2005, zmluvou o pôžičke zo dňa 13. 07. 2005, kúpnou zmluvou zo dňa 09. 08. 2005, oznámením o dobrovoľnej dražbe DD 526/09 zo dňa 22. 10. 2009, na základe znaleckého posudku I.. N. H. zo dňa 26. 09. 2011, znaleckého posudku I.. N. Y. č. 28/2012 zo dňa 05. 10. 2012, ako aj na základe ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca zotrval na obsahu odôvodnenia uvedenom tak v pôvodnej žalobe, ako aj v rámci výsluchu a vlastného prednesu v predzrušujúcom konaní, kedy uviedol, že niekedy na prelome mesiacov jún - júl 2005 za ním prišiel do domu neznámy muž, ktorý pracoval v R. C. ako kuchár. Prišiel za ním s tým, že má informácie o tom, že by potreboval finančnú pôžičku na opravu strechy domu a vedel by mu takúto pôžičku zabezpečiť. Žalobca súhlasil a pretože peniaze potreboval, povedal mu, že mu pomôže suma 300.000,- Sk. Neskôr za ním dotyčný muž prišiel opätovne s tým, že pôžičku mu poskytne N. T. F. F.. Na ďalšie stretnutie už prišiel dotyčný muž spolu s N. T. s tým, že sa odobrali na Notársky úrad N.. Ž. H., kde sa malo „niečo“ spisovať. Žalobca vravel, že ani nevie čo podpisoval lebo listine nerozumel. Neskôr zistil, že išlo o pôžičku od N. T. vo výške 250.000,- Sk s tým, že požičanú sumu spolu s navýšením o 50.000,- Sk mal veriteľovi vrátiť do mesiaca. Na zabezpečenie pôžičky dal veriteľovi do zálohu svoj dom a pozemky. Žalobca však uviedol, že pri podpise zmluvy o pôžičke ako aj zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam žiadne finančné prostriedky od N. T. nedostal. Večer, keď prišiel domov, mu zavolali nejakí cigáni, že mu majú odovzdať peniaze a vyzvali ho, aby si ich prišiel zobrať do autobazáru vo F. G.. Keď tam prišiel, cigáni mu odovzdali 50.000,- Sk s tým, že 200.000,- Sk mu neskôr prinesie muž, ktorý ho pôvodne prvýkrát kontaktoval. Medzitým sa žalobca zmienil o tom, že by mal záujem o kúpu motorového vozidla, pričom cigáni sa mu ponúkli, že mu auto zaobstarajú za 50.000,- Sk. Čiastku im žalobca odovzdal s tým, že za túto sumu mu kúpia auto.
5. Niekedy v roku 2005 prišla za žalobcom do domu v tom čase pre neho neznáma žena (p.K. z C.), ktorá mu oznámila, že sa dopočula o tom, že je dlžný N. T. titulom pôžičky sumu 300.000,- Sk a že má už len pár dní na vrátenie sumy. Ponúkla mu pomoc s tým, že ona za neho vráti veriteľovi sumu 300.000,- Sk a žalobca jej uvedenú sumu vráti v dohodnutých splátkach. Asi za týždeň sa spolu skontaktovali, pričom p.K. mu predložila nejaké písomnosti, ktoré žalobca údajne bez prečítania podpísal. Tvrdil, že s obsahom listiny sa vopred neoboznámil, pretože p.K. veril a vtedy nemal pri sebe ani okuliare. Následne išli overiť podpis na Notársky úrad N.. Ž. H.. Žalobca tvrdil však i to, že nehnuteľností vedené na LV č. XXX pre obec a kat. úz. F. G. nemal vôľu a úmysel poskytnúť ako záloh a nemal úmysel ich ani nikomu predať.
6. Neskôr bol žalobca upozornený zo strany Exekútorského úradu N.. M. I. F. C., kde sa viedla exekúcia proti povinnému Z. S. pod č. Ex 3132/09, Ex 1459/09 a Ex 1949/08 na to, že spoločnosť General Factoring, a. s. Bratislava má pre svojho klienta - Slovenskú sporiteľňu, a. s., dňa 26. 11. 2009 vykonať dobrovoľnú dražbu, predmetom ktorej mali byť všetky žalobcove nehnuteľnosti.
7. Dňa 09. 08. 2005 žalobca, ako predávajúci uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcim Z. S., pričom predmetom kúpnej zmluvy boli nehnuteľnosti vedené na Správe katastra vo Zvolene (v tom čase týmto spôsobom označený správny orgán) na LV č. XXX pre obec a kat. úz. F. G. ako rodinný dom č. XXX, stojaci na parcele KNC XXX, ďalej parcela KNC XXX o výmere 576 m2 zast. plochy a nádvoria, KNC XXX o výmere 747 m2 záhrady. Kúpna cena ktorá mu mala byť vyplatená za nehnuteľnosti bola dohodnutá sumou 1.100.000,- Sk, ktorá mala byť predávajúcemu (žalobcovi) kupujúcim vyplatená v hotovosti pri podpise zmluvy v plnej výške.
8. Žalobca tvrdil, že kúpna cena 1.100.000,- Sk mu nikdy nebola vyplatená. Tvrdil že kúpna zmluva, ktorá bola podpísaná dňa 09. 08. 2005 bola vypracovaná len za účelom podvodného získania úveru vo výške 1.100.000,- Sk zo strany Z. S., prípadne iných osôb.
9. Na pojednávaní dňa 14. 10. 2010 žalobca na otázku sudcu uviedol, že podpísal kúpnu zmluvu, na základe ktorej previedol vlastníctvo k rodinnému domu, ktorý je predmetom sporu, na kupujúceho Z. S.. Na výslovnú otázku, či si bol vedomý pri podpise kúpnej zmluvy, že predáva rodinný dom, žalobca jasne a zrozumiteľne odpovedal, že vedel, že predáva rodinný dom. Takisto si bol vedomý aj výšky kúpnej ceny s tým, že manželka o predaji nevedela, pretože výlučným vlastníkom domovej nehnuteľnosti bol on. Za utŕžené peniaze chcel kúpiť niekde iný dom, kde by spolu s manželkou a synom bývali.
10. Odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol, že je potrebné sa zamerať a prípadne odstrániť určité rozpory dôsledným výsluchom žalovaného I.), teda výsluchom Z. S., ako aj výsluchom p. K.. Tu je potrebné zdôrazniť, že aj napriek maximálnemu úsiliu a snahe súdu prvej inštancie vykonať uvedený dôkaz to nebolo možné a to preto, lebo sa nepodarilo súdu zistiť miesto, kde sa Z. S. nachádza, pretože sa po ňom „zľahla zem“. Súd dokonca pripustil možnosť, že vzhľadom na skutočnosti priamo súvisiace s činnosťou a exekučnými konaniami vedenými proti Z. S., bol zrejme v minulosti zneužitý ako tzv. „biely kôň“ a je otázne, či je vôbec ešte živý. Pokiaľ ide o p.K. z C., súd dopytom zistil, že táto je v zlom psychickom stave, nie je schopná vo veci podať vedomé, pravdivé a skutku zodpovedajúce informácie, takže jej výpoveď tiež nepripadala do úvahy. Súd druhej inštancie pripustil, že okresný súd mohol urobiť záver ( po vyhodnotení znaleckého dokazovania vo vzťahu k žalobcovi ), že tento v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bol spôsobilý na právne úkony aj napriek tomu, že mohlo ísť o osobu do určitej miery sugestibilnú a ovplyvniteľnú. V pozrušujúcom konaní žiadna zo strán sporu (predovšetkým tak mal urobiť právny zástupca žalobcu) súdu nepredložila listinný dôkaz preukazujúci tvrdenia, že žalobca v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy trpel takou duševnou poruchou, ktorá robila jeho konanie právne nespôsobilým. Súd preto vychádzal len z tých listín a tých dôkazov, ktoré mal k dispozícii od sporových strán. Za danej situácie opäť súd konštatuje, že mu neboli predložené žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by vyvrátili pôvodný názor súdu spočívajúci v tom, že žalobca v čase uzatvárania kúpnej zmluvy netrpel duševnou poruchou, naopak bol spôsobilý na právne úkony a plne si uvedomoval dôsledky podpisu dotknutej kúpnej zmluvy. Otázne už potom bolo len to, či žalobcovi ako predávajúcemu bola kupujúcim (Z. S.) pri podpise zmluvy vyplatená kúpna cena vo výške 1.100.000,- Sk, alebo nie. Vykonaným dokazovaním súd nemal za preukázané, žiadnym právne relevantným dôkazným prostriedkom, že žalobca prevzal, či už fyzicky, alebo bezhotovostným prevodom na účet v peňažnom ústave od kupujúceho Z. S. dohodnutú kúpnu sumu 1.100.000,- Sk. K tomuto by vedel poskytnúť právne relevantné informácie práve žalovaný I.), avšak zo zhora uvádzaných dôvodov súd tento dôkaz objektívne vykonať nemohol. Súd preto nemal dôvod žalobcovi neveriť, že mu kúpna cena kupujúcim vyplatená nebola. Týmto bolo dané zadosťučinenie aj usmerneniu súdu druhej inštancie tak, ako to uvádza v 5. odstavci na strane 7 dotknutého uznesenia.
11. Dňa 05. 03. 2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu (ešte podľa účinnosti pôvodných zákonných ustanovení § 95 ods. 1, 2 OSP), na žalobný petit „in eventum“; v ktorom sa žalobca v prvom rade domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, nachádzajúcich sa v kat. úz. F. G., obci F. G., okres F., vedených Okresným úradom Zvolen, katastrálnym odborom ako pozemok parc. registra "C" č. XXX, záhrady o výmere 747 m2, pozemok parc. registra "C" č. XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere 576 m2 a stavbu súpisné číslo XXX rodinný dom, druh stavby rodinný dom postavená na pozemku parc. registra "C" č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 576 m2; resp. v druhom rade požadoval, aby súd uložil žalovanému I.) povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 36.513,31 Eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 09. 11. 2010 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu. Zároveň požadoval titulom vyčísleného úroku z omeškania zaplatenie sumy 6.584,30 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
12. Posledná zmena textu žalobného petitu bola súdom pripustená uznesením 6C/171/2009-615 dňa 19. 03. 2018, v ktorom sa žalobca okrem určenia výlučného vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam domáhal aj určenia, že na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v kat. úz. F. G., obci F. G., okres F., vedená Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, bližšia špecifikácia viď zhora, sa nezriadilo, ani nevzniklo záložné právo v prospech žalovaného IV.) na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24. 08. 2005 uzavretej medzi žalovaným IV.) a žalovaným I.). Zároveň sa žalobca domáhal doplneným petitom určenia, že na dotknutých nehnuteľnostiach neviazne záložné právo v prospech spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. Opäť išlo o eventuálny text žalobného petitu, kedy v druhom prípade sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 36.513,31 Eur titulom neuhradenej kúpnej ceny, spolu s uplatneným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 09. 11. 2010 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil aj titulom vyčísleného úroku z omeškania sumu vo výške 6.584,30 Eur.
13. S poukazom na vyslovený právny názor súdu druhej inštancie, z obsahu ktorého vyplynula povinnosť súdu prvej inštancie sa vysporiadať so znaleckým dokazovaním vo vzťahu k duševnému stavu žalobcu v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy, právny zástupca žalovaných v II.) a III.) rade uviedol, že žalobca nepochybne v čase prevodu vlastníckeho práva k dotknutému rodinnému domu a pozemkom si bol vedomý svojho konania, správania, ako aj dôsledkov úkonu podpísania listiny označenej ako kúpna zmluva. Tomuto nasvedčovala aj jeho výpoveď z pojednávania zo dňa 14. 10. 2010, kde o.i. na otázku sudcu uviedol: „Keď som podpisoval predmetnú kúpnu zmluvu, vedel som, že tento rodinný dom predávam. Takisto je pravdou, že pán Z. S., keď som ja podpisoval túto zmluvu, mi povedal, že mi za tento rodinný dom dá 1.100.000,- Sk. Moja manželka nevedela, že ja tento dom predávam, výlučným vlastníkom tohto domu som bol len ja. Myslel som si, že keď tento dom predám, tak si kúpime niekde inde nejaký dom a tam budeme s manželkou aj so synom bývať.“ Uvedený verbálny prejav žalobcu, ako aj jeho logické úvahy s nakladaním s finančnými prostriedkami ktoré utŕži/mal utŕžiť za predaj rodinného domu, kedy plánoval kúpu iného rodinného domu, v ktorom by býval so svojou manželkou a spoločným dieťaťom, vôbec nesvedčí o duševnej poruche žalobcu, naopak svedčí o cieľavedomom úkone spojenom s vôľou predať „starý“ rodinný dom a za nadobudnuté finančné prostriedky kúpiť v inej lokalite iný rodinný dom. Súd konštatuje, že nielen z priameho vizuálneho kontaktu, ale aj mimického prejavu žalobcu nenadobudol dojem, že tento nie je tak časovo ako aj priestorovo orientovaný, naopak prejav žalobcu bol kultivovaný, spontánny, logický a prirodzený. Pokiaľ žalobca nepredložil iné dôkazné prostriedky, resp. tak neurobila ani iná sporová strana, ktoré by preukazovali opak zdravotného stavu žalobcu - predovšetkým v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy - súd má za preukázané, že právny úkon
- podpísanie kúpnej zmluvy a vôľa previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vykazovala znaky perfektného právneho úkonu s plnými dôsledkami, ktoré s takýmto prejavom zákon spája. V ďalšom sa súd zameral už len na to, či bola žalobcovi ako predávajúcemu vyplatená dohodnutá kúpna cena, alebo nie. Všetko však po vykonanom dokazovaní nasvedčovalo tomu, že žalobcovi Z. S., resp. úverový peňažný ústav neposkytol žiadne protiplnenie a kúpna cena mu nebola vyplatená.
14. Súd sa nestotožnil s právnym názorom právnej zástupkyne žalobcu, ktorá tvrdila, že je nepochybné, že žalobca sa stal obeťou úžery, pretože ani žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala pravdivosť svojho tvrdenia. Toto by bolo možné zrejme povedať v prípade, ak by došlo k podrobnému výsluchu kupujúceho Z. S. (žalovaného I.), čo sa však zo zhora uvádzaného dôvodu nestalo. Právo žalobcu nemožno stavať na hypotézach a domnienkach, ale len na dôkaznom prostriedku argumentačne potvrdzujúceho tú, alebo onú právnu skutočnosť/udalosť. V priebehu konania sa tvrdenie žalobcu o tom, že trpel duševnou poruchou nepotvrdilo, naopak potvrdilo sa, že bol schopný rozpoznať svoje konanie, bol zodpovedný za svoje konanie, tiež bolo preukázané, že vedel čo robí (viď prednes na pojednávaní dňa 14. 10. 2010). Skutočnosť že žalovaným I.) nebola žalobcovi vyplatená kúpna cena tak, ako sa to v zmluve uvádzalo, nie je okolnosťou, ktorá by robila zmluvu neplatnou. Ak kúpna cena vyplatená nebola, žalobca sa ako predávajúci mohol dôvodne domáhať jej vyplatenia podaním žaloby na súd, čo nakoniec aj urobil.
15. Právny zástupca žalovaných II.), III.) okrem iného uviedol, že neexistuje dôkaz o tom, že žalobca prostriedky, alebo časť prostriedkov neprevzal od p.K.. Ak žalobca len jednoducho tvrdí, že finančné prostriedky nedostal, toto tvrdenie nie je ničím potvrdené. Neexistuje v tomto smere ani výpoveď žalovaného I.), ani výpoveď p.K.; žalobca teda opiera svoje tvrdenie len o nepriame fakty, ktoré mali vyplynúť z trestného konania, ktoré však stále nie je skončené práve pre nemožnosť konfrontovať tvrdenia žalobcu so žalovaným I.) a p.K.. V závere uviedol, že má za to, že ústne konanie predpokladá objektívnu nemožnosť plnenia a len takáto objektívna nemožnosť spôsobuje neplatnosť právneho úkonu.
16. Splnomocnený zástupca žalovaného IV.) uviedol, že existuje viac dôvodov vyvierajúcich z procesného práva, pre ktoré žalobcom formulovaný žalobný návrh voči žalovanému IV.) nemôže obstáť.
Ako prvé uviedol, že aj keď sa spor začal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, dopadajú naň v plnom rozsahu ustanovenia Civilného sporového poriadku v zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP. Znamená to, že žalobný návrh voči žalovanému IV.) rade je potrebné posúdiť cez obsah výkladu ustanovenia § 137 písm. d) CSP, podľa ktorého sa možno domáhať určenia určitej právnej skutočnosti len vtedy, ak to vyslovene vyplýva z nejakého osobitného právneho predpisu. Zdôraznil, že žalobca sa voči žalovanému v IV.) rade nedomáhal určenia či existuje alebo neexistuje záložné právo tak, ako by to spadalo pod písm. c) tohto zákonného ustanovenia, ale domáha sa určenia, či sa zriadilo a vzniklo záložné právo v prospech žalovaného IV.). Opäť poukázal na § 137 písm. d) CSP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohol byť takýto žalobný návrh vôbec prípustný, musí existovať právna norma, ktorá ho dovoľuje a žiadna právna norma ktorá by dovoľovala domáhať sa určenia takéhoto typu v súčasnom právnom poriadku v Slovenskej republike neexistuje. Už len táto skutočnosť samo o sebe je dostačujúcim dôvodom pre zamietnutie žaloby voči žalovanému v IV.) rade. Druhým dôvodom podľa právneho zástupcu žalovaného IV.) je to, že vo svojej podstate sa žalujúca strana voči žalovanému IV.) domáha určenia minulej skutočnosti. Domáha sa určenia toho, či v minulosti došlo k platnému zriadeniu a k platnému vzniku záložného práva, teda nie nejakého súčasného stavu, ale výlučne určitých minulých skutočností. Poukázal na to, že aj takýto postup bol v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v SR opakovane odmietnutý, pričom poukázal v tejto súvislosti na závery vyplývajúce z rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/32/1998 a 2Cdo/131/2006. Zdôraznil i to, že v tomto prípade sa nepochybne jedná o neprípustné obchádzanie právomoci Správneho súdu, alebo správneho súdnictva, kde opäť odkázal na rozhodnutia NS SR napr. sp. zn. 5Cdo/157/2007, v ktorom sa uviedlo, že mimo rámca správneho súdnictva nie je občianskoprávny súd oprávnený skúmať ani platnosť ani zákonnosť správnych aktov. K tomu aby súd mohol žalobcovi vo vzťahu k výroku voči žalovanému IV.) byť úspešný, tu existuje absolútna zásadná prekážka spočívajúca v tom, že na základe skutočností ktorá vôbec v spore nebola sporná, dňa 28. 01. 2010 došlo k vydraženiu príslušných nehnuteľností, pričom prieskum dobrovoľnej dražby je predmetom samostatného súdneho konania. V zmysle rozhodovacej praxe NS SR (sp. zn. 3Cdo/186/2010) za žiadnych okolností nie je možné posudzovať platnosť alebo neplatnosť dobrovoľnej dražby a vyriešiť si túto skutočnosť ako otázku prejudicionálnu. Inými slovami to znamená, že v predmetnom občianskoprávnom spore nie je možné vysloviť záver, či uskutočnená dobrovoľná dražba bola platným alebo neplatným aktom, alebo úkonom.
17. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
18. Podľa § 38 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
19. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
20. Vykonaným dokazovaním, predovšetkým na základe tých dôkazných prostriedkov, ktoré súdu v pozrušujúcom konaní poskytli na preukázanie svojich tvrdení sporové strany, súd dospel k záveru, že žalobca bol právne spôsobilý uzatvoriť dotknutú kúpnu zmluvu, ktorá bola predmetom sporu s tým, v konaní nasledujúcom po zrušení pôvodného rozhodnutia súdom druhej inštancie, neboli súdu prvej inštancie predložené dôkazy preukazujúce tvrdenia, že žalobca v čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy konal v duševnej poruche, nebol spôsobilý na právne úkony a z tohto dôvodu by potom kúpna zmluva mala byť neplatná. Naopak súd na základe skutočností ktoré boli preukázané v porušujúcom konaní dospel k záveru, že žalobcovi, ako predávajúcemu nebola vyplatená kúpna cena. Žalobca sa potom dôvodne domáhal „alternatívnym petitom“ vyplatenia kúpnej ceny voči kupujúcemu (žalovanému I.) spolu s príslušným úrokom a úrokom z omeškania v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2005, podľa ktorého výška úroku z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS v čase vzniku omeškania žalovaného I.) bola vo výške 3 % a preto z tohto dôvodu vznikla povinnosť žalovanému zaplatiť úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy predstavujúcej dohodnutú kúpnu cenu 36.513,31 Eur odo dňa nasledujúcom po dni uzavretia kúpnej zmluvy 10. 08. 2005 do zaplatenia. Právny zástupca žalobcu aj
napriek uvedenému si uplatnil úrok z omeškania vo výške 6 % z kúpnej ceny len za obdobie od 13. 10. 2007 do 13. 10. 2010, ktorého vyčíslenú sumu mu aj súd priznal.
21. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba späť vzatá sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. S poukazom na citované procesné ustanovenia, ako aj späťvzatie žaloby voči žalovanému V.), súd v meritórnom rozhodnutí zastavil konanie voči tomuto žalovanému tak, ako to vyplýva z prvej časti výroku.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. S poukazom na eventuálny petit ktorým sa žalobca domáhal výsledku v predmetnom spore, a vzhľadom k tomu že súd rozhodol druhým navrhovaným spôsobom žalobného petitu, v zásade bol žalobca úspešný v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovanému I.). Na druhej strane bol však neúspešný v plnom rozsahu vo vzťahu k žalovaným II.), III.) a IV.), kde žalobcov neúspech značil 100 % úspech žalovaných.
28. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenie, súd potom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému I.) vo výške 100 % splatných do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov a zároveň priznal žalovaným II.), III.), IV.) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % splatných do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 6 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).