Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9CoP-13-2018.pdf
PDF · 93.66 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/13/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci navrhovateľky F.. Q. E., F.., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q. P., a manžela navrhovateľky C. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX Q. P., o rozvod manželstva, takto o odvolaní manžela navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 24Pc/124/2017-20 zo dňa 12.02.2018
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Súd manželstvo Q. E., rod. L., nar. XX.XX.XXXX a C. E., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 02.08.1980, ktoré je zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Prešove vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. „
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka ako manželka (ďalej aj len „navrhovateľka“) sa domáhala rozvodu manželstva, ktoré s manželom uzavrela dňa 2.8.1980. Súd konštatoval, že manžel sa písomne k návrhu na rozvod manželstva nevyjadril, na pojednávanie, ktoré súd na prejednanie veci nariadil sa neustanovil. Navrhovateľka v návrhu aj na pojednávaní uviedla, že sa chce rozviesť, manžel má milenku, už v roku 2001 prišla na manželovu neveru. Vtedy podala návrh na rozvod, ktorý však neskôr vzala späť, lebo dúfala, že sa to nejakým spôsobom urovná. Urobila to hlavne kvôli deťom. Manžel začal podnikať, avšak spočiatku sa mu nedarilo. Darí sa mu približne v posledných piatich rokoch, kedy s množstvom peňazí nadobudol pocit, že môže všetko. Celú starostlivosť o deti a o domácnosť musela znášať ona, a to aj po finančnej stránke. Vzhľadom k tomu, že manžel má milenku už 18 rokov, nemieni s ním zotrvať v manželskom vzťahu. Ide o osobu, ktorá má v predmete podnikania poskytovanie erotických služieb, čo je pre ňu výsostne urážajúce. Dokonca v januári 2017 vystupovala táto osoba na úrade v jej mene, kde sa vyhrážala úradníčke trestným oznámením. Spoločne s manželom nehospodária a ani v minulosti nehospodárili. Manžel občas prespáva v dome, ale on býva dole a ona hore. V podstate sa nestretávajú. Ďalej uviedla, že už päť krát od neho odišla, ale vždy sa vrátila, hlavne s ohľadom na deti, najmä mladšieho syna, ktorý to veľmi ťažko znášal. Vzťah s jeho milenkou sa preklenul aj do podnikania. Trávia spoločne voľný čas, chodia spoločne na túry a na výlety. Podľa jej názoru celý ich vzťah už k ničomu nespeje. Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) - § 1 ods. 2, § 23 ods. 1, 2, 3, § 18, § 19 ods. 1-3.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 52 CMP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie manžel navrhovateľky, rozsudok súdu prvej inštancie je podľa neho nesprávny, založený len na tvrdeniach navrhovateľky. Prvoinštančným súdom nebol vôbec vypočutý, bol mu doručený návrh na rozvod manželstva, ktorý prevzal jeho syn, k návrhu sa písomne vyjadrovať nechcel z viacerých, aj osobných dôvodov. Chcel prezentovať svoje stanovisko k návrhu na rozvod osobne na pojednávaní. Pojednávanie však zmeškal, nevedel nájsť pojednávaciu miestnosť. Sudkyňa ho odmietla vypočuť. Rozsudok vychádza z nesprávnych skutkových zistení a na základe týchto došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie. Jeho manželstvo nie je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel a nie je tiež pravdou, že od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. S rozvodom manželstva nesúhlasí, má zmysel pre rodinný život a k manželke má stále rovnaký vzťah ako v minulosti, má ju rád, chce s ňou v manželstve žiť aj naďalej. Nikdy nemal milenku a manželke neverný nebol. Nie je pravda, že spolu nehospodária a že sa nestretávajú. V skutočnosti je pravda taká, že zo strany manželky došlo v minulosti k niektorým chybám, ale odpustil jej ich v záujme toho, aby manželstvo udržali. Ak súd prvej inštancie uvádzal, že intímne sa nestýkajú, je prirodzené, že v ich veku intenzita sexuálneho života je iná ako v mladosti. Keďže je podnikateľom, niekedy sa stáva, že je mimo svojho bydliska. Podnikať však začal preto, aby sa finančne rodine polepšilo a aby z podnikateľskej činnosť mala rodina prospech. Podozrenia manželky o jeho údajnej nevere nie sú dôvodné. S pribúdajúcimi rokmi sa u manželky prejavuje väčšia podozrievavosť ako v minulosti. Vo svojom veku už nepotrebuje hľadať známosti s inými ženami. Podľa neho súd prvej inštancie nemal vyniesť rozsudok bez toho, aby ho vypočul. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
3. Navrhovateľka k odvolaniu manžela uviedla, že je pohoršená nad množstvom lží a konfabulácií, ktorých sa manžel dopustil pri skreslenom opise ich manželstva. Niektoré z nich sú natoľko absurdné, že keby nešlo o takú vážnu vec ako je rozvod, tak by si pomyslela, že ide zlý vtip. Prekvapuje ju absencia akékoľvek miery sebareflexie manžela, keď zapiera svoj nemanželský pomer s osobou kvôli ktorej už v roku 2001 podala návrh na rozvod. K nevere sa vtedy dokonca priznal a sľúbil, že to ukončí. V marci 2017 ukončila s manželom všetky, nielen intímne kontakty. Bolo to po tom ako po ich intímnostiach okamžite napísal svojej milenke sms správu, v ktorej uviedol, že ju veľmi ľúbi. Odvtedy sa nestará o jeho bielizeň ani čistotu izby kde občas prespáva. Čiže ani jej vek, ani jej prehnaná podozrievavosť, nie sú dôvodom odmietania. Spoločne nikdy nehospodárili. Vždy chod domácnosti, výchovu a vzdelávanie detí zabezpečovala z vlastných zdrojov. Na internete našla kontakty, z ktorých vedie rozhovory dopodrobna opisujúce sexuálne praktiky realizované s inou ženou. Patria erotickému salónu v W. s názvom S. E. a jeho majiteľkou je jeho milenka. Po tomto zistení trvala na tom, aby opustil spoločnú domácnosť, odsťahoval sa do penziónu v X., ktorý medzitým dokončil. Uviedla, že naďalej trvá na rozvode manželstva.
4. Manžel navrhovateľky sa nevyjadril k písomnosti, ktorou sa manželka vyjadrila k jeho odvolaniu.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal v celom rozsahu odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§ 35 CMP). Na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie, na ktorom zopakoval aj doplnil dokazovanie, pričom z vykonaných dôkazov - výsluchu účastníkov, sobášneho listu, potvrdenia o poslednom spoločnom pobyte účastníkov zistil tento skutkový stav:
6. Manželstvo účastníkov bolo uzatvorené dňa 2.8.1980, zapísané je v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v Prešove vo zväzku XX ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX. Posledným spoločným trvalým bydliskom je X., O. XX/XXX. Navrhovateľka na vyjadrení realizovanom pred súdom prvej inštancie zotrvala aj v priebehu odvolacieho konania, uviedla, že manžel jej je neverný. Na jeho neveru prišla už v roku 2001, vtedy aj podala návrh na rozvod, zobrala ho však neskôr späť s tým, že sa to urovná. Manžel začal podnikať, spočiatku sa mu nedarilo, darí sa mu len v posledných 5-tich rokoch, kedy s množstvom peňazí nadobudol pocit, že môže všetko. Spoločne nehospodária a nehospodárili ani v minulosti. Od manžela odišla už 5-krát, vždy sa vrátila s ohľadom na deti. Keďže manžel má už 18 rokov milenku, nemieni s ním zotrvať v manželskom zväzku, vylučuje obnovenie manželského spolužitia, nemôže s ním byť ani v jednej miestnosti. K záchrane manželstva
nepomôže ani komunikácia s nejakým odborníkom. Zotrvávanie v manželstve sa podpísalo aj na jej zdravotnom stave, a to nielen psychickom.
7. Manžel navrhovateľky vo výsluchu pred súdom uviedol, že 16 rokov žili a viedli manželský život. Celý problém podľa neho nastal na Silvestra 2017 kedy jeho manželku opustil jej priateľ, s ktorým chodila 16 rokov, ktorý je od nej o 10-11 rokov mladší. S týmto trávila voľný čas. On ako podnikateľ všetku svoju energiu podriadil tomu, aby bol v podnikaní úspešný. Tvrdenie manželky o tom, že mal mať nejaký vzťah s inou ženou nie je pravdivé. Žena, o ktorej sa domnieva, že je jeho milenkou je jeho priateľkou, s ktorou sa pozná dávno. Jednou z jej živností, ktorú prevádzkuje, je aj masážny salón v W., do ktorého v súčasnosti už nechodí. Takéto masáže navštevuje v F. a to aj v súvislosti so zdravotnými problémami, ktoré mu lekár navrhol riešiť. Je pravdou, že je častejšie mimo domova, nakoľko podniká, prechodný pobyt má v S., keďže tam kúpil starší penzión. K manželke má citový vzťah, intímne sa spolu stýkali naposledy vo februári. Myslí si, že manželské spolužitie je možné obnoviť, urobil by všetko čo by pre to bolo potrebné urobiť. Zúčastnil by sa aj komunikácie s odborníkom, ale vie, že jeho manželka by to nechcela. S manželkou spoločne na dovolenku nechodievali, pretože manželka to nechcela a nechce sa s ním ani zúčastňovať na spoločenských akciách. Čo sa týka hospodárenia, podnikanie vedie mladší syn, manželke dáva toľko peňazí koľko ona potrebuje. Manželka má teda svoj príjem a on má tiež svoj príjem. Poprel opakované tvrdenia navrhovateľky o tom, že má mimomanželský vzťah. 16 rokov trpel tú skutočnosť, že manželka chodievala so svojím priateľom na dovolenky. V ich rodine sa nikto nerozvádzal.
8. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 ods. 2 a 3 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a § 19. Podľa § 18 Zákon o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Podľa § 19 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
9. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ale aj zo spoločnosťou všeobecne prijímanou predstavou o obsahu riadneho manželského zväzku je možné uviesť, že riadne fungujúcim je taký zväzok, v ktorom sú si manželia verní, rešpektujú svoje osobnosti, akceptujú schopnosti a možnosti druhého manžela na vytváraní plnohodnotného spolužitia. Stav keď manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, netrávia spoločne voľný čas, nezdieľajú problémy, ale ani úspechy, neuspokojujú vzájomné potreby, či už biologické alebo iné, indikuje možný rozvrat. Posúdiť intenzitu rozvratu a existenciu objektívnych predpokladov pre vyhovenie návrhu na rozvod manželstva je úlohou súdu.
10. V prejednávanej veci z vykonaných dôkazov - výsluchov oboch manželov, dospel odvolací súd k záveru o kvalifikovanom rozvrate manželského zväzku. Kvalifikovanosť videl v pomere času harmonického obdobia v manželskom spolužití, ktorý podľa manžela navrhovateľky trval prvých 16 rokov k zvyšnému obdobiu, ktoré je časovo prevažujúce, v tom, že navrhovateľkou rozhodne prejavený nezáujem zotrvať v manželstve nemožno hodnotiť ako ojedinelý exces keďže v minulosti od manžela odišla už 5 krát a vrátila sa len kvôli deťom, ktoré sú v súčasnosti už dospelé, v tom, že manželia spolu nežijú (spoločným „žitím“ nie je úradmi spoločne vedené bydlisko), a spoločne nehospodária.
11. V priebehu odvolacieho konania manžel navrhovateľky síce zdôraznil záujem na udržaní manželstva, verbálne prejavil k navrhovateľke citový vzťah, ochotu komunikovať o manželských problémoch s
odborníkom, tento jeho prejav však, vzhľadom na jednoznačne odmietavý postoj navrhovateľky, hraničiaci s animozitou, je podľa názoru odvolacieho súdu nepostačujúci na to, aby odvolací súd svojim autoritatívnym rozhodnutím, ktorým by potenciálne mohol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh zamietnuť, mal navrhovateľku nútiť k tomu, aby zotrvávala v nefunkčnom manželskom zväzku.
12. Pre protichodné tvrdenia manželov k ich údajným mimomanželským vzťahom nie je možné jednoznačne uzavrieť, tak ako to urobil súd prvej inštancie, že príčinou rozvratu bol (a pretrváva) vzťah manžela navrhovateľky s inou ženou. Podľa odvolacieho súdu príčinou rozvratu sú evidentne rozdielne predstavy manželov o riadnom manželskom spolužití, s čím súvisí aj subjektívna predstava každého z nich o vhodnosti, resp. nevhodnosti uskutočňovania voľnočasových a iných aktivít s inou osobou opačného pohlavia ako s manželským partnerom. Všetky tieto okolnosti presvedčili odvolací súd o hlbokom rozvrate manželstva, u ktorého nie je možné očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Verbálne, bez konkrétne definovaných návrhov, vôľa zo strany manžela k obnoveniu prispieť nemôže, najmä ak bola navrhovateľkou jednoznačne odmietnutá. Pokiaľ manžel navrhovateľky v priebehu konania zdôraznil, že dôvodom na udržanie manželstva je to, že majú synov aj vnukov, odvolací súd má za to, že dobrý vzťah s dospelými synmi a vnukmi je možné udržiavať aj rozvíjať, a to aj spoločne, aj bez toho, aby bolo manželstvo zachované.
13. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako rozsudok vo výroku vecne správny, čo sa týka rozhodnutia vo veci samej ako aj rozhodnutia o trovách konania, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vychádzajúc zo zistených skutkových okolností prejednávanej veci nepovažoval odvolací súd za účelné vyzvať účastníkov k tomu, aby sa pokúsili o zmierne riešenie mediáciou (§ 96 ods. 2 CMP). Prejednaním veci v odvolacom konaní bol manželovi navrhovateľky daný priestor na to, aby bol vypočutý súdom, nie je vylúčená relevantnosť jeho tvrdenia o tom, že kombinácia rôznych okolností prispela k tomu, že na pojednávanie, ktoré súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil, mu znemožnila včasný príchod na pojednávanie.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.