Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27Co-164-2018.pdf
PDF · 96.2 KB
Case nature
Area
Subarea
27Co/164/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: S., zast.: L. proti žalovanému: E., o zaplatenie 267,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.marca 2018, č.k. 3Csp/111/2017-87, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 120,62 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 120,62 eur od 09.03.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 267,21 eur s príslušenstvom pozostávajúcu z nároku na zmluvnú pokutu vo výške 146,59 eur a sumy 120,62 eur za poskytnuté telekomunikačné služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 28.01.2016 vyzval žalovaného na úhradu dlhu, žalovaný na pokus o pokonávku reagoval čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 5,- eur. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravda, že si dňa 20.07.2015 kúpil mobil na paušál, ale predajca mu ponúkol tablet s internetom. Nepýtali sa ho, či je zárobkovo činný, alebo má nejaký príjem. Keď podpisoval zmluvu, nebol oboznámený s tým, čo podpisuje. Má len základnú školu. Po poslednej nezaplatenej faktúre ho odpojili. Dňa 01.04.2016 sa ozvali jeho otcovi, či je ochotný splatiť dlh vo výške 120,- eur. Jeho otec zaplatil 116,- eur. Na druhý mesiac sa ozvali, že dlhuje vyše 300,- eur. Je ochotný zaplatiť 151,- eur. Faktúry boli platené priamo a potvrdenky o zaplatení si neuschoval. Uviedol, že žiada o zrušenie odmien a istiny žalobcu. Je nezamestnaný a poberá 55,- eur, z toho platí 28,- eur nájom a 20,- eur elektrinu. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že predmetom žaloby sú nezaplatené splátky vo výške 120,62 eur a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 146,59 eur. Žalobca eviduje uhradené splátky, ktoré žalovaný spomína vo vyjadrení. Tieto boli zaplatené ešte pred podaním žaloby a preto nesúvisia s vymáhanou čiastkou.
3. Za aplikácie ust. § 52 ods. 1-4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 5, § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania, po zhodnotení jeho výsledkov, dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Po preskúmaní zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C. zo dňa 20.07.2015 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 20.07.2015 a zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. C. zo dňa 20.07.2015 a dodatku k tejto zmluve zo dňa 20.07.2015 zistil, že žalovaný so žalobcom uzatvorili zmluvy o poskytnutí telekomunikačných služieb. Súčasťou dodatkov k zmluvám bolo aj poskytnutie telefónnych zariadení za akciovú cenu. Súd po preskúmaní pokusu o pokonávku zo dňa 28.01.2016 zistil, že žalobca poskytol žalovanému lehotu do 08.03.2016 na splatenie pohľadávky. Zásielka bola uložená dňa
03.02.2016, pretože sa ju žalovanému nepodarilo doručiť. Súd po preskúmaní faktúr č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX zistil, že žalobca žalovanému vyfakturoval odplatu za poskytnuté telekomunikačné služby. Súd zároveň zistil, že faktúry neobsahujú poplatky, ktorých dohodnutie by bolo neprijateľnými podmienkami, alebo poplatky, ktoré by medzi žalobcom a žalovaným neboli dohodnuté, ale len vyúčtovanie za poskytnutie telekomunikačných služieb. Zmluvy o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkami k týmto zmluvám, sú spotrebiteľskými zmluvami podľa § 52 Občianskeho zákonníka, a preto sa budú spravovať ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mal dlh vyplývajúci z nezaplatených faktúr za poskytnuté služby vo výške 120,62 eur. Ako je spomenuté vyššie, súd faktúry žalobcu preskúmal a žalobca má nárok z nich vyplývajúci za preukázaný. Žalovaný zároveň tento nárok nerozporoval, pretože bol dokonca ochotný zaplatiť vyššiu sumu 151,- eur. Súd preto žalobcovi priznal nárok za poskytnuté telekomunikačné služby vo výške 120,62 eur. Súd sa ďalej zaoberal nárokom na zaplatenie sumy 146,59 eur za zmluvné pokuty. Túto sumu si žalobca uplatňuje, ako zmluvné pokuty za porušenie povinnosti splácať riadne a včas. Tento nárok je však uplatnený spolu s poskytnutím telefónneho zariadenia za akciovú cenu a súdu sa javí ako čiastočná náhrada za poskytnutie telefónneho zariadenia v prípade neplnenia povinnosti zo strany žalovaného. Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb obsahuje kúpnu zmluvu na mobilný telefón. Žalobca má v prípade nesplácania tejto kúpnej ceny nárok na zmluvnú pokutu. V dodatkoch k zmluve o poskytnutí verejných služieb je jasne stanovená kúpna cena mobilného telefónu. Súd má za to, že v tomto prípade pôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ. Podľa názoru súdu si strany jednoznačne a jasne dohodli kúpnu cenu, a týmto krokom sa žalobca snažil pokryť stratu za poskytnutie telefónneho zariadenia v prípade neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené nárok žalobcu v tejto časti zamietol. Súd tak žalobcovi priznal nárok za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej výške 120,62 eur spolu s úrokom z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, ako si ho žalobca uplatnil. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 120,62 eur od 09.03.2016 do zaplatenia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, keďže obe strany boli v spore čiastočne úspešné.
4. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote vychádzajúc z obsahu odvolania v jeho vyhovujúcej časti, napadol žalovaný tvrdiac, že nie je pravdou to, čo uvádza žalobca, že platil len po 5,- eur, pretože mesačne splácal 10-eurové splátky dohodnuté v splátkovom kalendári, pričom pri poslednej splátke, ktorú uhradil prostredníctvom svojho otca na predajnom mieste žalobcu mu povedali, že je dlžný len 60,- eur a vzápätí na to mu na druhý deň žalobca oznámil, že dlží 267,- eur. Keď žiadal žalobcu o všetky potvrdenia čo kedy zaplatil, tak mu ich odmietli prekopírovať. Uviedol, že je ochotný zaplatiť uvedenú čiastku na splátky, keďže je nezamestnaný a evidovaný na úrade práce.
5. Rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti a v súvisiacej časti o náhrade trov konania (výroky II. a III.) odvolaním napadol žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že aj v tejto časti bude žalobe vyhovené a žalovaný bude zaviazaný nahradiť mu trovy konania. Namietal nesprávne skutkové a právne závery (dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP). Uviedol, že podanou žalobou si uplatnil tiež nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v celkovej výške 146,59 eur (prvá zmluvná pokuta vo výške 73,33 eur a druhá zmluvná pokuta vo výške 73,26 eur). Ide o dohodnutú peňažnú čiastku, ktorú je povinný dlžník zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Argumentácia súdu prvej inštancie nie je správna. K uzavretiu tak prvej časti dohody o zmluvnej pokuty, ako aj druhej časti zmluvnej pokute došlo podpísaním dodatkov k dotknutým zmluvám. Dodatok k prvej zmluve bol uzavretý dňa 20.07.2015, pričom nezaplatenie ceny za služby nastalo už v septembri 2015, pričom výška zmluvnej pokuty bola znížená a upravená podľa pravidiel uvedených v bode 2.5 písm. b/ dodatku. Žalovaný neuhradil faktúru už v septembri 2015 za služby, teda dva mesiace po podpise zmluvy aj dodatku, pričom doba viazanosti bola stanovená na 24 mesiacov. Výška zmluvnej pokuty teda v tomto prípade nebola neprijateľná, naopak primeraná vzhľadom k tomu, že žalovaný získal telekomunikačné zariadenie za sumu 105,08 eur, avšak ani túto sumu neuhradil, pričom skutočná hodnota telekomunikačného zariadenia je 185,- eur. Zmluvná pokuta je primeraná a opodstatnená. Rovnako v zmysle druhého dodatku viažuceho sa k zmluve C. bolo zakotvené v dodatku znižovanie zmluvnej pokuty za splnenia podmienok uvedených v dodatku. Dodatok bol uzavretý dňa 20.07.2015, k nezaplateniu došlo už v septembri 2015, teda dva mesiace po uzavretí dodatku, pričom aj v tomto prípade žalovaný získal mobilný telefón za sumu 80,- eur, ktorú neuhradil napriek tomu, že sa v splátkach na to zaviazal. Skutočná hodnota telefónu je 160,- eur. Aj v tomto prípade je pokuta opodstatnená. Súd
prvej inštancie posúdil dohodu o zmluvnej pokute, resp. stanovení kúpnej ceny mobilného telefónu tak, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. S týmto žalobca nesúhlasí z dôvodu, že žalobca upravil v minulosti dojednávané zmluvné pokuty, ktoré nezohľadňovali pri určení výšky zmluvnej pokuty časové hľadisko porušenia zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti. Nárok na zmluvnú pokutu je však v tomto konaní založený na dojednaní, ktoré práve uvedený časový aspekt zohľadňuje, keď výšku zmluvnej pokuty robí závislou od času porušenia zmluvnej povinnosti. Oproti predchádzajúcemu stavu v iných konaniach žalobca ako dodávateľ upravil tiež v zmysle požiadaviek súdnej praxe aj výšku zmluvnej pokuty, keď teraz, a tak je tomu aj v tomto konkrétnom prípade, jej výška odzrkadľuje poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu a telekomunikačného zariadenia, s čím sa súd nevysporiadal. Súd prvej inštancie v odôvodnení tiež tvrdí, že uplatnený nárok spolu s poskytnutím telefonického zariadenia za akciovú cenu sa javí ako čiastočná náhrada za poskytnutie telefónneho zariadenia v prípade neplnenia povinností zo strany žalovaného. Treba však zdôrazniť, že žalovaný získal mobilný telefón a telekomunikačné zariadenie ihneď pri podpise zmluvy, dodatku a dohody o splátkach za cenu 3,20 eur. Rovnako tomu tak bolo aj v druhom prípade, kedy získal telefón za sumu 12,90 eur. Poukázal tiež na problematiku spotrebiteľských zmlúv (čl. doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. a JUDr. Ing. Jarmily Lazíkovej, PhD. Poukázal na rozhodnutie KS Nitra 5Co 16/2010, tiež rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25.10.2007.
6. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že pokiaľ žalovaný súhlasí so zaplatením dlhu v mesačných splátkach, tak žalobca súhlasí s úhradou istiny, úrokov z omeškania a trov konania v mesačných splátkach pod sankciou straty výhody pri vynechaní čo i len jednej splátky. Keďže však nevie preveriť finančnú situáciu žalovaného, výšku splátky ponecháva na rozhodnutí súdu po preskúmaní finančných pomerov žalovaného.
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že keď bol v predajni žalobcu požiadať o kúpu mobilu s paušálom, bol mu ponúknutý bez toho, aby to chcel, aj tablet s internetom, o ktorý nemal záujem, nikto sa ho nepýtal, či je zárobkovo činný, má nejaký príjem, keď podpisoval zmluvu nebol oboznámený s tým, čo podpisuje, má len základnú školu. Po nezaplatení faktúry ho odpojili. Potom sa ozvali jeho otcovi, či je ochotný za neho zaplatiť 120,- eur, otec za neho zaplatil 116,- eur, na druhý mesiac mu však už volali, že dlhuje 300,- eur. Platby, ktoré uhrádzal priamo v predajni, si neuchoval, ale predajňa mu ich na jeho žiadosť odmietla vydať. Až dňa 23.05.2018 z podnetu súdu mu sľúbili, že mu toto pošlú poštou. Je nezamestnaný, poberá 55,- eur sociálne dávky, z toho platí 28,- eur nájom a 20,- eur elektrinu. Je proti zaplateniu zmluvnej pokuty, proti zaplateniu istiny, odmien, pokút a všetkých úrokov. Ak mu bude určený dlh, tento môže zaplatiť len na splátky.
8. Žalobca vo svojej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že považuje za potrebné zdôrazniť, že žalovaný zmluvu aj dodatok podpísal, tieto nerozporoval, a teda nie je možné mariť právne účinky takéhoto konania, ani akceptovať obranu vo forme, že zmluve a dodatku nerozumie. Podpísanie tejto listiny žalovaným vylučuje účinnosť obrany žalovaného. Pokiaľ tieto podpísal aj bez prečítania, nie je to možné klásť na ťarchu žalobcovi. Pokiaľ uvádza, že po nezaplatení faktúry ho odpojili, mal si byť vedomý toho, že využíval služby, za ktoré neplatil. Žalobca mu fakturoval len to, čo vyplývalo zo zmluvy. Opakovane vo vzťahu k zmluvným pokutám poukazoval na tvrdenia uvádzané vo svojom odvolaní. Výška zmluvných pokút v tomto konkrétnom prípade nebola neprijateľná, naopak bola primeraná vzhľadom k tomu, že žalovaný získal mobilné telefóny za zvýhodnené ceny.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej "CSP"), po zistení, že odvolania podali v zákonnej lehote strany, v neprospech ktorých bolo napadnuté rozhodnutie v jeho jednotlivých, odvolaniami napadnutých častiach vydané podľa § 359 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario).
11. V posudzovanej veci z prvej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 267,21 eur s príslušenstvom pozostávajúcej z nároku na zmluvnú
pokutu vo výške 146,59 eur a sumy 120,62 eur za poskytnuté telekomunikačné služby (odvolací súd poznamenáva, že v ďalšej časti odôvodnenia je uvedené, že žalobca vo vyjadrení sumu 120,62 eur uplatňuje ako nezaplatené splátky).
12. Súd prvej inštancie vyhodnotiac právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebné aplikovať Občiansky zákonník, posúdiac dojednanie z ktorého plynie nárok na zmluvnú pokutu ako neprijateľnú podmienku (§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ) dôvodiac, že touto sa žalobca snažil pokryť stratu za poskytnutie telefónneho zariadenia v zníženej kúpnej cene v prípade neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného (vnútorne rozporne v odôvodnení spája zmluvnú pokutu v jednej časti s neplatením ceny za služby riadne a včas, v inej časti s nesplácaním kúpnej ceny mobilného telefónu) v tejto časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok za poskytnuté telekomunikačné služby v celkovej výške 120,62 eur spolu s úrokom z omeškania. Pri zjavnej existencii sporných skutkových tvrdení vyplývajúcich z produkovaných podaní strán sporu, pričom v rámci svojho podania žalovaný žiada o poskytnutie súčinnosti súd (výzva žalobcovi aby predložil doklady preukazujúce všetky úhrady, ktoré žalovaný v priebehu zmluvného vzťahu uskutočnil), súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a dňa 06.03.2018 verejne vyhlásil rozsudok.
13. Posúdiac obsah odvolaní, medzi stranami sú naďalej spornými skutočnosti týkajúce sa dôvodnosti nároku vo vzťahu k obom jeho častiam. Žalovaný rovnako, ako vo svojich písomných vyjadreniach k podanej žalobe naďalej namieta dôvodnosť nároku v oboch jeho častiach. Žalobca na oboch uplatnených nárokoch trvá.
14. Základným predpokladom preskúmania odvolaním napadnutého rozhodnutia je, že jeho odôvodnenie je k odvolaciemu prieskumu spôsobilé z hľadiska požiadaviek uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd síce nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale musí rozhodne zodpovedať tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. V posudzovanej veci však k naplneniu vyššie uvedeného predpokladu nedošlo. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je čiastočne vnútorne rozporné, nevysporiadavajúce sa so spornými skutočnosťami, nedávajúce odpoveď na podstatné, pre rozhodnutie zásadné otázky poznamenané absenciou podstatných skutkových zistení.
15. Predovšetkým pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 120,62 eur, žalobca najskôr tento špecifikoval ako neuhradenú cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, neskôr však vo svojej reakcii na písomné vyjadrenie žalovaného uviedol, že ide o nezaplatené splátky (pravdepodobne kúpnej ceny za mobilný telefón, keďže touto formou bola medzi stranami v zmysle dodatku dohodnutá). Tento rozpor v zásadných skutkových tvrdeniach žalobcu súd prvej inštancie ponechal bez povšimnutia a nevysporiadal sa s ním ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, za existencie ktorého ani sumu, ktorú žalovaný uvádzal, že je ochotný zaplatiť, nie je možné bez pochybnosti priradiť ku konkrétnemu nároku, o to viac, že žalovaný súčasne uvádza, že „žiada o zrušenie odmien a istiny žalobcu“ a tvrdí ním vykonané úhrady (nie je však zrejmé, či tvrdí úhrady vo vzťahu k poskytnutým službám, či splácaniu kúpnej ceny mobilného telefónu), spochybňuje tvrdenia žalobcu o rozsahu nevykonaných úhrad, relevantné vysporiadanie sa s ktorou obranou, rovnako nie je obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z podaní žalovaného je zrejmé, že je zjavne dezorientovaný v tom, koľko a z akého dôvodu má ešte zaplatiť, čo mu za týchto okolností nemožno pripísať na ťarchu, keďže v tom nemá úplne jasno ani žalobca, či súd. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že žalovaný tento nárok (kvalifikovaný súdom ako nárok na zaplatenie ceny za poskytnuté telekomunikačné služby) nerozporoval, nemá to oporu v skutočnostiach tvrdených žalovaným, ktoré identicky produkuje tiež v odvolacom konaní. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza, že tento nárok je dohodnutý spolu s poskytnutím telefónneho zariadenia za akciovú cenu a súdu sa javí ako čiastočná náhrada za poskytnutie telefónneho zariadenia v prípade neplnenia povinnosti zo strany žalovaného, z odôvodnenia však nemožno zistiť, akým spôsobom bola zmluvná pokuta formulovaná, na porušenie akej povinnosti žalovaného bola viazaná (či na neplatenie ceny za služby riadne a včas, či na (ne)splácanie dohodnutej kúpnej ceny mobilných telefónov, či na porušenie akejkoľvek povinnosti, keď samotný žalobca ju raz odvodzuje od neplatenia služieb a v ďalšom od nesplácania kúpnej ceny za telefón), absentujú tiež zistenia týkajúce sa dohodnutej výšky kúpnej ceny, poskytnutej zľavy, či jednotlivo dojednaných zmluvných pokút, nemožno tiež zistiť akým spôsobom sa vysporiadal súd s časovým hľadiskom porušenia zmluvnej povinnosti v rámci doby viazanosti (žalobca už v žalobe tvrdí, že nárok na zmluvnú pokutu je založený na dojednaní, ktoré časový aspekt zohľadňuje, keď výšku zmluvnej pokuty robí závislou od času porušenia zmluvnej povinnosti), pričom
ide o rozhodujúce skutočnosti bez posúdenia ktorých, nemôže mať odôvodnenie rozhodnutia o tomto nároku žiaden solídny základ a absencia relevantných skutkových a právnych záverov ho činí z hľadiska odvolacieho prieskumu k nemu nespôsobilým.
16. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd naviac uvádza, že existencia sporných skutočností jednoznačne vylučovala rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, ktorý postup zvolil súd prvej inštancie, keďže vychádzajúc z ust. § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať o.i. v prípade, ak skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, o ktorý prípad zjavne nešlo v posudzovanej veci. Existencia sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné, indikuje k tomu, že súd prvej inštancie v spotrebiteľskom spore, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) CSP (t.j. otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur), musí vždy nariadiť pojednávanie (§ 177 ods. 1 CSP), pretože si musí tiež splniť obligatórnu povinnosť v zmysle cit. § 181 ods. 2 CSP a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné. Práve v uvedenom chybnom postupe majú zjavne tiež pôvod nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru, keďže odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa parametre dané ust. § 220 ods. 2 CSP a za existencie chybného postupu súdu pri rozhodovaní vo veci, na ktorý nebolo možné neprihliadnuť, nebolo možné postupovať inak, ako za použ. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
18. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní odstrániť nedostatky súdneho konania tak, ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, na prejednanie veci nariadiť pojednávanie, dodržať postup podľa § 181 ods. 2 CSP, pred novým rozhodnutím o veci postupovať v súlade s prípadnými procesnými návrhmi strán sporu, rozhodujúce skutočnosti so sústredením sa na sporné otázky, posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení, tieto vyhodnotiť podľa zásad uvedených v ust. § 191 ods. 1 CSP za súčasného vysporiadania sa so všetkými námietkami produkovanými stranami v konaní a tiež uvedenými v odvolaní a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).
19. Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).