Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoR/1/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v právnej veci žalobcu: F. M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. J. XX, XXX XX K., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11Cr/2/2017 - 68 zo dňa 21.03.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Vansovej 2, Bratislava, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská 15, Bratislava, sp. zn. N. XXXXX/ XX zo dňa 22.6.2017. Stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. N. XXXXX/XX, ktorý pripojil k žalobe, úpravy výšky nesplatenej istiny, úrokov, poplatkov, trov rozhodcovského konania a vypustenia trov mediačného konania. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 30.04.2013 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 1.400,- eur. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavovali sumu 1.216,- eur, ktorá pozostávala z úroku vo výške 39,15% ročne (548,10 eura) a administratívneho poplatku za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vo výške 667,90 eura. Ročná percentuálna miera nákladov bola 86,86%, pri priemernej hodnote v čase uzavretia zmluvy 36,73%. Žalobca sa zaviazal splatiť celkovú sumu 2.616 eura do 09.05.2014. Podľa vyjadrenia žalobcu malo byť ústne dohodnuté plnenie z úverovej zmluvy v 12 splátkach po 218,- eur, žiadna písomná dohoda o tom však podpísaná nebola. V deň uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola medzi stranami sporu uzavretá rozhodcovská zmluva pre riešenie sporov vzniknutých z predmetnej úverovej zmluvy. Žalobca potvrdil, že rozhodcovskú zmluvu podpísal, inak by úver nedostal. Na základe návrhu na začatie konania žalovaného bol dňa 22.06.2017 vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorým rozhodcovský súd návrhu žalovaného v celosti vyhovel. Žalobca bol zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 964,- eur, úrok v sume 332,88 eura, poplatok v sume 667,90 eura, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 964,- eur od 11.01.2014 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 964,- eur od 10.05.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 33,- eur, trovy mediačného konania 316,88 eura, poplatok za upomienku 10,- eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 402,62 eura. Súd citoval ust. § 73 ods. 1, 3, § 45 ods. 1, 3, § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom od 1.7.2009 do 31.12.2014 a uviedol, že po zistení včasného podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku

sa ex offo zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, aj keď žalobca dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní neuplatnil. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Následne citoval ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka a uviedol, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, pretože túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či mu riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského konania vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním návrhu na rozhodcovskom súde. Žalovaný nepreukázal, že žalobcovi poskytol jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo vo svojich dôsledkoch znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je aj tento prípad. Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať ani osobitné podpísanie samostatného listinného dokladu, ktorý predstavuje štandardnú formulárovú zmluvu vopred pripravenú dodávateľom. Neprijateľná rozhodcovská zmluva je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. K tvrdeniu žalovaného o možnosti žalobcu odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy po jej podpise, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 48 Občianskeho zákonníka je možné odstúpiť len od platne uzavretej zmluvy. Nakoľko súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, úprava o možnosti odstúpenia od zmluvy je právne irelevantná. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie zrušil napadnutý rozhodcovský rozsudok podľa ust. § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, aj keď boli dané aj ďalšie dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné sa nimi zaoberať, keďže pre vyhovenie žalobe postačuje vysvetlený dôvod zrušenia v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) predmetného zákona. Pokiaľ žalovaný sa rozhodne pokračovať v súdnom konaní, musí podať žalobu na všeobecnom súde. V prípade, že by súd vyhovel žalobe z iného dôvodu, ktorý uplatňoval žalobca, znamenalo by to, že vo veci by ďalej konal rozhodcovský súd. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku. V spore bol úspešný žalobca, ktorý sa náhrady trov konania vzdal z dôvodu, že mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov bola jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každá splátka bola prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Spotrebiteľ vzal na vedomie, že výška ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN) sa vypočítala v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 86,86%. Nemožno hovoriť o uvádzaní do omylu ohľadne RPMN, pretože dlžníkovi bol jasne vysvetlený rozdiel medzi výškou RPMN, v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a nedodrží splátku tak, ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Definovanie výšky odplaty odkazom na údaje bánk bolo možné len na základe ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, účinného do 31.10.2008. Správne mal súd prihliadať na úrokovú sadzbu stanovenú spoločne pre banky a ďalej nebankové, leasingové a iné spoločnosti, pod ktoré spadá aj žalovaný. Prevýšenie odplaty navyše bolo možné, zákon zakazoval len také prevýšenie, ktoré má charakter prevýšenia podstatného. Rázne odmietol, že „administratívny poplatok za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou“, je neprijateľná zmluvná podmienka. Zmluvné dojednanie je cenovým dojednaním, ktoré v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 4 ods.2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. K uzavretej rozhodcovskej zmluve žalovaný uviedol, že táto bola uzavretá platne v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Sporové strany uzavreli nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, preto aplikácia ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Každej zmluvnej strane bolo umožnené domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca sa k doručenému odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie, osobou oprávnenou (§ 362 ods. 1, § 359 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli, ako aj internetovej stránke dňa 17.09.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením uplatneného nároku, ako aj uplatnenými odvolacími námietkami odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci ako aj správne právne veci posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia uvedeným súdom prvej inštancie.

5. K odvolaniu žalovaného uvádza, že uplatnené námietky týkajúce sa nesprávnych skutkových zistení, ktoré by mali za následok nesprávne právne posúdenie, nepovažoval za dôvodné. Súd prvej inštancie posudzoval dojednané zmluvné podmienky medzi stranami sporu v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 30.04.2013 v spise na č. l. 13, vrátane dojednaných zmluvných podmienok ohľadne rozhodcovskej zmluvy, ktorej dojednanie bolo súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere (č. l. 14 spisu). Jedná sa formulárovú štandardnú zmluvu, ktorej obsah žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Pri posudzovaní obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z dojednanej rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 30.04.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným rozhodcovským súdom Slovenskej republiky, ak bude podaná žaloba na súde. Z obsahu takto dojednanej zmluvnej podmienky týkajúcej sa rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné podmienky. Predmetná rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, ktorá dáva na výber medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, avšak zo strany žalovaného v konaní nebolo preukázané, že by takéto dojednanie bolo výsledkom vzájomného konsenzu medzi stranami sporu. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená na formulári ako súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej obsah zmluvy, t.j. obsah dojednaných zmluvných podmienok žalobca ako spotrebiteľ ovplyvniť nemohol. Z týchto dojednaných podmienok je nesporné, že dodávateľ - žalovaný v tomto konaní stanovil podmienky pre prípadné spory, ktoré vzniknú z dojednanej zmluvy o úvere, sú jednostranne výhodné pre dodávateľa a žalobca ako spotrebiteľ nemal možnosť tieto zmluvné podmienky ovplyvniť, ale mohol ju len prijať ako celok. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne zohľadnil v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, s ktorým zdôvodnením sa odvolací súd taktiež stotožňuje. Uplatnená námietka týkajúca sa nesprávneho posúdenia dojednanej nevýhradnej rozhodcovskej doložky žalovaným bola nedôvodná.

6. Vo vzťahu k ďalším uplatneným námietkam žalovaného týkajúcim sa uvedenia obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to výšky, počtu a termínu splátok, istiny, úrokov a poplatkov, ako aj výšky RPMN, prípadne prípustnosti dojednania odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru odvolací súd uvádza, že k týmto námietkam nezaujal stanovisko z dôvodu, že neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, lebo dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku bolo neplatné dojednanie rozhodcovskej zmluvy. Neplatné dojednanie rozhodcovskej zmluvy malo za následok nedostatok právomoci konať o uplatnenom nároku žalovaného v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom. Rozhodcovský rozsudok preto predstavuje nulitný právny akt, ktorý nie je spôsobilý založiť práva a povinnosti sporových strán.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania.

7. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a zásadou úspechu žalobcu v odvolacom konaní vyplývajúcej z ust. § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si neuplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ani mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú, a preto odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, ako aj princípom všeobecnej spravodlivosti a rozumného usporiadania procesných vzťahov, nárok na náhradu trov konania stranám nepriznal (v súlade s č. l. 4 ods. 2 v spojení č.l. 17 .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.