Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1582-2007.pdf
PDF · 70.37 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1582/2007
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: A. A., D.. XX. XX. XXXX, H.O. A. F. XXX/XX, XXX XX N. N., na vymoženie pohľadávky vo výške 129,99 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, 960 01 Zvolen, pod sp. zn. EX 5898/07, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu zastavuje.
II. Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,43 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie začalo dňa 24. 05. 2007, kedy oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 129,99 eura s príslušenstvom. Poverením číslo: 5601 027550 * zo dňa 23. 08. 2007 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu.
2. Súdny exekútor dňa 29. 03. 2018 doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Poukázal na to, že vykonanou lustráciou majetkových pomerov povinného bolo zistené, že nevlastní žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 50,40 eura, na úhradu ktorých žiadal zaviazať oprávneného a pripojil exekučný spis EX 5898/07.
3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
4. Súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013), z ktorej vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor lustráciou v evidencii motorových vozidiel zistil, že povinný je vlastníkom starého nákladného motorového vozidla zn. PEUGEOT (dátum prvej evidencie 13. 05. 2005), na ktoré je zriadených viacero skorších exekútorských blokácií. Z výsledku elektronickej lustrácie bánk vyplýva, že povinný nemá vedený účet v peňažnom ústave. Z lustrácie majetku prostredníctvom katastrálneho portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky vyplynulo, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností na území SR. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinný dňa 05. 09. 2013 ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. Povinný nie je evidovaný v registri Sociálnej poisťovne. Exekúcia prebieha už vyše 11 rokov, pričom dosiaľ sa nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré
by stačili aspoň na úhradu trov exekúcie, a teda nie je reálny predpoklad, že vymáhaná pohľadávka oprávneného by mohla byť uspokojená. Súd toto časové obdobie považoval za dostatočne dlhé na dôkladné preverenie majetnosti povinného, pričom zohľadnil, že zákonodarca v exekučných konaniach začatých od 01. 04. 2017 považoval za postačujúce na preverenie majetkových pomerov povinného kratšie časové obdobie, a to pri exekúcii vedenej na majetok fyzickej osoby päť rokov od začatia exekúcie alebo od posledného zexekvovania majetku. Ak sa v tomto období nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, ide o dôvod na zastavenie exekúcie. Súd vzhľadom na vyššie uvedené v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) exekúciu zastavil ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013).
5. Keďže súd exekúciu zastavil, rozhodoval v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) aj o trovách exekúcie (§ 200 ods. 1, § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 10. 2013). Exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, preto súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.
6. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 50,40 eura pozostávajúce z časovej odmeny vo výške 13,28 eura, paušálnej odmeny vo výške 26,56 eura, hotových výdavkov vo výške 2,16 eura a 20% DPH vo výške 8,40 eura. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu vo výške 6,64 eura za 1 hodinu exekučnej činnosti vynaloženú na spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie a vyúčtovania (§ 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2008). Za "spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie" súd súdnemu exekútorovi časovú odmenu nepriznal, nakoľko ide o úkon odmeňovaný paušálnou odmenou podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. (v znení účinnom do 30. 04. 2008) - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za ktorý bola súdnemu exekútorovi priznaná paušálna odmena (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). Súd priznal súdnemu exekútorovi aj paušálnu odmenu vo výške 26,56 eura za 8 jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 4x zisťovanie majetku povinného, zisťovanie účtu povinného, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného) po 3,32 eura (§ 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2008). Súd ďalej priznal súdnemu exekútorovi aj náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekúcie, a to poštovného vo výške 1,46 eura a poplatku SCB vo výške 0,70 eura v zmysle jeho špecifikácie a predloženého exekučného spisu (§ 22 ods. 1 vyhlášky MSSR č. 288/1995 Z. z. v znení účinnom do 30. 04. 2008). Z internetovej stránky Finančnej správy Slovenskej republiky vyplýva, že súdny exekútor je platiteľom DPH, preto mu súd priznal z odmeny a hotových výdavkov uplatnenú 20% DPH. Po vykonaných úpravách súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,43 eura, ktoré pozostávajú z časovej odmeny vo výške 6,64 eura, paušálnej odmeny vo výške 26,56 eura, náhrady hotových výdavkov vo výške 2,16 eura a 20% DPH z odmeny a náhrad vo výške 7,07 eura.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Banská Bystrica. V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (spisová značka), čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto ho urobil. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.