Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_1To-49-2017.pdf
PDF · 75.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1To/49/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 27.09.2018 v trestnej veci proti obž. L.. R. G. pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T/174/2015 zo dňa 03.07.2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného L.. R. G. spod obžaloby pre skutok kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
v období 02/2013 - 11/2013 ako zodpovedná osoba v spoločnosti N., a. s., Z. XXXX, Z., IČO: XXXXXXXX, zrazil svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a uvedené finančné prostriedky neodviedol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, čím spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dlh na nemocenskom poistení, dôchodkovom poistení a poistení v nezamestnanosti celkom vo výške 781,89 eur,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že rozsudok považuje za nezákonný, vychádzajúci z jednostranného vyhodnotenia dôkazov v prospech obžalovaného. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením súdu, že obžalovaný nespáchal trestný čin, ktorý sa mu kládol za vinu, nakoľko výpoveď svedkyne V. G., manželky obžalovaného, ktorú súd pri vyhodnotení dôkazov vzal do úvahy, je účelová, v prospech obžalovaného, v snahe zbaviť trestnej zodpovednosti jej manžela a túto výpoveď nemožno považovať za vierohodnú. Podľa názoru odvolateľa v rámci vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že spoločnosť N., a.s. Snina zrazila svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a uvedené prostriedky neodviedla v lehote splatnosti na účet Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné aj napriek tomu, že v čase splatnosti táto spoločnosť mala dostatok finančných prostriedkov na ich odvedenie. Obžalovaný ako konateľ spoločnosti bol zodpovedný za plnenie si odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, prípadne ďalším oprávneným subjektom a už v minulosti bolo uznesením Okresnej prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 187/13 zo dňa 18.08.2013 podľa § 215 ods. 1 písm. h/ Tr. poriadku s poukazom na § 86 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona zastavené trestné stíhanie obvineného za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm.
a/ Tr. zákona z dôvodu zániku trestnosti činu pre zaplatenie celého dlžného poistného zo strany tohto obvineného najneskôr v deň, ktorý nasleduje po dni, kedy došlo k oboznámeniu s výsledkami vyšetrovania. V predmetnom konaní obvinený nenamietal, že je síce konateľ spoločnosti, ale nezaoberá sa ekonomickou agendou a túto v tom čase riadila jeho manželka V. G.. Obžalovaný počas celého prípravného konania v predmetnej trestnej veci, ako aj sčasti v rámci konania pred súdom nenamietal, že nemal na starosti ekonomický chod firmy vrátane plnenia si odvodovej povinnosti voči Sociálnej poisťovni, pričom na prvom hlavnom pojednávaní dokonca urobil vyhlásenie o vine a až po zrušení prvého rozsudku popieral, že by zodpovedal za ekonomickú časť spoločnosti. Vzhľadom na to navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil ako nezákonný a vrátil predmetnú vec Okresnému súdu Humenné na opätovné prejednanie a rozhodnutie s právnym názorom, aby bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, § 36 písm. j/, k/ Tr., zákona s podmienečným odkladom a primeranou skúšobnou dobou.
Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie prokurátora nie je možné považovať za dôvodné.
Z obsahu predloženého spisového materiálu, zápisníc o hlavných pojednávaniach, ale aj samotných dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré konkrétne dôkazy boli v posudzovanej veci vykonané i to, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.
Prvostupňový súd poukazuje na obsah vykonaných dôkazov, najmä výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ktorý uviedol (v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal a jeho vyhlásenie, na ktoré odvolateľ poukazuje pred zrušením predošlého rozhodnutia súdu prvého stupňa práve pre procesné pochybenia nie je možné brať do úvahy), že on žalovaný trestný čin nespáchal, pretože za ekonomickú činnosť nebol zodpovedný, za ekonomickú činnosť zodpovedala manželka, naviac v tom čase bol dlhodobo nemocný pre problémy so srdcom, takže od roku 2012 sa na riadení firmy zúčastňoval len minimálne, na nutné technické záležitosti. V tom čase už nemali zákazky, takže firma ukončovala činnosť, v roku 2013 mali už len jedného zamestnanca, ktorý vo februári alebo marci končil. V predstavenstve spoločnosti bol on, manželka a Švajčiar. Každý z nich mohol konať samostatne, odvody teda mohol robiť aj on, ale on ekonomickú časť neriešil.
Skutočnosť tvrdená obžalovaným teda, že ekonomicky chod firmy mala na starosti jeho manželka, z výpovede tejto svedkyne skutočne vyplýva, a to nielen z jej výpovede na hlavnom pojednávaní, ale už z jej výpovede v prípravnom konaní (teda v čase, keď obžalovaný využil svoje právo a ako obvinený vo veci nevypovedal). Z obsahu výpovedi tejto svedkyne plynie, že účtovníctvo od začiatku vo firme spracovávala ona. Vedela, že spoločnosť má odvodovú povinnosť voči Sociálnej poisťovni k 30. dňu v mesiaci. Poistné nebolo uhradené na účet Sociálnej poisťovne z dôvodu, že spoločnosť v období roku 2013 nemala žiadne zákazky, nevytvárala žiaden zisk, napriek nepriaznivej situácii sa snažili zamestnancov udržať v spoločnosti a mzdu im vyplácali aj z vlastných prostriedkov. Presný počet zamestnancov v predmetnom období už ani svedkyňa uviesť nevedela. Uviedla však, že nemali dostatočné finančné prostriedky na odvádzanie poistného, keď mali dostatok finančných prostriedkov poistné stále odviedli.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov plynie, že spoločnosť N. je akciovou spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom je predstavenstvo, predsedom ktorého bol L.. R. G., podpredsedom M. N. - Z. a členkou V. G.. V mene spoločnosti je oprávnený konať a podpisovať každý člen predstavenstva spoločnosti samostatne a to tak, že k vytlačenému alebo napísanému názvu spoločnosti, k menu a k funkcii pripojí svoj podpis.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, okolnosť, že tvrdenie obžalovaného v tom smere, že on za ekonomickú časť chodu spoločnosti nezodpovedal, nebolo vyvrátené, je možné rozhodnutie súdu prvého stupňa považovať za správne.
Naviac nad rámec rozhodnutia súdu prvého stupňa aj námietok, ktoré odvolateľ uvádza, považuje krajský súd za potrebné uviesť ďalšie skutočnosti, vzhľadom na existenciu ktorých, pokiaľ by neprichádzal do úvahy resp. nebol správny postup prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného spod obžaloby z dôvodu uvedeného v § 285 písm. c/ Tr. poriadku, bolo by zrejmé potrebné postupovať podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku.
Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že žalovaného zločinu sa mal dopustiť tým, že v období od februára 2013 do novembra 2013, ako zodpovedná osoba spoločnosti N. a.s. zrazil svojim zamestnancom zo mzdy finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti a uvedené finančné prostriedky neodviedol na účet Sociálnej poisťovne, ktorej tak spôsobil dlh vo výške 781,89 eur.
To, že finančné prostriedky v uvedenej sume za uvedené obdobie neboli odvedené, je preukázané aj výpoveďou svedkyne M.. H. T., vyčíslením jednotlivých neodvedených súm zo strany Sociálnej poisťovne, aj znaleckým posudkom Ing. S. H.. Z výpovede svedkyne M.. H. T. plynie, že výšku neodvedených finančných prostriedkov poisťovňa stanovila na základe výkazov, ktoré im boli predkladané. Zo znaleckého posudku L.. S. H. vyplýva, že v uvedenom období podľa účtovných dokladov, ktoré mu boli predložené, mal v pokladni zamestnávateľ taký zostatok finančných prostriedkov, že poistné za zamestnancov uhradiť mohol.
Zistenie, že zodpovedná osoba neuhradila finančné prostriedky na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti napriek tomu, že mala dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu však pre naplnenie znakov skutkovej podstaty žalovaného trestného činu nepostačuje.
Trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí ten, kto v malom rozsahu zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Zo znenia uvedenej skutkovej podstaty teda vyplýva, že trestného činu sa môže páchateľ dopustiť len vtedy, ak zrazí alebo vyberie podľa zákona tam uvedené dávky (v danom prípade poistné na sociálne poistenie), teda zrazí ich z hrubej mzdy zamestnanca a po tom, čo ich zrazil, napriek tomu, že ma dostatok prostriedkov na úhradu jednotlivých dávok, tieto čiastky neodvedie určenému príjemcovi.
Okolnosti, či došlo vôbec k zrazeniu uvedených čiastok z hrubej mzdy zamestnanca resp. zamestnancov však vôbec skúmaná ani preukazovaná nebola, dokonca nie je ani zrejmé, koľko resp. koľkým zamestnancom by takéto čiastky zrazené mali byť. V tomto smere nebol produkovaný žiaden dôkaz ani v priebehu prípravného konania (keď minimálne signálom pre potrebu objasňovania, keď už nie pre znenie skutkovej podstaty zákona, tak minimálne svedkyňou G. tvrdená skutočnosť, že mzdy zamestnancom vyplácali z vlastných peňazí).
Keďže prokurátor v tomto smere neprodukoval žiaden dôkaz, tak, ako už bolo vyššie uvedené, pokiaľ by neprichádzalo do úvahy oslobodenie obžalovaného, z dôvodu ktorý volil súd prvého stupňa evidentne, by prichádzal do úvahy postup podľa § 285 písm. d/ Tr. poriadku.
Z rozvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.