Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-20-2018.pdf
PDF · 147.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/20/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobcu X., a.s., so sídlom S. U. XX, XXX XX S. U., G.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Tomášom Kohútom, advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47 235 888, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.01.2018, číslo XXXXXXXXXXXXX, v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodnutím č. 7XX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 5. 8. 2016 predpísala žalobcovi za obdobie apríl 2016 až jún 2016 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 4 630,86 EUR, po čiastočných úhradách so zostatkom 1 543,62 EUR, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 predpísala žalobcovi za obdobie január 2016 až marec 216 penále z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 154,48 EUR a rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 predpísala žalobcovi za obdobie február 2013 až december 215 penále z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 38 855,99 EUR, spolu v celkovej sume 40 554,09 EUR.
2. Žalobca pohľadávky neuhradil, ani v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nepodal odvolanie, preto sa predmetné rozhodnutia stali právoplatnými a vykonateľnými. Na základe uvedenej skutočnosti Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad začala dňa 30. 11. 2017 konanie vo veci vymáhania pohľadávky v prospech oprávnenej voči povinnému na vymoženie pohľadávky v celkovej sume 40 554,09 EUR.
3. Následne Sociálna poisťovňa, dňa 6.12.2017 doručila žalobcovi do vlastných rúk Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 05.12.2017, pod číslom konania XXXXXXXXXXXXX, ktorým bol žalobca upovedomený o začatí vymáhania pohľadávok prikázaním pohľadávky z účtu v banke v celkovom rozsahu 40.554,09 EUR, alebo pobočke zahraničnej banky s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet oprávnenej do ôsmich dní od doručenia predmetného upovedomenia.
4. Proti Upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 05.12.2017, pod číslom konania XXXXXXXXXXXXX žalobca v súlade s § 225n ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podal v rozsahu vymáhania sumy podľa Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 3011000416 zo dňa 02.06.2016 (sankcie) vo výške 38.855,99 EUR a Rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 3011000316 zo dňa 02.06.2016 (sankcie) vo výške 154,48 EUR odvolanie, v ktorom poukázal na nezákonnosť vymáhania pohľadávok v dôsledku úspešne ukončenej reštrukturalizácie žalobcu v spojení s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej majú byť penále, úroky a iné sankcie vyrubované verejnoprávnymi inštitúciami z nárokov, ktoré sa prihlasujú do reštrukturalizácie, vyrubené ku dňu začatia reštrukturalizačného konania a (rovnako ako istina) prihlásené do reštrukturalizácie. V opačnom prípade aj vo vzťahu k týmto sankciám nastáva účinok podľa § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR"), a síce tieto sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými, resp. účinok podľa § 138 ods. 2 ZKR, kedy sa príslušenstvo považuje potvrdením reštrukturalizačného plánu za odpustené. Najvyšší súd SR totiž judikoval, že v prípadoch, kedy je sankcia vyrubovaná ako percento z omeškanej istiny (napríklad z poistného), vzniká nárok na penále spolu s istinou a má narastajúcu tendenciu, pričom vyčísliť ju možno najviac ku dňu začatia reštrukturalizačného konania. To znamená, že sankcie je potrebné prihlásiť do reštrukturalizácie spolu s istinou, z ktorej vznikli. V prípade, keď tak príslušný orgán neurobí (sankciu zo starého dlhu neprihlási do reštrukturalizácie), nárok na sankciu podľa Najvyššieho súdu SR v zmysle § 138 ods. 2 ZKR zaniká. Žalobca tak v odvolaní poukázal na to, že po vydaní exekučných titulov nastala skutočnosť, ktorá mala za následok zánik, resp. stratu vymáhateľnosti vymáhaných pohľadávok. Touto skutočnosť bolo potvrdenie reštrukturalizačného plánu žalobcu Okresným súdom Banská Bystrica. Vo svojom odvolaní žalobca ako dôvod svojho odvolania uvádza povolenie reštrukturalizácie, v dôsledku čoho zaniklo právo oprávnenej na vymáhanie predmetných pohľadávok. Ďalej poukazuje na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 27. 2. 2017 zverejnený v Obchodnom vestníku SR č. 45/2017 zo dňa 6. 3. 2017, v dôsledku čoho podľa povinného dňa 7. 3. 2017 zanikla ex lege vymáhateľnosť týchto pohľadávok s ohľadom na skutočnosť, že účinky potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom sa vzťahujú na všetky záväzky dlžníka s výnimkou prednostných pohľadávok a penále nie je prednostnou pohľadávkou. V tejto súvislosti žalobca považuje vymáhanie dotknutých pohľadávok za nezákonné a žiada o okamžité odblokovanie účtu povinného do výšky vymáhaného penále.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
5. Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, IČO: 30 807 484 rozhodnutím zo dňa 18.01.2018, pod číslom konania XXXXXXXXXXXXX, na základe odvolania proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky, vydané napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu preskúmala a podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení o odvolaní povinného proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky prikázaním pohľadávky, vydaného na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky, ktorého podkladom je právoplatný a vykonateľný exekučný titul: ? rozhodnutia č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.6.2016 sankcie (neprednostná) vo výške 38 855,99 EUR, VS: 1001130636, ŠS: XXXXXXXXXX ? rozhodnutia č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.6.2016 sankcie (neprednostná) vo výške 154,48 EUR, VS: 1001130636, ŠS: XXXXXXXXXX ? rozhodnutia č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.2016 poistné (prednostná) vo výške 1 543,62 EUR, VS: 1001130636, ŠS: XXXXXXXXXX ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku spolu vo výške 40 554,09 EUR rozhodla tak, že odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila.
6. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie, priloženú spisovú dokumentáciu žalobcu v celom rozsahu, pričom dospela k záveru, že Upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok zo dňa 05.12.2017, pod číslom konania XXXXXXXXXXXXX je potrebné potvrdiť. Rozhodnutie
odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobcu, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa.
7. Žalovaná v odôvodnení konštatovala, že pohľadávky predpísané rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 5. 8. 2016 v sume 4 630,86 EUR, so zostatkom 1 543,62 EUR, rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 154,48 EUR a rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 v sume 38 855,99 EUR, spolu v celkovej sume 40 554,09 EUR, ktoré sú predmetom vymáhania, vznikli počas reštrukturalizačného konania, ktoré začal Okresný súd Banská Bystrica uznesením 2R/2/2016 zo dňa 29. 4. 2016 a tieto sa v súlade s § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a nepôsobia na ne účinky začatého reštrukturalizačného konania.
8. Žalovaná ako odvolací orgán súčasne vyslovila záver, že penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. V čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu predmetné penále ako pohľadávka neexistovalo. Predmetné pohľadávky neboli súčasťou reštrukturalizačného plánu a preto sa účinky reštrukturalizačného plánu na tieto pohľadávky nevzťahujú.
9. K požiadavke na odblokovanie účtu povinného žalovaná uviedla, že v prebiehajúcom konaní nie je zákonný dôvod na odblokovanie účtu povinného v banke. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie alebo zmenu upovedomenia o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 5. 12. 2017.
10. Žalovaná na základe vyššie uvedených skutočností konštatovala, že vymáhanie pohľadávky začalo v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 20 a § 225c zákona o sociálnom poistení a upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXXX bolo vydané v súlade s § 225j ods. 7 zákona o sociálnom poistení, teda v súlade so skutkovým a právnym stavom veci.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
11. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 18.01.2018, pod číslom konania XXXXXXXXXXXXX.
12. V žalobe namietal, že žalovaná sa s predloženým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v napadnutom Rozhodnutí nijako nevysporiadala, ale svoju argumentáciu obmedzila na konštatovanie, že pohľadávky, ktoré boli predmetom vymáhania podľa Upovedomenia, vznikli počas reštrukturalizačného konania a ide preto o prednostné pohľadávky podľa § 120 ods. 2 ZKR, ktoré sa neuplatňujú prihláškou a nevzťahuje sa na ne účinok podľa § 155 ods. 2 ZKR. Rozhodnutie žalovanej považuje žalobca v celom rozsahu za nesprávne.
13. Uviedol, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, vo vzťahu ku ktorej Okresný súd Banská Bystrica uznesením zo dňa 29.04.2016, sp zn. 2R/2/2016 začal reštrukturalizačné konanie. Reštrukturalizačné konanie bolo začaté zverejnením uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku, teda dňa 06.05.2016. Reštrukturalizácia bola následne povolená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.05.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR zo dňa 25.05.2016.
14. Žalobca v žalobe namietal, že veritelia si do reštrukturalizácie majú prihlasovať všetky svoje pohľadávky voči dlžníkovi, ktoré vznikli do momentu začatia reštrukturalizačného konania. Prihlásenie sa vykonáva formalizovaným spôsobom (na tlačive prihlášky) a doručuje sa do kancelárie súdom ustanoveného reštrukturalizačného správcu. Ak tak veritelia v zákonnej lehote neurobia, vystavujú sa nebezpečenstvu zániku vymáhateľnosti pohľadávky za predpokladu, že je reštrukturalizácia dlžníka úspešná (t.j. súd potvrdí reštrukturalizačný plán). V takom prípade sa totiž aplikuje ustanovenie § 155 ods. 2 ZKR. Z exekučných titulov, ako aj z napadnutého Rozhodnutia vyplýva, že suma 38.855,99 EUR predstavuje penále z dlžnej sumy poistného a ďalších nárokov Sociálnej poisťovne za obdobie od februára 2013 po december 2015 vyčíslených ku dňu 02.06.2016 a suma 154,48 EUR predstavuje
rovnako penále z dlžnej sumy poistného a ďalších nárokov Sociálnej poisťovne za obdobie od januára 2016 po marec 2016, vyčíslené tiež ku dňu 02.06.2016. Reštrukturalizačné konanie bolo pritom de iure začaté dňa 06.05.2016.
15. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že penále bolo Sociálnou poisťovňou v prípade podľa písmena a) a písmena b) vyčíslované z pohľadávok, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania a ktoré pohľadávky boli Sociálnou poisťovňou v neuhradenej časti aj prihlásené do reštrukturalizácie (avšak bez penále). V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že účinky potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom sa vzťahujú na všetky záväzky dlžníka, s výnimkou tzv. prednostných pohľadávok, definovaných v § 120 ods. 2 ZKR. Sankcie, penále, úroky ani úroky z omeškania vyčíslené zo záväzkov, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, však nie sú prednostnými pohľadávkami. Sankcie z pohľadávok, ktoré sa majú prihlasovať do reštrukturalizácie a na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR potvrdením plánu súdom považujú za odpustené. Pri stotožnením sa s názorom, že penále vzniká spolu s omeškanou istinou a má narastajúci charakter potom platí, že ide o nárok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, a mal byť prihlásený do reštrukturalizácie. Keďže tak Sociálna poisťovňa neurobila, nároky sa stali v zmysle § 155 ods. 2 ZKR nevymáhateľnými momentom potvrdenia plánu súdom, to je dňa 07.03.2017.
16. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom vyjadreným žalovanou v napadnutom Rozhodnutí, že penále vo vyššie uvedených rozhodnutiach vzniklo až po začatí reštrukturalizačného konania (ich predpísaním) a ide preto o prednostnú pohľadávku. Uvedený výklad by bol totiž v priamom rozpore s charakterom a účelom reštrukturalizácie, v rámci ktorej sa má dlžník vysporiadať so všetkými „starými dlhmi“, vrátane všetkých a akýchkoľvek nárokov veriteľov, ktoré s nimi súvisia. Podľa názoru žalobcu je celkom zrejmé, že pojem príslušenstvo je v tomto prípade potrebné vykladať v širšom zmysle, nie len ako príslušenstvo pohľadávky v zmysle súkromného práva. Príslušenstvom podľa § 138 ods. 2 ZKR je potrebné rozumieť všetky nároky, ktoré svoju existenciu odôvodňujú od prihlásenej pohľadávky (od istiny) a majú narastajúcu tendenciu v závislosti od času omeškania istiny. To znamená, že takýmto príslušenstvom sú nielen úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady súvisiace s uplatnením pohľadávky v zmysle súkromného práva, ale aj penále a pokuty vyrubované pre omeškanie plnenia istiny (dane, poistného, príspevkov) v zmysle verejného práva. Iný výklad by s poukazom na vyššie uvedený zmysel reštrukturalizácie (ako ozdravovacieho procesu podniku) ani nemohol byť akceptovaný. Skutočnosť, že reštrukturalizácia komplexne rieši staré dlhy dlžníka je jedným zo základných pilierov, na ktorých celý proces reštrukturalizácie stojí. Keby sme akceptovali, že dlžník je povinný ako prednostnú pohľadávku uhrádzať penále zo starých verejnoprávnych dlhov len preto, že verejnoprávny veriteľ penále vyrubil po začatí reštrukturalizačného konania, bol by ohrozený jednak účel reštrukturalizácie, jednak by došlo k diskriminácii postavenia veriteľov (sankcie za neplnenie verejnoprávnych dlhov by boli zvýhodnené oproti sankciám za neplnenie súkromnoprávnych dlhov). Rovnako by týmto bez právneho dôvodu došlo k zhoršeniu postavenia tých verejnoprávnych veriteľov, ktorí vo vzťahu k rovnaký deň splatného dlhu vyrubili penále skôr (pred začatím reštrukturalizačného konania) oproti tým, ktorí ich účelovo vyrubili neskôr (po začatí reštrukturalizačného konania), kedy skorší veritelia by penále vymáhať nemohli a neskorší mohli, nakoľko by išlo o prednostnú pohľadávku. Je zrejmé, že takýto záver by viedol k neodôvodnenej diskriminácii na právach veriteľov, ktorí majú mať v rámci reštrukturalizácie rovnaké postavenie. Veriteľ teda nemôže byť zvýhodňovaný len preto, že jeho pohľadávka je verejnoprávna, ani nemôže byť zvýhodňovaný len preto, že vyrubil penále neskôr ako iný verejnoprávny veriteľ. Vo všeobecnosti totiž platí zásada, že chránený je veriteľ, ktorý koná včas a nie veriteľ, ktorý koná neskoro. Keby sme pripustili tvrdenie žalovaného, že penále zo starého (prihlasovaného) dlhu vyrubené až po začatí reštrukturalizácie je možné od dlžníka vymáhať, zatiaľ čo penále vyrubené pred začatím reštrukturalizácie nie, popreli by sme zásadu bdelým patrí právo. Pri akceptácii názoru žalovaného by došlo navyše k situácii, kedy by Sociálna poisťovňa mohla vyrubovať penále v podstate donekonečna, čím by dlžníka priamo nútila uhradiť istinu aj napriek tomu, že táto podlieha režimu reštrukturalizácie. Aj preto Najvyšší súd judikoval, že režim vyrubovania sankcií za nesplnenie starých dlhov je potrebné podriadiť právnej úprave insolvenčných konaní, čiže zákonu č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V opačnom prípade by Je bez akýchkoľvek pochybností, že citované rozhodnutie je aplikovateľné na všetky sankcie vyrubované všetkými orgánmi verejnej moci, ktoré sankcie sa odvíjajú od nesplnenia peňažnej povinnosti dlžníka a narastajú podľa doby omeškania s ich plnením (úroky z omeškania, pokuty, penále). Je tak zrejmé, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zaoberajúce sa možnosťou vymáhať dodatočne vyrubených úrokov z omeškania za nesplnenie daňového dlhu je mutatis mutandis aplikovateľné aj na dodatočné vyrubenie penále za nezaplatenie
poistného, nakoľko právna situácia a úprava vzniku oboch druhov sankcií (daňových aj sociálnych) je v podstate rovnaká.
17. Záver vyplývajúci z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je tak aplikovateľný aj na situáciu riešenú na základe tejto žaloby, kedy Sociálna poisťovňa po povolení reštrukturalizácie vyrubila penále z neprednostných pohľadávok (čiže z pohľadávok, ktoré je potrebné prihlásiť do konania, nakoľko vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania - pred 06.05.2016). Takto vyrubené penále Sociálna poisťovňa následne vymáhala s rovnakým odôvodnením ako daňový úrad v citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu, a síce, že penále vzniklo až jeho predpísaním, teda po začatí reštrukturalizačného konania a má ísť preto o prednostnú pohľadávku. Najvyšší súd však jednoznačne judikoval, že na účely reštrukturalizácie (aj za účelom zachovania jej účelu) verejnoprávne sankcie vznikajú priebežne od momentu omeškania dlžníka a majú byť prihlásené spolu s hlavným záväzkom do reštrukturalizácie. Navyše akékoľvek sankcie vzniknuté z prihlasovaných hlavných pohľadávok (napríklad penále), ktoré vznikli po začatí reštrukturalizačného konania, sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR považujú momentom potvrdenia plánu súdom za odpustené. Uvedené aj podľa názoru Najvyššieho súdu korešponduje s výkladom § 138 ods. 2 ZKR. Vzhľadom na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu je preto nepochybné, že penále vyrubené rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2016 a č. XXXXXXXXXX zo dňa 02.06.2016 malo byť prihlásené do reštrukturalizácie žalobcu. Tým že Sociálna poisťovňa penále neprihlásila, zanikla v zmysle § 155 ods. 2 ZKR momentom potvrdenia reštrukturalizačného plánu žalobcu súdom vymáhateľnosť týchto pohľadávok voči žalobcovi. Keby aj penále vzniklo po začatí reštrukturalizačného konania, ide z pohľadu ZKR o sankciu, ktorá sa v zmysle § 138 ods. 2 ZKR potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom považuje za odpustenú. Vymáhanie penále od žalobcu je tak v rozpore so zákonom, kedy žalovaný v napadnutom Rozhodnutí ignoroval právne dôsledky úspešnej reštrukturalizácie žalobcu, vyplývajúce z ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej
18. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne vyjadrením doručeným súdu 25.04.2018, v ktorom navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
19. Žalovaná konštatuje, že postup pri vymáhaní pohľadávky na základe rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 v sume 38 855,99 EUR a rozhodnutia č. XXX- XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 v sume 154,48 EUR, spolu v sume 39 010,47 EUR ako spôsobilých exekučných titulov je správny a vymáhanie pohľadávky v konaní č. XXXXXXXXXXXXX má podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo začaté konanie vo veci vymáhania predmetnej pohľadávky. Žalovaná v celom rozsahu nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, tak ako je uvedené v odôvodnení žaloby. Žalovaná vychádzala pri začatí konania vo veci vymáhania pohľadávky z dostatočne a riadne zisteného skutkového a právneho stavu veci, podkladom ktorého sú spôsobilé exekučné tituly.
20. K dôvodom žalobcu na podanie žaloby, žalovaná uviedla, že podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť, nie možnosť predpísať penále každému platiteľovi poistného na sociálne poistenie, ktorý porušuje svoje zákonné odvodové povinnosti. Súčasne v tomto ustanovení je vyjadrený aj čas, kedy táto povinnosť Sociálnej poisťovni vzniká, a to dňom, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ale nie napr. dňom začatia reštrukturalizačného konania. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, nesplnenia v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č. 2R2/2016-113 zo dňa 29. 4. 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 86/2016 dňa 5. 5. 2016 začal reštrukturalizačné konanie voči žalobcovi. Následne Okresný súd Banská Bystrica
uznesením č. 2R/2/2016-117 zo dňa 19. 5. 016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 100/2016 dňa 25. 5. 2016 povolil reštrukturalizáciu žalobcu a uznesením č. 2R/2/2016-723 zo dňa 27. 2. 2017 zverejnením v Obchodnom vestníku dňa 6. 3. 2017, bol potvrdený reštrukturalizačný plán a ukončená reštrukturalizácia.
21. Právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Podľa právneho názoru žalovanej, penále upravené osobitným právnym predpisom, t. j. zákonom o sociálnom poistení, sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať penále žalobcovi aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov túto možnosť Sociálnej poisťovne nevylučuje. Do reštrukturalizácie sa prihlasujú tie pohľadávky, ktoré vznikli do jej začatia. Pohľadávky, ktoré sa do reštrukturalizácie neprihlasujú sú prednostné pohľadávky, t.j. pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizácie. Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania, ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Takéto pohľadávky sú totiž priebežne vyplácané správcom počas konkurzu alebo priamo dlžníkom počas reštrukturalizácie.
22. Predmetné penále vzniklo ako pohľadávka až po povolení reštrukturalizácie, a teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Podľa právneho názoru žalovanej nie je možné penále spájať s príslušenstvom pohľadávky, ani s peňažnými sankciami. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V súlade s uvedenou zákonnou dikciou, penále nie je príslušenstvom pohľadávky, ani sankciou za neplnenie povinností, ale samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Za peňažnú sankciu možno v pôsobnosti Sociálnej poisťovne považovať uloženie pokuty za porušenie povinnosti ustanovených v § 239 zákona o sociálnom poistení, pri ukladaní ktorej Sociálna poisťovňa má možnosť, nie povinnosť túto pokutu uložiť.
23. Argumentácia použitá v odôvodnení žalobcu vychádza iba z judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Sžf/2/2016, ktorý sa podľa názoru žalovanej vzťahuje výlučne na úrok z omeškania, ktorý bol v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina vo veci vyrubenia úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v stanovenej lehote splatnosti a nemožno ho použiť na predpisovanie penále podľa § 240 zákona o sociálnom poistení a jeho vymáhanie podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení.
24. Na podporu svojich tvrdení žalovaná poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 7 Sžso/36/2012 zo dňa 25. 9. 2012. ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. 5. 2012, v ktorom sa rieši otázka vzniku pohľadávky na penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v priebehu reštrukturalizačného konania . Žalovaná ďalej upriamuje pozornosť aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 393/2015-22 18. 8. 2015.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, žalovaná v celom rozsahu trvá na správnosti rozhodnutia o odvolaní proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávky č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 18. 1. 2018 z dôvodu, že neboli preukázané žalobcom uvádzané dôvody, a to nezákonnosť vymáhania pohľadávok, zánik vymáhateľnosti pohľadávok, penále podľa zákona o sociálnom poistení ako príslušenstvo pohľadávok, zvýhodňovanie veriteľa. Žalovaná má za to, že predmetné rozhodnutie je zákonné a správne a uplatnené dôvody na zrušenie uvedeného rozhodnutia v celom rozsahu neuznáva.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu k vyjadreniu žalovanej
26. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol argumentáciu použitú aj v samotnej žalobe opierajúcej sa o odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžf/2/2016.
27. Žalobca má za to , že zákony by mali byť interpretované vo vzájomnej súvislosti a spravidla v prospech účelu zákona, ktorý je vo vzťahu k riešenej situácii lex specialis. Je pritom nepochybné, že na účely reštrukturalizácie a jej následkov je zákon o konkurze a reštrukturalizácii lex specialis k zákonu o sociálnom poistení. Uvedené vyplýva tak z citovaného rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Sžf/2/2016, ako aj napríklad z Rozsudku NS SR zo dňa 28.06.2016, sp. zn. 9Sžso/84/2014. Tiež ustanovenie § 241 zákona o sociálnom poistení je možné aplikovať len vo vzájomnej súvislosti s ďalšími právnymi predpismi. V prejednávanom prípade je zákon o konkurze a reštrukturalizácii lex specialis voči zákonu o sociálnom poistení, ktorý predstavuje lex generalis."
28. Výklad podľa ktorého mala Sociálna poisťovňa predpísať penále po začatí reštrukturalizačného konania a takto predpísané penále prihlásiť spolu s omeškaným poistným do reštrukturalizácie, je jediný, ktorý zachováva účel reštrukturalizácie a zároveň vedie k spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi Sociálnou poisťovňou a dlžníkom. Koncept o tom, že predpísané penále zo starých dlhov má byť prednostnou pohľadávkou v reštrukturalizácii, je v úplnom rozpore s aktuálnou právnou úpravou procesu reštrukturalizácie, ako aj so záujmom zákonodarcu na zachovaní tých podnikov, ktorých prevádzku je možné komplexným zreštrukturalizovaním starých dlhov ozdraviť. K uvedenému sa v poslednej (k žalobe pripojenej) rozhodovacej činnosti prihlásil aj Najvyšší súd SR.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu
29. Žalovaná sa k podaniu žalobcu vyjadrila písomne podaním doručeným správnemu súdu dňa 21.6.2018, v ktorom uviedla, že Sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať penále žalobcovi aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov túto možnosť Sociálnej poisťovne nevylučuje. Ak by zákonodarca chcel účel reštrukturalizácie chápať a upraviť inak. a to tak, ako sa uvádza vo vyjadrení žalobcu, určite by túto skutočnosť vyjadril tak, ako to vysvetľuje žalobca.
30. K námietke časovej aktualizácie rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaná uvádza, že predmetných päť rozhodnutí označených žalovanou vo svojom vyjadrení boli vydané v čase od 25. 9. 2012 do 28. 6. 2016 a všetky riešia priamo otázku vzniku pohľadávky na penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v priebehu reštrukturalizačného konania so záverom, že penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým. Aktuálnejšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukazuje žalobca vo svojom vyjadrení bolo vydané v roku 2017 a týka sa vyrubenia úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v stanovenej lehote splatnosti. Na základe uvedeného žalovaná považuje predmetnú námietku súvisiacu a poukazujúcu na neaktuálnosťou rozhodnutí uvádzaných vo svojom vyjadrení žalovanou za nedôvodnú a spochybňujúcu tiež správnosť rozhodovania Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uvedenej veci.
31. Žalovaná má jednoznačne a preukázateľne za to, že jej postup pri vymáhaní pri vymáhaní predmetnej pohľadávky je zákonný a správny a uplatnené dôvody na zrušenie uvedeného rozhodnutia v celom rozsahu neuznáva. Na základe vyššie uvedených dôvodov, žalovaná navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
IV.
Posúdene podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
33. Podľa § 5 ods. 2 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
34. Podľa § 5 ods. 3 SSP pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
35. Podľa § 5 ods. 4 SSP správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
38. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
39. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.
40. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
41. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
42. Podľa § 199 ods. 3 „SSP“ ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
43. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
44. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
45. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
46. Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.
48. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.
49. Pri vyhodnotení závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovanej a vo vzťahu k obsahu pripojeného administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a iba na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvedie argumentáciu k žalobným dôvodom. Zákon o sociálnom poistení neumožňuje pri rozhodovaní o dávkach prihliadnuť na iné ako v tomto zákone ustanovené okolnosti.
50. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad predpísala právnemu predchodcovi žalobcu, F., a. s. XX. XXX XX S. U. ako zamestnávateľovi rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 5. 8. 2016 za obdobie apríl 2016 až jún 2016 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 4 630,86 EUR. po čiastočnej úhrade v sume 3 087,24 EUR, so zostatkom 1 543,62 EUR. rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 za obdobie január 2016 až marec 2016 penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 154,48 EUR a rozhodnutím č. XXX-XXXXXXXXXX- GCXX/XX zo dňa 2. 6. 2016 za obdobie február 2013 až december 2015 penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 38 855,99 EUR, spolu v celkovej sume 43 641,33 EUR. po čiastočnej úhrade so zostatkom 40 554,09 EUR. Žalobca pohľadávky neuhradil ani v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote nepodal odvolanie, preto sa predmetné rozhodnutia stali právoplatnými a vykonateľnými, a to rozhodnutie č. 700-XXXXXXXXXX-GCXX/XX dňa 27. 8. 2016 a rozhodnutie č. XXX-XXX XXXXXXX- L a rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX dňa 22. 6. 2016. Na základe uvedenej skutočnosti správny orgán 1. stupňa začal dňa 30. 11. 2017 konanie vo veci vymáhania pohľadávky voči žalobcovi na vymoženie pohľadávky v celkovej sume 40 554,09 EUR. Následne správny orgán 1. stupňa dňa 5. 12. 2017 zaslal žalobcovi upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXX prikázaním pohľadávky z účtu vedeného v banke alebo pobočke zahraničnej banky s výzvou, aby predmetnú pohľadávku zaplatil na účet oprávnenej do ôsmich dní od doručenia predmetného upovedomenia. Žalobca predmetnú pohľadávku nezaplatil a voči upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 15. 12. 2017. Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 218 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutím zo dňa 18. 1. 2018 č. k. XXXXXXXXXXXXX odvolanie žalobcu zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila s odôvodnením, že pohľadávky, ktoré sú predmetom vymáhania, vznikli počas reštrukturalizačného konania, ktoré začal Okresný súd Banská Bystrica uznesením 2R/2/2016 zo dňa 29. 4. 2016 a tieto sa v súlade s § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou a nepôsobia na ne účinky začatého reštrukturalizačného konania a súčasne penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny, vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. V čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu predmetné penále ako pohľadávka neexistovalo. Pohľadávka na penále nebola súčasťou reštrukturalizačného plánu a preto sa účinky reštrukturalizačného plánu na tieto pohľadávky nevzťahujú. Na základe uvedených skutočností žalovaná konštatovala, že vymáhanie pohľadávky začalo v súlade s § 178 ods. 1 písm. a) bod 20 a § 225c zákona o sociálnom poistení a upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok č. XXXXXXXXXXXXXX
bolo vydané v súlade s § 225j ods. 7 zákona o sociálnom poistení, teda v súlade so skutkovým a právnym stavom veci.
51. Správny súd sa ďalej v odôvodnení rozsudku považuje za potrebné pre uplatnenie práva na spravodlivý proces vyjadriť k jednotlivým podstatným žalobným námietkam žalobcu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR vyplýva, že úlohou súdu nie je argumentovať ku každej žalobcom vznesenej žalobnej námietke, ale vysporiadať sa s tými, ktoré sú pre konanie podstatnými.
52. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 <http:// merit.slv.cz/2Szo/24/2013> z 18.06.2014 uviedol, že súčasťou základného práva účastníka na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo „na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“. Zároveň uviedol, že všeobecný súd „nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“. Následne uviedol, že rozhodnutie musí „obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky“. Najvyšší súd Slovenskej republiky rovnako uviedol: „Túto požiadavku zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uvádza: „ právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ (napr. Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil III/1997). Ďalej Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 2 Sžo/24/2013 <http://merit.slv.cz/2Szo/24/2013> z18.06.2014 uviedol: „Európsky súd pre ľudské práva, ale zároveň pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9.decembra 1994, Annuaire, séria Ač. 303 Aač. 303 B).
53. K námietkam žalobcu týkajúcej sa nezákonnosti vymáhania pohľadávok v dôsledku úspešne ukončenej reštrukturalizácie žalobcu s poukazom na to, že penále ako sankcia majú byť predpísané ku dňu začatia reštrukturalizačného konania a prihlásené do reštrukturalizácie, inak sa stanú voči dlžníkovi nevymáhateľnými sa správny súd stotožnil s právnym názorom žalovanej, že v súlade s ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva povinnosť, nie možnosť predpísať penále každému platiteľovi poistného na sociálne poistenie, ktorý porušuje svoje zákonné odvodové povinnosti. Penále je základným, zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia zákonnej odvodovej povinnosti, t. j. jej nesplnenia včas, nesplnenia v správnej výške alebo nesplnenia vôbec. Právo Sociálnej poisťovne vymáhať predpísané penále vzniká na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Pred predpísaním penále neexistuje žiadna povinnosť, ktorú by mohol účastník konania plniť a Sociálna poisťovňa nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by si mohla voči účastníkovi konania uplatňovať. Správny je názor žalovanej, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t. j. zákonom o sociálnom poistení, sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Preto vyhodnotil súd uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.
54. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa zániku vymáhateľnosti pohľadávok, pretože po vydaní exekučných titulov bol potvrdený reštrukturalizačný plán dňa 6. 3. 2017, v dôsledku čoho, podľa žalobcu, zanikla vymáhateľnosť pohľadávok, pretože neboli riadne a včas prihlásené do reštrukturalizácie a súčasne zaniklo príslušenstvo pohľadávok, na ktoré vznikol veriteľom nárok po začatí reštrukturalizačného konania, správny súd uvádza, že Sociálna poisťovňa bola oprávnená predpísať penále žalobcovi aj po začatí reštrukturalizačného konania, pretože, predmetné penále vzniklo ako pohľadávka až po povolení reštrukturalizácie, a teda s poukazom na uvedenú skutočnosť ide o prednostnú pohľadávku, na ktorú v súlade s ustanovením § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňa do reštrukturalizačného plánu. Podľa názoru súdu sa s uvedeným správne orgány dôsledne vysporiadali ak vyslovili záver, že nie je možné penále spájať s príslušenstvom pohľadávky, ani s peňažnými sankciami. V zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V súlade s uvedenou zákonnou dikciou, penále nie je príslušenstvom pohľadávky, ani sankciou za neplnenie povinností, ale samostatnou pohľadávkou, ktorú predstavuje nesplnenie zákonnej povinnosti. Preto správny súd považuje uvedenú námietku za nedôvodnú.
55. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžf/2/2016, je potrebné uviesť, že uvedené rozhodnutie sa vzťahuje výlučne na úrok z omeškania, ktorý bol v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového úradu Žilina vo veci vyrubenia úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v stanovenej lehote splatnosti a nemožno ho použiť na predpisovanie penále podľa § 240 zákona o sociálnom poistení a jeho vymáhanie podľa štvrtej časti zákona o sociálnom poistení.
56. K otázke vzniku pohľadávky na penále vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity v priebehu reštrukturalizačného konania vyjadril svoj názor v rozsudku Najvyšší súd Slovenskej republiky č.k. 7 Sžso/36/2012 zo dňa 25. 9. 2012, že penále vyúčtované podľa zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je ani záväzkom akcesorickým. Nárok na penále nevzniká priamo zo zákona, ale porušením stanovených povinností vzniká Sociálnej poisťovni povinnosť predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
57. Správny súd poukazuje aj na právny názor v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 393/2015-22 , zo dňa 18. 8. 2015, ktorým riešil sťažnosť vo veci namietaného porušenia základného práva sťažovateľa zaručeného Ústavou Slovenskej republiky v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky e. 9 Sžso/36/2012 zo dňa 18. 12. 2013. Predmetné porušenie práva, podľa sťažovateľa, súviselo s predpísaním penále z dlžnej sumy poistného podľa zákona o sociálnom poistení a reštrukturalizáciou, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní uprednostnil predpisy verejného práva pred inými zákonmi, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania pred súdmi. Ten vo svojom vyjadrení pre Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci sp. zn. 4 Sžso 5/2011 zo dňa 28. 6. 2012, podľa ktorého pohľadávka na penále vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o jeho predpísaní. Rovnako Ústavný súd Slovenskej republiky dal do pozornosti aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžso 10/2013 zo dňa 28. 4. 2014, kde bol predmetom sporu stret pohľadávky na penále podľa zákona o sociálnom poistení a reštrukturalizačného konania, zo záveru ktorého vyplýva, že kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Vychádzajúc z uvedených skutočností Ústavný súd Slovenskej republiky námietku porušenia základného práva zaručeného Ústavou Slovenskej republiky rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považuje za celkom nedôvodnú, nemajúcu nijaký relevantný podklad. Nezistil žiadnu možnosť porušenia základného práva alebo slobody a sťažnosť vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju odmietol.
58. Krajský súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery správnych orgánov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal. S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie žalovanej, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i napadnuté rozhodnutie.
59. Správny súd mal preukázané, že pri svojom rozhodovaní zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti, pričom dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je vecne správne, a preto žalobu zamietol. Rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý má oporu v administratívnom spise, zo správneho právneho posúdenia, pričom žalovaná sa tiež jasne a zrozumiteľne vysporiadala s jednotlivými odvolacími dôvodmi, ktoré žalobca uplatnil. Z uvedených dôvodov nebolo možné žalobe priznať úspech. Preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
60. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p., podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
61. V konaní úspešnému žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.