Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-76-2018.pdf
PDF · 102.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Q.. Q. Y., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W., K. T.. Q.. W. Č.. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 17, proti žalovaným X. Q. U., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W., K. T.. K. Č.. X, X. S. U., K.. XX.XX.XXXX, O. B. O., K. T.. E. Č.. XXX/XX, X. Q.. A. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W., K. T.. W. Z. Č.. XXX/X, X. H.. O. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. O., K. T.. V. V. Č.. XX, X. Q.. Q. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. O., K. T.. V. V. Č.. XX U. X. V.. B. J., K.. XX.XX.XXXX, O. B. W., K. T.. Z. Č.. X, právne zastúpeným JUDr. Stanislavom Súletym, advokátom, so sídlom v Bardejove, na Nám. SNP č. 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaniach žalobkyne a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 23.03.2018 č.k. 3C/241/2005 - 2934 takto
rozhodol:
Mení rozsudok tak, že podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v 1., 2., 3.,4., 5. a 6. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX kat. úz. O. ako parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. O. ako parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 zrušuje a vyporiadava tak, že do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade prikazuje nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. O. ako parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele č. XXXX a nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. O. ako parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 a to žalovanému v 1. rade v rozsahu XX/XX -in, žalovanému v 2. rade v rozsahu X/XX -in, žalovanej v 3. rade v rozsahu XX/XX -in, žalovanému v 4. rade v rozsahu XX/XX-in, žalovanej v 5. rade v rozsahu XX/ XX -in a žalovanej v 6. rade v rozsahu XX/XX-in.
Žalovaný v 4. rade je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 3.725,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná v 5. rade je povinná zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 3.725,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaným v 1., 2., 3., 4., 5. a 6. rade sa nepriznáva náhrada trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, kat. úz. O. ako rodinný dom súpisné č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX a parcela č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. O. ako parcela č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2 tak, že podiel
žalobkyne vo výške 5/30 -tin na nehnuteľnostiach zapísaných na J. Č.. XXXX pod B1, kat. úz. O. a podiel žalobkyne vo výške 1/6 -tiny na nehnuteľnosti zapísanej na LV Č.. XXXX V. O., S.. Ú.. O. prikázal do podielového spoluvlastníctva žalovaného v 4. rade vo výške 1/12 -tiny a žalovanej v 5. rade vo výške 1/12 -tiny. Žalovaných v 4. a 5. rade zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu po 3.725 Eur. Ďalej vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na J. Č.. XXXX a na J. Č.. XXXX S.. Ú.. O.. Žalovaní cestou právneho zástupcu podaním doručeným súdu dňa 23.01.2017 predložili v zmysle ustanovenia § 209 Civilného sporového poriadku znalecký posudok vypracovaný znalcom H.. Q. Š. a vzájomne navrhli podiel žalobkyne vo veľkosti 1/6 -tiny prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 4. a 5. rade, každému po 1/12 -tine s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 3.725 Eur žalovaným v 4. rade a sumu 3.725 Eur zo strany žalovanej v 5. rade.
3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 05.04.2017 č.k. 3C 241/2005 - 2781 bola žaloba ako aj vzájomná žaloba zamietnutá a žiadnej zo strán sa právo na náhradu trov konania nepriznávalo. Tento rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.11.2017 č.k. 7Co 81/2017-2837. Odvolací súd uložil prvoinštančnému súdu povinnosť pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva niektorým zo spôsobov upravených v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, aby pri úvahách o účelnom využití veci v rámci rozhodovania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa prihliadalo najmä k odkázanosti jednotlivých účastníkov na bývanie, na doterajší rozsah a spôsob užívania veci spoluvlastníkmi, na znášanie nákladov spojených s opravou a údržbou nehnuteľnosti, ako aj ku schopnostiam jednotlivých účastníkov vyplatiť ostatným účastníkom primeranú náhradu.
4. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2008 vypracovaného znalcom Ing. B. Z. vyplynulo, že reálna deľba nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. O. ako rodinný dom súpisné č. XXXX a parcela č. XXXX medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov nie je možná. Znalec sa v tomto posudku vyjadril aj k možnosti reálnej deľby nehnuteľnosti a to parcely č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. O.. Podľa znalca reálna deľba nehnuteľnosti pri zohľadnení jestvujúcich spoluvlastníckych podielov je síce možná, avšak vhodnosť takéhoto rozdelenia je problematická, nakoľko prípadným rozdelením vzniknuté časti s ohľadom na svoju veľkosť by poskytovali len obmedzenú možnosť využitia so zohľadnením nutnosti zriadenia vecných bremien vzhľadom na inžinierske siete prechádzajúce cez pozemok pre rodinný dom súpisné č. XXXX. Navyše prípadným rozdelením by došlo k výraznému zníženiu hodnoty rodinného domu s prísl.
5. Zo znaleckého posudku č. X/XXXX znalca Ing. Q. Š. vyplynulo, že všeobecná hodnota sporných nehnuteľností predstavuje celkovo sumu 44.700 Eur.
6. Podľa ustanovenia § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
7. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
8. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie, riadiac sa pokynom odvolacieho súdu vyslovenom v jeho zrušujúcom uznesení, pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri úvahách o účelnom využití veci prihliadol aj k odkázanosti žalovaných v 4. a 5. rade po skončení vysokoškolského štúdia k vyriešeniu bytovej otázky, k zachovaniu ostatných podielov žalovaných na predmetných nehnuteľnostiach a snahu ostatných žalovaných naďalej užívať rodinné dedičstvo. Taktiež prihliadol na tú skutočnosť, že žalobkyňa
posledné dva roky nehnuteľnosti neužíva, má zabezpečené iné bývanie mimo Mesta O., ako aj na schopnosti jednotlivých účastníkov vyplatiť ostatným účastníkom primeranú náhradu, pričom je finančne jednoduchšie žalovaným v 4. a 5. rade vyplatiť 1/6-tinový podiel žalobkyne na sporných nehnuteľnostiach.
9. Súd prvej inštancie preto zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam tak, že podiel žalobkyne vo výške 5/30 -tin na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. O. a podiel žalobkyne vo výške 1/6 -tiny na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. O. prikázal za primeranú náhradu do podielového spoluvlastníctva žalovaných v 4. a 5. rade s povinnosťou vyplatiť žalobkyni sumu 3.725 Eur zo strany žalovaného v 4. rade a sumu 3.725 Eur zo strany žalovanej v 5. rade.
10. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobkyňa a žalovaní.
11. Žalobkyňa navrhla rozsudok zmeniť tak, aby sporné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatenia primeranej náhrady ostatným podielovým spoluvlastníkom. Ako dôvod uviedla, že výrok napadnutého rozsudku je zmätočný, pretože súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam a vyporiadal ho iba čiastočne vo vzťahu k jej spoluvlastníckemu podielu. Prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalovaným v 4. a 5. rade bolo odôvodnené úplne zarážajúco a absurdne tým, že sa prihliadalo k odkázanosti týchto žalovaných na vyriešenie bytovej otázky po skončení vysokoškolského štúdia. Toto odôvodnenie je nielen absurdné, ale je výsmechom justície a zdravého rozumu. Je preto zvedavá, akým spôsobom sa vyriešila žalovaným v 4. a 5. rade bytová otázka po skončení vysokoškolského štúdia, ktoré ukončili približne pred 7 až 8 rokmi tým, že sa spoluvlastnícky podiel každého z nich navýšil o polovicu jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaný v 4. rade podľa jej vedomostí pracuje v Košiciach a žalovaná v 5. rade v Bratislave. Ani jeden z nich nedochádza do práce z miesta svojho trvalého bydliska v Bardejove do miesta svojho pracoviska. Preto argumentácia o vyriešení ich bytovej otázky a ich odkázanosti na sporný rodinný dom je nepochopiteľná. Okrem toho sporná nehnuteľnosť v súčasnosti je v takom stave, že sa nedá riadne užívať, čo bolo zapríčinené úmyselným konaním všetkých podielových spoluvlastníkov na strane žalovaných, ktorí ju takýmto spôsobom dostali z domu preč. Čo sa týka ostatných spoluvlastníkov, žalovaná v 6. rade býva v rodinnom dome pri Košiciach v Obci W. a žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú starobní dôchodcovia a bývajú vo vlastných rodinných domoch a bytoch. Jediným, kto je odkázaný na bývanie v dome je žalobkyňa. Je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti a od roku 2005 sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a po celý čas trvania sporu až do roku 2016 v rodinnom dome bývala. Tvrdenie žalovaných, podľa ktorého náklady spojené s údržbou nehnuteľnosti do roku 2009 hradila Mgr. I. Q., pričom žalobkyňa sa odmietala spolupodieľať na ich úhrade, je ničím nepodložená účelová lož. Po celý čas sa podieľala na všetkých nákladoch spojených s údržbou a škody spôsobené spoluvlastníkmi hradila firme, ktorá vykonala nevyhnutné práce, sama, o čom doklady predložila prvoinštančnému súdu už v minulosti. Pôvodne pani Q. brala od nej peniaze stále v hotovosti, kým ju brat na tieto jej spôsoby neupozornil, a preto aby mala doklad o platení, začala jej peniaze posielať poštou. Vtedy jej ich pani Q. vracala poštou späť. Čo sa týka udržiavania domu zo strany žalovaných, tak ho udržiavali iba v takom rozsahu, ak sa za údržbu považuje napr. odpájanie domu od energií a úmyselné opakované vytopenie vodou spojené s inými schválnosťami. Žalobkyňa dávala dom pripájať aj na elektrinu a na plyn sama na vlastné náklady, o čom opakovane predkladala listinné dôkazy. Žalovaní jej nikdy nedali súhlas na vykonanie prác spojených s údržbou a opravou domu, aj keď to chcela urobiť na vlastné náklady. Písomné dôkazy o týchto tvrdeniach sa v spise nachádzajú. Práve týmto svojim správaním a nesúhlasom s opravami dostali žalovaní dom do stavu nespôsobilého na užívanie a bývanie, postarali sa o odpojenie domu od vody, o zrušenie zmluvy na dodávku vody a znemožnili jej tým nielen užívanie domu, ale zmarili aj opravu a celkovú rekonštrukciu domu, ktorú mala zmluvne pripravenú s dodávateľskou firmou. Sami žalovaní nič neurobili pre odstránenie škôd okrem toho, že pán U. uzamykal elektrickú rozvodnú skriňu, aby nemohla žalobkyňa používať elektrinu a nemohla užívať či opravovať dom. Samozrejme, že svoje podozrenie o vytopení domu oznámila orgánom činným v trestnom konaní, avšak celá vec sa uzavrela s tým, že je páchateľ neznámy. Toto je zrejme podľa žalovaných násilnícke chovanie z jej strany. Žalobkyňa dom nevytopila, nakoľko v ňom potrebovala bývať. Napokon nie ona fyzicky napadla p. U., ale on atakoval ju. Samozrejme, že sa po takých skutkoch a útokoch obracala na políciu. Správanie žalovaných za celé predchádzajúce obdobie jej spôsobovalo stresy a pripravilo ju o zdravie. Nie je to prvýkrát, čo sa z domu musela odsťahovať. Tvrdenia žalovaných sú zarážajúce predovšetkým vzhľadom na to, že v dome sa nedá bývať pre jeho zlý stav, pričom žalovaní nesúhlasia s akoukoľvek opravou až do skončenia súdu, čo aj spoločne písomne potvrdili. Sami opravy
nevykonávajú a ani vykonávať nemienia. Žalovaní totiž nehnuteľnosti reálne nepotrebujú a už samotný fakt, že sa zaoberajú lukratívnosťou a hodnotou nehnuteľnosti a nezaoberajú sa potrebou a nutnosťou rekonštrukcie, svedčí o ich úmysle dom predať čo všetci spoločne potvrdili písomne v žalobe v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/117/2004. Žalovaní reálne nehnuteľnosti nepotrebujú pre seba a ich prístup to len potvrdzuje a vylučuje ich citový vzťah k nehnuteľnostiam, čo už odôvodnila vo svojich posledných stanoviskách.
12. Žalovaní napadli len výrok o trovách konania a požadovali rozsudok zmeniť tak, aby žalovaným bolo priznané právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázali na to, že rozhodnutie o náhrade trov vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Stručné odôvodnenie prvoinštančného súdu, že strany sporu sú v príbuzenskom pomere, nezakladá dostatočný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Na možnosť aplikácie ustanovenia § 257 CSP je nutné kumulatívne splnenie podmienok dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, čo v prejednávanej veci absentuje. Žalovaní sa už po 15 ročnom súdnom spore so žalobkyňou necítia byť v príbuzenskom pomere a v súdnej praxi nejde o nič výnimočné, ak sa súdia príbuzní. Súdne spory príbuzných nemožno považovať za niečo výnimočné, ani zvláštne. Skôr sa z hľadiska právneho jedná o bežné spory. Rozhodnutie o trovách konania by nemalo nepriaznivo zasiahnuť do majetkovej sféry úspešnej strany, bez toho, aby sa súd touto majetkovou sférou akokoľvek zaoberal. V tomto konkrétnom prípade sa neprihliadalo na to, že žalovaní sú zaviazaní k náhrade žalobkyni za jej spoluvlastnícky podiel v celkovej výške 7.450 Eur a takisto sú nútení nehnuteľnosť v dezolátnom stave kompletne rekonštruovať. Žalovaní nevidia žiaden dôvod, prečo by mali uhrádzať trovy konania, keďže žalobu nepodali a teda toto dlhotrvajúce konanie nezapríčinili a nezapríčinili ani podanie žaloby, o zmier so žalovanou sa v úvode konania bezúspešne pokúsili oni sami, plnili si svoje procesné povinnosti a v konečnom dôsledku mali plný úspech vo veci.
13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolania strán sporu nie sú opodstatnené, aj keď so spôsobom ako súd prvej inštancie pristúpil k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva nie je možné sa stotožniť.
14. Vo veci, s výnimkou spôsobu akým došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
15. V prejednávanej veci, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ustanovenia § 141 Občianskeho zákonníka. V dôsledku neexistencie dohody bolo potrebné zrušiť spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
16. V danom prípade rozdelenie veci podľa výšky podielov medzi spoluvlastníkov nie je možné, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. XX/XXXX zo dňa 16.10.2008 vypracovaného znalcom Ing. B. Z.. Tento znalec vylúčil možnosť reálnej deľby nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. O. ako rodinný dom súpisné č. XXXX a parcela č. XXXX. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. O. ako parcela č. XXXX, túto síce označil za reálne deliteľnú, avšak zároveň poukázal na nevhodnosť takéhoto rozdelenia, nakoľko rozdelením vzniknuté časti by vzhľadom na svoju veľkosť poskytovali len obmedzenú možnosť využitia. V tejto súvislosti poukázal na nevyhnutnosť zriadenia vecných bremien k tejto nehnuteľnosti, nakoľko cez ňu prechádzajú inžinierske siete pre rodinný dom súpisné č. XXXX, ktorého hodnota by sa prípadným rozdelením výrazne znížila.
17. Za takejto situácie prichádza do úvahy ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
18. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Nikoho totiž nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli. Zo všetkých podielových spoluvlastníkov je to jedine iba žalobkyňa, ktorá nie je ochotná zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Žalovaní v spoluvlastníckom vzťahu zotrvať chcú a to v snahe i naďalej užívať spoločné rodinné dedičstvo, pričom medzi nimi rozpory ohľadne ďalšieho užívania nehnuteľnosti nie sú. Súd, ktorý je povinný postupovať podľa zákonom ustanoveného poradia, nie je síce viazaný návrhmi, ani vzájomnými návrhmi strán sporu, pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva, avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Ak prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda reálne rozdelenie vecí medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, tak ako v tomto prípade, neprichádza do úvahy, je potrebné aplikovať druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Žalovaným patrí rozhodujúca väčšina spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam a v spoluvlastníckom vzťahu chcú zotrvať i naďalej. Za takejto situácie je preto celkom prirodzené a logické, aby v tomto spoluvlastníckom vzťahu zotrvali i naďalej.
19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva síce správne akceptoval vôľu žalovaných ako väčšinových spoluvlastníkov zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, avšak spôsob, akým po zrušení spoluvlastníctva rozhodol o vyporiadaní spoluvlastníctva iba vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu žalobkyne nebol správny. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vykonanie vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec, resp. veci patriace do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov alebo jedného z nich k tejto veci, či veciam. Toto pochybenie bolo potrebné odstrániť tým, že po zrušení podielového spoluvlastníctva sa muselo vykonať vyporiadanie nielen k spoluvlastníckym podielom žalobkyne, ale ku všetkým nehnuteľnostiam tvoriacim predmet spoluvlastníctva, nakoľko po zrušení a vyporiadaní pôvodného podielového spoluvlastníctva dochádza k vzniku spoluvlastníctva nového.
20. Právne bezvýznamná je argumentácia žalobkyne o absurdnosti prihliadať v konaní na odkázanosť žalovaných v 4. a 5. rade na bývanie v súvislosti s ukončením vysokoškolského štúdia približne pred 7 až 8 rokmi. Konanie prebieha od roku 2005, pričom k ukončeniu vysokoškolského štúdia žalovanými v 4. a 5. rade bez akýchkoľvek pochybností došlo v jeho priebehu. Rovnako skutočnosť, že žalovaní vo 4. a 5. rade pracujú mimo Mesta O., neznamená, aby si svoju bytovú otázku nemohli riešiť a vyriešiť i v tomto meste. V súčasnosti nie je ničím výnimočným dochádzať za prácou z miesta bydliska nielen do rôznych častí Slovenska, ale aj ostatných krajín. Navyše rodinný dom tvoriaci predmet konania, vzhľadom na jeho zlý technický stav, už dlhšiu dobu nie je nikým užívaný.
21. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne o nevhodnom správaní sa žalovaných, toto nebolo ničím právne významným preukázané, nakoľko ide o vzájomne si odporujúce tvrdenia strán sporu.
22. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 388 CSP rozsudok zmenil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
23. Zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných v 4. a 5. rade zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu po 3.725 Eur. Len žalovaným v 4. a 5. rade, v porovnaní s predchádzajúcim stavom, sa zväčšili ich pôvodné spoluvlastnícke podiely o 1/2 -vicu spoluvlastníckeho podielu pôvodne patriaceho žalobkyni. Spoluvlastnícky podiel žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam predstavoval 1/6 -tinu a vzhľadom na všeobecnú hodnotu všetkých nehnuteľností vyčíslenú znalcom Ing. Q. Š. na sumu 44.700 Eur, hodnota spoluvlastníckeho podielu žalobkyne predstavovala sumu 7.450 Eur. Na zaplatenie tejto čiastky boli zaviazaní žalovaní v 4. a 5. rade rovným dielom po 3.725 Eur.
24. O trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania sa rozhodlo podľa ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
25. Dôvody hodné osobitného zreteľa umožňujúce výnimočné nepriznanie náhrady trov konania inak v konaní úspešným žalovaným je potrebné vidieť v príbuzenských vzťahoch strán sporu, ako aj v tom, že predmetom konania bol majetok pôvodne patriaci ich právnym predchodcom. Okrem toho, vzhľadom na napäté až nenávistné vzťahy medzi stranami sporu, nebolo by vhodné ešte viac vyostrovať situáciu priznaním náhrady trov konania žalovaným, ktorých výška vzhľadom na 13 rokov trvajúci spor by zrejme presahovala sumu priznanú žalobkyni za účelom vyrovnania jej spoluvlastníckeho podielu. Navyše Občiansky zákonník v ustanovení § 141 pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva preferuje dohodu spoluvlastníkov. Žalobkyňa a ani žalovaní neboli schopní, či už pred alebo počas dlhotrvajúceho sporu, nájsť spoločné riešenie týkajúce sa ich podielového spoluvlastníctva. Nedostatok vôle riešiť vec mimosúdne v tomto konkrétnom prípade nemožno pripísať iba na ťarchu žalobkyne.
26. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).