Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_27CoP-48-2018.pdf
PDF · 92.41 KB
Case nature
Area
Subarea
27CoP/48/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a členiek senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloletú G., dieťa rodičov: K. a otca U., o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti, na odvolanie matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. apríla 2018, č. k. 13P/39/2017-259, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zmenil rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.02.2014 č. k. 4P/55/2012-109 v časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. tak, že zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017, ktorú je povinný platiť matke do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje, výrokom II. zameškané výživné otca na maloletú G. za obdobie od 01.09.2017 do 30.04.2018 vyčíslené sumou 800 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia s tým, že nezaplatením jednej splátky riadne a včas sa stane splatný celý dlh. Výrokom III. súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu v znení, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G. v čase svojich návštev na I. v rozsahu 3 hodiny v jeden deň za prítomnosti matky v meste N. s tým, že sa zaväzuje návštevu maloletej matke oznámiť 7 dní vopred pred uskutočnením stretnutia a matka sa zaväzuje otca raz mesačne na e-mail otca a@b.c <mailto:a@b.c> k poslednému dňu toho ktorého mesiaca informovať o všetkých podstatných skutočnostiach, týkajúcich sa maloletej G., a to najmä o jej zdravotnom stave a školských výsledkoch. Výrokom IV. žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 52 CMP. Súd prvej inštancie rozhodol na základe vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že vzhľadom na uplynutie 4 rokov od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene pomerov tak z objektívnych, ako aj subjektívnych dôvodov, a to na strane maloletej ako aj na strane otca a matky. Dôvodil, že zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného nastala na strane maloletej, ktorá navštevuje predškolskú prípravu, nakoľko jej bol povolený odklad od povinnej školskej dochádzky, vzrástli jej náklady na potreby do škôlky, stravu, oblečenie, mimoškolské aktivity ako tanečný krúžok a jazdecký krúžok. Konštatoval, že matke od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti vzrástol príjem, nakoľko v čase úpravy poberala len rodičovský príspevok a v súčasnosti je zamestnaná, pričom je nútená meniť často zamestnávateľov pre častú chorobnosť maloletej, no zvýšili sa jej výdavky na bývanie, keďže žije s maloletou v prenajatom byte, ktorý síce patrí jej matke, no musela si ho prerobiť, aby bol užívania schopný. Otec od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pracuje naďalej vo C. D.,
no vzrástol mu priemerný mesačný príjem na sumu 1470,62 libier (cca 1691,21 eura). Výdavky má spojené len so zabezpečením výdavkov na bývanie, stravu, dane, elektrinu, plyn, vodu, miestnu daň, cestovné v celkovej výške cca 1000 libier. Pri zvyšovaní výživného súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma, neprejavuje skutočný záujem o maloletú a že otec nad súdom stanovenú vyživovaciu povinnosť ničím neprispel na zvýšené výdavky spojené napríklad so zlým zdravotným stavom maloletej. Otec maloletej síce uzavrel s matkou rodičovskú dohodu o povinnosti matky informovať otca o podstatných veciach týkajúcich sa maloletej G. raz do mesiaca emailom a úprave stretávania sa otca s maloletou G. v čase, keď bude na I., no súd prvej inštancie považoval toto správanie otca za formálne a účelové, bez skutočného záujmu otca o maloletú. Vzhľadom na uvedené považoval zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú G. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2017 za odôvodnené, vzhľadom na objektívne potreby maloletej na jednej strane a príjmové a majetkové pomery otca na druhej strane. O zameškanom výživnom rozhodol za obdobie od účinnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú od 01.09.2017 do 30.04.2018, ktoré predstavuje sumu 800 eur (8 x (250 - 150) = 800 eur), ktorú sumu otcovi povolil zaplatiť v splátkach v sume 50 eur mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov mimosporového konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, a to vo výroku, ktorým bolo určené zameškané výživné otca na maloletú, ktoré súd prvej inštancie povolil otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 50 eur mesačne spolu s bežným výživným. Navrhovala zameškané výživné otcom vyplatiť jednorazovo. Matka svoje odvolanie smerovala aj voči výroku, ktorým bola zvýšená otcova vyživovacia povinnosť a tento navrhovala doplniť tak, že výživné bude otec povinný zaplatiť vždy do 11. dňa v mesiaci.
3. Výrok, ktorým bola zvýšená vyživovacia povinnosť a výrok, ktorým bolo určené zameškané výživné odvolaním napadol aj otec maloletej. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že matka počas jednotlivých pojednávaní a vykonanom dokazovaní nepreukázala kompletné výdavky na maloletú, ktoré uvádzala vo svojom návrhu na zvýšenie výživného. Mal za to, že matka nepredložila ani jeden relevantný doklad, z ktorého by bolo zrejmé, že platí nájom za byt 190 eur mesačne. Taktiež neboli zdokladované spotrebné úvery potrebné na rekonštrukciu bývania, ktoré si matka zobrala od decembra 2017 do marca 2018. Ďalej namietal, že matka nezdokladovala využívanie služieb opatrovateľky, rovnako nepredložila ani doklady o kúpe liekov bez predpisu, oblečenia a topánok pre maloletú. Vyjadril názor, že matka svojim životným štandardom nedokáže riadne hospodáriť s peniazmi a tento deficit si kompenzuje podaným návrhom na zvýšenie výživného, čo však nie je v záujme maloletej, ale pre svoje osobné blaho. Čo sa týka určenia sumy zameškaného výživného za obdobie od 01.09.2017 uviedol, že zmena pomerov na strane matky a maloletej ešte nenastala, a tým nebola a ani nemohla byť preukázaná. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne spočítal výdavky otca na živobytie vo výške cca 1000 libier mesačne, nakoľko do celkovej sumy nebolo započítané vodné a stočné, v dôsledku ktorých sa mesačné výdavky zvyšujú o 250 libier. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh matky v celom rozsahu zamietne.
4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že zvýšenú výšku výživného považuje za dôvodnú.
5. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka sleduje iba svoje blaho a nereflektuje na skutočné a opodstatnené záujmy maloletej. Poukázal na to, že matka nijakým spôsobom nepodložila svoj návrh listinnými dôkazmi.
6. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že zvýšenie výživného považuje za opodstatnené. Poukázala na tú skutočnosť, že maloletá nastupuje do základnej školy a jej výdavky spojené so štúdiom sa zvýšili. Maloletá je často chorá, s čím podstatne súvisia návštevy rôznych odborných lekárov. Uviedla, že dôvodom zvýšenia výživného bola aj skutočnosť, že otec sa nijak od narodenia maloletej nepodieľa na jej výchove, dokonca sa o ňu nezaujíma, ani ju nenavštevuje a nedáva jej darčeky. Od poslednej úpravy výživného maloletá narástla, s čím sú spojené zvýšené výdavky s
oblečením, hračiek. Pokiaľ otec uviedol, že nezdokumentovala výdavky spojené s maloletou, uviedla, že v prípade potreby vie zabezpečiť svedecké výpovede a čo sa týka cien jednotlivých vecí uviedla, že sú dostupné na internete, prípadne priamo v obchodoch. Zdôraznila, že ako hlavný dôvod ňou podaného návrhu na zvýšenie výživného bol blížiaci sa nástup maloletej do prvého ročníka základnej školy.
7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku I. a II., ako aj v závislom výroku IV. podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.
8. Výrok, ktorým súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, nadobudol právoplatnosť a rozhodnutie odvolacieho súdu sa ho nedotýka.
9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletú zo sumy 150 eur na sumu 250 eur mesačne od 01.09.2017 a ktorým bolo určené zameškané výživné za obdobie od 01.09.2017 do 30.04.2018 na sumu 800 eur, ktorú súd povolil otcovi zaplatiť matke v splátkach vo výške 50 eur, ako aj ohľadne splatnosti výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania. Odvolací súd po preskúmaní danej veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza zo správneho skutkového a právneho záveru, je odôvodnený riadne a správne, preto sa odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a v celom rozsahu na ne odkazuje.
10. Odvolací súd predovšetkým pripomína, že Zákon o rodine (ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá) zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal východnejšieho zamestnania, zárobku, alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká.
11. Povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov (ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane maloletej zakladá súd prvej inštancie v zásade na zmene školského zariadenia (MŠ na ZŠ). Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. Návšteva základnej školy so sebou skutočne prináša výdavky na dieťa, ktoré počas navštevovania materskej školy neexistujú, a to najmä výdavky na školské potreby, pomôcky a školské aktivity. Zároveň zmenu pomerov, a to zvýšenie príjmu konštatoval súd prvej inštancie aj na strane otca. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom, že k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného došlo tak na strane maloletej nástupom na ZŠ, ako aj na strane otca zvýšením jeho príjmu. Pri náraste príjmu otca však nemožno preceňovať jeho nominálny nárast a je nevyhnutné zohľadniť, že zistený príjem nedosahuje na I. ale v zahraničí, kde súčasne aj žije, a preto musia byť náležite zohľadnené aj jeho životné náklady v danej krajine.
13. V súvislosti s námietkou otca v podanom odvolaní, že na strane matky a maloletej nedošlo k podstatnej zmene pomerov v období od 01.09.2017 odvolací súd uvádza, že v čase poslednej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.02.2014, č. k. 4P/55/2012-109) mala maloletá G. X,X roka a matka s ňou bola na rodičovskej dovolenke. V súčasnosti má maloletá G. X rokov, v školskom roku XXXX/XXXX navštevovala predškolskú prípravu, nakoľko v školskom roku XXXX/XXXX
jej bol povolený odklad nástupu povinnej školskej dochádzky a od septembra XXXX začala navštevovať X. ročník základnej školy, s čím má matka spojené zvýšené náklady v súvislosti so zakupovaním rôznych školských pomôcok do školy, oblečenia a pod. Zvýšené náklady mala matka už pri nástupe maloletej do materskej školy, čím už od tohto času došlo na strane maloletej k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného. Maloletá je často chorá, je sledovaná v ortopedickej, v psychiatrickej, imunologicko-alergologickej a zubnej ambulancii, s čím sú spojené zvýšené náklady. Podľa názoru odvolacieho súdu pomery na strane maloletej sa v porovnaní s poslednou úpravou výživného podstatne zmenili. Zmenili sa pomery aj na strane otca, ktorému vzrástol priemerný mesačný príjem z 1.350 eur na 1.691,22 eur (1.470,62 libier). Vzhľadom na to je v schopnostiach a možnostiach otca platiť súdom zvýšené výživné. Matke jednak vzrástli náklady na zabezpečenie základných odôvodnených potrieb maloletej - stravovanie, ošatenie, ako aj uspokojovanie jej sociálnych potrieb - vzdelávanie, kultúrnych a športových aktivít, ako aj ďalšie náklady súvisiace s jej mimoškolskými aktivitami. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie uvádza, že je potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec sa o maloletú nezaujíma a neprejavuje o ňu skutočný záujem. Odvolací súd nespochybňuje, že životné náklady vo C. D. sú podstatne vyššie v porovnaní so životnými nákladmi na I., avšak pokiaľ otcovi z čistého príjmu zostáva po zaplatení nevyhnutných výdavkov suma viac ako 470 libier (540,50 eur), je v jeho objektívnych možnostiach platiť výživné vo výške 250 eur mesačne od 01.09.2017. Z ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že otec je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa v takej výške, ktorá zodpovedá nielen jeho majetkovým a zárobkovým schopnostiam, ale najmä, aby pri plnení vyživovacej povinnosti zo strany otca bola stanovená výška výživného schopná zabezpečiť základné a odôvodnené potreby dieťaťa, na strane ktorého dochádza tiež k zmene pomerov a k zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb a nákladov.
14. K odvolacej námietke matky, ktorou nesúhlasila so splácaním zameškaného výživného v splátkach, odvolací súd uvádza, že aktuálne (zvýšené výživné) 250 eur mesačne dostatočne uspokojuje pribežné potreby maloletej a postupné splácanie nedoplatku zvýšeného výživného neohrozí jej sociálny, či iný status. V konaní neboli preukázané a v podstate ani konkrétne skutkovo tvrdené také okolnosti, ktoré by si vyžadovali okamžitú splatnosť. Naviac pri náraste príjmu otca je nevyhnutné zohľadniť, že zistený príjem nedosahuje na I. ale v zahraničí, kde súčasne aj žije, preto musia byť náležite zohľadnené aj životné náklady v danej krajine, pokiaľ súd vezme do úvahy splnenie vyživovacej povinnosti otca. Zásadným kritériom je tu výška príjmu otca a pokiaľ sa má dieťa podieľať na životnej úrovni rodiča, napriek určenej vyživovacej povinnosti otca na maloletú, je možné určiť na zmeškané výživné len takú časť, aby rodičovi zostávajúca časť príjmu dostatočne vyvážila výdavky spojené s výkonom práce a životom v zahraničí. Dlh na zvýšenom výživnom určil súd prvej inštancie za obdobie od účinnosti zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletú od 01.09.2017 do 30.04.2018, ktoré predstavuje sumu celkom 800 eur. Súd prvej inštancie otcovi správne povolil sumu zaplatiť v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným, vzhľadom na výšku zameškaného výživného. Pokiaľ matka nesúhlasila s určením splatnosti bežného výživného, odvolací súd ani túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie splatnosť bežného výživného určil do posledného dňa v mesiaci vopred, čím je dodržaná zásada platenia výživného pri maloletých deťoch. Matka naviac svoj návrh nijako neodôvodnila a ani nepreukázala nevyhnutnosť poukazovania výživného k požadovanému dňu.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zistil rozhodné skutočnosti správne a v potrebnom rozsahu, rovnako správne ich vyhodnotil a zvýšené výživné bolo určené vo výške, ktorá zodpovedá zákonným kritériám.
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V konaní nebola zistená žiadna okolnosť, ktorá by oprávňovala súd rozhodnúť o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 55 CMP.
18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).