Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Csp/34/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO 36 613 843 proti žalovanému V. B., nar. XX.XX.XXXX, št. občanovi SR, bytom I., V. XX o zaplatenie 119,11 Eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 119,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 119,11 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom, doručeným súdu dňa 17.08.2016 proti žalovanému domáhal zaplatenia celkom sumy 638,36 Eur(po vzatí žaloby späť sčasti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 30,55Eur pred jej doručením žalovanému podľa § 145 ods.3 s úrokom z omeškania ročne vo výške 8,5 % zo sumy 129,03 Eur od 26.08.2013 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 75,59 Eur od 26.09.2013 do zaplatenia, 8,5 % zo sumy 63,83 Eur od 26.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % zo sumy 250,80 Eur od 26.11.2013 do zaplatenia, 8,5% zo sumy 119,11 Eur od 07.05.2016 do zaplatenia a trov konania. Uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom dňa 20.11.2014 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol o.i. odplatný prevod pohľadávok voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu v zmysle zákona o elektronických komunikáciách dňa 17.11.2012 zmluvu č. 1XXXXXXXXZXXX, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry: č. 7XXXXXXXXX na sumu 129,11 Eur so splatnosťou 25. júla 2013(uplatnené vo výške 119,11 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od 07.05.2016), XXXXXXXXXX na sumu 129,03 Eur so splatnosťou 25. augusta 2013, XXXXXXXXXX na sumu 75,59 Eur so splatnosťou 25. septembra 2013, XXXXXXXXXX na sumu 63,83 Eur so splatnosťou 25. októbra 2013, XXXXXXXXXX na sumu 250,80 Eur so splatnosťou 25. novembra 2013. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy a cenu za riadne poskytnuté služby právnemu predchodcovi žalobcu nezaplatil, čím porušil povinnosti vyplývajúce jej zo zmluvy. Neuhradením faktúr v lehote ich splatnosti sa dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania podľa platných právnych predpisov. Žalovaný odo dňa postúpenia pohľadávky uhradil dňa 06.05.2016 dlžnú čiastku 10,- Eur, zostatok dlhu doteraz neuhradil.

2. Žalovaný sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávanie v súlade s ust. § 297 písm. b/ zák.č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok(CSP) z dôvodu, že v danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- Eur.

4. Rozsudkom č.k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 25.01.2018 súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 519,25 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 129,03 eur od 26.08.2013 do zaplatenia, 8,5 % ročne zo sumy 75,59 eur od 26.09.2013 do zaplatenia, 8,5% ročne zo sumy 63,83 eur od 26.10.2013 do zaplatenia, 8,25 % ročne zo sumy 250,80 eur od 26.11.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku /výrok I./, v ostatnej časti žalobu žalobcu zamietol /výrok II./ a rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 62,68 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením /výrok III./.

5. Na odvolanie žalobcu do výroku o zamietnutí zvyšnej časti svojej žaloby /výrok II./odvolací súd druhej inštancie uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 03.07.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu a vo výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že dňa 7.2.2018 Ústavný súd Slovenskej republiky vo veci PL. ÚS 11/2016 vyhlásil nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky). V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR) - predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Odvolací súd dal do pozornosti aj uznesenie (zjednocujúce stanovisko) pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval, že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku. Zdôraznil, že aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej veci, predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom pre zistenie premlčania, nie v celej miere uplatneného práva žalobcu. Vykonanie dokazovania resp. jeho doplnenie pred odvolacím súdom tak, aby bolo podkladom pre rozhodnutie vo veci samej, by nebolo účelné. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dodal, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o zostávajúcom predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, a opätovne vo veci rozhodne.

6. Pred zrušením rozsudku vo vyššie uvedenej časti súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.07.2012, faktúr, všeobecných

podmienok poskytovania verejnej telefónnej služby právneho predchodcu žalobcu, cenníka, Zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane prílohy, pokusu o zmier, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.07.2012 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému verejné elektronické služby a žalovaný sa zaviazal za ne riadne platiť dojednanú cenu v zmysle platného cenníka, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou zmlúv. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli i Všeobecné podmienky na poskytovanie verejnej telefónnej služby, bližšie upravujúce jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán.

8. Žalovaný nezaplatil faktúry, ktorými mu právny predchodca žalobcu vyúčtoval poskytnuté služby, a to faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 129,11 Eur so splatnosťou 25. júla 2013 v celom rozsahu(uhradil len 10,- Eur dňa 06.05.2016), XXXXXXXXXX na sumu 129,03 Eur so splatnosťou 25. augusta 2013, XXXXXXXXXX na sumu 75,59 Eur so splatnosťou 25. septembra 2013, XXXXXXXXXX na sumu 63,83 Eur so splatnosťou 25 . októbra 2013, XXXXXXXXXX na sumu 250,80 Eur so splatnosťou 25. novembra 2013.

9. Právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

10. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon o elektronických komunikáciách") zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme. 11. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

12. Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1, ods. 5 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

16. Podľa § 53a ods. 1 Obč. zák. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

18. Podľa § 494 Obč. zák. z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

19. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. 20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 08.05.2013 do 12.11.2013 vo výške 0,5%. od 13.11.2013 do 10.06.2014 vo výške 0,25%.

24. Žalobcom predložené zmluvy o poskytovaní verejných služieb sú zmluvami uzavretými podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách. Zmluvy majú súčasne charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu v predmetnom právnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzavieraní zmlúv nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Súd vychádzal i z právneho názoru, vysloveného Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 5MCdo 20/2009 zo dňa 25.01.2011, publikovaného pod R 36/2013, že zmluva o pripojení vymedzená v § 43 zákona č. 195/2000 Z.z. a od 31. decembra 2003 v § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. je svojím charakterom občianskoprávnou zmluvou, i keď v Občianskom zákonníku nie je výslovne upravená ako spotrebiteľská zmluva. Zmluvu o pripojení (§ 43 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, resp. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických telekomunikáciách), ktorou sa podnik zaviazal fyzickej osobe, ktorá nie je podnikateľom, poskytovať alebo sprístupniť verejnú telekomunikačnú službu, treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

25. Súd zistil, že právny predchodca žalobcu so žalovaným uzatvoril podľa § 44 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách zmluvu, ktorej predmetom bolo poskytovanie verejných komunikačných služieb. Na základe predmetnej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal žalovanému zabezpečiť služby určené v zmluvách a žalovaný riadne a včas platiť cenu za tieto služby. Právny predchodca žalobcu v rámci predmetného právneho vzťahu vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté služby, ktoré žalovaný doteraz žalobcovi neuhradil, čím porušil svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ako i zo zákona o elektronických komunikáciách, a preto ho súd podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona o elektronických komunikáciách, zaviazal na ich zaplatenie. Uvedená čiastka zahŕňa i poplatok za upomienku, na ktorých zaplatenie súd žalovaného zaviazal s poukazom na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením. Z priložených faktúr vyplýva, že vo fakturačných obdobiach bol v omeškaní s úhradou za

poskytnuté služby. Vzhľadom na uvedené je dôvodné priznať aj sumu za upomienku ako príslušenstvo pohľadávky, t.j. ako náklady spojené s jej uplatnením pohľadávky u dlžníka, nakoľko uvedená suma zodpovedá výdavkom, ktoré je možné rozumne požadovať, najmä s prihliadnutím na poštovné a je ju potrebné považovať za účelne vynaloženú vzhľadom na to, že sa tým dalo predísť uplatneniu pohľadávky na súde. Žalovaný nespochybnil nárok žalobcu právne relevantnými skutočnosťami, ani nepreukázal, že by si povinnosť voči nemu splnil v plnom rozsahu alebo čiastočne. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu 119,11 Eur (za neuhradenie faktúry 7306929949 v celom rozsahu po čiastočnej úhrade vo výške 10,- Eur dňa 06.05.2016) tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

26. Keďže žalovaný dobrovoľne a včas nesplnil dlh, dostal sa s plnením záväzku na zaplatenie dlžnej sumy do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Žalobcovi potom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., patrí úrok z omeškania v žalovanej výške tak ako je uvedené vo výroku bod I. tohto rozhodnutia.

27. Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.

28. Podľa § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods.1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 3 súd rozhodol v zmysle citovaných zákonných ustanovení a priznal plne úspešnému žalobcovi ( nárok na zaplatenie sumy 519,25 Eur priznaný rozsudkom zo dňa 25.01.2018, právoplatným v tejto časti dňa 13.04.2018 a nárok na zaplatenie 119,11 Eur vo výroku I. tohto rozsudku) nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.

31. Lehotu na splnenie povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím určil súd podľa § 232 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaná dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.