Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-44-2018.pdf
PDF · 88.48 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/44/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, v právnej veci žalobcu Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO 31 813 861, proti žalovanému D. V., O. K.. XXX, W.. P. B. X..I.ş., XXXXXX Y., o zaplatenie 381,61 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu v sume 381,61 € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne od 05.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 09.7.2018 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 381,61 € s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že Žalobca poskytol žalovanému zdravotnú starostlivosť dňa 03.02.2018 ošetrenie na Chirurgickej klinike a vyšetrenie na CT RTG pracovisku v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica Staré Mesto. Za poskytnutú službu bola žalovanému vystavená faktúra č. 4031800186 na sumu vo výške 381,61 €, splatná dňa 05.03.2018, ktorú osobne prevzal. Žalovaný v čase ošetrenia nebol zdravotne poistený a preto žalovanému vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté náklady, čo žalovaný vzal na vedomie podpísaním vyhlásenia „Uznanie dlhu“. Keďže žalovaný faktúru v lehote splatnosti neuhradil, žalobca vyzval žalovaného na úhradu faktúry, a to Upomienkou zo dňa 14.03.2018 na adresu do Rakúska ktorú žalovaný uviedol a zo dňa 02.05.2018, zásielky sa vrátili ako neprevzaté z dôvodu, že sa adresát presťahoval; Výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 02.05.2018 na adresu do Rumunska, ktorá sa vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný dlžnú sumu do podania žaloby neuhradil, a to ani čiastočne. Úrok z omeškania si uplatnil odo dňa splatnosti faktúry. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.
2. Súd vo veci vydal európsky platobný rozkaz dňa 12.07.2018, ktorý žalovanému spolu so žalobou aj s prílohami doručoval dňa 13.07.2018. Žalovaný podľa poznámky pošty zásielku odmietol prevziať. Súd žalovanému podľa § 106 ods. 3 CSP doručil vyššie uvedené písomnosti oznámením na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu, pričom sa písomnosť po 15 dňoch od oznámenia považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
3. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku (Nariadenie európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak a/ ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,- eur,
b/ strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo c/ to ustanovuje tento zákon.
4. Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, sociálneho zabezpečenia, konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. konania o dedičstve, konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti. konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, ochrany osobnosti.
5. Podľa § 219 ods 3 Civilného sporového poriadku, oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 31.08.2018.
6. Súd sa oboznámil s obsahom predložených listinných dôkazov žalobcom, ktoré boli súdu predložené najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, z ktorých ustálil skutkový stav veci, ktorý je pre meritórne rozhodnutie nevyhnutný a z ktorých vyplynuli skutočnosti uvedené v návrhu. Nárok žalobcu vyplýva z listinných dôkazov: Faktúra č. XXXXXXXXXX, uznanie dlhu, upomienky, výzva na zaplatenie dlžnej sumy.
7. Vychádzajúc z uvedeného v prípade rozhodovania súdu vo veci rozsudkom bez nariadenia pojednávania podľa § 177, ods. 2 Civilného sporového poriadku pred tým, než súd vo veci rozhodol, sa neformálne oboznámil s obsahom týchto listín a na základe ich obsahu ustáli skutkový stav veci. Rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania prichádza do úvahy len vtedy, ak skutkové zistenia súdu sa opierajú o listinné dôkazy doložené účastníkmi konania. Nemôže teda ísť o listiny, ktoré si súd zadovážil inak. Vychádza sa z predpokladu, že obsah listín je účastníkom známy. Predpokladom tohto postupu teda je, že súd doručil účastníkom konania nielen samotný návrh, ale aj listiny predložené protistranou, z ktorých bude súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.
8. Podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia poistenec alebo jeho rodinní príslušníci s bydliskom v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, poberajú v členskom štáte bydliska vecné dávky poskytované v mene príslušnej inštitúcie inštitúciou miesta bydliska v súlade s ustanoveniami právnych predpisov, ktoré uplatňuje, ako keby bola poistený podľa daných právnych predpisov. Podľa článku 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia na účely uplatňovania článku 17 základného nariadenia poistenec a/alebo jeho rodinní príslušníci sú povinní zaregistrovať sa v inštitúcii miesta bydliska. Ich právo na vecné dávky v členskom štáte bydliska potvrdzuje dokument, ktorý na žiadosť poistenca alebo na žiadosť inštitúcie miesta bydliska vydáva príslušná inštitúcia. Platnosť dokumentu uvedeného v odseku 1 trvá, kým príslušná inštitúcia neinformuje inštitúciu miesta bydliska o jeho zrušení. Inštitúcia miesta bydliska informuje príslušnú inštitúciu o každej registrácii podľa odseku 1 a o každej zmene alebo zrušení tejto registrácie. Tento článok sa primerane uplatňuje aj na osoby uvedené v článkoch 22, 24, 25 a 26 základného nariadenia. Podľa článku 25 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia A. Postup a rozsah nároku. Na účely uplatňovania článku 19 základného nariadenia poistenec predloží poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v členskom štáte pobytu dokument vydaný príslušnou inštitúciou, ktorý preukazuje nárok tohto poistenca na vecné dávky. Ak poistenec takýto dokument nemá, inštitúcia miesta pobytu sa v prípade potreby alebo na základe žiadosti obráti na príslušnú inštitúciu so žiadosťou o jeho poskytnutie. Tento dokument preukazuje, že poistenec má nárok na vecné dávky za podmienok stanovených v článku 19 základného nariadenia a za tých istých podmienok, ktoré sa uplatňujú na osoby poistené podľa právnych predpisov členského štátu pobytu. Vecnými dávkami uvedenými v článku 19 ods. 1 základného nariadenia sú tie vecné dávky, ktoré sa poskytujú v členskom štáte pobytu v súlade s jeho právnymi predpismi a ktoré sú zo zdravotných dôvodov nevyhnutné na to, aby poistenec nebol nútený vrátiť sa do príslušného členského štátu pred koncom plánovaného pobytu pre poskytnutie potrebnej liečby. B. Ak poistenec v skutočnosti znáša celé náklady na vecné dávky poskytované podľa článku 19 základného nariadenia alebo ich časť a ak právne predpisy uplatňované inštitúciou miesta pobytu
umožňujú preplatenie týchto nákladov poistencovi, môže poistenec poslať žiadosť o preplatenie inštitúcii miesta pobytu. V takom prípade táto inštitúcia preplatí priamo poistencovi sumu nákladov zodpovedajúcu týmto dávkam v rozsahu a podľa sadzieb náhrad, aké určujú jej právne predpisy.
9. Súd mal z listinných dôkazov za preukázané skutočnosti uvedené v žalobe na začatie konania, z predložených listinných dôkazov má súd za preukázané, že žalobca skutočne poskytol žalovanému, ktorý je štátnym občanom Rumunskej republiky zdravotnú starostlivosť. Žalovaný v čase, kedy mu bola poskytnutá zdravotná starostlivosť nebol verejne zdravotne poistený v Slovenskej republike, pričom nebol zdravotne poistený, resp. nevedel preukázať existenciu svojho zdravotného poistenia, ani v žiadnom inom členskom štáte Európskej únie. Žalovanému tak nevznikol nárok na úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z verejného poistenia a bol teda povinný uhradiť tieto služby priamo zo svojich prostriedkov. Celková suma nákladov na poskytnutú zdravotnú starostlivosť predstavovala sumu 381,61,- €. Z uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení je tak zrejmé, že žaloba je dôvodná, má oporu v zákone a preto súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie jeho záväzku v sume 381,61 €.
10. Podľa § 517 ods. 1, 2 O. z. dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
11. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (od 01.02.2013) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, ako znie výrok tohto rozsudku aj v časti uplatneného úroku z omeškania. Súd priznal úrok z omeškania odo dňa splatnosti faktúry, ktorou boli vyúčtované náklady na ošetrenie žalovaného, tak ako žiadal žalobca.
12. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech, trovy konania mu v tomto konaní žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, preto mu súd žiadne trovy konania nepriznal. Súdne konanie je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení oslobodené od súdneho poplatku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).