Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/136/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: F.. H. D., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpená JUDr. Petrom Sklenárom, advokátom so sídlom Rázusova 21, Košice, proti žalovanému: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, XXX XX F., zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Prešov, Hlavná 89, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov sp. zn. 16C/18/2018-20 zo dňa 19.04.2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením uložil žalovanému, aby až do právoplatného skončenia konania vo veci samej dočasne nevstupoval do trojizbového bytu č. XX, v F. na ulici Q. XX, zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov, s výnimkou účastí strán na procesných úkonoch v súdnom konaní. Uložil žalobkyni, aby podala žalobu vo veci samej - žalobu o vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil žalovanému neodkladným opatrením zákaz dočasne vstupovať do trojizbového bytu v F., na ulici Q. XX a zakázal žalovanému priblížiť sa k osobe žalobkyne na vzdialenosť menšiu ako XX metrov. Návrh odôvodnila tým, že telesná a duševná integrita žalobkyne ako aj jej dcéry je konaním a násilným správaním žalovaného narušovaná. Súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie vyžadujúcej neodkladné riešenie veci. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd musí mať za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia voči navrhovateľovi. Stačí podozrenie, ktoré vo vzťahu k navrhovateľke neodkladného opatrenia môže vzbudzovať obavu o porušenie práv, do ktorých žalovaný môže svojim chovaním zasiahnuť. Uviedol, že po oboznámení sa s návrhom mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je opodstatnený. Zo žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že vzhľadom na hrubé správanie žalovaného voči žalobkyni, resp. ich spoločným deťom, je namieste takáto forma dočasnej úpravy vzťahov medzi členmi rodiny - manželmi. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pojem násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Je potrebné upriamiť pozornosť aj na správanie žalovaného nielen k žalobkyni, ale aj vo vzťahu k ďalším členom rodiny, konkrétne k jeho deťom. Ako vyplýva zo psychologického posúdenia správanie žalovaného pociťovali členovia rodiny ako príkorie a psychický teror. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi podľa názoru súdu dostatočne osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku. Preukázané násilné správanie zo strany žalovaného spočívajúce nielen vo fyzickom, ale aj psychickom násilí dosahuje taký stupeň intenzity, ktorý objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia s takouto osobou.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak by bol žalovaný dôvodne podozrivý z násilia voči

žalobkyni, ktorá v predmetnom dome býva. Poukázal na to, že žalobkyňou predložené lekárske správy sú z roku 2015, teda tri roky pred podaním návrhu. Žalovaný nikdy svoju manželku fyzicky nenapadol. Pokiaľ ide o psychologické vyšetrenie u F. S. N. a jej závery, žalovaný poukázal na písomné svedectvo dcéry X. z XX.XX.XXXX, ktorá popísala rodinnú situáciu ako aj vyšetrenie u psychologičky, ktorá žiaden rozhovor s dcérou X. neviedla a následne si táto psychologička vymyslela do správy skutočnosti, ktoré jej mala údajne v rámci rozhovoru povedať dcéra X.. Psychologička a žalobkyňa sú dobré známe, tykajú si a podľa názoru žalovaného žalobkyňa využila psychologičku na zabezpečenie takejto správy pre potreby súdneho konania. Manželstvo strán sporu je trvalo vážne rozvrátené, žalobkyňa má oficiálneho partnera a potrebuje sa zbaviť žalovaného z bytu. Uviedol, že sa cítil byť ponižovaný a psychický týraný žalobkyňou, a preto začiatkom roka 2018 podal na Okresný súd Prešov návrh na rozvod manželstva. O podaní návrhu ho žalobkyňa, ako aj jeho vlastní rodičia uprosili, aby zobral návrh späť, čo aj urobil a teraz mu to vrátili oveľa horším spôsobom. Ak by žalobkyňa bola dlhodobo týraná od roku 2015, určite by podala návrh na rozvod už dávno. Žalobkyňa, ktorá si zo žalovaného urobila výslovne len muža, ktorý jej odovzdával celý príjem a ona ho direktívne nechávala oproti tomu bývať v ich spoločnom byte. Podaním návrhu sledovala len jeden cieľ, dostať žalovaného z bytu. Poukázala na to, že žalobkyňa má oficiálny mimomanželský vzťah. Ďalej poukázal na to, že sa rozvrátene manželstvo snažil riešiť tak, že odíde pracovať do zahraničia a bude chodiť na turnusy do H.. Dňa 23.03.2018 odišiel žalovaný z bytu na Q. ulici v F.. Od 26.03.2018 začal pracovať v H.. Turnus sa mu skončil 19.04.2018. Žalovaný sa vrátil na územie SR 20.04.2018 ku svojím rodičom do F. W., kde zotrval do 22.04.2018. Dňa 22.04.2018 sa vrátil do bytu na Q. ulici v F. a od 22.04.2018 do 25.04.2018 žalovaný riadne býval v byte, kde bola aj žalobkyňa a ich dcéry. Pokiaľ by žalobkyňa mala strach o svoj život a zdravie a žalovaný by bol dôvodne podozrivý z násilia, určite by ho nevpustila dňa 22.04.2018 do bytu a ani by s ním v tomto byte nebývala tri dni. Dňa 25.04.2018 v poobedňajších hodinách žalovaný si na pošte vybral uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Keď žalobkyňa videla ako sa žalovaný vracia z pošty s obálkou zo súdu, zamkla vstupné dvere a neumožnila mu vojsť do bytu, zavolala na žalovaného políciu, ktorá po príchode umožnila žalovanému vziať si z bytu osobné veci a zo žalovaného sa stal bezdomovec a skončil vo svojej garáži. Spoločnej dcére X. žalobkyňa oznámila okolo obeda dňa 25.04.2018 nech ide poobede k priateľovi a nie domov a keď sa večer X. vrátila domov, tak jej žalobkyňa oznámila, že žalovaný sa odsťahoval. Je zrejme, že žalobkyňa vypratanie žalovaného z bytu pripravovala. Žalobkyňa nepodala ani trestné oznámenie a nevyužila právnu úpravu umožňujúcu jej urýchlene vykázať z obydlia žalovaného na desať dní prostredníctvom policajného zboru. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh zamietol.

3. V písomnom svedectve X. D. z XX.XX.XXXX táto uviedla, že považuje správy psychologičky F.. S. N. za zveličené a že psychologička sa s ňou dňa XX.XX.XXXX vôbec nerozprávala, skutočnosti uvádzané v správe nie sú pravdivé.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. V danom prípade sa jedná o návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila dočasne povinnosť nevstupovať do trojizbového bytu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve strán. Aj keď možno súhlasiť so žalovaným, že lekárske správy z roku 2015 nie sú dôkazom o fyzickom násilí, v konaní boli predložené správy F.. N., ktoré boli vyhotovené v roku 2018 a z ktorých vyplýva, že vzhľadom na aktuálny stav a stupňovanie verbálnych útokov aj neverbálnych zo strany žalovaného voči žalobkyni a dcéram, psychologička odporúča jeho osobu vysunúť z domácnosti pre ochranu psychického a fyzického zdravia žalobkyne. Dôkazom o nesprávnosti týchto záverov nie je stanovisko dcéry X., ktoré predložil otec spolu so svojim odvolaním. Žalobkyňa v konaní predložila aj stanovisko samotnej psychologičky, ktorá uviedla, že vyšetrenie prebiehalo štandardným spôsobom. Správne však uviedol súd prvej inštancie, že pri nariadení neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V danom prípade je potrebné uprednostniť právo žalobkyne na osobnú integritu pred právom žalovaného na bývanie v spoločnom byte. Potreba neodkladnej úpravy bola dostatočne osvedčená správami psychologičky, z ktorých vyplýva potreba takéhoto riešenia a izolovania žalobkyne a žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné predpokladať, akým spôsobom sa týraný človek zachová a za dôkaz toho, že žalobkyňa týraná nebola, nie je možné považovať jej správanie spočívajúce v tom, že umožnila žalobcovi od 22.04. do 25.04. bývať v spoločnom byte.

5. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o nich bude rozhodnuté v konaní vo veci samej (súd prvej inštancie uložil žalobkyni podať žalobu vo veci samej).

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 alebo 421 ods. 1 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.