Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-8-2018.pdf
PDF · 104.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: P.S. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, o zaplatenie 1.447,49 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie 247,88 eura s príslušným úrokom z omeškania z a s t a v u j e .
II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 428,13 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 428,13 eura od 13.3.2018 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca k rukám žalobcu počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej sa ich náhrada n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 23.01.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.447,49 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 08.11.2013 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 eur a bol povinný žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 20 eur. V zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky Slovenska zo dňa 16.1.2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca do 5 pracovných dní po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky. Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č. 7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciu o obratoch,
ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie transakcie nezbavuje klienta povinnosti uhradiť povinnú splátku do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácii o obratoch. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte. V zmysle zmluvne dohodnutých podmienok je dňom splatnosti deň, ktorý je uvedený vo výpise. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch žalobcu. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 14.12.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.11.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 1.447,49 eur. Konečný dlh predstavuje sumu 1.447,49 eur.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, aj keď táto jej bola doručená aj s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie ešte dňa 12.03.2018.
3. Uznesením č. k. 10Csp 8/2018-39 zo dňa 05.04.2018 súd pripustil zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil doterajší žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. a na jeho miesto vstúpil Intrum Slovakia, s.r.o.. Dôvodom bolo postúpenie pohľadávky proti žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania na spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
4. V podaní zo dňa 24.08.2018 poukázal žalobca na to, že žalovaný vyplnením a podpísaním žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600 eur so zmluvným úrokom 22,80 % so štandardnou splátkou vo výške 20 eur mesačne. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 18.12.2013. Právny predchodca žalobcu vyhlásil listom zo dňa 11.02.2015 okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Uviedol, že v priebehu trvania revolvingu nie je možné určiť na počiatku zmluvného vzťahu výšku RPMN, pretože sa úver čerpá podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. V súvislosti s tým poukázal na § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj na to, že v zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN. Rozsah čerpania žalovaného predstavuje suma 668,23 eura (debetné transakcie žalovaného). Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu predstavuje sumu 220 eur (kreditné operácie žalovaného). Uviedol, že uplatnená suma 1.447,49 eura pozostáva z istiny 558,70 eura, poplatkov 90,70 eura, štandardného úroku 660,01 eura a sankčného úroku 138,08 eura. Zároveň týmto podaním vzal žalobu v časti o zaplatenie 228,78 eura (poplatky a sankčný úrok) s príslušným úrokom z omeškania späť a navrhol konanie v tejto časti zastaviť. Žiada teda zaviazať žalovaného na úhradu 1.218,71 eura s príslušenstvom.
5. Podaním zo dňa 24.09.2018 vzal z dôvodu úhrady žalovanej po podaní žaloby dňa 20.09.2018 žalobu späť aj v časti sumy 20, 10 eura s príslušným úrokom z omeškania.
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby sa súdne pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto súd prejednal a rozhodol spor na pojednávaní v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu v súlade s ustanovením § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP").
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a listinnými dôkazmi, a to výpisom z pôžičkovej karty Quatro, žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, obchodnými podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, návrhom na zmenu strany sporu na strane žalobcu, žiadosťou o postúpenie a prevod, prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok, rámcovou zmluva o postúpení pohľadávok, čiastočným späťvzatím žaloby, predžalobnou upomienkou, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti, cenníkom VÚB, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
8. Zo žiadosti o o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že bola podpísaná žalovanou ako klientom fyzickou osobou dňa 09.12.2013 a zástupcom právneho predchodcu žalobcu dňa 12.12.2013. Žalovaná ňou požiadala o vydanie nákupnej karty s výškou úverového rámca 1.200 eur s výškou splátky 40 eur s úrokovou sadzbou 22,80 % ročne. V závere tejto listiny je uvedené, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci s CFH. OP, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou žiadosti zmluvy.
9. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro je zjavné, že schválený úverový rámec predstavoval sumu 600 eur a štandardná splátka 20 eur.
10. Podľa výpisu z Pôžičkovej karty Quatro, ako aj vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že za zúčtovacie obdobie od 18.12.2013 do 30.11.2017 žalovaná prečerpala z kartového účtu 668,23 eura a poukázala úhrady vo výške 220 eur. Posledné čerpanie bolo realizované dňa 23.09.2014.
11. Z výsluchu žalovanej vyplynulo, že právneho predchodcu žalobcu požiadala o úver vo výške 1.200 eur. Na účet jej však prišlo len 600 eur. Túto žiadosť poslala právnemu predchodcovi žalobcu poštou. Následne jej poslali peniaze. Momentálne je na materskej dovolenke, mám tri deti vo veku 7, 6 a 2 roky. Výška jej rodičovského príspevku je 265 eur mesačne. Jej manžel bol tri mesiace zamestnaný, avšak už končí pracovný pomer. Býva spolu s rodinou v spoločnej domácnosti so svokrou. Na elektrinu mesačne svokre prispievajú 30 Eeur. Drevo na kúrenie vychádza 100 eur mesačne. Za televíziu platia mesačne 37,63 eur. Vedie sa voči nej jedna exekúcia, na ktorú mesačne spláca 10 eur na účet exekútora. Má sedem úverov, kde veriteľom je spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Jeden z týchto úverov je predmetom tohto konania. Mesačne spláca spoločnosti Intrum za zvyšných šesť úverov na každý jeden 20 eur, čiže spolu 120 eur mesačne. Do materskej školy platí 25 eur mesačne. Požiadala o povolenie splácať prípadnú pohľadávku vo výške 20 eur mesačne, viac nie je schopná.
12. Listom zo dňa 11.02.2015 právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku.
13. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
14. Podľa § 145 ods. 1, 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobca písomným podaním zo dňa 24.08.2018 (pred začatím pojednávania) vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 228,78 eura (poplatky vo výške 90,70 eura a sankčný úrok vo výške 138,08 eura) s prislúchajúcim úrokom z omeškania a podaním zo dňa 24.09.2018 vzal späť žalobu v časti 20,10 eura s príslušným úrokom z omeškania, súd konanie v tejto časti zastavil.
17. Predmetom sporu tak zostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.198,61 eura s príslušenstvom.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 12.12.2013 (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 2 písm. a), b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
23. Podľa § 44 ods. 1 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
24. Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatku, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu považuje sa za nový návrh.
25. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak nebol právny úkon urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
26. V predmetnej veci je zrejmé, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorého cieľom bolo uzavrieť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako to nakoniec vyplýva aj z drobným písmom písaných obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, v zmysle ktorých schválením žiadosti zo strany banky sa táto stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB a.s. V danom prípade je potrebné vychádzať z toho, že v zmysle § 9 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. V prejednávanej veci je zjavné, že žiadosťou o vydanie Pôžičkovej karty Quatro zo dňa 09.12.2013 žiadala žalovaná právneho predchodcu žalobcu o vydanie Pôžičkovej karty Quatro s úverovým rámcom 1.200 eur, mesačnou splátkou 40 eur a štandardnou úrokovou sadzbou vo výške 22,80 % ročne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý nižší úverový rámec ako žiadala v predmetnej žiadosti, a to vo výške 600 eur so splátkou 20 eur mesačne.
27. V danom prípade je potom zrejmé, že návrh na uzavretie zmluvy obsiahnutý v žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty nebol prijatý v celom rozsahu bez akýchkoľvek zmien a výhrad (§ 44 ods. 2 OZ). Ak teda došlo k modifikácii návrhu, resp. k dodatkom, či iným zmenám, považuje sa to zo strany právneho predchodcu žalobcu za odmietnutie návrhu ako celku, resp. za nový návrh na uzavretie zmluvy so zmeneným obsahom. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere môže byť uzatvorená len písomne, bolo pre unesenie dôkazného bremena potrebné, aby žalobca preukázal prijatie zmeneného návrhu žalovanou, a to písomne, nestačil len prípadný konkludentný prejav žalovanej, či predloženie výpisu z kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.
28. Súd nemal na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere s úverovým rámcom 600 eur a mesačnou splátkou 20 eur, preto žalobou uplatnený nárok mohol byť žalobcovi prisúdený len ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to vo výške rozdielu medzi čerpanými finančnými prostriedkami a úhradami žalovanej.
29. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná vyčerpala finančné prostriedky v celkovej výške 668,23 eura, žalovanému však vrátila len sumu 240,10 eura (220 eura + 20,10 eura), preto dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná iba čo do sumy 428,13 eura (668,23 eura - 240,10 eura) a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
31. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, rozhodnutím súdu a ani nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaná, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanej, a preto sa nasledujúci deň dostala žalovaná do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej istiny od 13.03.2018 do zaplatenia. Keďže žalobca žiadal priznať úroky z omeškania už od 21.12.2017 a taktiež v nesprávnej výške (8 %), žalobu v prevyšujúcej časti súd zamietol.
35. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
36. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
37. Súd zohľadnil zlú sociálnu situáciu žalovanej a preto, aby sa predišlo ohrozeniu živobytia žalovanej, súd jej povolil splácať dlžnú sumu v 20 eurových mesačných splátkach tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.
38. Podľa názoru súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne neprimerane ani do hospodárskych pomerov žalobcu, ktorý má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorého pohľadávky jeho dlžníci splácajú bežným spôsobom v splátkach. Súd zastáva názor, že slabšia strana, ktorou žalovaná ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitla v takej situácii, že by zaplatenie dlhu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia bolo pre ňu devastujúce. Žalovaná i prejavila snahu dlh splácať. Povolenie splátok je vzhľadom na sociálnu a majetkovú situáciu žalovanej (Žalovaná je momentálne na materskej dovolenke, má tri deti vo veku 7, 6 a 2 roky. Výška jej rodičovského príspevku je 265 eur mesačne. Jej manžel bol tri mesiace zamestnaný, avšak už končí pracovný pomer. Na elektrinu mesačne svokre prispievajú 30 eur. Drevo na kúrenie vychádza 100 eur mesačne. Za televíziu platia mesačne 37,63 eur. Vedie sa voči nej jedna exekúcia, na ktorú mesačne spláca 10 eur na účet exekútora. Má sedem úverov, kde veriteľom je spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. Mesačne spláca spoločnosti Intrum za zvyšných šesť úverov na každý jeden 20 eur, čiže spolu 120 eur mesačne. Do materskej školy platí 25 eur mesačne.) v súlade so zásadou spravodlivosti uvedenou v čl. 2 ods. 1 CSP.
39. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
41. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. V danom vzal žalobca žalobu v časti 228,78 eura bez uvedenia dôvodu, a preto v tejto časti je možné považovať uvedené za procesný neúspech žalobcu. Späťvzatie žaloby čo do sumy 20,10 eur je potrebné považovať za procesný neúspech žalovanej, pretože v tejto časti zavinila späťvzatie žaloby. V časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, ide o neúspech žalobcu. Úspech žalovanej tak predstavoval 69 %, úspech žalobcu len 31 %. Žalobca preto nemá nárok na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o úspešnejšiu žalovanú, tá náhradu trov konania nežiadala a ani jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto súd v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu a za použitia pomyselnej normy podľa čl. 4 ods. 2 Základných princípov CSP, podľa ktorej, ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, môže súd rozhodnúť priamo tak, že nárok na náhradu trov konania nepriznáva, rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.