Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-10P/71/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matky Ing. B. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. N. XXXX/XX, XXX XX U. , zast. advokátkou JUDr. Zuzanou Baloghovou so sídlom Madačova 7, 034 01 Ružomberok a otca Ing. W. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom kpt. W. XXXX/XX, XXX XX D., v konaní o návrhu matky na danie súhlasu za otca dieťaťa na zmenu priezviska, takto

rozhodol:

I. Súd návrh matky zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Matka maloletej Ing. B. V. a otec maloletej Y.. W. B., sú povinní zaplatiť trovy štátu, a to každý samostatne vo výške 263,96 Eur, na účet Okresného súdu Ružomberok, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Podaným návrhom doručeným súdu, po prenesení príslušnosti z Okresného súdu Trenčín, dňa 30.11.2017, matka maloletého dieťaťa žiadala, aby jej súd udelil súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej O. z priezviska „B.“ na „V.“.

2.Po skutkovej stránke svoj návrh odôvodnila tým, že mal. O. B., nar. XX.XX.XXXX, pochádza z manželstva rodičov Ing. W. B. a Y.. B. V., predtým vydatej B.. Manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 a maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Matka maloletej dňa XX.XX.XXXX uzavrela manželstvo s B. V.. Z tohto manželstva sa dňa XX.XX.XXXX narodilo dieťa L. V.. B. O. býva v spoločnej domácnosti s matkou, jej manželom a s mal. L. v U., na ul. I. N., kde majú aj evidovaný trvalý pobyt. Maloletá žije v stabilnom a usporiadanom rodinnom prostredí, ktoré tvoria okrem jej matky aj manžel matky a brat maloletej. Všetci členovia rodiny okrem maloletej O. majú rovnaké priezvisko. Odkedy sa matka maloletej znovu vydala a narodil sa maloletý L., ako aj s ohľadom na vek, mal. O. si čoraz viac uvedomuje rozdielnosť svojho priezviska od priezviska ostatných členov rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a vníma túto skutočnosť negatívne. Tiež v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje, táto samu seba označuje ako „O. V." a takto žiada, aby ju oslovovali aj učiteľky (napr. pri čítaní zoznamov detí, pri podpisovaní výtvarných prác a pod.). Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá nastúpi budúci rok povinnú školskú dochádzku, má jej matka obavu o to, akým spôsobom bude rozdielne priezvisko, s ktorým maloletá nie je stotožnená, vplývať na jej ďalší vývoj a adaptáciu v školskom prostredí. Matka maloletej ako dôležitý dôvod pre podanie tohto návrhu na súd vzhliada záujem na zabezpečení zdravého psychického vývoja dieťaťa, aj vzhľadom na vek maloletej, kedy si

táto už rozdielne priezviská jej a ostatných členov rodiny uvedomuje a citlivo vníma svoje postavenie a začlenenie v rodine. Nakoľko maloletá sama si uvádza priezvisko „V.", aj pri jej nástupe do školy by s týmto mala problémy, čo by sa mohlo negatívne odraziť na jej vývoji. Vzhľadom na úroveň aktuálnej komunikácie s otcom maloletej, matka maloletej nepredpokladá jeho súhlas vo veci zmeny priezviska. Otec s maloletou nie je v pravidelnom kontakte, naposledy sa videli na pár minút v decembri 2016. Dieťa vníma, že s otcom nie je v kontakte, o to viac, že otec maloletej matke oznamuje prostredníctvom SMS, že príde a potom nepríde, píše, že čaká pred bytovkou, a ked' matka zíde s dcérou dole, on tam nie je. Maloletá nemá k otcovi vytvorený blízky citový vzťah, dlhodobo nie sú v kontakte. Pre maloletú sú blízkymi osobami členovia rodiny, ktorí s ňou žijú v spoločnej domácnosti.

3.Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 05.02.2018, s návrhom na udelenie súhlasu na zmenu priezviska O. B. nesúhlasil a navrhol, aby súd návrh zamietol a navrhovateľku zaviazal k náhrade trov konania vo výške 100 %. Uviedol, že Sárkine meno vyberal s veľkou zodpovednosťou a citom, pretože manželka si priala, aby dcérka mala priezvisko B., a aby táto skrátená podoba korešpondovala s menom. Vybral meno O. ako princezná, ako niečo veľmi cenné, čo obohatí ich rodinu. Každé dieťa je výnimočné a neopakovateľné, je originál. Právo na meno a teda i priezvisko patrí medzi základné práva dieťaťa dané Čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa a okrem toho, že je identifikátorom dieťaťa, zároveň ho identifikuje aj s rodinou, resp. rodom, od ktorého priezvisko získa. O. svoje priezvisko získala od svojho biologického otca a rodovo prináleží k B.. Je znevažujúce a nezodpovedné dieťaťa zaškatuľkovať a bezbrannému a bezmocnému dieťaťu ukradnúť vlastnú identitu z rozmaru, hnevu, nenávisti a pomstychtivosti. Odôvodnenie, že jej ,,nevlastný brat a môj manžel sa volá V., tak aj O. bude V.“ je absurdné a nie je ukotvené v logickom základe. Za posledných dvadsať rokov sa začala odmietať uniformita a lepenie nálepky jednotnej rodiny zastrešenej jedným priezviskom. Je to už prežitok a archaizmus, nakoľko v každej triede pochádza niekoľko detí z rozvedených rodín, ďalej deti v opatrovateľskej starostlivosti, či deti slobodných matiek, ktoré majú iné priezvisko ako ich zákonní zástupcovia, priezvisko dieťaťa podčiarkuje jeho prirodzený pôvod a originalitu. Klamať dieťa, že ,,toto je tvoj ocinko, lebo som si ho pred rokom vzala za manžela a toto je cudzí ujo, ktorý ťa nemá rád“ je trestuhodné. Do januára 2013 kedy podal žiadosť o rozvod, bol s dcérkou každý deň. Od tej chvíle mu navrhovateľka začala brániť stretávaniu sa s dcérkou, a preto požiadal predbežným opatrením o úpravu styku. Pravidelne sa stretávali, až do doby, kedy navrhovateľka spoznala pána V. v lete 2014. Odvtedy začala pani V. mariť rozhodnutia súdu rôznymi výhovorkami o chorej dcérke, rodinnej oslave, či plánovanej dovolenke. Musel niekoľkokrát požiadať o pomoc súd a ÚPSVa R Trenčín, a však bezvýsledne. V auguste 2015 sa navrhovateľka odsťahovala za pánom V. do B., aj keď ten už od septembra pôsobil v Košiciach. Opakované pokusy o návštevu dcérky končili neúspešne, viackrát bezvýsledne cestoval za dcérkou, videl ju len raz, v máji 2016. V auguste 2016 už O. v Michalovciach nenašiel. Susedia ho informovali, že sa odsťahovali a na štadióne Zemplína Michalovce mu povedali, že pánovi V. skončila zmluva 30. júna 2016 a vraj sa vracia do Ružomberka. V júli 2016 našiel na internete informáciu, že pán V. hrá 3. ligu za Liptovský Hrádok. Kde bývajú, ako je o O. postarané nevedel takmer štyri mesiace. Dozvedel sa to až po nahliadnutí do spisu na Okresnom súde Trenčín, koncom novembra 2016, kde našiel oznámenie pani navrhovateľky z 19.10.2016 o zmene trvalého bydliska, zmene jej mena, informácii, kde dcérka škôlku navštevuje a dokonca aj o tom, že mu zaslala rovnaké oznámenie. Do dnešného dňa ho nedostal. Takýmto správaním sa pani V. snažila vytvoriť nielen veľkú vzdialenosť medzi ním a dcérkou, ale aj predlžovať odlúčenie O. od otca a dokonale popretŕhať ich citové putá. Skreslené, polopravdivé a lživé informácie o jeho nezáujme o dcérku svedčia o pokrytectve a manipulatívnej povahe pani navrhovateľky. Na polícii v Ružomberku evidujú zápisy o jeho prítomnosti na stretnutí so O., ku ktorému neprišlo, lebo pani V. odmietla prísť so O. pred panelák, ako určil súd. Neodpovedala na sms, ani telefonické zvonenie. V poslednom období už pristúpila k metódam, ktoré sú odsúdeniahodné, pretože sú smutné až tragické. 29.07.2017 prišiel za O., informoval pani V. o príchode sms, na ktorú neodpovedala a on sa po 160 km ceste dozvedel od pani V., že O. je po operácii a nemôže prísť dolu. Ale hneď na druhý deň cestovala aj so O. k svojej matke do Dubnice nad Váhom, kde ju stretli a videli jeho známi, aj pani B.. R., teta pani V.. Posledné tri stretnutia prebiehali v réžii pani V., ktorá držiac v jednej ruke spustený mobil na nahrávanie, v druhej pevne zviera rúčku O., pričom pohľadom naznačuje dcérke, ako sa má správať. O. po zvítaní začne odriekať nacvičené formulky: ,, chcem ísť za tatinkom, nechcem darčeky, áno, nie, dobre, tiež dobre...“ Pohľad na čistú detskú dušu vystrašenú, že niečo nepovie, ako ju naučila matka, je šokujúci a bolestný. Naviac je naozaj otázne, ktorá matka zájde tak ďaleko, že odoprie svojmu dieťaťu radosť z obdarovania. Odmietnuť darčeky k Vianociam a k meninám si vyžadovalo určite aj zo strany O. veľké sebazapretie, naviac podporené tvrdením, že jej tatinko a

maminka všetko kúpia. História mena pani navrhovateľky je dosť pestrá a to v pomerne krátkom období do 26.06.2010 B. A., priezvisko otca A. A.. Rodičia sa veľmi skoro rozviedli, s otcom od tej doby nie je v kontakte. Od 26.06.2010 do 30.08.2011 B. O., priezvisko prvého manžela B. O.. Od 30.08.2011 do 14.02.2012 B. A., zmena priezviska po rozvode. Od 14.02.2012 do 15.10.2016 B. B., priezvisko druhého manžela Ing. W. B.. Od 15.10.2016 do 19.04.2017 B. V.-B., meno tretieho manžela B. V. po svadbe s menom druhého manžela Ing. W. B.. Od XX.XX.XXXX B. V., požiadala o zmenu priezviska, už bez mena druhého manžela. Navrhovateľka si asi neuvedomuje, že O. vždy bude otcom, vždy tu bude pre ňu a bude sa jej snažiť s láskou a nezištne pomáhať, samozrejme, ak mu to bude umožnené.

4.Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie listinami, výsluchom účastníkov, kolízneho opatrovníka, výsluchom maloletej O., svedka, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2016-66 a 35P/4/2013-460 a zistil tento stav:

5.Matka zotrvala na podanom návrhu, zmena priezviska bude mať pozitívny dopad na vývin a psychiku maloletej, keď všetci majú rovnaké priezvisko, pričom ona sama si hovorí, že je V.. K svojmu otcovi nemá žiadny citový vzťah, pretože s jej terajším manželom žije od narodenia. Pokiaľ by nedošlo k zmene priezviska, myslí si, že by to mohlo mať negatívny dopad, keď pôjde do školy, pretože tam by už musela sa sama podpisovať, že nie je V.. Maloletá je sama stotožnená s týmto priezviskom. S terajším manželom sa zoznámila, keď mala dcérka 15 mesiacov a jej terajší manžel je jediný muž, ktorého vníma vedľa nej ako muža. Maloletá nemá k otcovi vzťah z dôvodu, že tento sa s ňou nestretával, alebo keď sa stretával, tak len na veľmi krátku dobu. Maloletej vysvetlila, že muž, s ktorým žijú v spoločnej domácnosti, je tato, ktorého ona tak spontánne začala volať a biologický otec je W., ten je pre ňu otec, pričom jej vysvetlila, že keď príde otec W., tak s ním budú chodiť na prechádzky. Viackrát sa však stalo, že napísal, že príde, ale neprišiel. Maloletá to pociťovala od neho ako klamstvo, maloletá sa na otca nepýta. Otec sa o maloletú nezaujíma, a to ani telefonicky, nad rámec výživného nič neposkytuje. O maloletej nevie nič. Pred uzavretím manželstva s otcom maloletej sa poznali veľmi krátko, maloletá sa narodila asi rok od ich zoznámenia, následne zistila, že majú rozdielne názory na chápanie rodiny. On chcel, aby žili v rodinnom dome v Trenčíne spolu s jeho matkou a starou matkou a starým otcom, s čím ona nesúhlasila, takže vlastne nikdy spoločnú domácnosť nevytvorili.

6.Otec nesúhlasil so zmenou priezviska u maloletej, poukázal, že dňa 01.02.2018 spracoval vyjadrenie kde uviedol 4 body, prečo s týmto nesúhlasí a na tomto v celom rozsahu trvá. S matkou maloletej nežije v spoločnej domácnosti od jedného roku veku maloletej. Podával návrh na rozvod v januári 2013 a vlastne odvtedy už s matkou nežili spolu. Po rozvode manželstva bolo upravené stretávanie sa s maloletou, ktoré stretávanie sa spočiatku muselo realizovať za účasti nestrannej osoby, avšak toto prebiehalo tak ako bolo rozsudkom určené, pričom sa s maloletou hrával v detskom centre v Dubnici nad Váhom, s maloletou vychádzal úplne normálne, ona vie, že je jej otec. V roku 2015 sa matka aj s maloletou odsťahovala do Michaloviec, a vzhľadom na vzdialenosť bolo stretávanie komplikovanejšie, pričom mal záujem s maloletou sa stretávať a naposledy ju potom videl v máji 2016. Následne chcel sa s maloletou stretnúť v auguste 2016, avšak matka aj s dieťaťom bola odsťahovaná, pričom mu vôbec nedala vedieť, kde sa s dieťaťom nachádza a tieto skutočnosti sa dozvedel až z podaného návrhu. Pokúsil sa s dieťaťom stretnúť v januári tohto roku, maloletá ho však odmietala, nechcela s ním ísť, nechcela ani hračky, stretnutie trvalo 3-4 minúty a musel odísť. Matka mu v stretávaní s maloletou bráni, neplní rozhodnutie súdu, ktorým bola zaviazaná, že maloletú na stretnutie má pripraviť. Má pocit, že matka maloletú navádza proti menu. Manipuluje ju. On nebol pozbavený svojich práv súdom, takisto má právo maloletú zastupovať, pričom matka bez jeho súhlasu robí úkony, s ktorými on nesúhlasí. Napríklad zmenu lekára, tiež ho neinformuje o zdravotnom stave maloletej. Tieto informácie musí prácne získavať, pričom lekári niekedy majú problém o tom s ním komunikovať. Takisto nesúhlasil, aby maloletá odišla s matkou do Michaloviec, pričom matka jeho námietky nerešpektovala. Má záujem sa s maloletou stretávať, a preto nesúhlasí, aby mala iné priezvisko. V tomto smere, aby mu bol umožnený kontakt s maloletou, sa dokonca obrátil aj na ombudsmana, podával aj viaceré návrhy zatiaľ bez výsledku. Viackrát, keď sa chcel s maloletou stretnúť, matka mu oznámila, že táto je chorá, pričom on našiel na internete fotografie, kde zistil, že v tom čase boli na futbalových zápasoch.

7.Svedok B. V., uviedol, že je manžel matky maloletej. On súhlasí s tým, aby maloletá mala jeho priezvisko. S matkou maloletej sa spoznali, keď mala maloletá jeden a pol roka, spočiatku sa navštevovali a v spoločnej domácnosti žijú od obdobia, kedy maloletá začala navštevovať materskú škôlku. Spolu v tejto domácnosti bežne existujú, maloletú vozieva do škôlky, poobede sa striedajú

niekedy chodí po maloletú manželka niekedy on, potom sa doma spolu hrajú, prípadne chodia na výlety. Maloletá sa zaujíma o zvieratá, naučil ju korčuľovať, bicyklovať, s maloletou chodí väčšinou on, nakoľko z manželstva sa im 23.02.2017 narodilo dieťa. Pokiaľ vie, tak biologický otec sa o maloletú nezaujíma, tento jej netelefonuje, ani nič neposkytuje. Maloletá ho oslovuje tato alebo tatino. Maloletá má k bratovi L. veľmi dobrý vzťah, pomáha matke pri starostlivosti o neho. Maloletá sa sama začala nazývať V.. Otca vôbec nespomína, a keď sa dozvie, že má prísť, tak vyzerá, ako keby bola vystrašená.

8.Znalec PhDr. Jozef Ďanovský v záveroch svojho posudku č. 17 /2018 doručenom súdu dňa 10.07.2018 uviedol, že po preštudovaní spisu a po psychologickom vyšetrení maloletej O. B. a jej rodičov: matky Ing. B. V. a otca Ing. W. B., maloletá verbalizovala, že s biologickým otcom Ing. W. B. nevychádza zle. Oslovuje ho menom W.. Ako svojho otca vníma B. V., ktorého nazýva tatino a s nim má dobrý vzťah. Počas pohovoru opísala: ..že jej ale vadí na W., že sľúbi že príde, potom zídu dole a on nepríde“. Maloletá O. je s najväčšou pravdepodobnosťou sklamaná, že otec nedodrží slovo. Z uvedeného dôvodu aj naznačuje, že sa nechce aktuálne s W. stretávať. Počas psychologického vyšetrenia, keď bola maloletá O. bez prítomnosti rodičov, sa maloletá vyjadrovala, že to nie je problém a priezvisko B. jej nevadí. U maloletej O. aktuálne priezvisko B. nemá negatívny dopad na zdravý duševný vývoj a neohrozuje kvalitu rodinných väzieb. Vo väčšine prípadov priezvisko ako také nemá z psychologického hľadiska výrazný negatívny dopad na zdravý duševný vývoj dieťaťa. Ako výnimky vníma znalec nezáujem zo strany rodiča, po ktorom nesie dieťa priezvisko, poprípade ak by rodič dieťa traumatizoval. Aktuálne psychologickým skúmaním znalec nezistil, že by biologický otec Ing. W. B. prejavoval nezáujem o dcéru resp. ju svojím konaním traumatizoval. Matka Ing. B. V. avizovala, že v tomto roku sa Ing. W. B. stretol s maloletou dcérou dvakrát na krátku dobu. Otec Y.. W. B. je na druhej strane presvedčený, že matka Ing. B. V. účelovo zamedzuje a forsíruje na dcéru, aby sa s ním nestretávala. Ak by v prípade maloletej O. došlo z dlhodobého hľadiska k tomu, že by sa biologický otec Ing. W. B. reálne prestal zaujímať o maloletú dcéru O., to znamená, že by niekoľko mesiacov, poprípade pár rokov nedochádzalo ku stretávaniu sa, vtedy by bolo vhodnejšie pre zdravý psychický vývin dieťaťa ak by došlo k zmene priezviska. Ak však biologický otec bude vytvárať vzťah otec a dcéra a postupne sa bude s maloletou O. pravidelne stretávať, tak v tom prípade je potrebné vnímať z psychologického hľadiska priezvisko B. ako faktor, ktorý neohrozí zdravý psychický vývoj maloletej O..

9.Znalec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, pri skúmaní vzťahu otca a maloletej použil štandardné psychologické techniky, klinické pozorovania a klinický rozhovor s maloletou. Maloletá pri vyšetrení komunikovala s otcom stručne, otec sa snažil nadviazať kontakt, ona otcovi otázky nekládla. Na otca však nereagovala vystrašene, je tam neistá vzťahová väzba, ale dieťa nie je traumatizované, otca sa nebojí. Na otázku čo cíti voči otcovi, uviedla maloletá že ho má rada. Citové väzby k príbuzným z otcovej strany nemá, nakoľko s nimi nie je v kontakte, tieto osoby nepozná. Na priamu otázku, či jej prekáža priezvisko B., povedala, že jej nevadí.

10.Maloletá O. uviedla, že ona začala chodiť do školy, na zošite sa sama podpísala ako O. V., chcela by sa tak volať, otca W. nemá rada lebo ju klamal, písal že príde a neprišiel, hľadala ho aj okolo domu, nechce od neho hračky ani sa nechce s ním stretávať. Veľmi má rada terajšieho manžela matky aj súrodenca.

11.Kolízny opatrovník uviedol, že v rámci šetrenia, požiadali maloletú, aby sa podpísala, pričom ona sa podpísala V., avšak poukázal na to, že je to dieťa, ktoré sa učí písať a podpisuje sa tak, ako ju naučili. Ešte uviedol, že otázky ktoré jej boli kladené zo strany súdu, jej boli kladené aj kolíznym opatrovníkom v marci aj v auguste tohto roku, pričom sa jedná o rovnaké odpovede, zo šetrenia tiež vyplynulo, že matka nepripravuje maloletú na stretnutie s otcom. Návrh matky žiadal zamietnuť.

12.Právna zástupkyňa matky žiadala, aby bolo vyhovené návrhu, nakoľko maloletá ako bolo preukázané, je sama stotožnená s priezviskom V., k otcovi nemá žiadny vzťah a záujem otca o maloletú nie je úprimný, je v záujme dieťaťa, aby mala rovnaké priezvisko ako ostatní členovia rodiny, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Otec nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by mali preukázať, že takýto návrh nie je dôvodný. Matka žiada aj náhradu trov konania.

13.Z rodného listu maloletej O. bolo zistené, že táto sa narodila dňa XX.XX.XXXX a získala priezvisko B..

14.Z rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 30P/4/2013-66 zo dňa 20.01.2014 bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené, maloletá O. bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať jej majetok majú obaja rodičia. Otec bol zaviazaný platit' na výživu maloletej O. sumou po 140,- Eur mesačne, a rodičia sa dohodli, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou O. počas prvých troch mesiacov po rozvode manželstva každý utorok od 15.00 h. do 18.00 h., každú párnu sobotu od 15.00 h. do 18.00 h. a každú nepárnu nedeľu od 15.00 h. do 18.00 h., za prítomna matky. V ďalšom období je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny víkend v sobotu od 10.00 h. do 17.00 h. a v nedeľu od 10.00 h. do 17.00 h, každý nepárny utorok od 15.00 h. do 18.00 h., bez prítomnosti matky. Matka je povinná styk otcovi umožniť, dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase, pred obytným domom bydliska matky, kde je otec povinný dieťa stanovenom čase vrátiť. Na základe zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne CoP/42/2014-26 zo dňa 04.09.2014, bolo upravené stretávanie sa otca s maloletou rozsudkom zo dňa 11.09.2017 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 15.00 h do 17.00 h za prítomnosti matky. Aktuálne na Okresnom súde Ružomberok prebieha konanie o zmenu úpravy stretávania sp.zn. 3P/25/2018, ktorý návrh podal otec maloletej.

15.Nebolo sporným, že matka maloletej sa vydala za B. V. a dňa 23.02.2017 sa z tohto manželstva narodil syn L. V..

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 Zákona č.300/1993 Z.Z. o mene a priezvisku, v znení neskorších predpisov, zmena mena alebo priezviska maloletého sa nepovolí, ak by táto zmena bola v rozpore so záujmami maloletého, alebo s § 4 ods.2 alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

Podľa § 11 ods. 3 zákona o mene a priezvisku, žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať. Ak druhý rodič odmietne dať súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezvisku, má rodič, ktorý navrhuje zmenu, právo podať návrh na súd. V podanom návrhu je potrebné uviesť dôvody, pre ktoré má byť priezvisko dieťaťa zmenené.

Podľa §-u 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

16.Každý z rodičov môže svoje dieťa samostatne zastupovať v bežných veciach. V iných než bežných veciach je potrebné, aby sa rodičia dohodli. Zmena priezviska je vážnym zásahom nielen do práv rodičov ale aj do práv dieťaťa. Nakoľko sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému orgánu, došlo tak medzi nimi k podstatnej nezhode pri výkone rodičovských práv a povinnosti. O podstatnú vec ide vždy v prípadoch uvedených v § 35 Zákona o rodine, tento výpočet je však len demonštratívny. Za podstatnú vec je potrebné považovať okrem iného aj podanie návrhu na zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma či udelenie takého súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa.

17.Podľa platnej judikatúry R 11/1973, ak sa rodičia nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa príslušnému správnemu orgánu, dá súd v zmysle ustanovenia §-u 35 Zákona o rodine súhlas na podanie tejto žiadosti jedným z rodičov len vtedy, ak sú preto závažné dôvody. Bude tomu tak napr. vtedy ak rodič, ktorý so zmenou priezviska maloletého dieťaťa nesúhlasí, neplní si svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a stratil k nemu zrejme citový vzťah, alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby uňho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

18.Súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska, môže len udeliť súhlas k podaniu žiadosti o jeho zmenu na príslušný úrad. Musí ale skúmať či zmena priezviska maloletého dieťaťa bude v jeho záujme, teda či je prospešná v záujme jeho zdravého vývoja.

19.V tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že zmena priezviska nie je v záujme maloletého dieťaťa. Dieťa nesie priezvisko otca, keďže v čase jeho narodenia boli rodičia manželmi. V tom čase síce, ako uviedla matka dieťaťa, spoločnú domácnosť ako manželia neviedli (toto vyplýva aj z rozsudku o rozvode) avšak nebolo preukázané, že otec o maloletú nejavil záujem. Po rozvode manželstva ale medzi rodičmi maloletej nastali komunikačné a iné problémy. Matka aj s maloletou sa odsťahovala do Michaloviec, neskôr do Ružomberka, pritom s otcom nekomunikovala, otec nemal vedomosť kde sa maloletá nachádza (toto matke sa nepodarilo na súde spochybniť) i keď z rozvodového rozsudku vyplýva, že zastupujú maloletú obaja rodičia. V konaní nebolo preukázané, že otec o dieťa nejaví žiadny záujem , dieťa svojho otca pozná, i keď mu nehovorí otec ale „W.“ , pričom v tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že dieťa vo veku O. v komunikácii s rodičmi preberá len to čo od rodičov, ich partnerov a iných rodinných príbuzných počuje, preto je zrejmé, že matka o biologickom otcovi pred O. nehovorí ako o otcovi ale len ako o W. a tým vytvára úplne iný vzťah medzi otcom a maloletou ako by bolo v prípade, ak by maloletú viedla k pozitívnemu vzťahu k biologickému otcovi. Maloletá ani pri znaleckom skúmaní ani pred súdom neprezentovala negatívne správanie sa otca k nej. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ rodičia boli manželia aj vtedy niesla maloletá priezvisko otca , ktorý opakovane uviedol, že má maloletú rád, chce sa s ňou stretávať, chce aby maloletá niesla i naďalej jeho priezvisko. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletá je vychovávaná v prostredí , ktoré je dlhodobo negatívne naladené proti biologickému otcovi hrozí, že práve zmena priezviska maloletej by mohla byť ďalším zásadným negatívnym krokom vo vzťahu k jeho biologickým príbuzným a v konečnom dôsledku by ohrozila výkon rodičovských práv otca, ktoré sú chránené aj Ústavou Slovenskej republiky. Súdna prax sa ustálila v tom, že za závažné dôvody pri udelení súhlasu k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, možno považovať prípady, ak rodič , ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem, stratil k nemu zrejmý citový vzťah alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom. Takéto závažné skutočnosti neboli zistené a to ani znaleckým skúmaním. Závery znaleckého posudku súd považuje za dostatočné na to aby vyhodnotil, že pokiaľ by matka skutočne maloletú pripravovala na stretávanie sa s otcom ( nie len v tom, že ju oblečie a ide s ňou pred dom) vzťah maloletej a jej biologického otca by bol v súčasnej dobe na rovnakej úrovni ako keby s ním žila v spoločnej domácnosti. Závery znaleckého posudku sa matke nepodarilo spochybniť. Dieťa vo veku 6 rokov vždy prezentuje navonok svoje rodinné prostredie a tak súd dal za pravdu aj tvrdeniu kolízneho opatrovníka, vo vzťahu k tvrdeniu matky, že maloletá sa v škole podpísala na zošity ako O. V., že pokiaľ by ju matka učila podpisu B., že dieťa by sa tak podpísalo. Maloletá v septembri tohto roka nastúpila do 1.ročníka základnej školy, nemožno teda predpokladať, že je znalá všetkých písmen abecedy. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd, vychádzajúc zo skutočnosti, že zmena priezviska znamená značný zásah aj do práv toho z rodičov, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, a keďže v tomto konaní nebola preukázaná existencia takých závažných dôvodov , ktoré by ohrozovali psychický vývoj dieťa, súd návrh matky zamietol.

20. Je potrebné tiež zdôrazniť, že nebolo ničím vyvrátené tvrdenie otca, že s maloletou sa chce naďalej stretávať, budovať vzájomný pozitívny vzťah a preto súd poukazuje aj na Dohovor o právach dieťaťa, podľa ktorého dieťa má od narodenia právo na meno, právo získať štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné, právo poznať vlastných rodičov a byť v ich opatere. Právo dieťaťa na zachovanie vlastnej identity vrátane štátnej príslušnosti, mena a rodinných zväzkov, ako sú uznané právom, a nepripustiť nezákonné zásahy. Dieťa nesmie byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli, okrem prípadov, keď príslušné orgány podliehajúce súdnemu preskúmavaniu podľa platného práva a postupu rozhodnú, že oddelenie je nevyhnutné pre najlepšie záujmy dieťaťa. Štáty strany musia rešpektovať právo dieťaťa, oddeleného od jedného alebo obidvoch rodičov, udržiavať osobné vzťahy a pravidelný priamy styk s obidvoma z nich, okrem prípadu, keby to bolo v rozpore s najlepšími záujmami dieťaťa.

21.Súd je názoru, že v tomto prípade najlepším záujmom dieťa nie je úplné vymazanie otca z jeho života, ale budovanie spoločných vzájomných vzťahov, záujmov a tým rozvoj jeho vzťahov aj s ostatnými príbuznými. V tejto súvislosti viď napr. rozhodnutia Krajského súdu v Žiline 8CoP/45/2016 , Krajského súdu v Bratislave 1CoP/166/2016.

Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22.Pokiaľ sa týka návrhu na úhradu trov konania vo vzťahu medzi rodičmi maloletého dieťa, súd žiadnemu z nich náhradu trov konania nepriznal. Pri náhrade trov v mimosporových konaniach platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak zákon neustanovuje inak. Z tejto zásady existujú výnimky, ktoré umožňujú, aby súd priznal jednému z účastníkov náhradu trov konania. Ide o výnimky v taxatívne vymenovaných konaniach (§ 53 , podľa zásady zavinenia (§ 54 a podľa zásady, ktorá umožňuje zohľadniť okolnosti prípadu (§ 55 . V danej veci neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 53 vzhľadom na predmet konania, ani aplikácia ustanovenia § 54 (ide o ustanovenie, ktoré rieši tzv. separátne trovy súvisiace s porušením jednotlivých procesných povinností). Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP, nakoľko nezistil existenciu výnimky z tejto zásady.

23.Vo vzťahu k trovám štátu súd o ich náhrade rozhoduje aj bez návrhu. V konaní bol vypracovaný znalecký posudok a to v záujme oboch strán. Za podanie znaleckého posudku bola znalcovi vyplatená odmena vo výške 527,92 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu, ktorá mu bola priznaná uznesením Okresného súdu Ružomberok č.k. 10P/71/2017-170 zo dňa 12.7.2018. Nakoľko znalecký posudok bol nariadený súdom v záujme preukázania skutočností tvrdených oboma rodičmi, súd ich na náhradu trov štátu zaviazal v rovnakej časti vo výške 263,96 Eur, na účet Okresného súdu Ružomberok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359 Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1,2 - a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania - uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods.1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods.1,2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov; ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí - rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia.