Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-69-2018.pdf
PDF · 82.07 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/69/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej V. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, o zaplatenie 3.607,59 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Csp/84/2017-73 zo dňa 28. novembra 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o zamietnutí žaloby v ostatnej časti a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi nezaplatenú istinu 3.607,59 eur, úrok 133,26 eur, úroky z omeškania 3,76 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.607,59 eur od 24.06.2017 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 133,26 eur od 24.06.2017 do zaplatenia.
Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.607,59 eur, úrok 133,26 eur, úroky z omeškania 3,76 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.607,59 eur a nezaplatených úrokov 133,26 eur od 24.06.2017 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 08.07.2016, ktorá obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti. Dosiaľ nesplatená istina predstavuje 3.607,59 eur a bolo nesporné, že dňom 23.06.2017 vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť úveru, t.j. poskytnutý úver sa stal splatným v celom rozsahu. Nadväzne okresný súd v danej časti (vrátane súvisiacich konkrétne vyčíslených úrokov z úveru a úrokov z omeškania) žalobe vyhovel a „zaviazal“ žalovanú k zaplateniu vyššie uvedených súm. Zároveň ju „zaviazal“ zaplatiť i príslušenstvo pohľadávky, a to 5 % ročný úrok z omeškania z nezaplatenej istiny a úrokov z úveru, keďže sa s plnením dotknutého dlhu ocitla v omeškaní. 2. Okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v časti uplatneného úroku 10,95 % ročne z nezaplatenej istiny 3.607,59 eur od 24.06.2017 do zaplatenia z dôvodu nepreukázania tohto nároku. Uviedol, že vyhlásením predčasnej splatnosti v zmysle § 563 Obč. zák. (zrejme správne § 565 Obč. zák. - pozn. odvolacieho súdu) zmluva o spotrebiteľskom úvere zaniká a veriteľovi (žalobca) vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy a kapitalizovaných úrokov ku dňu splatnosti úveru. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba (pretože tieto sú už splatné) a užívať ich, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľa. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekonformný stav, kedy by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby ku zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo spotrebiteľovi by neboli garantované žiadne práva. 3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi, ktorý mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, ich plnú náhradu.
4. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcom výroku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu. Poukazoval na § 497 Obchodného zákonníka a k nemu sa viažuci komentár a tvrdil, že i po zosplatnení úveru má - ako veriteľ - nárok na úroky z úveru. Do pozornosti dával tiež navrhovanú novelizáciu Občianskeho zákonníka, ktorá napokon nebola prijatá a ktorá mala upraviť právo veriteľa na úroky z úveru len do uplatnenia práva v zmysle § 565 Obč. zák. Odvolateľ uviedol, že namietaný záver okresného súdu „ad absurdum“ znamená zvýhodnenie dlžníka, ktorý počas omeškania bude musieť splácať iba úrok z omeškania, a nie (vyšší) úrok za požičanie peňazí. Ďalej veľmi podrobne odkazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove v inej obdobnej veci a zdôrazňoval, že ani ťaživá sociálna situácia neoprávňuje dlžníka/spotrebiteľa prestať si plniť svoje záväzky a povinnosti. 5. Žalobca nesúhlasil s argumentáciou okresného súdu vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 143/98, ktoré - podľa neho - riešilo inú otázku a navyše okresný súd iba „vytrhol z kontextu“ jeho čiastkové konštatovanie. Upozorňoval i na aktuálnu rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu (Krajského súdu v Žiline), v zmysle ktorej je zhodne s jeho odvolacími námietkami posudzovaný nárok na úroky z úveru po zosplatnení. Doplnil, že aj v zmysle českej judikatúry zákonný úrok z omeškania nenahradzuje od splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. 6. Žalovaná zostala v odvolacom konaní nečinná.
7. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v odvolaní (§ 380 ods. 1 a § 379 CSP), z ktorého titulu rozsudok okresného súdu zostal nedotknutý v odvolaním nenapadnutej časti o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.607,59 eur titulom istiny, úrok 133,26 eur, úrok z omeškania 3,76 eur, spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 24.06.2017 do zaplatenia z nezaplatenej istiny 3.607,59 eur a nezaplatených úrokov 133,26 eur a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v preskúmavanej časti napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
8. Je potrebné pripomenúť, že právne vzťahy vzniknuté na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov nie sú „iba“ osobitným typom úverovej zmluvy definovanej prioritne Obchodným zákonníkom, ale ide o právny predpis, upravujúci osobitný typ zmluvy vo všeobecnosti. Inými slovami, zmluvy o spotrebiteľských úveroch predstavujú samostatný (sui generis) druh súkromnoprávnych zmlúv, a nie iba jeden špecifický druh zmluvy o úvere. 9. Už z úvodných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. (§ 1 Predmet zákona, § 2 Vymedzenie pojmov) je zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití „produktov podnikania“ (tovarov a služieb) spotrebiteľmi. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a/ označeného zákona). Vzhľadom na takto zákonom vymedzenú povahu jednej zo zmluvných strán, nemožno konštatovať, žeby malo ísť o obchodno-právny vzťah; naopak, jedná sa o vzťah prioritne (až výlučne) občianskoprávny; čo je aktuálne už i výslovne vyjadrené v § 52 ods. 2 veta tretia Obč. zák. Následne nie je primerané bez ďalšieho aplikovať na posudzovaný prípad ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane súvisiacich komentárov, iných odborných publikácií, či judikatúry.
10. Krajský súd sa v plnej miere (vrátane argumentácie citovanej v bode 2. tohto odôvodnenia; ktorá je v značnej časti identická s obvyklým odôvodnením konajúceho odvolacieho súdu/senátu v obdobných veciach) stotožňuje so záverom okresného súdu o nedôvodnosti nároku žalobcu na úrok z úveru aj za obdobie po vyhlásení jeho mimoriadnej splatnosti, t.j. po jeho zosplatnení. V takomto prípade totiž veriteľ svojím jednostranným právnym úkonom navodzuje stav, v ktorom disponuje oprávnením získať okamžite späť celú sumu požičaných finančných prostriedkov. V dôsledku toho na jeho strane odpadá časové obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok.
11. K totožnému záveru je možné dospieť i prostredníctvom vyhodnotenia mimoriadnej splatnosti úveru z hľadiska povahy právneho stavu ňou navodeného. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť vrátiť (celú aktuálnu) sumu požičaného úveru, navýšenú o úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa s predmetným plnením ide svojim charakterom o protiprávny stav. S protiprávnym stavom (keďže spotrebiteľ ocitá v omeškaní) sa prirodzene spájajú výhradne sankcie. Naopak s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa viažu len na stav lege artis, t.j. na oprávnené držanie peňažných prostriedkov spotrebiteľom podľa pôvodných podmienok zmluvy o úvere. Povedané inak, v protiprávnom stave patria veriteľovi len sankcie na tento účel definované kogentným (určujúcim) pravidlom § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 a § 3a nar. vlády č. 87/1995 Z.z. 12. To znamená, že okresný súd správne žalobcovi za obdobie po zosplatnení úveru priznal nárok „len“ na úrok z omeškania. Krajský súd dopĺňa, že predmetný prístup k nárokom veriteľa v čase po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol akceptovaný tiež Ústavným súdom SR (bližšie napr. uznesenie sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012), ktorý konštatoval, že ho nemožno považovať za svojvoľný, resp. za taký, ktorý by popieral zmysel práva na súdnu ochranu.
13. Napokon bezpredmetným je odkazovanie odvolateľa (hoci značne podrobné) na závery rozhodnutí (iných všeobecných) súdov v obdobných veciach, lebo tieto nie sú pre konajúce súdy v zmysle § 193, eventuálne § 391 ods. 2 a § 455 CSP záväzné. Bez ohľadu na uvedené, podľa vedomosti odvolacieho súdu predmetné rozhodnutia nie sú prevažujúcim názorom súdnej praxe (vo vzťahu ku Krajskému súdu v Žiline ide o výrazne minoritné stanovisko; dokonca aktuálne už aj v rozhodovacej činnosti senátu 11Co bol pôvodný právny záver -zhodný s odvolateľom - prekonaný), nepredstavujú ani ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP. Zároveň v rozoberanej súvislosti je podstatné, že okresný súd (čiastočne i v spojení s dôvodmi tohto - odvolacieho - rozhodnutia, keďže konanie v I. a II. inštancii tvorí jeden celok) dostatočne zdôvodnil/vysvetlil svoj právny názor, t.j. argumentačne sa s riešením predmetnej právnej otázky plnohodnotne vyrovnal, preto nekonal v rozpore s princípom právnej istoty (bližšie napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 144/2014 z 13.5.2014).
14. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobcom, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Ako vecne správny bol potvrdený rozsudok okresného súdu i vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, na ktorý - vzhľadom na priznanie plnej náhrady trov žalobcovi okresným súdom a zákaz nepriaznivejšieho rozhodnutia pre stranu, ktorá uplatnila opravný prostriedok (čl. 16 ods. 3 Základných princípov CSP) - nemá odvolacie rozhodnutie v meritórnej časti žiaden bezprostredný vplyv.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že stranám nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ/žalobca nebol v tomto štádiu konania úspešný, preto nemá nárok na náhradu jeho trov; naproti tomu žalovanej žiadne trovy konania v súvislosti odvolacím prieskumom nevznikli (§ 251 CSP).
16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.