Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-194-2018.pdf
PDF · 111.24 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/194/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. č. XX, 2. U.. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., D. č. 9, zast. Advokátska kancelária Advokáti Heinrich s.r.o., so sídlom Nitra, Skautská 12, adresa na doručovanie Lombardíniho č. 22b, 831 03 Bratislava 3, proti žalovanému: TIPIKO spol. s r.o., so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu č. 1, IČO: 44 759 941 zast. JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Nitra, Farská č. 40, o zaplatenie sumy 1.199,10 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 18C/208/2016-78 zo dňa 22. februára 2018 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 608,63 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 16.04.2013 do zaplatenia a žalobcovi v 2. rade sumu 590,47 eur s 8,50 % úrokom z omeškania ročne od 16.04.2013 do zaplatenia a to obom do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcom priznal tiež právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% podľa §255 ods. 1 CSP.
1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §631, § 633 , § 645, § 420 ods. 1, 2 , 3 a § 421 ods.1, § 442 ods. 1 Obč. zákonníka.
1.3. Konštatoval, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zaplatenia sumy 1.199,10 eur s prísl. titulom náhrady škody za zvýšený odber elektrickej energie vzniknutý nesprávnou montážou zariadenia. Uviedli, že žalovaný vykonal dodávku a montáž zariadenia Ivar. DAB.PULSAR 50/80 M-A u žalobcu v 2.rade, ktoré malo slúžiť na čerpanie vody zo studne v mieste jeho bydliska, na adrese D. č. 9, E. tiež na chalupe žalobcu v 1. rade, na adrese Z. S. č. XXX v obci K..
1.4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 10. 08. 2012 žalovaný vykonal dodávku a montáž zariadenie Ivar. DAB.PULSAR 50/80 M-A ( ponorné čerpadlo do vrtov a studní) u žalobcu v 2. rade, ktoré malo slúžiť ako zariadenie na čerpanie vody zo studne v mieste bydliska žalobcu v 2. rade na adrese Kamenná č. 9, Nitra. Dňa 10.12.2012 vykonal dodávku a montáž zariadenia Ivar. DAB.PULSAR 50/80 M-A na chalupe žalobcu v l. rade na adrese Z. S. č. XXX v obci K.. Súčasťou oboch dodávok bol aj automatizačný prvok pre čerpacie systémy, CONTROLPRES G5/4, ktorý mal byť napojený na elektrickú energiu, súčasťou ktorého malo byť zabezpečenie zopnutie a vypnutie čerpacieho zariadenia. Žalobcovia priamo žalovanému uhradili suma dodávky a montáže. Vo februári až marci 2013 obdržali žalobcovia vyúčtovanie elektrickej energie, ktoré niekoľkonásobne prevyšovalo spotrebu elektrickej energie, preto reklamovali dodávku čerpacieho systému u žalovaného; bola zistená nesprávna montáž zariadenia CONTROLPRES G5/4 k čerpadlu PULSAR 50/80, ktoré spôsobilo nepretržitý odber elektrickej energie. V dôsledku neprávnej montáže vznikla žalobcom škoda spôsobená zvýšeným odberom elektrickej energie.
1.5. Posudzujúc žalovaným namietanú pasívnu legitimáciu z dôvodu neexistujúceho právneho vzťahu medzi nimi súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaný s poukazom na ústnu Zmluvu o dielo o dodávke a montáži zariadenia Ivar. DAB.PULSAR 50/80 M-A, uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným, emailovú komunikáciu medzi stranami sporu ( žalovaný dňa 25.3.2013 žalobcovi v 1. rade mailom oznámil, "namontovali sme Ti controlpres"), úhradou ceny diela žalovanému, čo žalovaný nespochybnil, ako i s poukazom na ponuku - objednávku tovaru žalovaného žalobcovi v 1. rade a ponuku od dodávateľa spoločnosti GIENGER spol. s r.o k objednávke odberateľa, ktorým bol žalovaný. Taktiež vzťah preukazuje faktúroa č. 1120202266, ktorou bolo vyúčtované dodanie tovaru dodávateľom GIENGER spol. s r.o. žalovanému, ako i na vystavený reklamačný protokol na vadné čerpadlo PULSAR 50/80 ( čerpadlo dodané žalovaným žalobcovi v 2. rade), ktorý reklamoval žalovaný u dodávateľa. Z reklamačného protokolu vyplýva, že výrobok bol dňa 31.05.2012 uvedený do prevádzky žalovaným, ktorý bol montážnou firmou. V prehlásení zo dňa 27.12.2013 A. L. potvrdil, že v roku 2012 vykonával montáž čerpadiel a súvisiacich materiálov na mieste D. 9, E. a K. XXX. Práce vykonával na základe požiadavky objednávky žalovaného a jej konateľa pána J. Z.. Práce vykonával na základe jeho pokynov, s majiteľmi nemal žiaden vzťah. Vzťah s majiteľmi, objednávka od majiteľov, dohoda o predmete dodávky, platba boli dohody a vzťahy medzi majiteľmi a žalovaným. Zúčastnil sa i reklamácie začiatkom roka 2013, kde ho poslal pán Z., ktorý sa zúčastnil aj pri montáži aj pri reklamácii. Jeho vzťah bol založený s firmou TIPIKO s.r.o. vrátane finančného vyrovnania medzi ním a žalovaným. S poukazom na tieto skutočnosti súd uzavrel, že dodávku a montáž čerpacieho zariadenia vykonal žalovaný, pričom práce boli vykonané i p. L., ktorý vykonával práce na základe požiadavky žalovaného a bol prítomný aj pri reklamácii. Žalobcovia reklamovali montáž čerpacieho systému u žalovaného; bolo zistená nesprávna montáž zariadenia CONTROLPRES G 5/4 k čerpadlu PULSAR 50/80, čo spôsobilo nepretržitý odber elektrickej energie. V dôsledku nesprávnej montáže žalobcom vznikla žalovaným zvýšeným odberom elektrickej energie škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný, nakoľko v zmysle ústnej Zmluvy o dielo realizoval dodávku a montáž čerpacieho zariadenia.
1.6. Posudzujúc nárok z hľadiska zodpovednosti za škodu uzavrel, že boli splnené zodpovednostné predpoklady vzniku škody v dôsledku nesprávne vykonanej montáže zariadenia CONTROLPRES G5/4 k čerpadlu PULSAR 50/80 a to vo výške výpočtu škody predloženej žalobcami, pretože aj keď žalovaný namietol výpočet, nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie .
1.7. Pri určení výšky škody vychádzal súd zo záveru, že žalobcovi v l. rade vznikla škoda v období od 10.12.2012 do 25.03.2013 ( t.j. počas prevádzky nesprávne namontovaného automatizačného prvku). Ročný odber elektrickej energie bol v období 2012/2013 - 2.763 kWh, pričom za predchádzajúce obdobie rokov 2011/2012 - 305 kWh. Navýšená hodnota spotreby elektrickej energie, zapríčinená chybným zariadením predstavuje hodnotu 2458 kWh (2763-305). Cena za 1kWh, 580,51 eur (platba za odobratú elektrickú energiu): 2763(počet odobratých kWh) je 0,2101 eur x 2458 kWh je 516,43 eur, čo predstavuje výšku škody do 9.3.2013. K tejto sume je potrebné pripočítať ešte sumu 92,20 eur, t.j. škodu za ďalších 16 dní, keďže 25. 03.2013 bol skutočne vypnutý CONTROLPRES (16 dníx1,2kWh je 460,80 kWhx0,2101 eur je 96,81 eur, keďže však bolo čerpadlo používané aj v období skutočného ťahu vody, po korekcii - 96,81:1,05 je to suma 92,20 eur). Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi v 1. rade sumu 608,63 eur.
1.8. Žalobcovi v 2. rade vznikla škoda v období od 10.8.2012 do 31.1.2013, obdobie prevádzky nesprávne namontovaného automatizačného prvku. Ročný odber elektrickej energie bol v období 2012/2013 - 11.985 kWh, pričom za predchádzajúce obdobie rokov 2011/2012 - 3.921 kWh. Navýšená hodnota spotreby elektrickej energie, spôsobená chybným zariadením predstavuje hodnotu 4248 kWh (6527-2329). Cena za 1kWh, 1665,76 eur (platba za odobratú elektrickú energiu): 11985 (počet odobratých kWh) je 0,1390 eur x 4248 kWh je 590,47 eur, čo predstavuje výšku škody do 31.1.2013. Z týchto dôvodov súd priznal žalobcovi v 2. rade sumu 590,47 eur.
1.9. Obom žalobcom priznal aj úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 obč. zák. a § 3 vl. nar. č. 87/95 Zb. a to od 16.4.2013, teda odo dňa kedy sa žalovaný dostal do omeškania, keď žalobcovia reklamovali škodu dňa 15.4.2013.
2. Rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal nesprávny procesný postup súdu, ktorý mu znemožnil uskutočňovať procesné práva do tej miery, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožnil sa so záverom súdu o pasívnej legitimácii. Opätovne poukázal na konanie pred súdom prvej inštancie, výpoveď J. Z., jediného konateľa spoločnosti, ktorý potvrdil, že on - žalovaný - neuzatvoril so žalobcami zmluvu o dielo, z jeho strany išlo len o kamarátsku výpomoc. On vrámci svojej obchodnej činnosti vedel a aj zabezpečil kúpu zariadení so zľavou. Zakúpený materiál nebol zaradený do jeho účtovnej evidencie, to znamená, že nebo zakúpený ako tovar, s ktorým mali v úmysle vykonať obchodnú činnosť. Konateľ spoločnosti sa vyjadril, že mu bola zaplatená cena materiálu žalobcami v 1. a 2. rade. Ani peniaze neboli v účtovníctve zaúčtované ako príjem z podnikateľskej činnosti. Ak by mal byť záväzok zo zmluvy o dielo, museli by byť peniaze zaúčtované v ich účtovníctve. Žalobcovia nedisponujú nimi vydaným daňovým dokladom. S uvedenými skutočnosťami sa súd nevysporiadal, nesprávne vyhodnotil mailovú komunikáciu a záver vyvodil len z nepriamych dôkazov. Poukázal tiež na to, že montáž vykonával p. L., ktorý s nimi nebol v žiadnom vzťahu a s p Z. bol v kamarátskom vzťahu. Žalobcovia predložili prehlásenie p. L., ktoré nebolo prejavom jeho slobodnej vôle. Z uvedených dôvodov absentuje jeho vecná legitimácia.
2.2. Namietal taktiež postup pri určení výšky škody. Podľa neho nebola preukázaná konkrétna spotreba elektrickej energie zariadenia jednak v čase, keď vykonával funkciu a keď ju nevykonával. Výpočet škody bol vyhotovený neznalými osobami a spôsobom, ktorý skutočnú škodu nepreukazuje. V konaní namietal spôsob výpočtu škody ako aj jej výšku. Z predloženého výpočtu nie je možné ustáliť, či škody vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnou montážou zariadenia. Skutočnú škodu by bolo možné určiť až keď by bola odmeraná skutočná spotreba elektrickej energie controlpresom v rovnakých kusoch, prístrojmi uspôsobenými na presné odmeranie spotreby elektriny. K takémuto postupu neprišlo. Vyslovil otázku, prečo ak malo byť zariadenie nesprávne namontované u každého žalobcu, vznikla u žalobcu v 2. rade škoda v menšom rozsahu, napriek tomu, že controlpres mal u neho merať nesprávne dlhší čas.
2.3. Nesúhlasil s konštatovaním súdu v bode 21 rozsudku, s tým, že ak namieta výšku škody, nie je povinný podávať žiadny návrh na vykonanie dokazovania, ktorým by pomáhal žalobcom objasniť výšku škody. Jeho povinnosťou bolo vysloviť pochybnosť nad uplatnenými nárokmi.
3. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázali na to, že súd prvej inštancie sa s námietkou pasívnej vecnej legitimácie vyporiadal a svoj záver riadne odôvodnil. Nespokojnosť žalovaného s vyhodnotením dôkazov nepredstavuje odvolací dôvod. Tvrdenie žalovaného, že doklady o nákupe tovaru neboli zaradené do účtovníctva a majú potvrdzovať, že neboli kupované pre obchodnú činnosť, ale išlo len o kamarátsku výpomoc, je účelovým tvrdením žalovaného, ktorý sa snaží vyhnúť zodpovednosti za spôsobenú škodu. V tomto tvrdení je preukázané, že nákup tovaru ako aj jeho montáž zabezpečoval žalovaný. Sám potvrdil, že kúpil tovar od spoločnosti GINGER. Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá podniká v zmysle Obchodného zákonníka a je subjektom založeným na účely podnikania. Skutočnosť, že nákup materiálu nezaradil do účtovníctva a peniaze za tovar do účtovníctva, prípadne, že na uvedených tovaroch nemal zisk, je jeho rozhodnutím, ktoré oni nemohli ovplyvniť, a táto okolnosť nemá vplyv na to, že išlo o záväzkový vzťah pri obchodnej činnosti žalovaného. Aj tým, že mu spoločnosť GINGER s.r.o. poskytla na tovar zľavu pre existujúce vzájomné vzťahy potvrdil charakter obchodného záväzku. Pripustiac takúto obranu žalovaného by nikdy žiadna spoločnosť nezodpovedala za jej konania, za zmluvy o dielo len s odkazom na to, že na nákup tovaru nezahrnula do účtovníctva, a preto za škodu nezodpovedá. Tvrdenie žalovaného spochybňujúce čestné prehlásenie svedka L. je zavádzajúce, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti na náhradu škody. V tejto súvislosti poukázali na odsek 25 rozsudku, z ktorého vyplýva, že žalovaný nezabezpečil účasť svedka na pojednávaní v zmysle § 197 ods. 1 CSP ani nepožiadal o jeho zabezpečenie súdom. Samotné spochybňovanie dôkazných prostriedkov vykonaných v konaní - čestné prehlásenie pána L., tvrdeniami vyjadrujúcimi pochybnosti a presvedčenie žalovaného o ich vadnosti, bez ich riadneho preukázania nie sú spôsobilým prostriedkom obrany žalovaného. K spochybňovaniu výšky škody uviedli, že rozdiel pri výpočtoch je spôsobený rozdielnou cenou za jeden kWh určenej pre výpočet náhrady škody, ktorá vznikla rozdielom faktúrovanej ceny za to isté obdobie bez čerpadla a s čerpadlom. Vylúčili zo služieb účtovaných na báze odobratej elektrickej energie. Uvedené vyplýva z porovnania výpočtov u oboch žalobcov založených v spise. Cena za 1 kWh elektrickej energie na chate vo K. u žalobcu v 1. rade má hodnotu 0,2101 Eura/kWh a v dome žalobcu v 2. rade 0,1390 Eur / kWh. Z toho vyplýva, že elektrina odobratá v menšom rozsahu na chate, resp. kde je spotreba menšia, je drahšia a naopak, kde je elektrická energia odobratá vo väčšom rozsahu, je lacnejšia. Poukázala ďalej na to, že dĺžka obdobia nesprávne nainštalovaného zariadenia je zahrnutá vo výpočte škody založenej v spise, avšak z dôvodu, že uvedený spôsob výpočtu bol pri žalobcovi v 1. rade ako aj pri žalobcovi v 2. rade vyšší pri prvom spôsobe výpočtu spôsobenej škody (vznik reálnej škody podľa porovnania s predchádzajúcim obdobím. Uplatnili si náhradu škody v nižšej sume. Z uvedeného majú za to, že si uplatnili škodu v menšom rozsahu, ako ktorá by bola výsledkom zložitého znaleckého dokazovania. V článku 21 rozsudku, na ktorý odkazuje aj žalovaný sa uvádza, že boli splnené zodpovednostné predpoklady vzniku škody, keď súd v odseku 19 uviedol, že žalovaný namietol ich výpočet, avšak nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Opätovne poukázal na to, že výpočet škody, ako ho navrhuje žalovaný, bol predmetom druhého variantu výpočtu a uplatnili si škodu v nižšej výške. Len spochybnenie dôkazných prostriedkov vykonaných v konaní tvrdeniami vyjadrujúcimi pochybnosti a „presvedčenie“ žalovaného o ich nesprávnosti bez riadneho preukázania nepredstavujú podľa ich názoru spôsobilý prostriedok obrany žalovaného. V záverečnej žalovaný nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, neuviedol pred súdom prvej inštancie žiadnu procesnú obranu čo do výšky spôsobenej škody po celé konanie rozporoval len ich pasívnu legitimáciu a že v záverečnej reči žalovaný uviedol, že nesúhlasí s určením výšky škody, čo už nemohol on ovplyvniť a jednak učinil toto vyjadrenie neskoro. Neuviedol ani argumentáciu, ktorú uvádzal v odvolaní, že malo prísť k zameraniu skutočného odberu elektrickej energie. Nie je postačujúce uviesť, že niečo rozporuje, ale aj nevyhnutné uviesť, prečo to rozporuje a poukázať, v čom vidí nesprávnosť výpočtu výšky náhrady škody prípadne aká mala byť výška škody a akými dôkazmi to navrhuje preukázať. Všetky tvrdenia žalovaného v tomto smere predstavujú preto takzvané novoty, ktoré nie sú prípustné v zmysle § 366 CSP. V závere uviedol, že celý postup žalovaného smeruje k účelovému predlžovaniu sporu, ktorého výsledkom bude reálna nevymožiteľnosť nároku, čomu nasvedčuje aj to, že pôvodný spoločník a konateľ žalovaného pán J. Z. dňom 09.01.2018 previedol svoj obchodný spor na občana Slovinska a nie je ani konateľom. Zároveň si založil novú spoločnosť TIPKO+ s.r.o., prostredníctvom ktorej v súčasnosti podniká, čím sú dôvodné obavy, že vymožiteľnosť ich nárokov bude nulová.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, 362 ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
5. Vzhľadom na to, že vec bola predložená krajskému súdu na rozhodnutie za účinnosti nového procesného kódexu (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok), odvolací súd bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 osl 1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov strán sporu i súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave, ktorá reguluje civilné sporové konanie.
6. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú náhrady škody 1.199,10 eur s prísl. za zvýšený odber elektrickej energie, ktorá im mala vzniknúť nesprávnou montážou zariadenia - ponorného čerpadla na čerpanie vody zo studne žalovaným v mieste bydliska žalobcu v 1. rade dňa 10. 08. 2012 a na chate žalobcu v 2. rade. 10.12.2012. Tvrdili, že so žalobcom uzatvorili ústnu zmluvu o dielo. Žalobca v 1. rade vyčíslil škodu za obdobie od 10.12.2012 do 25.3.2013 sumou 608,63 ako rozdiel ročného odberu elektrickej energie v rokoch 2012/2013, ktorý bol 2.763 kWh a predchádzajúcich rokov 2011/2012, kedy bol odber 305 kWh. Rozdiel, t.j. navýšená hodnota prestavuje 2458 kWh (2763-305) čo pri cene 1kW 580,51 eur (platba za odobratú elektrickú energiu): 2763(počet odobratých kWh) je 0,2101 eur x 2458 kWh je 516,43 eur; to vyčísli ako škodu do 09.03.2013. K tejto sume pripočítal sumu 92,20 eur, škodu za ďalších 16 dní, keďže 25.03.2013 bol skutočne vypnutý CONTROLPRES (16 dníx1,2kWh je 460,80 kWhx0,2101 eur je 96,81 eur, keďže bolo čerpadlo používané aj v období skutočného ťahu vody, po korekcii - 96,81:1,05 je to suma 92,20 eur). Žalobca v 2. rade škodu za obdobie od 10.8.2012 do 31.1.2013 vyčíslil obdobne, a to sumou 590,47 eur vychádzajúc z rozdielu ročného odberu elektrickej energie v 2012/2013 - 11.985 kWh, a za predchádzajúce obdobie rokov 2011/2012 - 3.921 kWh. Navýšená hodnota spotreby elektrickej energie, zapríčinená chybným zariadením predstavuje hodnotu 4248 kWh (6527-2329). Cena za 1kWh, 1665,76 eur (platba za odobratú elektrickú energiu): 11985 (počet odobratých kWh) je 0,1390 eur x 4248 kWh je 590,47 eur, t.j. škoda do 31.01.2013. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
7. Odvolací súd preskúmal všetky významné námietky uvádzané v odvolaní. Žalovaný namietal porušenie práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.
8. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
9. K nesprávnym skutkovým zisteniam odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 až § 194 C.s.p.
10. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody naplnené nie sú. V súvislosti so žalovaným podaným opravným prostriedkom odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 380 ods. 1 CSP), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmaval len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného a keďže ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd dodáva nasledovné:
11. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie tvrdiac, že so žalobcami nebol v zmluvnom vzťahu, montáž zariadenia vykonal ako kamarátsku výpomoc J. Z. , ktorý bol jediným konateľom spoločnosti. Inými slovami tvrdil, že J. Z. nekonal v mene spoločnosti a spoločnosť len zabezpečila zakúpenie zariadenia od dodávateľa za zľavnenú cenu. Na podporu svojich tvrdení poukazoval na to, že zariadenie ako zakúpený materiál a ani peniaze za zariadenie neboli zachytené v účtovnej evidencii spoločnosti a žalobcovia ani nedisponujú žiadnym daňovým dokladom preukazujúcim, že vykonal pre nich podnikateľskú činnosť. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedenými tvrdenia žalovaného. To, že obchodné transakcie a finančné operácie nie sú zachytené v účtovnej evidencii, nie je dôkazom o tom, že žalovaný nevykonal montáž zariadení pre žalobcov. Pri takomto výklade by každé nezaradenie obchodnej operácie do účtovnej evidencie bez ďalšieho znamenalo neexistenciu akéhokoľvek záväzku povinnej osoby. Takýto výklad je neprijateľný, pretože by znamenal jednak legalizáciu porušenie daňových predpisov a umožnil by povinnému vyhnúť sa akejkoľvek zodpovednosti. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že existenica právneho vzťahu medzi stranami sporu bola preukázaná mailovou komunikáciou v období od 25. 03. 2013 do 15. 04. 2013, v ktorej žalobcovia komunikujú s J. Z. ako konateľom spoločnosti; aj v reklamácii z 15. 04. 2013 ho vyzývajú ako konateľa žalovaného na odstránenie závad zariadenia. Až do podania odporu prostredníctvom právneho zástupcu z 02. 02. 2016 žalovaný nikdy nespochybňoval, že bol v zmluvnom vzťahu so žalobcami. Jeho pasívnu legitimáciu preukazuje aj vyjadrenie A. L.; v tejto súvislosti žalovaný v konaní nepreukázal tvrdenia spochybňujúce vierohodnosti tohto písomného vyjadrenia. Navyše, žalovaný - ako právnická osoba, konajúca prostredníctvom jediného konateľa už v minulosti realizoval pre žalobcu v 1.rade kúrenie, preto je logické a vyššie uvedenými dôkazmi aj preukázané, že aj v prípade montáže ponorného čerpadla žalobcovia so jednali a zmluvu o dielo uzatvorili so žalovaným.
12. Posudzujúc odvolaciu námietku týkajúcu sa výšky škody odvolací súd poukazuje na ust. čl.8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu, § 150 CSP a taktiež § 150 CSP, podľa ktorého strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a § 151 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
13. Zo spisu vyplýva, že žalovaný v priebehu celého konania namietal iba svoju pasívnu vecnú legitimáciu a výšku škody vyčíslenú žalobcami spochybnil až v záverečnej reči. Uviedol len toľko, že žalobcovia neboli kompetentní vyčísliť výšku škody, preto mal za to, že náhrada je sporná, pričom na výzvu súdu prvej inštancie výslovne uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
14. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP).
15. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 CSP), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Nakoľko žalovaný namietal výšku škody iba tzv. generálnym spôsobom bez toho, aby v zmysle vyššie uvedeného výkladu sám uviedol vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, je jeho popretie v zmysle § 151 ods. 2 CSP neúčinné. Na odvolacie dôvody týkajúce sa výšky škody, uvádzané až v odvolaní preto odvolací súd nemohol prihliadnuť, keďže tieto tvrdenia predstavujú z hľadiska civilného sporového konania novoty v konaní , ktoré nie sú prípustné (§ 366).
16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
17. V konaní úspešným žalobcom odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).