Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/140/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX I., proti žalovanému: Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom Mlynské nivy 49, 821 09 Bratislava, o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 619,18 eur a poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 620,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10Csp/52/2016-519 zo dňa 17.01.2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že spotrebiteľský úver č. 476260621 zo dňa 29.04.2012 (ďalej len „zmluva o úvere“) je bezúročný a bez poplatkov; ďalej uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej titulom bezdôvodného obohatenia získaného plnením z takéhoto úveru sumu vo výške 619,18 eur a napokon uloženia povinnosti žalovanému poskytnúť jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 620,- eur. Žalovanému ako úspešnej strane v konaní priznal proti žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania nezistil vadu, ktorá by spôsobovala, či už neplatnosť zmluvy o úvere alebo to, že poskytnutý spotrebiteľský úver žalobkyni je potrebné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitostí, ktoré uvádza ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V ďalších podrobnostiach uviedol, že sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že by uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru podmieňovalo tie parametre úveru, ktoré boli ustanovené v úverovej zmluve, resp. že by žalobkyňa v prípade, že by neuzavrela zmluvu o zabezpečení splátok úveru, bola napr. získala úver v nižšej sume alebo za nevýhodnejší úrok a pod. To, že sa žalobkyňa doplnkovou zmluvou o poskytnutí doplnkovej služby zaviazala k plateniu odmeny vo výške 370,80 eur, znamenalo pre ňu pohodlnejšie splácanie úveru v domácom prostredí priamo zástupcovi veriteľa, ktorý ju navštevoval. Platila síce za túto službu pravdepodobne viac, ako by platila vkladom na účet veriteľa v banke, avšak ako už bolo uvedené, zabezpečovala pre ňu lepší komfort a prirodzene znamenala pre ňu aj vyšší náklad. Žalobkyňa však pri podpisovaní zmluvy o úvere, ktorá bola na prehľadnom formulári, mala možnosť si zvoliť buď hotovostný alebo bezhotovostný režim splácania úveru. Žalobkyňa si zvolila hotovostný režim vyplatenia úveru, pričom v rámci dohody o hotovostnom režime si následne zvolila formu splácania úveru v domácom prostredí. Text základného zmluvného formulára zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňoval aj v prípade prijatia úveru hotovostným režimom splácať splátky vkladom na účet veriteľa v banke, avšak žalobkyňa si vybrala pohodlnejšiu službu na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, a to už uvádzané splácanie v domácom prostredí. Za ďalšie podľa presvedčenia súdu prvej inštancie zmluva bola uzavretá korektne, bola v nej uvedená úroková sadzba, ktorá aj bola aj vyčíslená. Bol v nej uvedený pevnou sumou administratívny poplatok aj RPMN, do ktorej nebola započítaná

odmena veriteľa vyplývajúca zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Zmluva obsahovala priemernú hodnotu RPMN, a pokiaľ ide o vyjadrenie zročnosti splátok, ale aj termínu poslednej splátky úveru, tieto skutočnosti boli vyjadrené dostatočne, určito a zrozumiteľne; nebolo potrebné, aby bol v zmluve uvádzaný konkrétny kalendárny deň s uvedením dňa, mesiaca a roka. Pokiaľ žalobkyňa namietala tú skutočnosť, že splátky nie sú rozpísané na istinu, úroky, či poplatky, v tomto smere súd prvej inštancie odkázal na čl. 6 úverovej zmluvy, z ktorého vyplýva, že úrok a administratívny poplatok sa splácajú spolu s úverom a v splátkach v rovnakých lehotách, rovnakým spôsobom, aké sú dohodnuté zmluvou, pričom z každej splátky dlžnej sumy predstavuje splátka administratívneho poplatku a úroku pri úvere poskytnutom so splatnosťou 60 týždňov (čo bol prípad žalobkyne), tvorí z každej splátky dlžnej sumy úrok 23,57 % a administratívny poplatok 14,94 %. Žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ si mohla bez problémov vypočítať a zistiť, aká časť tej-ktorej splátky pripadá na istinu, úrok a poplatok a naviac žalobkyni bolo zachované právo žiadať aj amortizačnú tabuľku, keďže bola na túto možnosť upozornená v čl. IV úverovej zmluvy. Napokon, čo sa týka odmeny žalovaného za poskytnutie spotrebiteľského úveru, táto bola vyjadrená celkovými nákladmi spotrebiteľa, ktoré predstavovali súčet vyčísleného úroku a administratívneho poplatku a celkovo navyšovali poskytnutý úver o sumu 248,38 eur. RPMN úveru 70,38 % nepredstavovala dvojnásobok priemernej RPMN úveru, čo je limit najvyššie prípustnej odmeny neskôr stanovenej zákonodarcom za poskytovanie spotrebiteľských úverov v ust. § 1a Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorými sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý začal platiť až od 01.09.2014. S poukazom na uvedené preto súd prvej inštancie odmenu veriteľa, ktorá predstavovala súčet úroku a administratívneho poplatku, nepovažoval za neprimeranú vzhľadom na poskytnutú istinu a dobu splácania úveru (vyše roka), a teda ju nepovažoval ani za rozpornú s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného, okresný súd konštatoval, že nezistil jednak vadu zmluvy o úvere, ktorá by spôsobovala jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť a tiež to, že by žalovaná prijala od žalobkyne viac finančných prostriedkov, než k čomu sa žalobkyňa platnou zmluvou zaviazala. Navyše súd konštatoval, že žalobkyňa žiadala vydať bezdôvodné obohatenie len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak je zrejmé, že do sumy bezdôvodného obohatenia pravdepodobne započítala aj odmenu zaplatenú veriteľovi na základe zmluvy o zabezpečení splátok úveru, teda odmenu za doplnkovú službu. Petit žaloby ale požiadavke vydania bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o doplnkovej službe nezodpovedal. Pokiaľ žalobkyňa v ďalšej časti petitu svojej žaloby žiadala poskytnutie finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, súd prvej inštancie konštatoval, že predpokladom poskytnutia takéhoto zadosťučinenia spotrebiteľovi je skutočnosť, že spotrebiteľ na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi, čo v danom prípade nebolo preukázané. Žalobkyňa bola neúspešná už v tej časti žaloby, kde sa domáhala určenia bezúročnosti, bezpoplatkovosti úveru a vydania bezdôvodného obohatenia. Preto neboli splnené predpoklady pre aplikáciu § 3 ods. 5 citovaného zákona.

2. Proti uvedenému rozsudku žalobkyňa podala odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadala, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podané odvolanie odôvodnila podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, e/, f/ a h/ CSP. Vyslovila presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie je zjavne nezákonné a svojvoľné. Nesprávne skutkové zistenia spočívajú v tom, že ak by súd skúmal v súlade so zákonom predložené dôkazy, zistil by nedostatky v samotnej zmluve o úvere a tiež to, že zmluva o doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru bola službou výhradne poskytnutá pre majetkový prospech žalovanej strany, a to odplatu, ktorú si účtoval neprimerane vysokým poplatkom. Celú dobu žalovaný tvrdil, že túto službu mala možnosť žalobkyňa ovplyvniť, no nijakým spôsobom to nepreukázal. Nikde v odôvodnení rozsudku žalobkyňa nenašla odpoveď na otázku, či mala možnosť podpísať zmluvu bez doplnkovej služby. Nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie žalobkyňa videla v tom, že súd dňa 17.01.2018 konal a rozhodol v jej neprítomnosti, napriek tomu, že požiadala o odročenie pojednávania. V tejto súvislosti uviedla, že pracuje dlhodobo v zahraničí, chodí na pravidelné turnusy a súd bol o jej práci a cestách informovaný. Predvolanie na pojednávanie dostala pred vianočnými sviatkami a nemala si možnosť zohnať na poslednú chvíľu zastúpenie na súde. Za 2 týždne sa jej to nepodarilo, a tak v krátkom čase to ani nikto nechcel vziať, pretože pri preberaní prípadu bola informovaná zo strany právnikov, že potrebujú čas a ten nemali. Vo veci konajúca sudkyňa nerozhodovala nestranne, čím hrubo porušila práva žalobkyne na prostriedky procesnej obrany a procesného útoku. Viacerými rozhodnutiami okresných, krajských súdov, ale aj najvyššieho súdu bolo už judikované, že spoločnosť Provident Financial poskytovala spotrebiteľom úvery zo zmlúv, v ktorých chýbali podstatné náležitosti a tie ich robia bezúročnými. Z dôvodu, že rozsudok okresného súdu je po vecnej stránke nesprávny, vo veci samej je nesprávny aj výrok o trovách konania.

3. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. K namietanému porušeniu procesných práv uviedol, že je absolútne nenáležité, aby žalobkyňa písala vo svojom odvolaní, kde pracuje a ako si nemohla nájsť včas zástupcu. Žalobkyňa bola totiž tým, kto inicioval samotný spor a okresný súd jej maximálne, ako to bolo možné, vyšiel v ústrety, aby mohla riadne brániť svoje práva. Konanie žalobkyne pred okresným súdom nemožno hodnotiť inak, ako obštrukčné a okresný súd správne voči tomu konal. Je výhradne právom a nie povinnosťou sporových strán sa zúčastniť na vytýčenom pojednávaní. Žalobkyňa toto svoje právo realizovala tak, že sa pojednávania nezúčastnila, čo okresný súd, ako aj žalovaný rešpektovali. Tiež je nenáležitá námietka žalobkyne o nezodpovedaní otázky o dobrovoľnosti doplnkovej služby, opak je pravdou. Odpoveď na túto otázku je uvedená v samotnom napadnutom rozhodnutí. Ohľadom posúdenia veci samej žalovaný poukázal na svoje písomné podania a ústne prednesy uvedené v konaní pred okresným súdom. Ohľadne výkladu náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15 a taktiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cdo 146/2017.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie na základe odvolania žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

5. Z obsahu odvolania možno vyvodiť, že žalobkyňa v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, a síce, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ďalej, že súd prvej inštancie podľa § 365 ods. 1 písm. e/ nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. 5.1. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je „rozmeniac ho na drobné“ pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý súdny proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody. 5.2. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ je naplnený vtedy, ak súd (pochybí) zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom: 1) sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena a 2) neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. 5.3. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný

právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti 5.4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm. h/ ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

6. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne pretože podľa jeho názoru zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená dňa 29.04.2012 medzi stranami sporu spĺňala všetky náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZSÚ“). Nezistil vady, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Zároveň podľa názoru súdu prvej inštancie do výpočtu RPMN nemala byť zahrnutá odmena vo výške 370,80 eur, ku ktorej zaplateniu sa žalobkyňa zaviazala zmluvou o poskytnutí doplnkovej služby - zmluvou o zabezpečení splátok úveru.

7. Možno súhlasiť s okresným súdom, že dôvodom vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov v súdenom prípade nie je nerozpísanie splátok na istinu, úroky, či poplatky. K uvedenej otázke už zaujal stanovisko Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach, okrem iného aj v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 211/2017 zo dňa 23. apríla 2018 (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 z 22. februára 2018), v ktorom konštatoval, že: „Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t. j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.“

8. I keď predmetná zmluva o úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ z. č. 129/2010 Z. z., odvolací súd sa nemohol stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá žiadne vady.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 2 písm. g) ZSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

11. Podľa § 2 písm. h) ZSÚ, celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

12. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a) ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

13. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru sú upravené v zmluve o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu nasledovne: „Úver sa za podmienok podľa tejto Zmluvy poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 týždňa po dni uzavretia Zmluvy“.

14. Zmyslom vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z. z. je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o konečnej splatnosti úveru, t. j. o tom, dokedy mu bude trvať povinnosť splácať istinu, úroky a iné poplatky. Vyžaduje sa, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola upravená časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa, aby vstupné údaje (deň poskytnutia úveru, splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) premietol do konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať dátum konečnej splatnosti úveru. Tento údaj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu splátok, ale spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (obdobne napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/140/2018 zo dňa 27.06.2018, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/160/2018 zo dňa 31.07.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 151/2012 zo dňa 19. septembra 2012).

15. Konečná splatnosť úveru teda musí byť presne určená, konkrétnym dátumom splatnosti (deň, mesiac, rok). Zákonodarca tým kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa, ktorému musí byť zo znenia v zmluve zrejmé, kedy presne nastane posledný deň splatnosti úveru. Vyplýva to aj z jazykového výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ z. č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Predmetné ustanovenie jednoznačne pojednáva o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, teda o jednom konkrétnom termíne. V opačnom prípade by bola zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ustanovená nadbytočne. Ak by zákonodarca považoval za postačujúce uviesť v zmluve údaje, z ktorých sa dajú iné informácie zistiť, alebo vypočítať, tak by to tak uviedol.

16. Odvolací súd, oboznámiac sa s obsahom úverovej zmluvy, dospel k záveru, že žalovaný neuviedol v úverovej zmluve údaj o konečnej splatnosti úveru takým spôsobom, aby mohlo byť žalobkyni dostatočne a nepochybne zrejmé, ktorý deň je termínom konečnej splatnosti úveru. Je v rozpore s princípmi ochrany spotrebiteľa, ak žalovaný predložil žalobkyni ako spotrebiteľovi zmluvu, ktorej náležitosti nie sú na prvý pohľad zrejmé a konkrétne a vyžadujú na zistenie podstatných otázok výpočty alebo dohady. Ako odvolací súd už vyššie uviedol, iba samotná dedukcia termínu konečnej splatnosti nepostačuje pre naplnenie ustanovenia § 9 ods. 1 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. Vzhľadom na uvedené pre spotrebiteľa nie je možné bez väčších ťažkostí a s istotou identifikovať termín konečnej splatnosti úveru, resp. aj doby trvania úveru, čo má vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku.

17. Odvolací súd sa nemohol stotožniť ani s názorom súdu prvej inštancie, že do výpočtu RPMN nemala byť zahrnutá odmena vo výške 370,80 eur, ku ktorej zaplateniu sa žalobkyňa zaviazala uzatvorením Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ako doplnkovej služby.

18. Ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový produkt. RPMN má teda zohľadniť všetky náklady, ktoré má dlžník vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady. RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť či nevýhodnosť jednotlivých produktov na trhu úverových či finančných produktov. Konanie veriteľa, keď neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a tak úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať bezpochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu, sa považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

19. Pokiaľ je ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, považuje sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ ZSÚ (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

20. Zmluva o zabezpečení splátok úveru bola uzatvorená v ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na základe uvedenej služby sa žalovaný zaviazal pre žalobkyňu pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru za celkovú odmenu vo výške 370,80 eur, ktorú žalobkyňa mala splácať v 60-tich týždenných splátkach vo výške 6,18 eur a poslednú splátku vo výške 6,18 eur. Táto zmluva síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu, ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú zmluvu nadväzujúcu na úverovú zmluvu, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru. Spätosť predmetných zmlúv je daná tým, že v prípade neuzavretia zmluvy o úvere by bolo bezpredmetné uzatvárať zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru, ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť, a preto ich nie je možné považovať za individuálne dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru a výrazne presahuje dohodnutý úrok. Ide o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, čo spôsobuje jej neplatnosť.

21. Postup žalovaného je síce v danom prípade zdanlivo súladný so zákonom v tom, že ide o doplnkovú službu, ktorá nie je podmienkou získania spotrebiteľského úveru, má však za následok zavádzanie o podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru v snahe dosiahnuť, aby táto odplata, predstavujúca náklad spojený so spotrebiteľským úverom, nebola zahrnutá do celkových nákladov úveru, a nepremietla sa tak do výšky RPMN. V prípade zahrnutia uvedenej odplaty do celkových nákladov úveru, a teda aj do RPMN, podstatne by zvýšila hodnotu RPMN uvedenú v samotnej zmluve.

22. Odvolací súd je toho názoru, že uzavretie zmluvy o zabezpečení splátok úveru bolo podmienkou poskytnutia úveru. K uvedenému záveru dospeli viaceré súdy v Slovenskej republike, okrem iných aj Krajský súd v Prešove, ktorý v uznesení č. k. 19Co/142/2016 <http://merit.slv.cz/19Co/142/2016>-328 zo dňa 08.12.2016 konštatoval, že „je právne bezvýznamné, aká terminológia sa použije na označenie platby za zabezpečenie splátok úveru (odmena/poplatok). Dôležité je, že ide o plnenie za doplnkovú službu, ktorou žalovaný prostredníctvom svojich zástupcov hotovostne inkasuje splátky spotrebiteľského úveru. Z materiálneho hľadiska ide o platbu spojenú s poskytnutím úveru a predstavuje poplatok. Problémom a dôvodom neprijateľnosti poplatku, je jeho netransparentnosť a neprimeraná výška, výrazne presahujúca náklady žalovaného na uvedenú doplnkovú službu a obchádzanie skutočných úrokov a skutočnej RPMN. Ak by poplatok bol zahrnutý v RPMN, jej celková výška by bola omnoho vyššia ako bolo uvedené. Uvedený poplatok sa totiž svojim rozsahom približuje súčtu úrokov a administratívneho poplatku, pričom v niektorých prípadoch aj tento súčet prevyšuje. Ak poplatok za zabezpečenie splátok úveru podstatne a v rozpore s akoukoľvek logikou, neprimerane prevyšuje náklad na doplnkovú službu, ktorej plneniu korešponduje, ide o exces pri používaní inštitútu poplatku. Nielen s poukazom na vyššie uvedené, ale aj na všetky doposiaľ známe skutočnosti v oblasti praktík žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že zo strany žalovaného sa evidentne jedná o cielene vytvorenú konštrukciu, ktorá sleduje jediný cieľ, a to dosiahnuť vyššie protiplnenie za poskytnutie peňažných prostriedkov, oproti tomu aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v zmluve“.

23. Vzhľadom na uvedené, je odvolací súd je toho názoru, že odmena za poskytnutie doplnkovej služby zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru mala byť podľa § 2 písm. g/ ZSÚ zahrnutá do celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda aj do RPMN.

24. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené úvahy dospel k záveru, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ bol naplnený, a preto odvolací súd rozhodnutie súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia spočívajúceho v nesprávne zistenom skutkovom stave zrušil (§ 389 ods. 1 písm. c/ a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 . Súd prvej inštancie v dôsledku vyhlásenia spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov rozhodne aj o dôvodnosti ďalších nárokoch žalobkyne uplatnených žalobou.

25. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ , ktoré porušenie videla v nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania nariadeného na 17.01.2018, odvolací súd nepovažoval túto odvolaciu námietku za dôvodnú.

26. Žalobkyni bolo doručené predvolanie na pojednávanie už dňa 07.12.2018. Žalobkyňa súdu až dňa 15.01.2018 doručila elektronicky žiadosť o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a odročenie pojednávania, nakoľko sa z turnusovej práce v Rakúsku vracia dňa 18.01.2018 v podvečerných hodinách.

27. Žalobkyňa neospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní včas a vážnymi okolnosťami. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že pojednávania boli na jej žiadosť opakovane odročované. Žalobkyňa bola poučená o možnosti zvoliť si zástupcu, čo však nevyužila.

28. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom na svoju povahu spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t. j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť, riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z hľadísk objektívnych, tak aj subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti, alebo v prítomnosti ich právnych zástupcov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010 <aspi:// module='JUD'&link='JUD60633SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'>).

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

30. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1, 3 a § 262 ods. 1 rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430