Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-50-2016.pdf
PDF · 75.73 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/50/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: O. Q., občan SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o zaplatenie 21 267,28 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 21 267,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 21 267,28 eur od 20.02.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 19.12.2016 sa pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 21 267,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 21 267,28 eur od 20.02.2014 do zaplatenia do, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35923130 so žalovaným uzatvorila 11.09.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 20 000 eur (ďalej len „ZoP“). Podľa ZoP mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 322,27 eur. Ku dňu podania žaloby neuhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu žiadnu splátku. Citujúc ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so ZoP a podmienkami k zmluve, listom z 25.12.2013 - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, dňa 19.02.2015 úver zosplatnil (bod 12.4 Zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ZoP, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy), o čom bol žalovaný informovaný listom z 19.02.2014 - „Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Ku dňu podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje 21 267,28 eur. Úroky z omeškania si uplatňuje od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle zmluvných podmienok (Doručovanie - čl. 15) sa zásielka považuje za doručenú piatym dňom po dni, keď bola písomnosť daná na poštovú prepravu. Ku dňu podania žaloby mal žalovaný uhradiť sumu 21 267,28 eura (označené v Prehľade splátok a úhrad ako stĺpec „Splátka“), ktorú tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia dlhu („suma splátok“) - počet splátok x výška a suma po zosplatnení. Zostatok pohľadávky
evidovaný v Prehľade splátok a úhrad (stĺpec „Zostatok“) zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 2 945,33 eur (stĺpec „Pokuta“), ktorú si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Uznesením zo dňa 08.01.2018 č. k. 19Csp/50/2016-46, tunajší súd na návrh terajšieho a pôvodného žalobcu zo dňa 25.05.2017 pripustil vstup terajšieho žalobcu na miesto pôvodného žalobcu, ktorý na základe rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok z 30.12.2016 a prílohy č. 3, obsahujúcej špecifikáciu práve žalovanej pohľadávky, o čom svedčí aj oznámenie o postúpení pohľadávky z 21.03.2017 postúpil žalovanú pohľadávku spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na terajšieho žalobcu. V podaní doručenom súdu dňa 26.09.2018, ktorým zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť na pojednávaní nariadenom na 27.09.2018, žiadajúc rozhodnúť v ich neprítomnosti, zároveň uviedol, že ZoP spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V podaní zo dňa 10.05.2018 odkázal na aktuálny právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2018 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, ktorým sú slovenské súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré podľa čl. 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorým Ústavný súd SR vyslovil nesúlad ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s ust. čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež uviedol, že pokiaľ žalovaný uzná uplatnený nárok, s poukazom na ust. § 282 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie nároku. 3. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27.09.2018 v neprítomnosti zástupcu žalobcu, ktorý svoju a žalobcovu neúčasť ospravedlnil podaním zmieneným pod bodom 4. 4. Žalovaný na uvedenom pojednávaní potvrdil, že mu bolo doručené oznámenie pôvodného žalobcu o postúpení žalovanej pohľadávky. Po poskytnutí predbežného právneho posúdenia veci žalovaný uznal žalobcom uplatnený nárok v celom rozsahu čo do základu a výšky. 5. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku. 6. Podľa § 285 CSP odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku. 7. S poukazom na vyššie uvedené preto súd, vzhľadom na urobený uznávací prejav žalovaného prednesený na pojednávaní, týkajúci sa celého nároku uplatneného žalobcom v tomto konaní, rozhodol postupujúc podľa citovaného ust. § 282 CSP o tomto nároku rozsudkom na základe uznania nároku, keď napokon takýto postup navrhol aj žalobca prostredníctvom svojho zástupcu v podaní uvádzanom pod bodom 2. Identifikáciu týmto rozsudkom priznaného procesného nároku obsahujú body 1 a 2 tohto odôvodnenia. Právny dôvod vydania tohto rozsudku je obsiahnutý v bodoch 3 a nasl. tohto odôvodnenia. 8. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto konaní súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP postupujúc podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné / § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje /§ 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci/ § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.