Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Ps-9-2016.pdf
PDF · 91.98 KB
Case nature
Area
Subarea
14Ps/9/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: C. J., bytom O. XXXX/X, XXX XX J. X - F., O. K., za účasti Okresnej prokuratúry Trnava, o návrhu na zrušenie rozhodnutia o vyhlásení za mŕtveho H. J., nar. XX.X.XXXX, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojim návrhom zo dňa 27.6.2016, doručeným súdu dňa 4.7.2016 sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 35P/190/2005-48 zo dňa 10.9.2008, ktorým bol H. J., nar. XX.X.XXXX vyhlásený za mŕtveho. Okresný súd Trnava uznesením vyhláseným dňa 19.7.2018, začal konanie o zrušenie rozhodnutia o vyhlásení H. J., nar. XX.X.XXXX za mŕtveho.
2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že ju H. J. prehovoril, aby si zobrala pôžičku, aby sa mohol dostať k svojej doživotnej rente za služby v americkej armáde, ktorú mal previesť na svoju maloletú dcéru L. V.. Nakoľko sa navrhovateľka bála, aby neprišla o svoj byt, ktorým ručila za poskytnutú pôžičku, H. J. ju uisťoval, že do dvoch, maximálne do troch mesiacov sa dostane k peniazom. Po určitej dobe sa začal postupne sťahovať nevedno kam, viazla medzi nimi komunikácia, čoraz menej jej bral telefón a nakoniec prestal pôžičku úplne splácať, takže navrhovateľka prišla o svoj byt. Z toho dôvodu podala trestné oznámenie, ktoré bolo zastavené, pretože H. J. bol dňa 10.9.2008 vyhlásený za mŕtveho. Zrušenia rozhodnutia o vyhlásení H. J. za mŕtveho sa domáhala z dôvodu, aby mohol byť trestne stíhaný za podvod, pretože v čase kedy bol vyhlásený za mŕtveho evidentne žil, pracoval na území Českej republiky a ju pripravil o byt. Svoje tvrdenia súdu preukazovala potvrdením A.. Z. P., so sídlom J. 5, Y. XXX/X, u ktorého H. J. pracoval od 25.4.2008 do 30.9.2009. Zároveň súdu predložila kópiu fotografie o ktorej navrhovateľka tvrdila, že to má byť fotografia H. J. v mladosti.
3. Dňa 19.9.2016, Okresná prokuratúra Trnava oznámila písomným podaním zo dňa 19.9.2016, že podľa § 13 ods. 1 Civilného mimosporého konania vstupuje do konania.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov E. J. a C. J., dopytom na deti H. J. Z. J. a H. J. ml., oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 35P/190/2005, s oznámením A.. Z. P., a zistil nasledovný skutkový stav veci:
5. Navrhovateľka uviedla, že s H. J. sa spoznala pred 13 rokmi na Smíchovskej pláži, kde vykonával bezpečnostnú stráž ako ochrankár. Následne sa spolu vídali a asi po roku, keďže hľadal bývanie mu
navrhla, že môže bývať u nej. V roku 2006 sa k nej nasťahoval spolu s maloletou dcérou L. V., ktorá mala v tej dobe asi 1 rok a bývali s ňou približne dva roky. H. J. jej nepravidelne platil za bývanie, v tej dobe si našiel prácu u A.. V. P.. Následne ju prehovoril, aby si zobrala pôžičku z dôvodu, že svoju doživotnú rentu, ktorá mu bola vyplácaná americkou armádou, výšku ktorej renty nepoznala, previedol na maloletú dcéru L. a peniaze z tejto pôžičky chcel použiť na to, aby sa mohol dostať spätne k tejto rente. V roku 2008 jej bola spoločnosťou PF real trading so sídlom v Ostrave poskytnutá pôžička 200.000,- Kč, za túto pôžičku sa zaručila bytom na adrese J., X. J. XXX. Poskytnutú pôžičku v celej výške odovzdala H. J., ktorý poskytnuté peniaze použil nevie na aký účel. Prisľúbil jej, že do dvoch mesiacov sa dostane k svojim peniazom a poskytnutú pôžičku jej vráti. Následne, keďže sa stále nemohol dostať k svojim peniazom, navrhovateľku požiadal, aby si opäť zobrala ďalšiu pôžičku. Dňa 4.2.2009 bola navrhovateľke poskytnutá ďalšia pôžička vo výške 450.000,- Kč, ktoré peniaze taktiež odovzdala H. J.. Hneď potom prestal chodiť do práce a postupne sa začal vytrácať, keď do bytu prichádzal čoraz zriedkavejšie, až nakoniec v máji 2009 prestal chodiť úplne, postupne prestal zdvíhať aj telefón. Od tej doby nemá o ňom žiadne informácie. Stále jej sľuboval, že peniaze už dostane a bude splácať pôžičku. Postupne však pôžičku prestal splácať úplne a navrhovateľke prišla výzva, aby zaplatila sumu 1.743.693,- Kč alebo aby vypratala byt. Následne navrhovateľka o tento byt prišla. Navrhovateľka opísala H. J. ako 175 cm vysokého, dobre stavaného, mal bruško, rýchlu chôdzu, bol plešatý pretože si holil hlavu, mal guľatú tvár, plnšie pery, šedivú farbu očí, bol pravákom, asi na ľavej paži mal bradavicu. Nosil kontaktné šošovky, keď okuliare nosil len z recesie. Na pravej alebo ľavej strane mal zlomenú kľúčnu kosť. Jeho fotografiu nemá, pretože sa nenechal odfotiť. H. J. jej tvrdil, že niekedy v roku 1968 emigroval do Ameriky, bol príslušníkom americkej armády. Uviedol jej, že má dve dospelé deti, dcéru a syna, mená neuviedol. O dcére tvrdil, že žije v Amerike, syn žije v Austrálii. Nepovedal jej, kde predtým na Slovensku žil. To, že sa narodil v Trnave, navrhovateľka zistila z jeho rodného listu, ktorý videla. O svojej manželke sa v jednom prípade vyjadril že mu ju zabili keď bol v armáde, druhý krát uviedol, že mu zomrela prirodzene, alebo, že sa rozviedli. Ďalších príbuzných nespomínal, rodičia mu vraj zomreli.
6. Zástupca Okresnej prokuratúry Trnava uviedol, že z vykonaného dokazovania ktoré bolo v konaní vykonané, vyplynuli isté indície, že by H. J. mohol žiť v roku 2009. Súd v danom konaní však rozhoduje podľa aktuálneho stavu, pričom žiadnym vykonaným dokazovaním nebolo na 100% hodnoverne preukázané, že by H. J. žil v súčasnej dobe. Aby súd mohol postupovať podľa ustanovenia § 230 Civilného mimosporového poriadku, musela by byť skutočnosť, že H. J. žil, v konaní preukázaná. Nakoľko táto skutočnosť nebola jednoznačne preukázaná, nie je dôvodné a ani zákonné, aby súd zrušil pôvodné rozhodnutie o vyhlásení H. J. za mŕtveho. Z tohto dôvodu navrhol návrh navrhovateľky zamietnuť.
7. Svedkyňa E. J., manželka H. J., s ktorým žila v manželstve od 26.6.1982 až do doby kedy sa stal nezvestným uviedla, že dňa 10.1.2004 sa jej manžel vrátil domov a chceli si spolu vypiť kávu. V tom niekto zazvonil, manžel išiel otvoriť a viac sa už nevrátil. Dva, tri dni mu volala na telefón ktorý bol v tej dobe ešte funkčný, do týždňa od jeho zmiznutia išla nahlásiť jeho nezvestnosť a v tej dobe telefón už funkčný nebol. Nemá vedomosť o tom, že by jej manžel mal nejaké dlhy, že by mal s niekým problémy, prípadne že by ho niekto hľadal, napríklad kvôli peniazom. To bol posledný deň kedy bola v kontakte so svojim manželom. Od tej doby s ním nebola v osobnom, v telefonickom ani písomnom kontakte. Manžel bol vysoký cez 170 cm, bol silnejšej postavy, tlstejší, približne 90 kg, mal väčšie brucho, bol šedivý, ostrihaný nakratučko na ježka, mal modré oči, stále nosil okuliare do diaľky. Na pravej strane mal zlomenú kľúčnu kosť, ktorú si nedal zoperovať a preto mu to bolo trochu vidieť, nakoľko to mal zle zrastené. Mal guľatú tvár a pekne krojené pery, nemal žiadne znamienka ani bradavice, bol pravák. Po predložení kópie fotografie, ktorú súdu predložila navrhovateľka s tým, že sa má jednať o H. J., svedkyňa uviedla, že muž na fotografii by mohol byť jej manželom i keď takúto fotografiu doma nemali a doposiaľ ju nevidela. Podľa jej názoru sa môže jednať o fotografiu z prvého občianskeho preukazu, teda z obdobia, kedy mal jej manžel 15 rokov. S manželom sa spoznali v roku 1978, teda v čase keď mal 18 rokov. V tej dobe už nosil okuliare s tenkým kovovým rámom a nie s takým, ako sú na fotografii. Svedkyňa tiež uviedla, že ešte v čase kedy s manželom spolu žili, mal jej manžel v Trnave dvojníka, keď sa jej opakovane stalo, že jej tvrdili že videli jej manžela na určitom mieste, i keď tam v skutočnosti nebol. Tohto pána aj sama stretla a v skutočnosti sa veľmi podobal na jej manžela.
8. Svedkyňa C. J., matka H. J., ktorej bola taktiež zo strany súdu predložená kópia fotografie poskytnutá navrhovateľkou uviedla, že sa jednoznačne jedná o jej syna H. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V.,
P. XX. Na potvrdenie tejto skutočnosti matka H. J. predložila súdu originál fotografie vo veľkosti fotografie určenej na osobný preukaz, ktorá fotografia bola totožná s kópiou fotografie predloženej navrhovateľkou.
9. Z. J. a H. J., deti H. J. písomne súdu oznámili, že nemajú žiadnu informáciu o tom, či H. J. žije, ani ich nekontaktoval.
10. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 35P/190/2005-48 zo dňa 10.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2008 súd zistil, že H. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V., P. XX, bol vyhlásený za mŕtveho s tým, že za deň, ktorý neprežil sa považuje deň 10.9.2008. Vyhlásenia za mŕtveho sa domáhala navrhovateľka E. J., manželka H. J. z dôvodu, že od 10.1.2004 nie je známe miesto pobytu jej manžela H. J., a ani deň jeho úmrtia, pričom osvedčila právny záujem na rozhodnutí.
11. Z oznámenia A.. Z. P. so sídlom J. 5, Y. XXX/X súd zistil, že H. J. u neho pracoval na základe Dohody o vykonaní práce uzavretej na dobu od 1.1.2012 do 31.12.2012 ako strážny v recepcii. Prácu vykonával od 1.1.2012 do 30.6.2012. Nakoľko sa od tej doby do práce nedostavil, bola dohoda ku dňu 31.7.2012 zrušená.
12. Zo mzdových listov súd zistil, že H. J. bol u A.. Z. P. zamestnaný aj v predchádzajúcom období a to od 25.4.2008 do 31.12.2018, od 1.1.2009 do 30.9.2009, od 1.8.2010 do 31.12.2010.
13. Podľa § 225 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vydá verejnú vyhlášku, ktorou vyzve toho, kto má byť vyhlásený za mŕtveho, aby sa prihlásil do jedného roka.
14. Podľa § 225 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd vo verejnej vyhláške vyzve každého, kto má o fyzickej osobe správy, aby ich podal súdu alebo procesnému opatrovníkovi.
15. Podľa § 225 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, súd vo verejnej vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a poučenie, že po márnom uplynutí lehoty môže byť fyzická osoba vyhlásená za mŕtvu.
16. Podľa § 228 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak aj po uplynutí lehoty podľa § 225 ods. 1 je vzhľadom na všetky okolnosti pravdepodobné, že fyzická osoba nežije, súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu.
17. Podľa § 228 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, vo výroku rozsudku súd uvedie presnú identifikáciu fyzickej osoby a deň predpokladanej smrti, prípadne deň, ktorý fyzická osoba pravdepodobne neprežila.
18. Podľa § 230 Civilného mimosporového poriadku, ak sa zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive, súd aj bez návrhu začne konanie a vydá rozsudok, ktorým rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho zruší.
19. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
20. Podľa § 215 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
21. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
22. Predmetom konania bol návrh navrhovateľky na zrušenie rozhodnutia o vyhlásení H. J. za mŕtveho z dôvodu, že v čase po jeho vyhlásení za mŕtveho, konkrétne v období od roku 2006 do mája 2009 žila s H. J. v spoločnej domácnosti, tento bol zamestnaný ako ochrankár u A.. Z. P. so sídlom v Prahe, a tomuto odovzdala peniaze ktoré si požičala, pričom jej tieto peniaze napriek prísľubu nevrátil.
23. Súd mal v konaní výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi preukázané, že navrhovateľka v rokoch 2006 až máj 2009 žila v spoločnej domácnosti s mužom o ktorom tvrdila, že sa volá H. J. a narodil sa dňa XX.X.XXXX. Túto osobu opísala ako muža 175 cm vysokého, dobre stavaného s bruškom, plešatého pretože si holil hlavu, s guľatou tvárou, plnšími perami, šedivou farbou očí a bol pravákom. Na pravej alebo ľavej strane mal zlomenú kľúčnu kosť. Jeho aktuálnu fotografiu nemala, pretože sa nenechal odfotiť. V čase, kedy žili v spoločnej domácnosti, bol zamestnaný u A.. Z. P. so sídlom Praha 5. Od mája 2009 o tomto mužovi nemá žiadne informácie, nebola s ním v osobnom ani v telefonickom kontakte. Súdu predložila kópiu fotografie, o ktorej navrhovateľka tvrdila, že je na nej H. J., teda osoba s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Výsluchom svedkyne E. J. súd zistil, že jej manžel ktorý bol vyhlásený za mŕtveho, bol vysoký cez 170 cm, bol silnejšej postavy, mal väčšie brucho, bol šedivý a ostrihaný na ježka, mal modré oči a nosil okuliare do diaľky. Na pravej strane mal zlomenú kľúčnu kosť. Mal guľatú tvár a pekne krojené pery, bol pravák. Po predložení kópie fotografie uviedla, že by mohlo ísť o jej manžela. Svedkyňa C. J., matka H. J., na fotografii predloženej navrhovateľkou, spoznala svojho syna. Súd mal ďalej aj listinnými dôkazmi preukázané, že osoba s menom H. J., nar. XX.X.XXXX, bez uvedenia adresy pobytu, bola v období od 25.4.2008 do 31.7.2012 zamestnaná u zamestnávateľa A.. Z. P. so sídlom Praha 5, na základe Dohody o vykonaní práce. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 35P/190/2005-48 zo dňa 10.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.2008 vyplýva, že týmto rozsudkom bol vyhlásený za mŕtveho H. J., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom V., P. XX, pričom za deň ktorý neprežil sa považoval deň 10.9.2008. Zo všetkých týchto dôkazov dospel súd k záveru, že osoba, s ktorou navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti v období rokov 2006 až 2009, mohol byť s vysokou pravdepodobnosťou H. J., manžel svedkyne E. J., ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu dňa 10.9.2008 vyhlásený za mŕtveho. K tomuto záveru dospel súd na základe porovnania opisu osoby s ktorou navrhovateľka žila, s opisom svojho manžela svedkyňou E. J., keď sa osoba opísaná navrhovateľkou zhodovala výškou, postavou a tvarom tela s manželom svedkyne, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Osoby sa zhodovali okrem týchto zhodných znakov aj opisom tváre, vlasov, farby očí a tým, že išlo o praváka. Okrem týchto zhodných tvrdení, súd mal totožnosť osoby, ktorá žila s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, preukázanú aj fotografiou, ktorú súdu predložila navrhovateľka a na ktorej matka H. J. spoznala svojho syna, ktorý bol rozsudkom tunajšieho súdu vyhlásený za mŕtveho. Zo všetkých týchto dôkazov však súd mal preukázané len to, že osoba, ktorá bola s veľkou pravdepodobnosťou H. J., vyhlásený rozsudkom tunajšieho súdu za mŕtveho, žila v období od roku 2006 do mája 2009 s navrhovateľkou, ktorá však od tejto doby s ním v žiadnom kontakte nebola a to až do súčasnej doby. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 230 Civilného mimosporového poriadku, súd môže zrušiť rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho ak zistí, že ten kto bol vyhlásený za mŕtveho je nažive, pričom je potrebné zdôrazniť prítomný čas vyjadrený v tomto ustanovení slovným spojením je nažive, teda je nažive v čase rozhodovania súdu. Pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku. Tu súd poukazuje na to, že skutočnosť, či H. J. je nažive v čase rozhodovania súdu, nebola navrhovateľkou žiadnym spôsobom preukázaná, toto dokonca nebolo ani tvrdené, keď ako sa sama vyjadrila, od mája 2009 nie je s H. J. v žiadnom kontakte a ani nemá o ňom žiadne informácie. S poukazom na takto zistený stav, súd návrh ako nedôvodný zamietol, keď vychádzal zo stavu v čase svojho rozhodovania, keď žiadnym dôkazom nemal preukázané, že H. J. je v súčasnej dobe nažive. Skutočnosti tvrdené navrhovateľkou a v konaní preukázané listinnými dôkazmi nasvedčovali len tomu, že H. J. bol s veľkou pravdepodobnosťou nažive v období rokov 2006 až máj 2009, keď ani túto skutočnosť súd nemal preukázanú jednoznačne.
24. Z vykonaného dokazovania tak súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky k tomu, aby predmetnému návrhu vyhovel, preto tento návrh vo výroku I. ako nedôvodný zamietol.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd potom podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.