Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_10Co-61-2018.pdf
PDF · 77.26 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/61/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692 so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti žalovanej - B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX Y. X, o zaplatenie 706,13 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Csp/97/2017-67 zo dňa 10.10.2017 takto
rozhodol:
Z r u š u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie a v r a c i a mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 706,13 eur, úrokov vo výške 488,34 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 706,13 eur, vo výške 24,5% ročne zo sumy 706,13 eur od 27.7.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 706,13 eur od 27.7.2017 do zaplatenia. Žalovanej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Žalobca žiadal priznať peňažné plnenie od žalovanej titulom dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere č. 9807149110 uzatvorenej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s., ( pôvodný veriteľ ) a žalovanou ako dlžníkom o poskytnutí úveru vo výške 2.000 eur pri dojednanej úrokovej sadzbe 24,5% ročne.
3. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané uzatvorenie zmluvy o úvere zo dňa 18.10.2010 medzi Poštovou bankou, a.s. (právny predchodca žalobcu) ako veriteľom a dlžníkom - žalovanou, podľa zmluvy veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur, tento úver sa žalovaná zaviazala splácať v päťdesiatich mesačných splátkach po 65 eur počnúc od 18.11.2010, pričom konečná splatnosť úveru je 18.12.2014. Úroková sadzba predstavuje 24,5%, RPMN 29,41% a priemerná RPMN 19,98%. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Poštová banka, a.s., oznámila výzvou zo dňa 11.7.2014 žalovanej, že úverová pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č. 9807149110 zo dňa 18.10.2010 sa stáva ku dňu 11.07.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu. Predmetná výzva bola doručená žalovanej do vlastných rúk dňa 17.7.2014. Poštová banka, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok číslo III/2017 (odkaz súdu na č.l. 43/rub spisu - 52 spisu), postúpila pohľadávku voči žalovanej na žalobcu.
4. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy súd dospel k záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom - Poštová banka, a.s., a žalovanou ako dlžníčkou dňa 18.10.2010 na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 2.000 eur je zmluvou uzavretou v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z., Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka ide o spotrebiteľskú zmluvu spadajúcu pod ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka.
5. Zmluvou o úvere bol podľa názoru okresného súdu založený spotrebiteľský právny vzťah, v prípade ktorého právna úprava ukladá súdu povinnosť ex offo posudzovať nároky zo spotrebiteľskej zmluvy, skúmať a vyhodnocovať prekážky uplatnenia práva dodávateľa voči spotrebiteľovi postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.. Následne, z úradnej povinnosti, súd postupujúc podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadol na premlčanie uplatneného nároku a to s poukazom na § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.
6. V otázke hodnotenia premlčania nároku súd aplikoval trojročnú premlčaciu lehotu. Zistil, že žalobca predčasnú splatnosť úveru vyhlásil ku dňu 11.7.2014, k uvedenému dátumu sa stal splatný celý dlh vyplývajúci z uzavretej zmluvy o úvere, tak dňom nasledujúcim si mohol žalobca, respektíve jeho právny predchodca uplatniť právo na zaplatenie dlžnej sumy žalobou na súde. Dňom 12.7.2014 začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňom 12.7.2017. Pokiaľ žalobca podal žalobu na súde dňa 27.7.2017, stalo sa tak už po uplynutí premlčacej lehoty. Záver ( jediný ) o premlčaní nároku viedol k zamietnutiu žaloby.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP okresný súd priznal žalovanej - v konaní úspešnej - plnú náhradu trov konania. Dodal že o výške náhrady trov konania rozhodne postupom podľa § 262 ods.2 CSP.
8. Proti rozsudku podal žalobca cestou právnej zástupkyne odvolanie. Domáhal sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne žiadal vyhovieť v celom rozsahu žalobe a priznať náhradu trov konania.
9. Prioritne namietal aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a v rámci tejto aplikácie ex offo prieskum vykonaný súdom v otázke premlčania. Odvolateľovi nie je zrejmé na základe akých skutočností súd uvádza, že je povinný prihliadať ex offo na premlčanie. Súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe a v medziach zákona, čo zaujatím prezentovaného právneho názoru súdu bez opory v právnom predpise zjavne naplnené nebolo.
10. Zdôraznil, že zo strany žalobcu nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, vyplýva to z dikcie ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, čo vo svojej podstate predstavuje stratu výhody splátok pre dlžníka, nie však zánik, resp. zrušenie samotnej zmluvy. Zmluva je naďalej platná a účinná, žalovaný v dôsledku svojho konania stratil výhodu splátok. Navyše, vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, to znamená, v jednotnej premlčacej dobe a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti. Podľa názoru odvolateľa premlčacia doba nezačala plynúť 12.7.2014, ako si to nesprávne ustálil súd, ale až dňa 28.7.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala 11.7.2014, avšak žalovaná si predmetnú výzvu podľa obsahu doručenky potvrdzujúcej prevzatie výzvy prevzala až dňa 17.7.2014. Po výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom bola jej daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovanej uplynula 27.7.2014, následne mohol tak prvý krát uplatniť svoje právo na súde až 28.7.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie.
11. V ďalšej časti odvolania odvolateľ namietal aplikáciu ustanovenia Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby s poukazom na novelizáciu ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 879p zakotvujúcim nepriamu retroaktivitu pre ustanovenie § 53 ods. 4 písm. s/, a t/, § 53 ods. 7 a § 614a. Vyslovil názor, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože zákonodarca až s účinnosťou 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
12. Ani spotrebiteľovi nemožno poskytovať takú ochranu, ktorá by viedla k jeho jednostrannému zvýhodňovaniu. Spotrebiteľ by bol v takýchto prípadoch zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje ani vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinnosti, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ich nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a zodpovednosti.
13. Žalovaná písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložila.
14. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana, v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania, v odvolaním napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a v rozsahu zrušených výrokov vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
15. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca podanou žalobou sa domáha voči žalovanej zaplatenia istiny 706,13 eur, úrokov vo výške 488 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 706,13 eur, vo výške 24,5% p.a., zo sumy 706,13 eur od 27.7.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Bez akýchkoľvek pochýb finančný nárok žalobcu sa viaže k zmluve o úvere č. 9807149110, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca Poštová banka, a.s. (v zmluvnom vzťahu v postavení veriteľa) so žalovanou (v zmluvnom vzťahu v postavení dlžníka) dňa 18.10.2010. Žalobca tvrdí, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok dňa 13.6.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu okresným súdom ustálený charakter zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej a charakter nárokov plynúcich zo spotrebiteľského právneho vzťahu je správny, túto otázku v celom rozsahu okresný súd vyargumentoval v dôvodoch svojho rozhodnutia vecne správne. Jediný dôvod, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby spočíval v konštatovanom premlčaní uplatnenej pohľadávky k premlčaniu prihliadal okresný súd ex offo vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, t.j. bez toho, aby premlčanie nároku namietala strana žalovaná.
16. Ústavný súd SR dňa 7.2.2018 vo veci PL ÚS 11/2016 vyhlásil Nález, podľa ktorého ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s článkom 46 ods. 1 v spojení s článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Ustanovenie, ktoré nie je v súlade s Ústavou stráca účinnosť dňom zverejnenia nálezu v Zbierke zákonov SR (článok 125 ods. 3, 6 Ústavy SR. Hoc v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa právne účinné a bolo povinnosťou súdu toto ustanovenie aplikovať, avšak v Náleze Ústavného súdu SR bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. s Ústavou SR.
17. Ústavný súd v predmetnom náleze derogoval celé ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (viď bod 53 Nálezu) po zistení, že medzi ustanovením § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa a článkom 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 1, ods. 1 je nesúlad. Vzhľadom na vyslovený nesúlad ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 1 ods. 1, pričom okamih hmotnoprávnych účinkov Nálezu Ústavného súdu SR vo vzťahu ku konaniu, ktoré ešte nebolo právoplatne skončené, nastávajú ex tunc, to znamená, že na ustanovenia zákona, ktoré bolo v nesúlade s Ústavou SR sa hľadí akoby nebolo / neboli nikdy súčasťou právneho poriadku.
18. Vzhľadom na uvedené musel odvolací súd konštatovať, že aplikácia protiústavného ustanovenia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súdom prvej inštancie v danej veci zakladá aj dôvod zrušenia rozsudku postupom podľa § 389 ods.1 písm.b ) CSP, z tohto dôvodu odvolaniu žalobcu vyhovel. Zrušenie rozsudku v meritórnom výroku automaticky zakladá zrušenie rozsudku aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.
19. Okresný súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vykoná v ďalšom štádiu ( po vrátení veci ) dokazovanie na vecnú opodstatnenosť žaloby, v novom rozhodnutí sa vysporiada aj s vecnými námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní, a napokon rozhodne v novom rozhodnutí aj o náhrade trov ( nároku ) tohto odvolacieho konania ( viď § 396 ods. 3 CSP ).
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .