Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/28/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom X., K. XXXX/X, právne zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Sidorom, so sídlom G., Y. X/ A, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 2.637,96 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti Okresného súdu Ružomberok č. k. 5Csp/58/2017-74 zo dňa 19. septembra 2017 takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.473,79 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania z danej sumy od 3.2.2017 do zaplatenia. Vychádzal z toho, že medzi stranami ide o spotrebiteľský právny vzťah, pričom zmluva o poskytnutí revolvingového úveru neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. l/ zák. č. 129/2010 Z.z. Zároveň medzi sporovými stranami nebolo sporné, že boli dohodnuté úroky vo výške 70% ročne (za úver), resp. 68,44% (za revolving). V danej spojitosti okresný súd uviedol, že považuje za rozporné s dobrými mravmi, keď sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu úverov poskytovaných bankami. Dodávateľ pritom musí preukázať dôvody, pre ktoré bola spotrebiteľovi poskytnutá finančná služba za zmluvný úrok niekoľkonásobne vyšší ako priemerná úroková sadzba. V konkrétnostiach súdenej veci okresný súd vyslovil, že pri „reálne vyplatenom“ úvere vo výške 1.277,05 eur, suma vyžadovaná na vrátenie (3.065,40 eur), pri splatnosti úveru 36 mesiacov „nepochybne presahuje rozumnú a primeranú mieru zisku žalovaného ako podnikateľa“. 2. Okresný súd poskytnutý úver považoval pre absenciu vyššie uvedených obligatórnych náležitostí za bezúročný a bez poplatku. Pokiaľ teda žalobca plnil vo výške 4.773,32 eur, v rozsahu 2.135,36 eur platil už bez právneho dôvodu, t.j. na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Okresný súd následne posúdil žalovaným vznesenú námietku premlčania a uviedol, že pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania za samostatné nároky považovať nároky, ktoré vznikli zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Významným je pritom skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností vymedzených v § 107 ods. 1 Obč. zák. Okresný súd konštatoval, že subjektívna lehota na uplatnenie nároku mohla začať plynúť odo dňa, kedy žalobca zaplatil jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcou zmluvou nad rámec toho, čo bol povinný. Neakceptoval tvrdenia žalobcu, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel až na základe konzultácií s jeho právnym zástupcom. V jednotlivostiach súdenej veci ustálil, že plnenia realizované do 3.5.2017 (ide o plnenie v mesiaci apríl 2015) sú premlčané; v dotknutej časti okresný súd žalobu zamietol, vrátane súvisiaceho úroku z omeškania. 3. Vzhľadom na to, že s plnením dlhu/vydania bezdôvodného obohatenia sa žalovaný ocitol v omeškaní, priznal žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 3.2.2017 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 2 tak, že v spore v prevyšujúcej časti úspešnému

žalobcovi priznal ich náhradu v rozsahu 87,6% s tým, že o výške náhrady trov bude rozhodnuté uznesením vyššieho súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonnom stanovenej lehote podali odvolanie obe sporové strany. 5. Žalobca napadol rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku a domáhal sa alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie, alebo jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené v celom rozsahu. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúceho sa premlčania, nie je zrejmé, ako bezprostredne okresný súd túto otázku posúdil. Podľa konštatovania okresného súdu premlčacia doba začína plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania, k čomu v súdenej veci došlo až po nariadení neodkladného opatrenia v máji 2017, a teda nebola (by) premlčaná žiadna časť uplatňovaného nároku. Zároveň však okresný súd vyslovil, že premlčacia doba začala plynúť na základe objektívnej skutočnosti, a to bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení. Žalobca uviedol, že okresný súd neprihliadol na skutočnú, ale len ním teoreticky predpokladanú, vedomosť žalobcu o bezdôvodnom obohatení. Zdôraznil, že o bezdôvodnom obohatení sa dozvedel najskôr po porade so svojim právnym zástupcom - 9.3.2017, a preto žaloba podaná 3.5.2017 je z hľadiska premlčania včas podanou žalobou. Poukazoval tiež na spotrebiteľský charakter vzťahu strán a z neho vyplývajúce ustúpenie princípu „vigilantibus iura scripta sunt“ dôležitejšiemu princípu ochrany spotrebiteľa.

6. Žalovaný napadol rozsudok okresného súdu vo výroku ukladajúcom mu povinnosť plnenia a alternatívne sa domáhal jeho zmeny tak, že žaloba bude v plnej miere zamietnutá, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Poukazoval na to, že zmluvu o revolvingovom úvere tvoria ustanovenia, ktoré sa nachádzajú na jej lícnej i rubovej strane a v oznámení veriteľa o schválení úveru. Zároveň zodpovedá § 273 ods. 1 Obch. zák., ak časť obsahu zmluvy je určená odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. 7. Žalovaný tvrdil, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, ale súčasne, že údaj o konečnej splatnosti je súčasťou zmluvných dojednaní. Navyše, tento pojem nie je namieste vykladať ako povinnosť uviesť presný dátum; čo vyplýva i z rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ sp. zn. C-42/15. V zmysle označeného rozhodnutia súčasne nekorešponduje so Smernicou 2008/48 požiadavka na členenie každej splátky na splátku istiny, splátku úroku a splátku iných poplatkov. Žalovaný upozorňoval, že predmetná smernica vyžaduje úplnú harmonizáciu a členské štáty nesmú zaviesť ustanovenia, ktoré sa od nej odchyľujú. V tomto smere dával do pozornosti nepriamy (eurokonformný) účinok smerníc. Ak by zákonodarca sledoval úmysel rozčlenenia každej splátky, nemala by žiaden význam zákonná úprava práva spotrebiteľa vyžadovať si tzv. amortizačnú tabuľku.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu protistrany žiadal potvrdiť výrok napadnutý dotknutým odvolaním. V podstate zotrval na svojej dovtedajšej argumentácii a rozsiahlo citoval z rozhodnutí iných súdov v iných veciach, ktorých závery majú potvrdzovať jeho stanoviská. Namietal neprehľadnosť (formálnu aj obsahovú) zmluvných dojednaní. Zdôraznil, že zmluva (a nie oznámenie veriteľa) musí obsahovať obligatórne zákonné náležitosti. Žalobca uviedol, že smernica predstavuje iba sekundárny prameň práva a Súdny dvor EÚ nie je oprávnený vykladať vnútroštátne právo. Navyše, smernica nemôže byť vykladaná contra lege, t.j.v rozpore s vnútroštátnym právom.

9. Žalovaný na odvolanie protistrany nereagoval.

10. V priebehu odvolacieho konania žalobca bez výzvy konajúceho súdu alebo reakcie na úkony protistrany vykonal ďalšie podanie, ktorým ešte podrobnejšie rozvinul argumentáciu ohľadne (ne)premlčania ani časti uplatňovaného nároku. Práve vzhľadom na to, že sa jednalo o podanie, potreba vykonania ktorého nevyplývala z činnosti súdu a ani z úkonov protistrany, odvolací súd naň bližšie neprihliadal (a ani ho nedoručoval protistrane).

11. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaniach strán (§ 379 a § 380 ods. 1 a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

12. Neoddeliteľnou súčasťou základného práva na spravodlivý súdny proces, resp. ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu je právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Z hľadiska

presvedčivosti konkrétneho rozhodnutia k určujúcim požiadavkám patrí jasné vymedzenie ustáleného skutkového stavu a jeho výslovné právne posúdenie; zahŕňajúce súvisiace východiská a úvahy. Pokiaľ súd posudzuje viaceré čiastkové otázky, je potrebné, aby tieto priebežne uzatváral; osobitne, ak ďalšia riešená problematika na ne nadväzuje, t.j. uzavreté čiastkové otázky tvoria (postupné) podmienky, za ktorých je určitý nárok daný, alebo naopak, vylučujú dôvodnosť nejakého uplatňovaného nároku.

13. V súdenej veci okresný súd dotknuté požiadavky dôsledne nerešpektoval. Napríklad v bode 19. odôvodnenia s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove konštatuje rozpor s dobrými mravmi, ak sa spotrebiteľský úver poskytne za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných úverov. Pripája aj svoje stanovisko o dôkaznej povinnosti poskytovateľa finančnej služby, ale nie zrejmé, aké konzekvencie z uvedeného vyvodil v konkrétnostiach súdenej veci. Obdobne tak z konštatovania v bode 20. odôvodnenia o tom, že odplata „nepochybne presahuje rozumnú a primeranú mieru zisku žalovaného ako podnikateľa“. 14. V nadväznosti na dotknuté úvahy v bode 21. odôvodnenia okresný súd uzatvára, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov a po tomto (už vyslovenom závere) v bode 22. odôvodnenia rozoberá význam a podstatu spotrebiteľskej právnej ochrany so zameraním na účel požiadavky/náležitosti úverovej zmluvy rozčleniť jednotlivú splátku (na splátku istiny, splátku úroku, prípadne splátku ďalších poplatkov) a v bode 23. odôvodnenia opakovane konštatuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zároveň uvádza, že žalobca mal vrátiť žalovanému sumu 2.135,36 eur. V predchádzajúcich odsekoch/ bodoch odôvodnenia však takúto sumu neustálil; napríklad v bode 21. hovorí len o zostávajúcej sume 2.378,07 eur (a dopĺňa konštatovanie o realizácii zrážok zo mzdy), v bodoch 16., či 19. odôvodnenia hovorí o celkovej výške úveru, skutočne poskytnutej sume úveru a revolvingu atď. 15. V otázke premlčania okresný súd vymedzuje viaceré východiská, časť z ktorých (minimálne) vykazuje vzájomnú rozpornosť. Napríklad zdôrazňuje (podčiarknutím), že rozhodujúca je skutočná, a nie predpokladaná znalosť okolnosti podľa § 107 ods. 1 Obč. zák. a zároveň uvádza, že k bezdôvodnému obohateniu dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Pri konkrétnom vyhodnotení námietky/rozsahu premlčania v prejednávanom prípade opätovne okresný súd uvádza sumu, ktorú žalobcovi ostáva zaplatiť na istine úveru 2.378,07 eur a poukazuje na realizované zrážky zo mzdy v mesiacoch apríl až jún 2015. Následne konštatuje, že plnenia, ktoré boli realizované do 3.5.2017 sú premlčané, pričom má ísť len o plnenie vykonané v mesiaci apríl 2015.

16. Na základe uvedených príkladov je nutné konštatovať, že z rozhodnutia okresného súdu nie je možné jednoznačne vymedziť jeho jednotlivé určujúce východiská, úvahy a závery. Hoci viaceré konštatovania okresného súdu majú racionálny základ, nie sú dotiahnuté do jasného a výslovného stanoviska a dá sa len domnievať, aký konkrétny záver z nich pre okresný súd vyplýval. Opakované uvádzanie skutkových údajov (najmä pomerne rozsiahlych číselných), ktoré už boli vymedzené ako ustálený skutkový stav, rovnako neprispieva k prehľadnosti rozhodnutia. Nadväzne nastáva situácia, kedy nielenže odvolací súd vykonávajúci prieskum napadnutého rozhodnutia, ale predovšetkým strany sporu viac menej len predpokladajú, aké boli konkrétne úvahy, východiská (do určitej miery aj čiastkové) závery okresného súdu. Uvedené tak zásadným spôsobom sťažuje (až znemožňuje) relevantné namietanie argumentácie súdu a v konečnom dôsledku dochádza k porušeniu práva strán na spravodlivý proces.

17. Úlohou okresného súdu v ďalšom postupe vo veci bude vydať rozhodnutie, ktoré spĺňa náležitosti zadefinované v ustanovení § 220 ods. 2 (osobitne s dôrazom na pojmy „jasne a výstižne“) a zodpovedá i vyššie vymedzeným intenciám odvolacieho súdu. Pokiaľ okresný súd vymedzí niektorý čiastkový skutkový záver, nie je potrebné pri jeho ďalšom „použití“ (pre účely ďalšieho naň nadväzujúceho skutkového konštatovania alebo pre účely právneho posúdenia) opakovane uvádzať spôsob a postup, akým ho okresný súd ustálil (ktorý už predtým podrobne popísal). K jednotlivým záverom (skutkovým či právnym) je namieste uvádzať len bezprostredne súvisiace okolnosti, a nie aj okolností, ktoré pre daný záver nie sú (vôbec) určujúce. V otázke premlčania - okrem jasného zadefinovania prístupu okresného súdu k jeho súvislostiam - je žiaduce vymedziť konkrétnym dátumom trvanie premlčacej doby (jej začiatok a koniec) a výslovne konštatovať, ktorá časť nároku je premlčaná.

18. Napriek zásadnému záveru o nedostatočnej preskúmateľnosti napadnutého rozsudku krajský súd dopĺňa niekoľko poznámok, na ktoré je žiaduce v ďalšom priebehu konania prihliadať. Pri posudzovaní dotknutých zmlúv je namieste vyhodnotiť už zistené skutkové okolnosti (žiadosť o poskytnutie úveru a jej prijatie) tiež prostredníctvom všeobecnej právnej úpravy kontraktačného procesu - ustanovenia § 43 a nasl. (osobitne § 44 ods. 2 ) Obč. zák. Okolnosťami premlčania nárokov zo spotrebiteľských úverových

zmlúv sa zaoberá rozhodnutie Najvyššie súdu SR sp. zn. 3Cdo 169/2017 z 10.1.2018; vrátane žalobcom zdôrazňovanej súvislosti spotrebiteľskej právnej ochrany a zásady „vigilantibus iura scripta sunt“.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.