Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Sa/8/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako sú správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou, v právnej veci žalobyne: S. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXXX/X, XXX XX L., zastúpená právnym zástupcom: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát, Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 04. 2018, takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. apríla 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 01. marca 2018 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu (100%), v sume aká bude vyčíslená v uznesení o výške trov konania vydanom po právoplatnosti tohto rozsudku, a to v lehote 15 od právoplatnosti uznesenia o výške trov.

odôvodnenie:

1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X-II. zo dňa 01.03.2018 Sociálna poisťovňa, ústredie podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej „ZoSP) zamietla žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 27.11.2017.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žiadosť žalobkyne bola zamietnutá, pretože nespĺňala podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 65 ods. 1 ZoSP, t. j. nebola dôchodkovo poistená najmenej 15 rokov ku dňu 05.10.2013, kedy dovŕšila dôchodkový vek. Sociálna poisťovňa jej k tomuto dňu hodnotila ako dobu dôchodkového poistenia len obdobie 4 roky a 62 dní (1522 dní) s poukazom na § 255 ods. 5 ZoSP, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa nehodnotila žalobkyni obdobie výkonu služby colníčky od 01.12.1974 do 30.12.2004, t. j. 30 rokov a 40 dní pre dôchodkové účely, pretože toto obdobie bolo zhodnotené pre výsluhový dôchodok, ktorý jej bol priznaný rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvar sociálneho zabezpečenia č.1206/2005-1462/2 zo dňa 12.01.2005 od 31.12.2004 podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

3. Žalobkyňa sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala, pričom v odvolaní namietala najmä to, že Sociálna poisťovňa nesprávne posúdila jej nárok na uplatnený starobný dôchodok, nezistila správne skutkový stav veci a postupovala voči nej diskriminačne, nakoľko pri skutkovo rovnakých veciach rozhoduje odlišne. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Poukázala na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, najmä na rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 z ktorého vyplýva, že Sociálna poisťovňa má povinnosť zohľadniť pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok aj doby získané v osobitnom systéme poistenia a taktiež na rozsudok sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015. Taktiež namietala, že rozhodnutie je v

rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Namietala, že splnila obe podmienky pre vznik starobného dôchodku aj zo všeobecného systému poistenia, t. j. dosiahla potrebnú dobu poistenia najmenej 15 rokov a tiež dôchodkový vek.

4. Generálny riaditeľ sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán (ďalej „žalovaný“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.04.2018 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa je od 31.12.2004 poberateľkou výsluhového dôchodku priznaného podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. na základe rozhodnutia bývalého Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia, ktorým jej bol priznaný výsluhový dôchodok v sume 15 425 Sk mesačne. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdeného Colným úradom v Banskej Bystrici doba služobného pomeru nebola zaradená do zvýhodnenej pracovnej kategórie, ale bola zaradená do III. pracovnej kategórie.

6. Žalovaný ďalej poukázal na ustálenú judikatúru NS SR, v zmysle ktorej nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa ustanovenia § 274 ZoSP zachovať na nárok na určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. V danom prípade však účastníčka konania nevykonávala službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií (nie sú splnené ani podmienky na zníženie dôchodkového veku), a preto nie je možné posudzovať jej nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR.

7. Žalovaný odôvodnil, že nepostupoval podľa rozsudku NS SR sp. zn. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015, na ktoré poukázala žalobkyňa v odvolaní, tvrdiac, že z tohto rozsudku vyplýva, že predchádzajúca judikatúra sa vzťahuje aj na tých výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení v I. a II. kategórii funkcií. Žalovaný nepostupoval podľa tohto rozsudku majúc za to, že právny názor uvedený v predmetnom rozsudku dosiaľ nebol zovšeobecnený, nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach a zohľadnil aj právny názor Ústavného súdu SR vyplývajúci z uznesenia IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10. novembra 2011.

8. Žalovaný uzavrel, že nakoľko bol žalobkyni priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu uvedená doba služby nebola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, pri jej hodnotení nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas nej, nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

9. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu žalobu na tunajšom súde, ktorou napadla rozhodnutie žalovaného. Žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

10. Žalobkyňa v žalobe namietala, že postupom orgánu verejnej správy a napadnutým rozhodnutím bola ukrátená na svojich právach tým, že nebolo vyhovené jej žiadosti o priznanie starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou, pretože splnila obidve zákonné podmienky, a to dosiahnutie dôchodkového veku a dobu poistenia viac ako 15 rokov.

11. Podľa žalobkyne, žalovaný (aj prvostupňový orgán) konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128, ako aj v rozpore s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, z ktorej vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, ale nie nepriznať vôbec.

12. Postup Sociálnej poisťovne označila za diskriminujúci, ak u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. a alebo II. kategórie postupuje tak, že dobu ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava, hoci u tých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im už bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. Takýto postup nie je možné odôvodniť ani poukazom na

§ 274 ZoSP, z ktorého dikcie nesporne vyplýva, že citované ustanovenie upravuje výšku dôchodkového veku a nie celkovú dobu poistenia.

13. Žalobkyňa namietala nesprávne právne posúdenie veci, pretože napadnuté rozhodnutie je v rozpore s § 65 ods. 1, 2, § 65a a § 274 ZoSP. Poukázala na to, že dôchodkový vek dosiahla 05.10.2013 a jej celková doba dôchodkového poistenia je minimálne 34 rokov a 102 dní (4 roky a 62 dní + 30 rokov a 40 dní už hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie, ako uvádza poisťovňa len 4 roky a 62 dní.

14. Všetci výsluhoví dôchodcovia bez ohľadu na kategóriu činností, boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistení v Sociálnej poisťovni. To, že žalobkyňa bola dôchodkovo poistená viac ako 15 rokov, vyplýva aj z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia. Vyplýva z neho, že žalobkyňa bola dôchodkovo poistená od roku 1970.

15. Žalobkyňa poukázala na závery rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/138/2011, 10So/59/2014, ktoré vyvracajú závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom závery týchto rozsudkov plne rešpektujú aj článok 33 Dohovoru č. 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade nielen s týmto Dohovorom, ale aj Ústavou SR. Podľa žalobkyne, z postupu žalovaného (aj prvostupňového orgánu) vyplýva, že odmietajú rešpektovať výkladovú prax.

16. Žalobkyňa poukázala aj na ďalšie rozsudky Najvyššieho súdu SR, ktoré vyvracajú argumentáciu žalovaného, že ak právny názor vyslovený v týchto rozsudkoch nebol zovšeobecnený, preto nejde o ustálenú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie. Taktiež uviedla desiatky ďalších rozsudkov krajských súdov, ktoré sa týkajú rovnakých skutkových a právnych vecí, a ktoré rovnako, ako NS SR vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 dohovoru č. 128.

17. Podľa žalobkyne je napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové) arbitrárne, pretože skutkové zistenia a právne závery sú v extrémnom rozpore s právnymi predpismi, o ktoré žalovaný opiera svoje rozhodnutie, rovnako, ako interpretácia právnych predpisov je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe, ide o odklon od ustálenej judikatúry. Žalovaný neuviedol ani jeden relevantný dôvod, na základe ktorého odmieta stabilizovanú výkladovú prax. V právnom štáte sa nemôže pripustiť stav, keď pri posudzovaní rovnakej skutkovej veci sa dospeje k iným právnym záverom bez riadneho odôvodnenia rozhodnutia.

18. Žalobkyňa uzavrela, že na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov žalovaný (aj prvostupňový orgán) odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok, v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tvrdila, že tento záver nie je správny s poukazom na uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Tvrdila, že celkovou dobou poistenia, je doba poistenia vo všetkých systémoch.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu, ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 190 SSP. Zotrval na argumentácii uvedenej v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že nakoľko žalobkyňa nevykonávala zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, ani vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, ani článku 33 Dohovoru č. 128. Právny názor uvedený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR doposiaľ nebol zovšeobecnený, preto sa nejedná o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že postup Sociálnej poisťovne bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku na starobný dôchodok. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne nové námietky, žalovaný konštatoval, že sa pridržiava dôvodov uvedených v rozhodnutí a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia.

20. Žalobkyňa v replike poukázala na to, že žalovaný odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na

posudzovanie doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaný u colníkov posudzuje ináč, nie len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom zaradeným do uvedených kategórií, ale aj voči dôchodcom, ktorí boli poistení na Slovensku aj v iných zahraničných systémoch. Prijatím zákona č 328/2002 Z. z. nedošlo k zmene pri posudzovaní doby dôchodkového poistenia, ale došlo len k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva za tú dobu poistenia, počas ktorej bola žalobkyňa v služobnom pomere. Žalovaný nepostupuje správne, ak celkovú dobu poistenia stotožňuje s hodnotenou dobou poistenia pri priznaní výsluhového dôchodku. Ustanovenie § 274, o ktoré opiera žalovaný svoje závery, nie je ustanovením, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale je ustanovením, ktoré výsluhovým dôchodcom, ktorých činnosť bola zaradená do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, t. j. narozdiel od žalobkyne neplatí pre nich všeobecná doba dôchodkového veku. Žalobkyňa však nežiada dôchodok pred dosiahnutím dôchodkového veku, resp. ako je to u výsluhových dôchodcov zaradených do I. alebo II. kategórie, ale žiada dôchodok po splnení podmienok pre dosiahnutie dôchodkového veku. Dala do pozornosti súdu rozsudok NS SR 9So/15/2016 zo dňa 28.02.2018, z ktorého vyplýva, že daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I. a II. kategórii funkcií odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru 128 dovŕšením dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 ZoSP.

21. Žalovaný k doručenej replike nepodal ďalšie vyjadrenie.

22. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie s poukazom na § 107 ods. 1 písm. a) SSP, v zmysle požiadavky žalobkyne uplatnenej v žalobe. Správny súd vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného keď akceptoval jeho písomnú žiadosť o ospravedlnenie neúčasti povereného zástupcu.

23. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a na dôvodoch v nej uvedených, ako aj v replike. Zdôraznil, že rozhodnutie napadnuté žalobou je v rozpore s právnou úpravou, s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, a preto žiadal, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie boli zrušené a vec vrátená orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

24. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

27. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.

29. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože žalobou napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj

rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.

30. Z predloženého spisu Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 27.11.2017 požiadala Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 05.10.2013. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že do obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na dôchodok Sociálna poisťovňa započítala obdobie od 01.09.1970 do 31.08.1974 ako dobu štúdia a obdobie od 01.10.1974 do 30.11.1974 ako dobu zamestnania, celkovo 1 522 dní, t. j. 4 roky a 62 dní.

31. Rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky, Útvaru sociálneho zabezpečenia zn.: 1206/2005-1462-2 zo dňa 12.01.2005 bolo preukázané, že žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39 a § 68 ods. 2 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. od 31.12.2004 v sume 15 425 Sk mesačne. Celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 tohto zákona bola uznaná 30 rokov a 40 dní.

32. Pre účely rozhodnutia o podanej žiadosti žalobkyne o priznaní starobného dôchodku Sociálna poisťovňa nezapočítala dobu služobného pomeru colníčky, ktorá bola zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok, a to 30 rokov a 40 dní.

33. Z ustanovenia § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, ktorý vstúpil do účinnosti dňom 1. júla 2002 vyplýva, že tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie aj colník. V súlade s ustanovením § 4 tohto zákona dávky výsluhového zabezpečenia poskytované policajtovi a profesionálnemu vojakovi závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu, ktorý dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku.

34. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

35. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.; tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len "policajt"), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len "profesionálny vojak"), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, 2) ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.; obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

37. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

38. V zmysle § 65 ods. 5 ZOSP žene, ktorá vychovala 3 alebo 4 deti a v období od 01.01.2004 do 31.12.2013 dovŕšila XX rokov, sa dôchodkový vek určí tak, že k veku XX rokov sa pripočíta päťdesiatštyri kalendárnych mesiacov. Žalobkyňa preto dosiahla dôchodkový vek 05.10.2013 (58 rokov a 6 mesiacov).

39. Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 55)

41. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11. januára 1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

42. Podľa žalovaného, ak žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZoSP nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť nemožno. Dobu výkonu služobného pomeru v Colnej správe nie je teda možné podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.

43. Správny súd sa s vyššie uvedeným záverom Sociálnej poisťovne nestotožnil z nasledovných dôvodov.

44. Z právnej úpravy týkajúcej sa sociálneho poistenia a zabezpečenia ostatných skupín poistencov vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania/služby) pre dávky dôchodkového poistenia.

45. Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov v a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

46. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. (Porovnaj napr. závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/47/2015 zo dňa 14. marca 2017.)

47. Obdobie služobného pomeru v trvaní 30 rokov a 40 dní bolo žalobkyni zhodnotené v osobitnom systéme pre výšku výsluhového dôchodku, čo nesporne vyplýva aj zo spisu predloženého žalovaným.

48. Porovnajúc rozsah poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia s rozsahom dávok z osobitného systému sociálneho zabezpečenia možno konštatovať, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

49. Z právnej vety judikovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2011 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.

50. Zo záverov vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukázala aj žalobkyňa, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom poistení mala Sociálna poisťovňa hodnotiť celú dobu jej dôchodkového poistenia, teda obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom, aj v osobitnom systéme a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je však potrebné odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by poistencovi patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý jej bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Poistencovi potom vzniká nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom súm medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by poistencovi vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, najviac vo výške výsluhovej dávky. Len takýmto spôsobom môže byť zachovaný oprávnený nárok žalobkyne na zhodnotenie celého obdobia jej dôchodkového poistenia (ktoré jej v celosti pre účely priznania dávky výsluhového zabezpečenia nebolo zhodnotené) a zároveň nebude poškodzovať ani Sociálnu poisťovňu. Žalobkyňa pritom bola do prijatia zákona č. 328/2002 Z. z. dôchodkovo poistená vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, t.j. v Sociálnej poisťovni.

51. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobkyne na starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jej poistenia, ktoré získal v inom systéme sociálneho zabezpečenia malo rozhodnutie za následok, že žalobkyni nebolo zachované jej ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, t.j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie jej dôchodkového poistenia i zárobky, dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.

52. Správny súd, v zhode so stanoviskom žalobkyne, zastáva názor, že odkaz žalovaného na ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. nie je na mieste, ako aj poukazovanie žalovaného na to, že vyššie citované rozsudky Najvyššieho súdu SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, u ktorých bola zaradená služba do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií. Je zrejmé, že prijatím zákona č. 328/2002 Z. z. bol zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov zreteľnejší, vzhľadom na užší rozsah novo prijatej právnej úpravy, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie funkcií dochádza k ukráteniu na ich právach, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení.

53. Správny súd považuje za neudržateľný taký výklad aplikovaných právnych predpisov, z ktorého vyplynul záver, že doba poistenia získaná v civilnom zamestnaní (ak netrvá minimálne 15 rokov) nebude žalobkyni zhodnotená v žiadnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), a to ani vo všeobecnom, ani v osobitnom. Sociálna poisťovňa nepostupovala správne, ak pre účely rozhodnutia o starobnom dôchodku žalobkyne vylúčila obdobie dôchodkového poistenia, ktoré získala žalobkyňa v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, teda žalobou napadnuté rozhodnutie (aj prvostupňové rozhodnutie) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ich správny súd zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

54. Sociálna poisťovňa, ústredie v ďalšom konaní po zrušení a vrátení veci opätovne posúdi nárok žalobkyne na priznanie starobného dôchodku podľa § 65 zákona ZoSP, zohľadní celé obdobie jej dôchodkového poistenia, ktoré získala do vzniku nároku na starobný dôchodok ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku (05.10.2013) a vypočíta teoretickú výšku jej starobného dôchodku, ktorá by jej patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Následne, od takto vypočítanej sumy starobného dôchodku odpočíta sumu výsluhového dôchodku v časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok priznaný podľa

zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru.

55. Správny súd aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže žalobkyňa mala vo veci úspech celkom. O výške náhrady trov konania rozhodne súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 175 ods. 2 SSP). V súlade s § 176 ods. 1 SSP uvedie v tomto uznesení (okrem výšky trov konania), aj prijímateľa náhrady trov konania priznaných žalobkyni, a to podľa aktuálneho stavu pri rozhodovaní.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).