Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cb-47-2013.pdf
PDF · 109.47 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/47/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s. so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne zast. GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o. so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO: 35 893 893, proti žalovanému: Jozef Rybák s miestom podnikania Nižné Ružbachy 67, 065 02 Nižné Ružbachy, IČO: 43 845 444, právne zast. JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, AK so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 23.070,31 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 18.356,53 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 18.356,53 eur od 10.10.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Súd z a m i e t a žalobu v časti 69,13 eur.
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 23.070,31 eur s príslušenstvom a trovami konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 21. 10. 2010 Leasingovú zmluvu č. D./XX/XXXXX (ďalej len ,,leasingová zmluva“), predmetom ktorej bol finančný leasing predmetu Harvestor Timberjack 1270. Výška leasingových splátok a dátum ich splatnosti boli dohodnuté v Dohode o platbách nájomného, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Žalobca v súlade s bodom 4.4 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len ,,VZP“) leasingovú zmluvu vypovedal výpoveďou zo dňa 24. 8. 2011, doručenou žalovanému dňa 21. 9. 2011 z dôvodu neplnenia si povinnosti splácať predmet nájmu. Žalobca následne vykonal finančné vyúčtovanie leasingovej zmluvy a dlžnú sumu nárokov oznámil žalovanému vyúčtovaním zo dňa 13. 3. 2012, ktoré doplnil Dodatkom k finančnému vyúčtovaniu zo dňa 19. 9. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil, žalobca žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
2. Súd návrhu v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 3Rob/5/2013-92 zo dňa 21. 3. 2013, ktorý dňa 30. 4. 2013 uznesením č. k. 3Cb/47/2013 97 zrušil, pretože uvedený platobný rozkaz nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Následne súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach.
3. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nepopieral, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu vyššie uvedenej leasingovej zmluvy. S predmetom leasingu pracoval v lesnom poraste v k. ú. Obce M.. Od počiatku sa na stroji vyskytovali vady spôsobujúce nefunkčnosť, ktoré sa odstraňovali v rámci odborných
opráv alebo svojpomocne. V máji 2011 došlo na predmetnom stroji ku krádeži napájacej batérie a v júni 2011 k poškodeniu palivového systému. V období od júna 2011 až augusta 2011 došlo ku ďalšej krádeži a poškodeniu, ktorá predstavovala sumu cca 38.080,- eur. Krádeže a poškodenia stroja žalovaný nahlásil na OR PZ Kežmarok a žalobcovi. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný prestal splácať leasingové splátky. Podľa názoru žalovaného sú splnené podmienky poistného plnenia. Zároveň uviedol, že odpredajná cena stroja je neprimerane nízka, vyhotovený znalecký posudok žalobcu je účelový s cieľom úmyselne znížiť jeho hodnotu, a preto nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky neuznáva. Žalovaný v konaní argumentoval aj spotrebiteľským charakterom leasingovej zmluvy. Zmluvu ako podnikateľ neuzatváral, pretože nikdy nemal oprávnenie na podnikateľskú činnosť leasingového charakteru. Z uvedeného dôvodu sa potom leasingová zmluva vyznačuje neprijateľnosťou zmluvných podmienok. Žalovaný ďalej poukázal na nesprávne, nezrozumiteľné, nedôvodné uvádzanie a špecifikáciu nárokov žalobcu predovšetkým v časti poplatku za zmenu splátkového kalendára. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že nepojazdný stroj nechal v lesnom poraste bez dozoru, pretože v tom čase boli celé vojenské lesy strážené SBS. Žalovaný stroj primerane zabezpečil jeho uzamknutím. Po ohlásení poistnej udalosti mu už žalobca prostredníctvom SBS zakázal prístup k stroju.
4. Žalobca v konaní uviedol, že žalovaný krádež a poškodenie predmetu leasingu nahlásil, avšak podľa šetrenia poisťovne si nesplnil povinnosti pre vznik nároku na plnenie z dôvodu jeho nezodpovedajúcemu zabezpečeniu v zmysle poistných podmienok. Uvedená situácia ale nič nemenila na povinnosti žalovaného v zmysle VZP ďalej riadne uhrádzať leasingové splátky. Odpredajná hodnota stroja bola určená znaleckým posudkom a nízka cena zodpovedala rozsiahlym poškodeniam, ktoré sú v znaleckom posudku podrobne opísané. Sám žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že škoda spôsobená na stroji krádežami v roku 2011 predstavovala sumu 38.080,- eur, ktorá je teda rovnaká ako obstarávacia cena predmetu leasingu uvedená v leasingovej zmluve. Žalobca nesúhlasil so spotrebiteľským charakterom leasingovej zmluvy, pretože žalovaný mal v čase uzatvorenia zmluvy živnostenské oprávnenie na poskytovanie služieb v lesníctve a poľovníctve a predmetom leasingu bol stroj na spracovanie dreva. To, že žalovaný je živnostník a požiadal o financovanie predmetu určeného na podnikateľské účely, vyslovil pri podpísaní zmluvy tým, že sa označil údajmi viažucimi sa na jeho podnikanie (t. j. obchodné meno, IČO, DIČ). Žalovaný ju prijímal pre potreby svojho podnikania. Dôvody, pre ktoré nárok na poistné plnenie nevznikol, boli výlučne na strane žalovaného, čo nemôže byť na ťarchu žalobcu. K vadám uvádzaným žalovaným žalobca uviedol, že podľa VZP mal žalovaný povinnosť uplatniť si ich v mene žalobcu u dodávateľa predmetu leasingu. Ak by naozaj existovali, nemajú žiaden vplyv na nároky žalobcu.
5. Žalobca v priebehu konania viackrát špecifikoval ním uplatnený nárok. V zmysle doručených špecifikácií súd považoval za nesporný nárok týkajúci sa sumy 4.644,95 eur.
6. Súd rozsudkom sp. zn. 3Cb/47/2013-362 zo dňa 29.06.2016 v časti istiny 4.644,95 eur žalobe vyhovel a zvyšok nároku zamietol. Žalobca v zákonnej lehote podal odvolanie a Krajský súd v Prešove zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie.
7. Vo svojom zrušovacom rozhodnutí uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne konštatoval, že žalobca nedostatočným spôsobom špecifikoval žalovanú istinu tým, že neuviedol spôsob jej výpočtu, taktiež v časti nepriznaných nárokov v sume 18.425,66 eur a konštatoval, že dlh žalovaného nemôže predstavovať žalovanú sumu a od nej nie je nevyhnutné odpočítať reálnu cenu predmetu leasingu. Taktiež vytkol súdu prvej inštancie, že neprihliadol na ust. bodu 4.4.4e VZP, podľa ktorého má žalobca právo účtovať žalovanému škodu vo výške zostatku ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy tak, ako je to podrobne uvedené v tomto zmluvnom dojednaní pod písm. a) až f). Ďalej bolo úlohou súdu vyporiadať sa so znaleckým posudkom predloženým žalobcom ku žalobe a ZP vypracovaným na základe požiadavky žalovaného a ustanovením znalca súdom a vyporiadať sa so všetkými odpoveďami nastolenými stranami sporu.
8. Súd v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom strán sporu.
9. Pr. zástupca žalobcu na pojednávaní podrobne vysvetlil spôsob výpočtu zvyšku žalovanej sumy, že po čiastočnom priznaní nároku žalobcu spornými zostali tri položky. Nárok na zostatok istiny 18.356,53 eur, nárok na nákladový úrok 68,46 eur a nepriznanú časť zmeny splátkového kalendára 0,67 eur. Posledné dve položky nechal na zváženie a rozhodnutie súdu a bližšie sa nimi nezaoberal. V každom prípade trval na priznaní istiny 18.356,53 eur. Poukázal na skutočnosť, že je nesporné, že žalobca prenechal
žalovanému v nájme motorové vozidlo v celkovej hodnote 32.000,- eur bez DPH. Žalovaný ku dňu odstúpenia od zmluvy zaplatil na 4 splátkach celkom cca 11.700,- eur, teda pri uzavretí zmluvy splátku vo výške 9.600,- eur, prvú 524,18 eur, druhú 529,28 eur, tretiu 527,51 a štvrtú 532,81 eur. Teda toto je celková čiastka uhradená žalovaným ku dňu odstúpenia od leasingovej zmluvy na istine. V zmysle dohody o splátkach nájomného zo dňa 29.10.2010, ktorá bola pôvodne dohodnutá medzi stranami sporu a nachádza sa na č.l. 23 súdneho spisu bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi nájomné v časti istiny 32.000,- eur v 44 splátkach. Žalobca požaduje na istine zaplatenie nájomného od poradového čísla 11 až 44 podľa tohto splátkového kalendára, čo spolu predstavuje žalovanú sumu 18.356,53 eur a tá činí istinu, leasingový úrok, poistné a DPH. Po zmene splátkového kalendára bol so žalovaným dohodnutý splátkový kalendár na 10 splátok v zmysle prílohy, ktorú predložil do súdneho spisu dňa 19.06.2018 na č.l. 410. Z oboch týchto pokladov je zrejmé, že súčet nárokov žalobcu ku dňu odstúpenia od zmluvy predstavuje zvyšok predmetu sporu 18.356,53 eur. Pokiaľ ide o výťažok z predaja vozidla vo výške 2.855,- eur, tento nárok nie je zákonným nárokom žalovaného, hoci je obvyklé, že pri finančných leasingoch žalobca znižuje svoje nároky o výťažok z tohto predaja. Tak to bolo aj v tomto prípade, ale cena výťažku bola rovnaká, ako náklady spojené s odtiahnutím vozidla a tým pádom vzájomným započítaním týchto nárokov došlo ku zániku nároku žalovaného na zníženie nájomného o čiastku 2.855,- eur. Záverom uviedol, že žalovaný si požičal mechanizmus, ktorý nechal v lese nestrážený rozkradnúť a teraz argumentuje tým, že žalobca nesprávne oceňuje predmet leasingu. Hodnota a stav predmetu leasingu je v tomto prípade na žalovanom, ktorý má preukázať, že jeho stav bol iný ako to žalobca preukázal ZP.
10. Pr. zástupca žalovaného zotrval na svojich doterajších stanoviskách s odôvodnením, aby súd žalobu zamietol ako nezákonnú a nedôvodnú.
11. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu v časti prisúdenej istiny, ako aj príslušenstva je v súlade so zmluvne dohodnutými podmienkami strán sporu. Z toho dôvodu nároku žalobcu v tejto časti vyhovel.
12. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
13. Podľa § 489 ods. 1 ObZ, zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.
14. Podľa bodu 4.4.1 písm. a) VZP, ČSOBL je oprávnený vypovedať leasingovú zmluvu ak leasingový nájomca mešká 25 a viac dní so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania a to i čiastočne.
15. Podľa bodu 4.4.4 VZP, v prípade ukončenia leasingovej zmluvy podľa bodu 4.4 je ČSOBL oprávnený okrem iného vyúčtovať leasingovému nájomcovi: a) všetky do tej doby splatné a neuhradené peňažné záväzky vrátane ich príslušenstva (leasingové splátky, zmluvné pokuty a pod.), b) škodu vo výške nákladov spojených s vymáhaním splnenia povinnosti (bod 5.1) a nákladov spojených s odobratím, prepravou, skladovaním, ocenením, opravou, údržbou a ďalším predajom (prenájmom) predmetu leasingu, c) škodu vo výške nákladov na povinné zmluvné poistenie a poistenie predmetu leasingu, ktorú ČSOBL v súlade s dojednanými poistnými zmluvami uhradil alebo je povinný uhradiť poistiteľovi odo dňa ukončenia leasingovej zmluvy do dňa predaja (prenájmu) predmetu leasingu, d) škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia leasingovej zmluvy, v prípade že leasingový nájomca nevráti ČSOBL predmet leasingu, e) škodu vo výške zostatku istiny ku dňu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, ktorý sa rovná rozdielu medzi vstupnou cenou predmetu leasingu a súčtom splátok istiny zahrnutých v splátkach splatných do dňa ukončenia leasingovej zmluvy,
f) škodu z titulu finančných nákladov odo dňa predčasného ukončenia leasingovej zmluvy do dňa skutočnej realizácie predmetu leasingu (za realizáciu predmetu leasingu sa považuje predaj predmetu leasingu, uzatvorenie novej leasingovej zmluvy na predmet leasingu, zaradenie predmetu leasingu do majetku ČSOBL).
16. Podľa bodu 4.4.5 VZP, v prípade ukončenia leasingovej zmluvy podľa bodu 4.4 prijme ČSOBL odobratý predmet leasingu do svojho majetku v hodnote predajnej ceny bez DPH, prípadne vstupnej ceny predmetu leasingu bez DPH pri uzatvorení novej leasingovej zmluvy.
17. Medzi stranami sporu nie je sporná tá skutočnosť, že uzatvorili medzi sebou platnú leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol finančný leasing hnuteľnej veci Harvestor Timberjack 1270 a žalovaný bol povinný v zmysle nej a splátkového kalendára zo dňa 29.10.2010 uhradiť celkovú sumu 32.000,- eur v 44 splátkach, pričom posledná splátka mala byť splatná dňa 28.06.2014. V dôsledku neplnenia si povinnosti žalovaného splácať predmetný stroj v zmysle písomne uzavretej zmluvy žalobca vypovedal zmluvu žalovanému, čím došlo k jej zániku a povinnosťou žalovaného bolo uhradiť neplatenú časť zmluvne dohodnutého nájomného.
18. Žalovaný ako jeden z dôvodov svojej obrany použil tvrdenie, že predmetný stroj si prenajal ako fyzická osoba a nie ako podnikateľ. Listinné dôkazy doložené žalobcom preukazujú práve opak tvrdenia a postoja žalovaného, pretože z obsahu písomne uzavretej zmluvy medzi stranami sporu je nesporné, že zmluvu podpísal žalovaný v pozícii fyzickej osoby - podnikateľa, ktorý vykonával podnikateľskú činnosť pod obchodným menom označeným menom a priezviskom a jeho IČOM. Podľa výpisu zo živnostenského registra je taktiež nepochybné, že žalovaný má v predmete podnikania ako jednu z činností uvedenú službu v lesníctve. Sporný stroj si zadovážil za účelom vykonávania práve tejto činnosti. Z týchto dôkazov je jednoznačne preukázané, že žalovaný uzatvoril so žalobcom leasingovú zmluvu ako fyzická osoba podnikateľ a vzhľadom na túto skutočnosť možno konštatovať, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkový vzťah z tejto zmluvy, pretože pri jej vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti oboch subjektov a teda tvrdenie žalovaného, že by súd mal prihliadnuť na neprijateľné podmienky niektorej časti zmluvy, pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd považuje za právne irelevantné.
19. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu žalobcom uplatnenej istiny včítane jej príslušenstva ako sú úroky, zmluvná pokuta atď., tieto právny zástupca žalobcu podrobne špecifikoval jednak vo svojej poslednej výpovedi v konaní pred súdom, ako aj vo svojich písomných vyjadreniach, ktoré doložil súdu a z nich je zrejmé, že čiastka, ktorá doposiaľ nebola prisúdená žalobcovi vo výške 18.356,53 eur predstavuje súčet istiny a všetkých jej zložiek tak, ako to podrobne vysvetlil, v špecifikácii a predložil tak súdu, ako aj právnemu zástupcovi žalovaného. Z tohto vyčíslenia je zrejmé, že nárok žalobcu v žalovanej výške je zákonný a dôvodný a v súlade so zmluvne dohodnutým článkom 4.4.4. VOP finančného leasingu ČSOB Leasing, a.s. pre stroje a zariadenia 02/2010, ktoré sú súčasťou leasingovej zmluvy uzavretej stranami sporu. Teda nárok žalobcu je v súlade s týmto zmluvným dojednaním, a to vo všetkých jeho bodoch pod písmenom a) až f) tohto zmluvného dojednania, resp. všeobecných zmluvných podmienok.
20. Pokiaľ ide o vyhotovené znalecké posudky, tak žalobca si dal vyhotoviť pre účely tohto konania znalecký posudok č. 190/2011 zo dňa 14.11.2011, ktorým súdny znalec Ing. Jaroslav Krempaský stanovil všeobecnú hodnotu stroja vo výške 2.855,- eur po odstúpení zmluvy žalobcom. Žalovaný však túto cenu namietal dôvodiac to nízkou cenou, ktorú stanovil znalec a v priebehu konania sa snažil rôznymi informáciami z internetového portálu dokázať, že reálna cena bola vyššia než za akú žalobca speňažil poškodený stroj a trval na tom, aby súd do konania pribral znalca, ktorý by určil, aká mohla byť skutočná zostatková hodnota sporného mechanizmu. Súd na základe požiadavky žalovaného pribral do konania znalca, ktorého úlohou bolo zistiť predpokladanú reálnu cenu tejto hnuteľnej veci. Znalec mal veľmi ťažkú pozíciu určiť takúto cenu, pretože v tomto čase už neexistoval sporný stroj a znalec vychádzal len z predpokladaných údajov porovnávaním s podobnými strojmi a veľmi komplikovaným spôsobom sa dopracoval k cene, ktorú potom určil vo svojom znaleckom posudku č. 12/2015 Ing. Andrej Lang. V ňom sa dopracoval ku všeobecnej odhadnej cene mechanizmu 11.046,50 eur.
21. Súd pri prvotnom rozhodovaní v merite veci vychádzal z takto určenej ceny znalcom, ktorého súd pribral do konania a uplatnený nárok žalobcu znížil o znalcom určenú cenu hnuteľnej veci. Avšak po zrušení rozhodnutia prehodnotil tento svoj názor a dospel k záveru, že v danom prípade je nevyhnutné
vychádzať z ceny určenej znalcom, ktorého pre tento účel si zabezpečil žalobca, pretože to má logicky vierohodnejší podklad, keďže znalec v tom čase fyzicky videl stroj, ohliadol ho, zabezpečil fotodokumentáciu zo všetkých poškodených častí, tieto porovnal v tabuľkovom prehľade ZP. Napokon cena stroja už ani nie je predmetom zvyšku nároku žalobcu, pretože o týchto už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím zo dňa 29.06.2016 a predmetom tohto konania už je len zvyšok nároku žalobcu, ktorý predstavuje istinu včítane jej príslušenstva. Teda súd už nepovažuje ďalej za dôležité zaoberať sa znaleckým posudkom pre určenie zostatkovej ceny stroja, ale v každom prípade by smerodajnou bola určená cena znalcom Ing. Jaroslavom Krempaským. Aj vzhľadom na tú skutočnosť, ako tvrdí žalobca, že sám žalovaný vo svojich vyjadreniach poukazoval na početné poškodenia stroja, ktoré sa opakovali a sám uviedol, že celková škoda, ktorá bola spôsobená na stroji, predstavovala cca 38.000,- eur, čo prevyšuje celkovú cenu, za ktorú žalovaný tento stroj si od žalobcu prenajal. Teda ak znalec Ing. Krempaský stanovil cenu 2.880,- eur tá mohla zodpovedať reálnej zostatkovej hodnote tohto mechanizmu.
22. Ďalším dôvodom pribratia znalca do konania bola pochybnosť žalovaného v tom, že pri všetkých úkonoch medzi stranami sporu bol prítomný Ing. C.. Z listinných dôkazov v spise je zrejmé, že menovaný bol konateľom spoločnosti FLEXIM spol. s r.o., Slovenská Ľupča. Drevoobrábací stroj na spracovanie dreva pod označením Harvestor patril pôvodne tejto spoločnosti, ktorá ho kúpnou zmluvou previedla na žalobcu. Ing. C. ako konateľ spoločnosti, ktorá dodávala tovar žalovanému, ho osobne odovzdal na základe preberacieho protokolu zo dňa 29.10.2010 žalovanému. Spoločnosť FLEXIM spol. s r.o. mala uzavretú zmluvu so žalobcom o spätnom odkupe zo dňa 21.10.2010 a na základe nej po odstúpení zmluvy so žalovaným ju znovu nadobudla do vlastníctva menovaná spoločnosť. Teda vzhľadom na toto prepojenie medzi žalobcom a predchádzajúcim vlastníkom spornej hnuteľnej veci je zrejmé, že G.. C. ako konateľ spoločnosti, ktorej hnuteľná vec predtým patrila a v zmysle uzavretej zmluvy so žalobcom bol oprávnený na všetky právne úkony, ktorých sa v priebehu existencie tohto zmluvného vzťahu zúčastnil. Tým súd považuje výhradu žalovaného za právne bezvýznamnú, ak spochybňoval jeho postavenie v zmluvnom vzťahu medzi stranami sporu.
23. Súd zamietol návrh žalobcu v časti požadovanej čiastky 68,46 eur ako tzv. úrok, ktorý ale bližšie žalobca nedefinoval, čo by ním malo byť a takisto aj nepriznanú časť splátkového kalendára 0,67 eur, ktorú taktiež bližšie neodôvodnil a napokon ani na priznaní týchto dvoch nárokov netrval vo svojom poslednom stanovisku. Z toho dôvodu súd tieto dve položky žalobcovi nepriznal.
24. Keďže v danom prípade ide o obchodný záväzkový vzťah medzi stranami sporu nárok na náhradu škody sa spravuje ust. § 373 ObZ a nasl. ObZ a je založený na princípe objektívnej zodpovednosti a povinná strana - žalovaný by sa zbavil takej zodpovednosti pri preukázaní liberačných dôvodov. Žalovaný si síce uplatnil náhradu škody po krádeži v poisťovni, ale tým, že si dôsledne neplnil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z poistnej zmluvy a nechal stroj nestrážený v lesnom poraste - poistné mu nebolo vyplatené. Je preto povinnosťou žalovaného uhradiť žalobcovi všetky nároky vyplývajúce z ich zmluvného vzťahu.
25. Z ustálenej judikatúry NS SR ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby vychádzali zo všetkých detailov uvádzaných stranami sporu. S poukazom na túto prax je súd prvej inštancie toho názoru, že pre meritórne rozhodnutie sa vyporiadal so všetkými zásadnými výhradami sporných strán.
26. Podľa § 768k ods. 2 ObZ, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
27. Podľa § 369 ods. 1 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
28. Podľa § 3 nariadenia č. 21/2013 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
29. Podľa § 5 nariadenia č. 21/2013 Z. z., toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. februára 2013.
30. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
31. Podľa § 12 nariadenia, toto nariadenie vlády nadobúda účinnosť 1. májom 1995.
32. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
33. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného záväzku zo strany dlžníka bez ohľadu na príčinu, ktorá toto omeškanie spôsobila. Súd mal v predmetom konaní za preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením súdom priznaného nároku v sume 18.556,55 eur, preto má navrhovateľ nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy. Úroky z omeškania neboli medzi zmluvnými stranami osobitne dojednané, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške. V čase, od kedy žalobca žiada priznať mu úroky z omeškania, t. j. 10. 10. 2012 bola základná úroková sadzba ECB pre hlavné refinančné operácie 0,75 %, a teda žalobca má nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne (8,00 % + 0,75 %) zo súdom priznaného nároku.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný bol v spore v plnom rozsahu neúspešný, teda je povinný žalobcovi nahradiť vzniknuté trovy konania vo výške tak, ako o nej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). 1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.