Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoE/64/2018

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX A., o vymoženie 522,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/901/2011-14 zo dňa 23. 04. 2018, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Q.. J.. M. S., trovy exekúcie vo výške 55,07 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 16. 11. 2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že u povinnej bolo vykonané zisťovanie majetkových pomerov, z ktorého vyplýva, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Lustrovaním majetku povinného bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 199, § 200 ods. 1 a 2 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 55,07 eura s DPH (33,19 eura ako odmena + 12,70 eura ako náhrada výdavkov).

3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu je predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ak ten chce ďalej pokračovať v konaní. Mal pochybnosti, že súdny exekútor a súd nezistili dôkladne majetkové pomery. Súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil na základe akých lustrácii mal súdny exekútor a následné aj exekučný súd preukázané, že povinná je nemajetná. Poukázal na skutočnosť, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Zároveň podotkol, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čim sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V majetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna skutková podstata povinnej, ktorá je okrem iného podporená výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Uviedol, že z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v zmysle ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dodal, že právne relevantnou skutočnosťou je okrem iného aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatné rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.

6. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 522,17 eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 08. 2011 a právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1110015337 zo dňa 02. 06. 2011 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora Q., Exekútorský úrad Malacky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701*046104 zo dňa 09. 09. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti: istiny 459,05 eur + príslušenstvo 63,12 eura a trov exekúcie. Dňa 15. 11. 2017 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo výške 55,07 eur. Súdny exekútor odôvodnil svoj podnet tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiaden majetok.

7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

9. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený.

10. Súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Šetrením nezistil žiaden majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.

11. Odvolací súd zistil z vyjadrení V.. A. H. zo dňa 18. 04. 2018 a 13. 09. 2018 (terénnej sociálnej pracovníčky na Poštárke), že jej klientka (povinná) poberá dávku v hmotnej núdzi. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zase vyplýva, že povinná nepoberá mzdu, iný príjem alebo dôchodok.

12. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. v uvedenom prípade napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.

13. Vzhľadom na to, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinnej. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinnej, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť

a povinná je dlhodobo nemajetná, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.

14. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinnej v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v auguste 2011, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinnej.

15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).