Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18CoE-64-2018.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoE/64/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Martina Barana v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnej: M. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX A., o vymoženie 522,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 4Er/901/2011-14 zo dňa 23. 04. 2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Žiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) napadnutým uznesením zastavil exekúciu a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi Q.. J.. M. S., trovy exekúcie vo výške 55,07 eura do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
2. Súd prvej inštancie citoval ust. § 57 ods. 1 písm. h) a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že dňa 16. 11. 2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že u povinnej bolo vykonané zisťovanie majetkových pomerov, z ktorého vyplýva, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Lustrovaním majetku povinného bolo zistené, že povinná nie je vlastníkom majetku, ktorý by bol postihnuteľný exekučným konaním. O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 196, § 199, § 200 ods. 1 a 2 § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 55,07 eura s DPH (33,19 eura ako odmena + 12,70 eura ako náhrada výdavkov).
3. Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného a zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v tomto štádiu je predčasné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie KS v Trenčíne, sp. zn. 2CoE/218/2016, v zmysle ktorého je potrebné prihliadať na vôľu oprávneného, ak ten chce ďalej pokračovať v konaní. Mal pochybnosti, že súdny exekútor a súd nezistili dôkladne majetkové pomery. Súd prvej inštancie bližšie nezdôvodnil na základe akých lustrácii mal súdny exekútor a následné aj exekučný súd preukázané, že povinná je nemajetná. Poukázal na skutočnosť, že povinná môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo prísť k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Zároveň podotkol, že v prípade ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané, čim sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril súdny exekútor JUDr. Ing. Štefan Hrebík, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V majetnej veci bola vylustrovaná (priebežne od začatia exekučného konania) negatívna skutková podstata povinnej, ktorá je okrem iného podporená výpisom z Centrálneho registra exekúcii. Uviedol, že z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty je možné konštatovať jej nemajetnosť, pričom ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, v zmysle ktorého nie je rozhodujúca skutočnosť, že povinná v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Dodal, že právne relevantnou skutočnosťou je okrem iného aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatné rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p, bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
6. Zo spisu odvolací súd zistil, že oprávnený sa v tomto konaní domáha vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 522,17 eura na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 12. 08. 2011 a právoplatného a vykonateľného Výkazu nedoplatkov č. 1110015337 zo dňa 02. 06. 2011 ako exekučného titulu. Na základe žiadosti súdneho exekútora Q., Exekútorský úrad Malacky o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vydal exekučný súd poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701*046104 zo dňa 09. 09. 2011 na vymoženie uloženej povinnosti: istiny 459,05 eur + príslušenstvo 63,12 eura a trov exekúcie. Dňa 15. 11. 2017 bol doručený exekučnému súdu podnet súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a priznanie trov exekúcie vo výške 55,07 eur. Súdny exekútor odôvodnil svoj podnet tým, že lustráciou majetkovej podstaty povinnej nebol zistený žiaden majetok.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom platí, že ak sa exekúcia zastaví z dôvodu nemajetnosti povinného, trovy exekúcie znáša oprávnený.
10. Súdny exekútor v predmetnej veci zisťoval majetkové pomery povinnej a konštatoval jej nemajetnosť, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Šetrením nezistil žiaden majetok povinnej, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a tým uspokojiť pohľadávku oprávneného a právo súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie. Zistenú nemajetnosť povinnej, resp. skutočnosť, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie predpokladá Exekučný poriadok ako dôvod pre zastavenie exekúcie /§ 57 ods. 1 písm. h)/.
11. Odvolací súd zistil z vyjadrení V.. A. H. zo dňa 18. 04. 2018 a 13. 09. 2018 (terénnej sociálnej pracovníčky na Poštárke), že jej klientka (povinná) poberá dávku v hmotnej núdzi. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zase vyplýva, že povinná nepoberá mzdu, iný príjem alebo dôchodok.
12. Odvolací súd uvádza, že nemajetnosť povinnej reálne znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného, resp. v uvedenom prípade napriek vymoženiu istiny znemožňuje vymoženie trov exekúcie. Pokračovaním v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania.
13. Vzhľadom na to, že povinná nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhaný nárok, je zrejmé, že nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonania exekúcie, a to pre nemajetnosť povinnej. Je povinnosťou súdu, v prípade nemajetnosti povinnej, exekúciu zastaviť, pretože sa stalo nemožným, aby súd v exekúcii pokračoval. Keďže exekučné konanie nemožno prerušiť
a povinná je dlhodobo nemajetná, nie je dôvodné, aj vzhľadom na hospodárnosť a účelnosť konania, toto exekučné konanie ďalej viesť. Súd vzhľadom na ust. § 57 ods.1 písm. h) Exekučného poriadku nemá inú možnosť, iba exekúciu zastaviť.
14. Odvolacia námietka ohľadom možnej budúcej zmeny na strane povinnej v oblasti príjmov, a tak existencie dôvodu pre pokračovanie v exekúcii, je už za hranicou hospodárnosti vedenia exekúcie, navyše už aj vzhľadom na moment začatia exekučného konania v auguste 2011, by bolo mimo rozumného rámca požadovať pokračovanie v exekúcii formou očakávania zmeny stavu povinnej.
15. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).