Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/153/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: I. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C. R. XX, XXX XX C., zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 700 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 700 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.6.2017 domáhala voči žalovanému primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur na základe toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 19C/45/2014 o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľky úspešná.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 19C/45/2014 bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného vydať žalobkyni sumu 1.365,49 eura predstavujúcu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá povinnosť žalovaným splnená bola. Na základe tohto však nie je možné konštatovať, a napokon ani zo žaloby to nevyplýva, že došlo k porušeniu práva spotrebiteľa (ako sa to v podanej žalobe tvrdí). Žalobkyňa v podanej žalobe ďalej tvrdí, že ňou uplatňovaná žalobná požiadavka je satisfakciou za porušenie jeho spotrebiteľských práv, ktorá má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu a tiež funkciu relutárnu. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym dôkazom a ani nekonkretizovala také okolnosti, z ktorých by sa dalo usudzovať, že ňou požadovaný nárok splní funkciu relutárnu, satisfakčnú a sankčnú, či odradzujúcu. Tvrdenie o relutárnej povahe požadovaného finančného zadosťučinenia je nejednoznačné a mätúce. Pojem „relutárny“ sa spája vždy s náhradou za niečo, čo nie je možné poskytnúť (nahradiť) inak. Žalobkyňa v súvislosti so svojím tvrdením o relutárnej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia ale neoznačila a ani neuviedla nič, čo by sa ním malo nahrádzať a z akého dôvodu práve v peniazoch tak, aby bola splnená relutárna funkcia. Rovnako aj tvrdenie o satisfakčnej funkcii uplatňovaného finančného zadosťučinenia nemá podľa žalovaného oporu v tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa neoznačila nič, s čím by sa satisfakčná funkcia mala spájať. Uvedené tvrdenia žalovaný napokon považuje za aktuálne aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne o sankčnej a odradzujúcej funkcii finančného zadosťučinenia. Z tvrdení žalobkyne nie je opätovne zrejmé, s akými skutkovými tvrdeniami a s akými skutočnosťami vyplývajúcimi z pomeru sporových strán by malo byť spojené tvrdenie o takejto funkcii žalovaného nároku. Žalovaný popiera tiež

výšku požadovaného nároku a spôsob jeho určenia. Z podanej žaloby nie je zistiteľná žiadna skutočnosť, na základe ktorej bola uvedená požiadavka vlastne určená.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 19C/45/2014 a zistil, že:

4. Dňa 16.5.2014 podala žalobkyňa na tunajšom súde žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej podmienky, ktorá sa viedla pod sp.zn. 19C/45/2014. Súd v rozhodnutí ustálil skutkový stav tak, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 15.11.2009 Zmluvu o úvere č. 8300025606 vo výške úverového limitu 1493,73 eura, počet splátok 30, s mesačnou splátkou 91,28 eura. Spolu mala vrátiť žalovanému 2738,40. Žalovaný si započítal poplatok za možnosť odkladu splátok 147,88 eura, čo z úveru predstavuje až 9,90 %. V zmluve bola uvedená RPMN 68,25 % a ročná úroková sadzba 68,83 %. Žalovaný predložil Kartu klienta zo dňa 18.5.2015, podľa ktorej splatila žalobkyňa na zmluvu č. 8300025606 sumu 2091,54 eura a poskytnutá jej bola suma 726,05 eur.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 29.10.2015 č.k. 19C/45/2014-87 bolo rozhodnuté tak, že súd „určuje, že 147,88 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úverov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zároveň súd zaviazal žalovaného, aby zaplatil žalobkyni 1.365,49 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd z vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou, pričom dojednaný úrok spolu s poplatkom za uzavretie zmluvy je neprimerane vysoký oproti požičanej sume, s ohľadom na lehotu jej splatenia, pričom ročný úrok možno bezpochyby považovať za úžerný úrok odporujúci dobrým mravom a z tohto dôvodu je uvedená zmluva pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatná, a teda v takomto prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. V prejednávanej veci je teda žalovaný povinný vrátiť žalobkyni z titulu bezdôvodného obohatenia úrok a poplatok v celkovej sume 1365,49 EUR. Čo sa týka zmluvnej podmienky v zmluve uzavretej medzi účastníkmi dňa 15.11.2009 č. 8300025606 - poplatok 147,88 eura za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne 3 akýchkoľvek splátok úverov vyhlásil ju súd za neprijateľnú.

6. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23.2.2017 č.k. 6Co/37/2016-111 rozhodol tak, že potvrdil rozsudok prvej inštancie s tým, že stotožnil so záverom prvoinštančného súdu vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvnej podmienky a nevidí dôvod na odklon od právneho záveru vyjadrenom v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove v obdobných právnych veciach samotného žalovaného (sp. zn. 20Co 99/2014, 8 Co 227/2015). Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní tvrdil, že úvaha súdu o posúdení otázky odplaty za úver ako v rozpore s dobrými mravmi nemá oporu v zákone o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpisu zmluvy, druhoinštančný súd prisvedčil konštatovaniu súdu prvej inštancie, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Poukázal na to, že v súlade s ustálenou judikatúrou, hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). V danom prípade sa súd správne zaoberal výškou úroku z úveru, ktorý činí 68,83 % ročne. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v roku 2009 bežný úrok predstavoval 12,56 % p.a. Z toho je zrejmé, že žalovaným požadovaný úrok v danom prípade bol 5 -násobne vyšší ako úrok, za ktorý za obdobných podmienok banky úver poskytovali. Druhoinštančný súd považoval za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver s úrokom viac ako 5 krát prevyšujúcim priemerné úroky porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Žalovaným požadovaný úrok z úveru ročne 68,83 % spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov tejto úverovej zmluvy. Úrok z úveru vo výške odporujúcej dobrým mravom, s ktorým zákon spája absolútnu neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka), nemožno obhajovať ani princípom zmluvnej slobody. Zmluvná sloboda účastníkov právneho vzťahu nie je neobmedzená a nesmie vybočiť z určitých aj právom akceptovateľných hraníc. Jednou z týchto hraníc je i súdom prvého stupňa správne aplikovaný inštitút dobrých mravov (porov. 1MCdo 1/2009, 21Cdo 1484/2004 /ČR/).

Zmluvné podmienky, pokiaľ ide o úrok z úveru v predmetnej veci súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako odporujúce dobrým mravom a odvolaciemu súdu neprináleží ich upravovať tak, aby zodpovedali zákonnej požiadavke súladu s dobrými mravmi (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 Banco Espaňol). Na margo veci poznamenal, že súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám (5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký BGH v rozsudku z 13. 3. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z 1. 4. 1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za odporujúcu dobrým mravom. Pokiaľ žalobkyňa plnila úroky odporujúce dobrým mravom, nepochybne v súlade s vyššie uvedeným ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Na strane žalovaného preto došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré musí vrátiť (§ 451 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka).

7. V pôvodnom konaní sp.zn. 19C/45/2014 vypovedala Beáta Lukáčová, bývalá sprostredkovateľka žalovaného, že dohoda o poskytnutí služby odklad splátok patrila k zmluve a bez toho nešlo, aby bol úver schválený. Svedok Miroslav Molčan, syn žalobkyne vypovedal, že v predmetnej zmluvy v časti uvedenej podpis spoludlžníka je jeho podpis, ale nepamätá si, za akých okolností sa tá zmluva uzatvárala. Bolo to jediný raz, čo bol podpisovať mamke nejakú zmluvu, ale na súvislosti si nepamätá. Nevedel, o čom je tento súdny spor, aj sa trošku nahneval, kto ešte vie požičať takejto osobe v takomto veku nejaké peniaze, raz dokonca vyhodil z bytu jednu agentku, ktorá matku veľmi presviedčala, aby si zobrala ďalší úver a vie o tom, že mama je taká a vie podľahnúť takýmto veciam, aj zmenila elektrinu, čiže v danom prípade to pripísal jej veku a jej dôverčivosť z toho vyplývajúcej.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

9. Predmetom konania je nárok žalobkyne na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eura v súvislosti s úspešným uplatnením porušenia práva zo strany žalovaného na základe na základe rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 19C/45/2014.

10. Podľa § 3 ods. 5 tretia veta Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súd úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovené týmto zákonom osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti týmto zákonom osobitnými predpismi zodpovedá.

11. Súd konštatuje, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 19C 45/2014 žalobkyňa úspešne uplatnila porušenie spotrebiteľského práva a poukazuje na to, že hoci zmluva bola uzavretá pred novelizáciou Občianskeho zákonníka (OZ) ohľadom zavedenia § 39a o následkoch civilnoprávnej úžery., aj pred 1.6.2014 súdy judikovali o následkoch úžery na neplatnosť právneho úkonu ako celku a to napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove z 8.decembra 2011, sp.zn. 16Co/71/2011, podľa ktorého civilnoprávna úžera spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v celom rozsahu pre rozpor s dobrými mravmi, pretože sa poskytuje úver pri nadvláde veriteľa za úžernú cenu úveru. Pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde hoci len z nedbanlivosti. Taktiež súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 28.9.2011 sp.zn. 3Co/3/2011 a obdobne úžerný úrok posudzuje z hľadiska platnosti úverovej zmluvy súd v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.9.2013 sp.zn. 3Co/151/2013.

12. S poukazom na vyššie uvedené s ohľadom na závažné porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné. Pri určení výšky priznaného zadosťučinenia súd prihliadol k tomu, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu, v ktorej s ňou dohodol úžerný úrok. A akokeby táto skutočnosť sama o sebe nepostačovala, navyše jej podsunul aj dohodu možnosti odkladu splátok, v rozpore so spotrebiteľskou legislatívou., a týmto svojím konaním v súhrne sa na jej úkor obohatil o 1 365,49 eura, ktoré by nikdy nebol žalovaný žalobkyni dobrovoľne vydal, pokiaľ by sa tohto svojho nároku nebola domáhala v súdnom konaní. Žalovaný tak navyše postupoval ako nebanková spoločnosť napriek tomu, že mu muselo byť známe, akého porušenia spotrebiteľského práva sa voči žalobkyni dopúšťa. Je nepredstaviteľné, aby akýkoľvek spotrebiteľ prejavil ochotu a súhlasil s takým úžerným

úrokom a s takou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keby nebol k tomu donútený finančnou tiesňou a inými nepriaznivými životnými okolnosťami, ktoré spôsobili, že bol donútený prijať finančné prostriedky za takýchto nevýhodných podmienok. Pokiaľ sa teda žalobkyňa domáha primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 700 eur, súd ho považuje vzhľadom na okolnosti prípadu za primerané a jej nároku v celom rozsahu vyhovel.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Súd ustaľuje, že žalobkyňa mala vo veci plný úspech, a preto jej priznal voči žalovanému nárok na 100% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 .