Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10Co-16-2018.pdf
PDF · 96.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, 810 00 Bratislava, IČO: 37927795, proti žalovanej: N.. A. Ď., Y.. XX.XX.XXXX, E. J., Š. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, so sídlom Kukorelliho 1505/50, 066 01 Humenné, IČO: 42033063, o zaplatenie 5.340,31 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 18C/157/2016-82 z 24.8.2017, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu.
2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 5.340,31 eur s 8,25% p.a. úrokom z omeškania zo sumy 5.340,31 eur od 25.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. E.-XX-XXXXXXXXXX zo dňa 25.5.2010 bol poskytnutý žalovanej úver vo výške 5.000,- eur s úrokovou sadzbou 13,9%, RPMN 17,10%, priem. RPMN 18,59%, s konečnou splatnosťou do 6 rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky s počtom splátok 72. Výška pravidelnej mesačnej anuitnej splátky spotrebiteľského úveru bola 104,- eur. Dodatkom k zmluve zo dňa 3.2.2012 bol žalovanej navýšený úver o sumu 2.150,- eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 a prílohou k tejto zmluve, právny predchodca žalobcu Tatra banka, a.s., postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej na žalobcu. Na výzvu súdu, aby žalobca preukázal splnenie podmienok na postúpenie pohľadávky právnym predchodcom žalobcu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, a to predložil písomnú výzvu banky dlžníkovi na splnenie podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách spolu s doručenkou o jej doručení žalovanej, žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.10.2016 uviedol, že za účelom preukázania aktívnej legitimácie v tomto konaní predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky. Súd v danej právnej veci dospel k záveru, že medzi pôvodným veriteľom a žalovanými bola uzatvorená dňa 25.5.2010 zmluva o spotrebiteľskom úvere s dodatkom zo dňa 3.2.2012, teda spotrebiteľská zmluva. V zmysle zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 tohto zákona, t.j. pohľadávka banky môže byť postúpená (aj jej časť), ak je splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a omeškanie klienta so splnením postupovanej pohľadávky je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej
pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť postupníka. Súd prvej inštancie skúmal, či v konaní je daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobcu. Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) po tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Žalobca nepreukázal doručenie takejto výzvy dlžníkovi. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní preukázané. Zmluva o postúpení pohľadávky z 6.10.2015 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobca tak nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca z nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách potrebné bankové povolenie a zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 Zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Banka môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve dlžníka, čo zo strany žalobcu preukázané nebolo. Táto písomná výzva ako podmienka platného postúpenia pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka. Žalobca nepreukázal doručenie výzvy žalovanej. Žalobca bol súdom vyzvaný na predloženie výzvy adresovanej žalovanej pred zosplatnením, avšak takúto výzvu súdu nepredložil, teda súd mal za to, že nebol splnený predpoklad na postúpenie pohľadávky banky na nebanku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.
3. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že postúpenie pohľadávky nie je platné, a žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
6. Ako dôvod uviedol, že relevantným oznámením o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal aktívnu legitimáciu v spore. Za účelom preukázania aktívnej legitimácie bola predložená aj zmluva o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej pohľadávky, ako aj výzva právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.1.2013, ktorá preukazuje splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Právny predchodca žalobcu túto výzvu, ktorou vyzýval žalovanú na zaplatenie omeškaných splatných úverových splátok, ako aj predčasne zosplatnenej časti úverovej pohľadávky, zasielal formou doporučenej poštovej zásielky, čo je preukázané predloženým podacím hárkom zo dňa 20.1.2014. Žalovaná v konaní výslovne nepoprela doručenie tejto výzvy a jej nedoručenie žalovanej zo spisu nevyplýva. Nie je preto daný dôvod túto skutočnosť spochybňovať. Tvrdenie, podľa ktorého predložená výzva nespĺňa zákonné predpoklady podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, je podľa žalobcu nesprávne. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi svoju pohľadávku za podmienky, že klient bol na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku písomne vyzvaný a jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaná napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh nezaplatila a do omeškania s jeho zaplatením sa dostala viac ako 90 kalendárnych dní. Zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky boli splnené. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná aktívna legitimácia žalobcu v spore. Banka alebo pobočka zahraničnej banky má právo postúpiť postupníkovi celú, teda aj nesplatenú časť pohľadávky z úveru za splnenia zákonných podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách.
7. S poukazom na uvedené žalobca navrhuje rozsudok zmeniť tak, aby žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.340,31 eur s príslušným úrokom z omeškania, ako aj priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná.
9. Vo svojom vyjadrení z 27.11.2017 poukazuje na to, že žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktorý je obligatórnym predpokladom zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy v splátkach. Žalovaná nebola upozornená v lehote 15 dní pred zosplatnením na uvedenú skutočnosť, t. j. na zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka, pričom žalobcom predložená výzva z 20.01.2014 je len výzvou na zaplatenie celého zosplatneného úveru, v žiadnom prípade sa však nejedná o upozornenie v lehote 15 dní pred samotným zosplatnením na zosplatnenie úveru. Z uvedeného dôvodu takéto zosplatnenie odporuje zákonu a jedná sa o neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začína plynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Pokiaľ žalobca nedodržal postup v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak teda včas neupozornil spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia pohľadávky, bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie práva na zaplatenie celej pohľadávky neúčinné. Ďalej žalovaná konštatuje, že z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý v konaní ako účastník sporového konania nepreukázal zákonnú podmienku o doručení výzvy na uplatnenie práva na zosplatnenie úveru, čím teda k strate výhody splátok u dlžníka - žalovanej nedošlo z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka) a následne nedošlo ani k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
10. Žalovaná považuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhuje ho v celom rozsahu potvrdiť.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie oprávnenou osobou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
13. Súd prvej inštancie je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je presvedčivé a závery ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku vo veci samej je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.
14. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v civilnom sporovom konaní musíme rozlišovať procesnú legitimáciu a vecnú legitimáciu. Procesnou legitimáciou rozumieme oprávnenie byť stranou v spore. Vecnou legitimáciou rozumieme z hmotného práva vyplývajúci stav svedčiaci o tom, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti v konkrétnom prípade. Či je strana vecne legitimovaná, buď aktívne (na strane žalobcu) alebo pasívne (na strane žalovaného), sa ukáže v konečnom vecnom súdnom rozhodnutí. Vecná legitimácia má význam v každom sporovom konaní. Nedostatok vecnej legitimácie teda znamená, že strana nebola nositeľom práva, o ktoré išlo v konkrétnom konaní.
15. Prioritným dôvodom zamietnutia žaloby prvoinštančným súdom bol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, v dôsledku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015, uzatvorenej medzi postupcom - spoločnosťou L. E., A..C.. a postupníkom - žalobcom, pre rozpor so zákonom, konkrétne pre rozpor s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktoré ako lex specialis požíva prednosť pred všeobecnou právnou úpravou § 524 OZ. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie vyžadovaných zákonných podmienok postúpenia pohľadávky. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky podľa uvedeného ustanovenia na inú osobu (ktorá nie je bankou) je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný (§ 39 OZ).
16. Odvolací súd právnu argumentáciu prvoinštančného súdu dopĺňa tak, že ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách je potrebné vykladať aj v spojení s § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia pohľadávky. Za pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil, treba považovať aj pohľadávky banky voči klientom. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá nepodlieha špecifickým požiadavkám, vrátane prísneho bankového tajomstva, určeným v § 27 a nasl. Zákona o bankách na podnikanie bánk, sa podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom, postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - bankou a dlžníkom. Ustanovenie § 525 ods. 1 OZ preto bráni aj postupovaniu pohľadávok z právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na takúto zákonnú výluku § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi, ale len za splnenia tam uvedených podmienok. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná, jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a neplatné v zmysle § 39 OZ nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj voči dlžníkovi navonok. V prípadoch uvedených v § 525 OZ ani prípadné oznámenie postúpenia pohľadávky postupcom v zmysle § 526 OZ nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB dáva možnosť postúpenia pohľadávky aj bez súhlasu klienta, musia však byť naplnené vyššie uvedené podmienky. Jednou z podmienok (okrem nepretržitého omeškania klienta viac ako 90 kalendárnych dní a splatnosti pohľadávky) je písomná výzva klientovi.
17. Odvolací súd súhlasí s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie písomnej výzvy banky žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nepreukázaním tejto rozhodujúcej skutočnosti teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky a ani nemohlo dôjsť k naplneniu ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
18. Pretože žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky klientovi - žalovanej na splnenie peňažného záväzku, s ktorým bola žalovaná v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, dôvodom na zamietnutie žaloby bol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu.
19. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie je vždy dôvodom pre zamietnutie žaloby.
20. Správnemu výroku o zamietnutí žaloby zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
21. Za tohto stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %.
23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).