Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/202/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, právne zastúpeného spoločnosťou URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom H. H., G. XX, a žalovanej: I. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, právne zastúpenej spoločnosťou SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom S. Y., M. XXXX/XX, o zaplatenie 851,54 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, č.k. 10Csp/86/2017-100 zo dňa 25. apríla 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku (I.) o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 1,67 eur spolu s príslušenstvom, vrátane lehoty splatnosti.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e v časti o zamietnutí žaloby o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 706, 20 eur spolu s príslušenstvom.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 143,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 143,67 eur od 08.09.2017 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalovaná m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 65,88 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1,67 eur spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania titulom dlžnej ceny poskytnutých služieb a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalovaný nárok v celkovej čiastke 851,54 eur pozostáva z troch samostatných dielčích nárokov. Ako dôvodný uznal nárok na zaplatenie dlžnej ceny služieb poskytnutých žalobcom žalovanej vo výške 1,67 eur (faktúra č. 5323364992 zo dňa 15.11.2015, splatná dňa 29.11.2015). Súčasne žalobcovi priznal príslušný úrok z omeškania od 8.9.2017 postupujúc podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže k zaplateniu tejto sumy žalovanou nedošlo ani v dodatočnej lehote (najneskôr do 7.9.2017 stanovenej žalobcom v Pokuse o pokonávku zo dňa 24.08.2017). Z opísaného dôvodu zamietol žalobu aj ohľadne úroku z omeškania (zo sumy 1,67 eur) uplatneného za deň 7.9.2017, keďže žalovaná sa do omeškania dostala až nasledujúcim dňom.

3. Druhý nárok vo výške 143,67 eur mal predstavovať uplatnenú škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že právny predchodca žalovanej nedodržal dobu viazanosti 24 mesiacov, v dôsledku čoho vznikla

žalobcovi škoda predstavujúca rozdiel medzi predajnom cenou mobilných telefónov a ich podmienečne zníženou kúpnou cenou. 4. Tretí nárok v sume 706,20 eur mal tvoriť zvyšnú časť podmienečne zníženej kúpnej ceny za mobilný telefón Sony Xperia (vo výške 215 eur po odpočítaní bezodkladne zaplatených 1,40 eur) a kúpnej ceny za telekomunikačné zariadenie Samsung Galaxy S6 (vo výške 600 eur po odpočítaní bezodkladne zaplatených 2,40 eur), ktoré sumy sa právny predchodca žalovanej, resp. žalovaná zaviazali zaplatiť v dohodnutých splátkach, pričom takto dohodnuté splátky neplnili. 5. Tu dospel okresný súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, keďže žalobca neuviedol všetky podstatné skutkové tvrdenia odôvodňujúce opodstatnenosť predmetných nárokov, pričom ich opodstatnenosť nevyplynula ani z vykonaného dokazovania. Pripustil, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, avšak za danej situácie nemožno považovať v zmysle § 151 ods. 1 tvrdenia žalobcu za nesporné, keďže žaloba neobsahovala všetky podstatné skutkové tvrdenia týkajúce sa uplatnených nárokov. Súd síce môže s poukazom na § 150 ods. 2 vyzvať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení, čo napokon aj urobil priamo na pojednávaní dňa 25.04.2018, kedy žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu poskytol dostatočný časový priestor na doplnenie skutkových tvrdení, vrátane možnosti predložiť príslušné listinné dôkazy, avšak právny zástupca žalobcu tieto skutkové tvrdenia nedoplnil. Naopak, právny zástupca žalobcu požiadal súd o poskytnutie primeranej lehoty na doplnenie skutkových tvrdení a na doloženie potrebných listinných dôkazov. Súd však tento jeho návrh zamietol s odôvodnením, že žalobca mal dostatok času (aj na pojednávaní) doplniť skutkové tvrdenia a nie je dôvod na to, aby bolo z tohto dôvodu pojednávanie odročené. Pokiaľ právny zástupca žalobcu v tejto súvislosti namietal, že žalobca nebol procesné poučený, okresný súd argumentoval, že žalobca je od samého začiatku v konaní zastúpený právnym zástupcom, vo vzťahu ku ktorému súd s poukazom na § 160 ods. 3 písm. b) poučovaciu povinnosť nemá.

6. Súd prvej inštancie teda zhrnul, že žalobca neuviedol podstatné skutkové tvrdenia ohľadne jeho nároku na zaplatenie sumy 143,67 eur, ktorá mala predstavovať škodu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala mobilné telefóny Sony Xperia Z1 Compact white a Prestigio MultiPad 2 Ultra Duo 8.0 3G za podmienečne zníženú kúpnu cenu, pričom nedodržala dobu viazanosti, t.j. neuviedol (a ani nedokladoval), kedy malo dôjsť zo strany žalovanej k porušeniu povinnosti riadne platiť cenu za poskytnuté služby počas doby viazanosti v súvislosti s týmito dvoma mobilnými telefónmi, preto nebolo zrejmé ani to, ako dospel k výpočtu uplatnenej škody. 7. Ďalej žalobca neuviedol podstatné skutkové tvrdenia ani ohľadne jeho nároku na zaplatenie sumy 706,20 eur, ktorá mala predstavovať zosplatnené splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny mobilného telefónu Sony Xperia Zl Compact white a telekomunikačného zariadenia - tabletu Samsung Galaxy S6 white. Žalobca totiž neuviedol (ani nedokladoval), kedy malo dôjsť zo strany žalovanej k porušeniu povinnosti riadne platiť mesačné splátky za zvyšnú časť kúpnej ceny týchto telekomunikačných zariadení. 8. Z opísaných dôvodov súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti (706,20 eur a 143,67 eur) ako nedôvodnú vrátane prislúchajúceho úroku z omeškania zamietol.

9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci prevažujúci úspech (žaloba bola v prevažnej časti predmetu konania zamietnutá, vyhovené jej bolo len ohľadne zaplatenia nepatrnej časti predmetu konania, teda ohľadne sumy 1,67 eur s príslušným úrokom z omeškania), v dôsledku čoho by jej proti žalobcovi prináležalo právo na náhradu pomernej časti dôvodne vzniknutých trov, ich náhradu nepriznal, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by žalovanej v tomto konaní vznikli nejaké trovy.

10. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, podal odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe vyhovenia žalobe v celom rozsahu, alternatívne zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Nesúhlasil so záverom konajúceho súdu, nakoľko podľa jeho názoru opísal všetky podstatné informácie, o ktoré opiera svoj nárok, pričom zdôraznil, že žalovaná skutočnosti tvrdené žalobcom žiadnym spôsobom nepopierala a nárok žalobcu uplatnený v konaní nerozporovala ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Vzhľadom na to žalobca svoj nárok nepovažoval za sporný, preto neprodukoval a nepredkladal ďalšie skutočnosti a dôkazy. Na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 právny zástupca žalobcu žiadal o poskytnutie primeranej lehoty na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie dôkazov preukazujúcich žalovaný nárok, avšak súd tomuto návrhu nevyhovel a predloženie ďalších dôkazov v primeranej lehote neumožnil. Uvedený postup konajúceho súdu odvolateľ považuje za nesprávny a nespravodlivý, nakoľko žalobca nemal pochybnosti o spornosti uplatneného nároku a z toho dôvodu nepovažoval za potrebné do času pojednávania vo veci predkladať ďalšie skutočnosti a

dôkazy. Pokiaľ by súd návrhu právneho zástupcu vyhovel a poskytol mu primeranú lehotu na doplnenie ďalších skutočností a dôkazov, ich vykonanie by mohlo privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie v danej veci. 11. Nadväzne odvolateľ uviedol, že právny predchodca žalovanej zaplatil bezodkladne po uzatvorení zmluvy 1,40 eur a zvyšnú časť vo výške 213,60 eur sa zaviazal zaplatiť v 24 mesačných splátkach po 8,90 eur. Žalovaná zaplatila bezodkladne 2,40 eur a zvyšnú časť vo výške 597,60 eur sa zaviazala splatiť v 24 mesačných splátkach vo výške 24,90 eur. S ohľadom na to, že sa dostala do omeškania, žalobca jej adresoval upozornenie zo dňa 11.1.2016 (omeškanie s úhradou viac ako 3 mesiace). Následne jej dňa 24.8.2017 adresoval Pokus o pokonávku, v ktorej ju vyzval na zaplatenie sumy 706,20 eur a poskytol jej dodatočnú lehotu do 7.9.2017 na úhradu celkovej dlžnej sumy vo výške 851,54 eur. Žalovaná spolu s jej právnym predchodcom uhradila celkovo 9 mesačných splátok, v dôsledku čoho žalobca pristúpil k zosplatneniu zvyšných 15 mesačných splátok v celkovej výške 133,50 eur (v zmysle dohody č. A6917558). 12. Čo sa týka dohody č. 3502002771 žalovaná uhradila len jednu mesačnú splátku, zvyšné mesačné splátky neuhradila vôbec, z tohto dôvodu žalobca zosplatnil zvyšnú časť vo výške 572,70 eur. 13. Záverom odvolateľ poukázal na § 220 ods. 2 a vytýkal napadnutému rozsudku nedostatočné odôvodnenie, keďže samotné zamietnutie žaloby odôvodnil len tým, že žalobca neuviedol podstatné skutkové tvrdenia na odôvodnenie svojho nároku.

14. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaná navrhla rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Zdôraznila, že pokiaľ žalobca na svoju obranu uviedol, že nemal pochybnosti o spornosti uplatneného nároku a preto nepovažoval za potrebné do času pojednávania v lehote predkladať ďalšie skutočnosti a dôkazy, jasne porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 150 ods. 1 v tom zmysle, že sa jedná o povinnosť, nie právo pravdivo uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Okrem toho, išlo len o subjektívny názor, ktorý nebol podložený žiadnym ustanovením ani ustanovením iného právneho predpisu. Nadväzne došlo k porušeniu ďalšej povinnosti vyplývajúcej z § 153 CSP, v zmysle ktorého je žalobca povinný predložiť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Je teda nepochybné, že tvrdenia, ktoré predkladal v odvolaní, mohol uviesť už skôr aj bez akýchkoľvek sťažených podmienok. Preto predložené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nemožno považovať za predložené včas. 15. Zároveň sa podľa žalovanej nemožno stotožniť s tvrdením, že žalobcovi bolo znemožnené predložiť ďalšie skutočnosti a dôkazy, nakoľko si musel byť vedomý, že prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je povinný predložiť včas. Ďalej, že je povinný pravdivo a úplne uvádzať podstatné, rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie skončí. Takže pri prípadných pochybnostiach o ne/spornosti tvrdení rozhoduje súd a nie strany konania. Dodala, že žalovaný bol zastúpený advokátskou kanceláriou, voči ktorej v zmysle § 160 ods. 3 písm. b) nemal súd všeobecnú poučovaciu povinnosť. 16. Napokon žalovaná spochybnila aj námietku odvolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nakoľko toto obsahuje všetky náležitosti vyžadované § 220 ods. 2 CSP.

17. V reakcii na predmetné vyjadrenie žalobca/odvolateľ uviedol, že prostriedky procesného útoku, resp. procesnej obrany uplatnil včas v súlade s ustanoveniami CSP, a to s poukazom na § 151 ods. 1, § 153 ods. 1, § 154 a zdôraznil, že nespornosť skutkového tvrdenia je daná de facto - ak protistrana vyhlási, že tvrdenie je pravdivé, alebo uvedie rovnaké tvrdenie, alebo je nespornosť tvrdení daná de iure - to znamená, že sa aplikuje právna domnienka, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec, alebo ho poprela neúčinne. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistené a na ich preukázanie už dokazovanie nevykonáva. Ak teda sporová strana neunesie dôkazné bremeno popretia skutkových tvrdení, nastupuje uplatnenie domnienky vyplývajúcej z ustanovenia § 151 CSP, t.j. že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné. Z uvedeného dôvodu vo vzťahu k nároku vo výške 706,20 eur žalobca do času pojednávania neprodukoval ďalšie skutočnosti a dôkazy, nakoľko tento považoval za preukázaný a nesporný. Ďalej vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii nemožno vylúčiť predloženie nových dôkazov alebo tvrdení až na pojednávaní, ak sú dôvodné a zároveň predstavujú bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Z tohto dôvodu na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 právny zástupca žalobcu navrhoval vykonanie ďalších dôkazov, čo však konajúci súd neakceptoval a neumožnil tak žalobcovi uplatniť prostriedky procesného útoku či procesnej obrany.

18. V poslednom vyjadrení žalovaná poukazovala na § 153 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Z toho podľa nej nepochybne vyplýva, že žalobca túto povinnosť nesplnil. Už v čase podania žaloby bol totiž povinný uviesť podstatné skutočnosti, ktoré mu boli známe a ktoré mali preukázať pravdivosť jeho tvrdení. V čase podania žaloby totiž nemohol vedieť, či jeho tvrdenia budú sporné alebo nesporné.

19. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 - 380 (z toho titulu nedotknutým ponechal rozsudok okresného súdu v odvolaním nenapadnutom výroku, ktorým bolo návrhu žalobcu čiastočne vyhovené) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu čiastočne potvrdil (pokiaľ ide o zaplatenie sumy 706, 20 eur) podľa § 387 ods. 1 a čiastočne zmenil (pokiaľ ide o náhradu škody) podľa § 388 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. Je správnym stanovisko žalovanej (bod 16 tohto odôvodnenia) o riadnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ totiž mal súd prvej inštancie za to, že dôvodom zamietnutia žaloby je neunesenie bremena tvrdenia zo strany žalobcu, takýto dôvod (v prípade jeho opodstatnenosti) je (sám osobe) z hľadiska procesnej ekonómie postačujúcim dôvodom na zamietnutie žaloby. Inými slovami, niet zákonného dôvodu, požadovať od súdu vyhľadávanie ďalšieho/druhého dôvodu pre zamietnutie žaloby, ako to fakticky podsúva odvolateľ. Z logického hľadiska ani nie je možné zamietať žalobu aj z „meritórneho“ dôvodu, pokiaľ nie je žaloba úplná čo do vymedzenia základných skutkový tvrdení (t.j. za situácie, kedy meritum nie je možné identifikovať). Napokon, púhy nesúhlas žalobcu s riadne pomenovaným dôvodom zamietnutia žaloby pochopiteľne neznamená nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

21. Nadväzne možno vo všeobecnosti za náležitú označiť argumentáciu odvolateľa o nespornosti skutkových tvrdení de iure a de facto (bod 17 tohto odôvodnenia). Evidentne však žalobca opomína skutočnosť, že podmienkou toho, aby určité skutkové tvrdenia mohli byť (prípadne) posudzované ako ne/sporné resp. ne/popreté, je najskôr samotná existencia týchto tvrdení. Zjednodušene povedané, na to, aby mohli byť tvrdenia nepopreté, musia najskôr byť. Inými slovami, len skutkové tvrdenia existujúce/ predostreté v rozsahu dostačujúcom pre právnu kvalifikáciu nároku môžu byť následne hodnotené ako nesporné/nepopreté. Nie je možné nedostatok základných skutkových tvrdení konvalidovať domnienkou o nepopretí skutkových tvrdení, nakoľko predmetom konania môže byť len jednoznačne špecifikovaný/ vymedzený nárok (až ten môže prípadne byť nepopretý). Je preto v okolnostiach súdenej veci bez právnej relevancie, že žalovaná skutkové tvrdenia nepoprela, keďže tie neboli predložené/vymedzené v kvalifikovanom (právnou normou požadovanom) rozsahu. Obdobne nepodstatnou z opísaného/ určujúceho hľadiska je okolnosť, že sa žalobca spoliehal na to, že skutkové tvrdenia sú nesporné a ich doplnenie uskutočnil až v rámci odvolania (bod 11 tohto odôvodnenia), čo predstavuje neprípustné novoty v odvolacom konaní (§ 366 . 22. Relevantnej právnej úprave (§ 160 ods. 3) zodpovedá aj tvrdenie žalovanej, že súd nemal vo vzťahu k žalobcovi, zastúpenému advokátom poučovaciu povinnosť. Naproti tomu jednoznačne (§ 150 ods. 1 právna norma stanovuje povinnosť sporových strán úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Pokiaľ odvolateľ v tejto spojitosti vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii tvrdí, že nemožno vylúčiť predloženie nových dôkazov alebo tvrdení až na pojednávaní, ak sú dôvodné a zároveň predstavujú bezprostrednú reakciu na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, uvedené je opäť vo všeobecnosti správne, zároveň to však opäť nekorešponduje okolnostiam súdenej veci. Žalobca totiž okresnému súdu vytýka postup, keď na pojednávaní konanom dňa 25.04.2018 neumožnil právnemu zástupcovi v primeranej lehote doplniť skutkové tvrdenia a dôkazy. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotil okresný súd existujúcu procesnú situáciu plne v súlade so zásadami/ požiadavkami hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, keďže žalobcovi nič nebránilo v splnení základnej povinnosti (tak ako to neprípustným spôsobom učinil až v odvolacom konaní) predostrieť úplný rozsah nevyhnutných skutkových tvrdení už v žalobe. Preto súd prvej inštancie legitímne nepripustil odročenie pojednávania, nakoľko k odročeniu (na žiadosť žalobcu) nemalo dôjsť z dôvodu bezprostrednej reakcie (ako argumentuje samotný žalobca) na nové skutočnosti, ktoré by vyplynuli z vykonaného dokazovania (kedy by bolo odročenie opodstatnené a aj v súlade s koncentračnou zásadou), ale fakticky z dôvodu snahy o dodatočné splnenie základnej povinnosti tvrdenia, ktorá

povinnosť už mala byť v danom štádiu konania v plnom rozsahu splnená, čo je v rozpore s určujúcou myšlienkou koncentrácie konania. 23. Odvolateľ si pomerne účelovo zamieňa neúplnosť návrhu/žaloby s neunesením dôkazného bremena. V zmysle žalobcom naznačovaného výkladu by mal súd vyzvať stranu sporu (prioritne žalobcu, ktorý si uplatňuje konkrétny nárok) na predloženie takých dôkazov, na základe ktorých mu bude v spore vyhovené. Takýto prístup je však v zásadnom rozpore so základnými (ústavnými) princípmi civilného sporového konania, a to s princípom rovnosti strán a nestrannosti súdu. Úlohou súdu nie je viesť konanie tak, aby žalobca bol v spore úspešný; navyše spôsobom, kedy by doslova sám súd iniciatívne vymedzoval rozhodujúce skutkové tvrdenia a vyhľadával k nim sa viažuce dôkazy. 24. Možno teda zhrnúť, že žaloba obsahovala dostatok skutkových tvrdení pre to, aby o žalobe bolo možné rozhodnúť (z tohto dôvodu nebola potrebná výzva na opravu a doplnenie podania), jednoznačne však neobsahoval dostatok skutkových tvrdení tak, aby uplatnený nárok mohol byť (čo do sumy 706,20 eur) jednoznačne identifikovaný. Pokiaľ sa totiž uvedená suma mala týkať nesplatených častí kúpnej ceny za dve telekomunikačné zariadenie, nie je akceptovateľné, aby z obsahu žaloby (resp. následne z obsahu súdneho rozhodnutia) nevyplývalo (minimálne), aká čiastka (nesplatenej sumy) sa týka toho-ktorého zmluvného zariadenia (uvedené by napríklad následne nebránilo žalobcovi podať ďalšiu žalobu o zaplatenie zvyšku kúpnej ceny z niektorého z uvedených zmluvných zariadení, nakoľko z predchádzajúcej žaloby by nebolo zrejmé, či už priznaná suma pokrýva celú nesplatenú kúpnu cenu za to-ktoré zmluvné zariadenie). Ako vyplýva z ustanovenia § 153 ods. 1 CSP, na ktoré poukázal sám žalobca, prostriedky procesného útoku nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V tejto spojitosti sa možno v plnom rozsahu stotožniť s okresným súdom, že uvedené zásadné skutkové tvrdenie, t.j. aká dlžná suma sa týka toho-ktorého z komunikačných zariadení, museli byť mimo akejkoľvek pochybnosti predložené už v samotnej žalobe a pokiaľ by takéto plnohodnotné skutkové tvrdenia neboli popreté, až v tom momente možno hovoriť o ich nespornosti. Správne preto okresný súd odmietol v zásade obštrukčný postup žalobcu, ktorý neúplnosť základných skutkových tvrdení mienil odstraňovať odročením pojednávania, práve na vyhnutie sa akému obštrukčnému konaniu smeroval Civilný sporový poriadok zavedenie prísnej koncentrácie konania. Z uvedených dôvodov krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti o zamietnutie sumy 706,20 eur (ako doplatku kúpnej ceny) vrátane príslušenstva.

25. Pokiaľ však ide o žalovaný nárok na náhradu škody vo výške 143,67 eur ako rozdielu medzi akciovou a predajnou cenou, podľa názoru odvolacieho súdu z uplatnenej žaloby (č.l. 3 spisu) vymedzenie tohto nároku vyplýva dostatočným spôsobom. V prípade mobilného telefónu Sony Xperia bola akciová cena 215 eur a predajná cena 370 eur, u mobilného telefónu Prestigio akciová cena tvorila 39 eur a predajná cena 195 eur. Žalobca si neuplatnil celý rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou (t.j. 155 eur pri prvom mobilnom telefóne a 156 eur pri druhom mob. telefóne, spolu 311 eur), ale pri výpočte výšky škody zohľadnil počet mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia zmlúv do okamihu porušenia povinnosti zo strany žalovanej, na základe čoho vyčíslil/požadoval škodu v čiastkách 96,87 eur a 46,80 eur (spolu 143,67 eur). 26. Následne sa v opísanej súvislosti odvolací súd zaoberal posúdením naplnenia predpokladov vzniku dotknutého zodpovednostného vzťahu. Jeho základom - porušením povinnosti - je nezotrvanie v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu. Túto povinnosť žalovaná nepochybne porušila. Je súčasne zrejmé, že v zásade rozhodujúcou/určujúcou podmienkou, za ktorej žalobca podmienil odpredaj telekomunikačných zariadení za akciovú cenu bolo práve zotrvanie žalovanej (resp. jej právneho predchodcu) v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu/období, nakoľko počas neho mohol žalobca (vzhľadom na výšku dohodnutých mesačných platieb) legitímne očakávať určitý objem finančných prostriedkov (z hľadiska návratnosti ceny telekomunikačných zariadení + náklady + podnikateľský zisk) od žalovanej (t.j. minimálne 24 mesiacov x príslušná/dohodnutá splátka) a to práve vzhľadom na výhodu jej poskytnutú. Inými slovami, v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnuté obdobie, nedošlo u žalobcu k rozmnoženiu majetkových hodnôt, ako mohol očakávať pri pravidelnom slede udalostí (t.j. pri zotrvaní žalovanej v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu), keď zásadnou súčasťou komplexu zmluvných dojednaní bolo i poskytnutie telekomunikačných zariadení za akciovú cenu a to (len) za podmienky zotrvania v zmluvnom vzťahu v dohodnutom rozsahu. Nadväzne platí, že škodou je aj ušlý zisk (§ 442 , ktorý predstavuje práve stratu majetkového prínosu, ktorý mal nastať pri pravidelnom behu veci. 27. Odvolací súd preto dospel k záveru o danosti všetkých podmienok (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody, zavinenie minimálne v podobe

prezumovanej nedbanlivosti) vzniku nároku na náhradu škody, v dôsledku čoho pristúpil k zmene výroku o zamietnutí uplatneného nároku na náhradu škody. Pokiaľ ide o jej konkrétnu výšku (143,67 eur), akceptoval metodiku výpočtu žalobcu, ktorý celkový rozdiel medzi akciovou a predajnou cenou (311 eur) krátil s ohľadom na dobu trvania relevantného zmluvného vzťahu. 28. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažnej čiastky priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 517 v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). S ohľadom na charakter priznaného plnenia (škoda), ide o prípad (§ 563 , kedy čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom ani určený rozhodnutím súdu (R 19/1972), dlžník je preto povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo o plnenie veriteľ požiadal. Za takúto výzvu možno považovať pokus o pokonávku zo dňa 24.8.2017 (č.l. 43 spisu, doručená žalovanej dňa 30.8.2017, s dodatočnou lehotou na plnenie v rozsahu 7 dní), na základe čoho odvolací súd stanovil okamih vzniku omeškania žalovanej na 8.9.2017. Z tohto dôvodu zamietol žalobu v časti úroku z omeškania zo sumy 143,67 eur uplatneného za deň 7.9.2017 (kedy ešte žalovaná nebola v omeškaní).

29. Z dôvodu zmeny rozsudku okresného súdu odvolací súd v zmysle 396 ods. 1, 2 rozhodoval o nároku na náhradu trov konania pred súdmi oboch inštancií. Z porovnania celkove uplatneného (851,54 eur) a priznaného (145,34 eur) nároku vyplýva procesný úspech žalobcu v rozsahu 17,06 %, resp. procesný úspech žalovanej v rozsahu 82,94 %. Odpočítaním uvedených hodnôt je daný čistý procesný úspech žalovanej (65,88 %), v ktorom rozsahu jej krajský súd priznal nárok na náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie ako i pred súdom odvolacím). O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

30. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.