Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-103-2018.pdf
PDF · 100.92 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/103/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou M.. O. S., v právnej veci navrhovateľky: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. H. D. S. Č.. XXX, a manžela navrhovateľky: O. G., D.. XX.X.XXXX, N. H. D. S. Č.. XXX, H.. Č.. Ú. D., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: O. G., D.. X.XX.XXXX, N. X. O., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa 30.11.2002 v Šali, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Šaľa, vo zväzku 16, ročník 2002, strana 65, por. č. 114, sa rozvádza.
II. Maloleté dieťa sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 40,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa počnúc dňom právoplatnosti výroku o rozvode manželstva.
IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.6.2018 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo, ktoré je trvalo a hlboko rozvrátené a plní iba formálnu funkciu a zároveň by upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu tak, že ho zverí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, manžela navrhovateľky zaviaže na platenie výživného vo výške 39,- Eur, pričom styk otca s maloletým dieťaťom nežiadala upraviť. Vo svojom návrhu poukázala na to, že problémy v manželstve nastali najmä z dôvodu, že jej manžel dňa 12.6.2012 nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody na dobu 10 rokov, a v dôsledku dlhodobého odlúčenia došlo z jej strany k strate citov k svojmu manželovi. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla, že hoci manžela s maloletým dieťaťom každý mesiac navštevuje, jej city voči manželovi úplne zmizli. K svojmu manželovi pociťuje skôr kamarátsky vzťah, nakoľko si rozumejú a vedia sa na všetkých podstatných veciach dohodnúť.
2. Súd pojednával v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti manžela navrhovateľky, ktorý sa v súčasnej dobe nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, s predpokladaným termínom prepustenia dňa 12.6.2022 a ktorý doručil dňa 10.9.2018 súdu vyjadrenie k návrhu navrhovateľky, v ktorom uviedol, že s jej návrhom súhlasí, zároveň súhlasil s tým, aby sa pojednávalo bez jeho prítomnosti.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s obsahom vyjadrením manžela navrhovateľky, s listinnými dôkazmi a to so sobášnym listom, rodnými listom maloletého dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2018, potvrdeniami o pomeroch účastníkov, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Z predloženého sobášneho listu bolo zistené, že účastníci uzatvorili manželstvo dňa 3.12.2012 v Šali, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mesta Šaľa, vo R. XX., F. XXXX, D. Z.. XX., A. A.. Č. XXX. U navrhovateľky a jej manžela ide o v poradí prvé manželstvo. Navrhovateľka aj jej manžel sú slovenskej národnosti, obaja majú ukončené stredné odborné vzdelanie bez maturity. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť navrhovateľka ani manžel navrhovateľky nemajú.
5. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 26.9.2018 vyplýva, že dňa 19.9.2018 kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov na strane navrhovateľky, ktorá obýva spolu s maloletým dieťaťom trojizbový nájomný byt s kuchyňou a príslušenstvo v obci Trnovec nad Váhom. Náklady spojené s užívaním domu pozostávajú mesačne z poplatkov za nájomné vo výške 145,- Eur, elektrickú energiu vo výške 30,- Eur, vodu vo výške 35,- Eur štvrťročne a komunálny odpad vo výške 25,- Eur ročne. Byt je štandardne zariadený a je prispôsobený potrebám maloletého dieťaťa. Navrhovateľka je od 1.4.2011 poberateľkou invalidného dôchodku v sume 148,- Eur, zároveň počas šetrenia kolíznemu opatrovníkovi uviedla, že má od manžela generálnu plnú moc na vykonávanie jeho živnosti s predmetom činnosti Autobazár, s príležitostnými nepravidelnými príjmami. Taktiež je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 23,68 Eur mesačne. Je vlastníčkou dvoch osobných motorových vozidiel, pričom nehnuteľný majetok nevlastní. Podľa jej tvrdení otec prispieva na výživu maloletého mesačne sumou 39,- Eur, maloleté dieťa ho vo výkone pravidelne navštevuje a s maloletým má vytvorený stabilný citový vzťah. Maloleté dieťa je žiakom 2. ročníka základnej školy, kde dosahuje výborný prospech, navštevuje krúžok Taekwondo a stravuje sa v školskej jedálni. Podľa slov navrhovateľky, maloleté dieťa nebolo zo strany rodičov o prebiehajúcom súdnom konaní informované, preto žiadala, aby pohovor s maloletým zo strany kolízneho opatrovníka nebol vykonaný.
6. Navrhovateľka na pojednávaní dňa 27.9.2018 trvala na svojom návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, nakoľko na jej strane už žiadne city k manželovi neexistujú. Ďalej sa vyjadrila, že otcovi maloletého nebude klásť prekážky ani brániť, aby sa stretával s maloletým dieťaťom, a pokiaľ bude vo výkone trestu odňatia slobody, bude ho aj s maloletým pravidelne navštevovať, bude sa naďalej starať o manželovu živnosť. Podľa svojich vyjadrení je manžel o jej rozhodnutí informovaný a súhlasí s návrhom na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva. Navrhovateľka ďalej uviedla, že maloleté dieťa má toho času 7 rokov a 11 mesiacov, navštevuje 2. ročník Základnej školy v Trnovci nad Váhom, je zdravý, so svojím otca sa pravidelne stretáva raz za mesiac, pri mimoriadnych návštevách dva razy do mesiaca. Podľa jej tvrdení majú spolu veľmi dobrý vzťah, navzájom sa ľúbia a otec maloletému telefonuje každý druhý - tretí deň. Uviedla, že v súčasnosti žije s maloletým dieťaťom v trojizbovom obecnom nájomnom byte v obci Trnovec nad Váhom, pričom jej príjmy pozostávajú z invalidného dôchodku vo výške 149,80 Eur mesačne, rodinného prídavku na dieťa a výživného od otca maloletého dieťaťa. Tiež uviedla, že má k dispozícii našetrené peniaze a financie z odpredaja nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve. Navrhovateľka sa vyjadrila, že zamestnaná nie je, nakoľko maloletý nastúpil minulý rok do školy a z tohto dôvodu sa mu musela venovať, učiť sa s ním, avšak nakoľko sa maloletý v škole etabloval, plánuje sa zamestnať. Taktiež uviedla, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí osobné motorové vozidlo značky Volkswagen CC, rok výroby 2012, ktoré užíva navrhovateľka. Manžel je vlastníkom ďalšieho osobného motorového vozidla značky Pontiac Firebird, rok výroby 1992, ktoré je vyradené z evidencie, avšak predať ho nechce, nakoľko sa jedná o veterán. Iný majetok väčšej hodnoty podľa tvrdení navrhovateľky nevlastní.
7. Z písomného podania otca zo dňa 10.9.2018 mal súd za preukázané, že manžel s návrhom navrhovateľky súhlasí.
8. Z potvrdenia ÚVTOS Nitra zo dňa 28.8.2018 vyplýva, že manžel navrhovateľky je od 12.6.2012 vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený, s priemerným čistým mesačným príjmom 135,74 Eur. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla určiť výživné vo výške 40,- Eur mesačne.
9. Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na pojednávaní dňa 27.9.2018 v prípade rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľky, otca zaviazať na výživné vo výške 40,- Eur mesačne a styk otca s maloletým dieťaťom ponechať neobmedzený.
10. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
11. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
12. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
17. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 18. Podľa § 25 ods.1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 19. Podľa § 28 ods.1 a 2 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
20. Podľa § 62 ods.1 až 6 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
21. Podľa § 75 ods.1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22. Podľa § 76 ods.1 zákona ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 23. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy, či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu. 24. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva z vyššie uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu manželstva. 25. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, keďže túto možnosť navrhovateľka úplne vylúčila, preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Súd mal z návrhu navrhovateľky preukázané, že citové vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené v dôsledku dlhodobého odlúčenia, nakoľko manžel sa od 12.6.2012 nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, pričom manžel navrhovateľky v plnom rozsahu súhlasil s návrhom navrhovateľky.
26. Vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, súd po vyhodnotení dôkazov rozhodol o zverení maloletého dieťa do starostlivosti navrhovateľky, nakoľko nezistil dôvody pre zmenu výchovného prostredia. Navrhovateľka zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, pričom súdu neboli signalizované doposiaľ žiadne nedostatky tejto starostlivosti. Otázka zverenia maloletého dieťaťa medzi účastníkmi konania nebola sporná, nakoľko otec maloletého dieťaťa sa v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným termínom prepustenia dňa 12.6.2022.
27. Súd súčasne rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, nakoľko vo výkone svojich rodičovských práv a povinností rodičia doposiaľ neboli súdom obmedzení, ani pozbavení, resp. im nebol súdom ani pozastavený ich výkon a pre takéto rozhodnutie súčasne ani neboli zistené dôvody.
28. Pri rozhodovaní o výške výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a voľnočasové aktivity, ako aj zo schopností a možností rodičov podieľať sa na uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa má toho času 7 rokov a 11 mesiacov, navštevuje 2. ročník základnej školy v Trnovci nad Váhom. Je zdravý. Jeho výdavky sú bežné a veku primerané. Navrhovateľka poberá invalidný dôchodok v sume 148,- Eur mesačne, prídavok na maloleté dieťa vo výške 23,68 Eur mesačne a výživné na maloleté dieťa od otca vo výške 39,- Eur mesačne. Iný pravidelný príjem nemá. Okrem maloletého dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Býva spolu s maloletým dieťaťom v trojizbovom obecnom nájomnom byte. Svoje mesačné náklady vyčíslila z poplatkov za nájomné vo výške 145,- Eur, elektrickú energiu vo výške 30,- Eur, vodu vo výške 35,- Eur štvrťročne a komunálny odpad vo výške 25,- Eur ročne. Manžel navrhovateľky sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným termínom prepustenia dňa 12.6.2022, kde je pracovne zaradený s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 135,74 Eur. Okrem maloletého dieťaťa pochádzajúceho z manželstva, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. 29. Vzhľadom na schopnosti a možnosti manžela navrhovateľky ako aj vek, zdravotný stav a potreby maloletého dieťaťa, súd určil výšku výživného na maloleté dieťa vo výške 40,- Eur mesačne. Súd po vykonanom dokazovaní mal za to, že určená výška výživného na maloleté dieťa je v tomto prípade primeraná, vzhľadom na to, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody s predpokladaným termínom prepustenia dňa 12.6.2022 kde síce pracuje, avšak jeho príjem je limitovaný a nemožno očakávať, že by sa jeho príjmy v najbližšej budúcnosti zvýšili. Súd pri rozhodovaní vychádzal aj z návrhu navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, ktorí na pojednávaní túto výšku výživného navrhli. S poukazom na uvedené skutočnosti súd považoval takto určené výživné na maloleté dieťa za postačujúce, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine. 30. Súd styk manžela navrhovateľky s maloletým deťom ponechal bez obmedzení, nakoľko mal za preukázané že vzťahy rodičov maloletého dieťaťa k maloletému sú veľmi dobré, maloletý svojho otca pravidelne navštevuje vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň ho otec pravidelne telefonicky kontaktuje.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.