Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Sa-57-2021.pdf
PDF · 91.41 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne sudkyňou JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci žalobcu: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt T. N., toho času K., M. XXX/X, J. republika proti žalovanému: Generálny riaditeľ, Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2021, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo podľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zák. č. 461/2003 Z. z.) zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie ústredia zo dňa 26.02.2020. Prvostupňovým rozhodnutím ústredia bola zamietnutá žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo septembra 2019 podľa § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zák. č. 555/2007 Z. z., § 21 ods. 1, § 174 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, čl. 52 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia.
2. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že rozhodnutie je nesprávne. Predovšetkým poukázal na to, že vo veci už rozhodoval správny súd, ktorý predchádzajúce rozhodnutie žalovaného zrušil. Pri novom rozhodovaní však žalovaný podľa jeho názoru nerešpektoval právne záväzný názor súdu a mal za to, že súdom pohŕdal. Žalobca ďalej uviedol, že v podstate ide o také isté odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako bolo to, ktoré zrušil správny súd s tým, že je v ňom len dopísané, že jeho práca netrvala k 31.12.1999. Uvedené však žalobca nepovažoval za podstatné, keďže „ zákon bol predlžovaný každým rokom od roku 1993.“ S poukazom na uvedené mal za to, že zákon posúval dobu trvania zamestnania každý rok od roku 1993 do roku 1999. Považoval za nelogický požiadavku, aby odrobené roky v I. kategórii a dôchodkový vek museli byť splnené súčasne.
3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedol, že sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu a trvá na jeho zákonnosti a správnosti. Súčasne mal za to, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne vyjadrenom v rozsudku č.k. 14Sa/18/2020-38 zo dňa 22.03.2021. Vzhľadom na uvedené žiadal správnu žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.
4. Následne žalobca neprebral zásielku na adrese v Českej republike, ktorú určil ako adresu na doručovanie. Správny súd mu doručoval na jeho adresu trvalého pobytu v Slovenskej republike.
Následne sa opätovne pokúsil doručovať žalobcovi na adresu v zahraničí, pričom sa mu podarilo takto doručiť žalobcovi tak vyjadrenie žalovaného, ako aj poučenie o jeho procesných právach a výzvu, aby sa žalobca vyjadril, či žiada nariadiť vo veci pojednávanie.
5. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení žiadal, aby správny súd uznal jeho nároky a rozhodol namiesto žalovaného, ktorý stratil jeho dôveru. Uviedol, že má spolupracovníkov, ktorí išli v 55 roku veku na dôchodok a to v rokoch 1993 až 1997. Okrem toho mal za to, že rozhodnutie žalovaného nie je jasné a zrozumiteľné, keď neobsahuje žiadnu argumentáciu k potvrdeniu od jeho zamestnávateľa K. bane ako aj k náhradným dobám, ktoré dosiahol.
6. Žalovaný sa k veci viac nevyjadril.
7. Správny súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko žalovaný výslovne uviedol, že jeho nariadenie nežiada a pokiaľ ide o žalobcu, tak tomu bolo samostatnou zásielkou doručenou na adresu pre doručovanie v cudzine doručené poučenie o procesných právach. Súčasne bol žalobca vyzvaný na oznámenie toho, či žiada, aby vo veci nariadené pojednávanie. Žalobca žijúci v cudzine neoznámil správnemu súdu, že by chcel vo veci nariadiť pojednávanie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že o veci rozhoduje už po druhýkrát, pričom aj v prvom prípade rozhodol bez nariadenia pojednávania a žalobca takýto postup nikdy (ani v predchádzajúcom konaní pred súdom a ani teraz) nenamietal. Správny súd nepovažoval za potrebné vo veci sám ( z vlastnej iniciatívy) nariadiť pojednávanie, keď otázkou posúdenia je predovšetkým právne posúdenie veci, a to aplikácia a výklad ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Okrem toho, vzhľadom na to, že ide o sociálnu vec správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi, ale je povinný prihliadnuť aj na takú zistenú nezákonnosť, ktorú žalobca nenamietal. Správny súd teda po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.
8. Predmetom súdneho prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného XXX XXX XXXX X zo dňa 10. júna 2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. februára 2020, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu na starobný dôchodok.
9. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku prostredníctvom Českej správy sociálneho zabezpečenia, a to žiadosťou zo dňa 12.09.2019, doručenej žalovanému dňa 16.09.2019. Prvostupňový správny orgán ustálil, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), t.j. zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórii získal dobu poistenia 5071 dní, čo predstavuje 13 rokov a 326 dní a v I. pracovnej kategórii 212 dní. Ďalej uviedol, že nespĺňa podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok, nakoľko zamestnanie zaradené do zvlášť zvýhodnenej I. pracovnej kategórie netrvalo do 31.12.1999. Na jeho odvolanie sa vecou zaoberal žalovaný, ktorý uzavrel (v poradí prvom rozhodnutí) , že odvolanie nie je dôvodné, majúc za to, že žalobca nesplnil podmienku podľa § 174 ods. 1 a § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
10. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdeného od zamestnávateľa žalobcu K. bane B., a.s. bol žalobca u nich zamestnaný od 01.07.1982 do 20.06.1989, pričom ku dňu rozviazania pracovného pomeru pracoval ako baník v podzemí. Podľa evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia potvrdeného od spoločnosti K. bane B., a.s. Z. I. o. z. bol žalobca zamestnaný od 03.07.1989 do 16.06.1997. Z osobného listu dôchodkového poistenia vyplynulo, že žalobca získal obdobie dôchodkového poistenia v trvaní 21 rokov a 81 dní.
11. V poradí prvé rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.10.2020 bolo na základe správnej žaloby žalobcu podrobené súdnemu prieskumu s tým, že rozsudkom č.k, 14Sa/18/2020-38 zo dňa 22.3.2021 bolo zrušené a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP s tým, že správny súd sa nevyjadroval k meritu veci.
12. Následne o odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, v ktorom uzavrel, že rozhodnutie orgánu I. stupňa bolo vydané v súlade so zákonom, keď zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii netrvalo k 31.12.1999 a teda nebola splnená podmienka podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., tak ako správny súd bližšie uvádza v odseku 16 tohto rozsudku.
13. Podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.
14. Podľa § 174 ods.2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcii trvali k 31.decembru 1999, za zamestnania sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
15. Správny súd o veci rozhoduje po druhýkrát, keď v poradí prvé rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo prejednané odvolanie žalobcu bolo zrušené a vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie. Je potrebné zdôrazniť, že v rozsudku č.k. 14Sa/18/2020-38 zo dňa 22.03.2021 správny súd konštatoval, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne (v súlade so zákonnými požiadavkami) neodôvodnil. Okrem iného správny súd poukázal na to, že správny orgán I. stupňa uviedol ako dôvod zamietnutia žiadosti aj dôvod podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.., avšak žalovaný sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril. 16. V novom konaní žalovaný ako odvolací orgán opätovne prejednal odvolanie žalobcu s tým, že ho opäť zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia pritom uviedol, že podmienky podľa § 174 ods. 1 a 2 musia byť splnené súčasne. Uviedol, že žalobca ukončil zamestnanie vo zvlášť zvýhodnenej I.AA pracovnej kategórii podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. dňa 16.06.1997. Nakoľko práce zaradené do zvýhodnenej pracovnej kategórie netrvali k 31.12.1999, žalobca nesplnil podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov.
17. Správny súd konštatuje, že žalobca nespochybňuje skutkový záver, že k 31.12.1999 netrvalo jeho zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Nesúhlasí však s tým, že na jeho právnu vec dopadá ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení, ktoré stanovuje povinnosť, aby k vyššiemu uvedenému dátumu toto zamestnanie trvalo.
18. Pracovné kategórie sú dôležitým činiteľom, ktorý má vplyv na vznik nároku na dôchodok a na určenie jeho sumy. Na účely dôchodkového zabezpečenia sa zamestnania do 31. decembra 1999 zaraďovali do troch pracovných kategórií, pričom I. a II. pracovná kategória sa nazývajú tzv. preferovanými pracovnými kategóriami, pretože so zaradením zamestnania do nich zákon spája určité výhody.
19. Zákonom č. 235/1992 Zb. síce mali byť pracovné kategórie od 1. januára 1993 definitívne zrušené s tým, že počnúc týmto dňom nebude možné zaraďovať zamestnania do preferovaných pracovných kategórií. Napriek tomu sa možnosť tohto zaraďovania predlžovala vždy každým rokom, a to až do 31. decembra 1999. Zamestnanie vykonávané po 31. decembri 1999 však už nebolo možné zaradiť do preferovanej pracovnej kategórie, z čoho vyplýva, že zamestnania vykonávané počnúc 1. januárom 2000 sa hodnotili už len ako zamestnania III. pracovnej kategórie.
20. Zaradenie zamestnania do pracovnej kategórie záviselo od charakteru prác vykonávaných v danom zamestnaní, najmä od ich fyzickej a psychickej náročnosti, od ich negatívneho vplyvu na zdravotný stav zamestnanca a na jeho bezpečnosť pri práci. Popis pracovnej činnosti vykonávanej v tom- ktorom zamestnaní zaradenom do preferovanej pracovnej kategórie je uvedený v rezortnom zozname zamestnaní zaradených do I. alebo II. pracovnej kategórie (ďalej len ,,rezortné zoznamy"). Rezortné zoznamy vydávali po dohode s Federálnym ministerstvom práce a sociálnych vecí príslušné ústredné orgány (najmä ministerstvá), v odboroch pôsobnosti ktorých sa vykonávajú práce odôvodňujúce zaradenie zamestnaní do preferovaných kategórií.
21. V prejednávanej právnej veci správne orgány ustálili, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. vo zvlášť zvýhodnenej pracovnej kategórii IAA ukončil dňa 16.6.1997.
22. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán uzavrel, že jeho zamestnanie vo zvýhodnenej kategórii netrvalo k 31.12.1999, teda nie je splnená podmienka podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. a súčasne, že žalobca nedosiahol dostatočný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia vo zvýhodnenej pracovnej kategórii v súlade s ust. § 14 ods. 2 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb..
23. Správny súd ďalej uvádza, že k otázke aplikácie ustanovenia § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. existuje ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorej nie je dôvod sa odkloniť. Správny súd poukazuje konkrétne na jedno z mnohých rozhodnutí a to rozsudok sp zn. 9So/232/2016 zo dňa 26.9.2018, ktorý taktiež riešil možnosť aplikácie ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení k 31.12.1999 na právnu vec žiadateľa, ktorý skončil zamestnanie v I. kategórii funkcii k 3.12.1992. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí uviedol, že „ s účinnosťou od 01.07.1992 bolo zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení do zákona č. 100/1988 Zb. vložené nové znenie ustanovenia § 174. Podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. občan, ktorý vykonával pred 01. januárom 1993 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1992 nárok na starobný dôchodok tiež, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 235/1992 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999.Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zákona č.100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31.12.1992. Toto ustanovenie malo za cieľ, v dôsledku zániku zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie po 31.12.1992, postupne predlžovaného až do 31.12.1999, odstrániť tvrdosť zákona spočívajúcu v nemožnosti splnenia podmienok podľa § 21 tohto zákona po 31.12.1992, resp. po 31.12.1999 a zachovať iba určeným skupinám zamestnancov, ktorí vykonávali zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie podľa § 14 ods. 2 zákona, resp. v I. a II. kategórii funkcií, skorší vznik nároku na starobný dôchodok. Uvedené ustanovenie odvolací súd nepovažuje za retroaktívne alebo diskriminačné, naopak malo umožniť zamestnancom, ktorí vykonávali také zamestnanie k 30.06.1992 dosiahnuť v zamestnaní zaradenom do zvýhodnenej kategórie v tam určenom období (najskôr len do 31.12.1992, naposledy a v súvislosti s predlžovaním zaraďovania zamestnaní do zvýhodnených kategórií), teda do 31.12.1999 potrebný počet rokov v tejto kategórii pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok v rozsahu nižšom, ako je upravený v § 21, resp. § 132 zákona č. 100/1988 Zb.. Pokiaľ navrhovateľ namietal ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., túto jeho námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo totiž predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do 1. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v ustanovení § 175g ustanovil len to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (22.12.1999), sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 10.07.2015 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda nezačalo pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.).Aj odvolací súd mal z uvedených dôvodov preukázané, že navrhovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. a § 12 ods. 3 písm. d/ a e/ zákona č. 100/1988 Zb., resp. v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. „
24. Z vyššie uvedeného vyplýva, že najvyšší súd riešil obdobnú právnu vec so záverom, že je potrebné na posúdenie nároku na starobný dôchodok aplikovať ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom k 31.12.1999. Uvedený právny názor pritom nebol v rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu ojedinelý. K uvedenej otázke sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý vo veci sp. zn. 9So/62/2009 (R53/2011) uzavrel, že pre zákonnú úľavu na veku potrebnom pre vznik nároku na starobný dôchodok (56 až 59 rokov) musí byť splnená podmienka nielen podľa § 174 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., ale súčasne aj podmienka, aby zamestnanie patriace k zvýhodnenej kategórii trvalo ku dňu 31. decembra 1999. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky tento právny názor opakovane potvrdzoval vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie sp. zn. 9So/175/2016 zo dňa 30.5.2018).
25. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu, správny súd konštatuje, že žalovaný rozhodol o veci správne, keď uzavrel, že na vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje kumulatívne splnenie ďalšej podmienky ustanovenej v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., a to, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999, čo však u žalobcu splnené nie je, keďže dôchodkovo preferované zamestnanie skončil ešte v roku 1997.
26. S poukazom na uvedené správny súd žalobu zamietol podľa § 190 SSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
27. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že v konaní úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, nakoľko ich ani nežiadal a súčasne neboli splnené podmienky pre jej priznanie v zmysle ust. § 168 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015Z. z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, vakom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).