Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/177/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE so sídlom Břeclav, náměstí T.G.Masaryka 2392/17, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom Z., K. XXX/X, proti žalovanej: B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., M. XXX, o zaplatenie 350 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7Csp/82/2017-43 zo dňa 8. januára 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením okresný súd v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 350 eur spolu s príslušenstvom. Východiskovo konštatoval, že medzi stranami nebol sporný spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy o úvere, pričom žalovaná nerozporovala ani tvrdenie o poskytnutí úveru. Ďalej vyhodnotil, že pokiaľ si zmluvné strany dohodli, že žalobca úver poskytne do 2 pracovných dní od uzatvorenia zmluvy a žalovaná ho splatí do 28 dní od jeho poskytnutia, splatnosť záväzku nastala dňa 22.05.2014, čo je 29. deň po uzatvorení zmluvy. Žalobca totiž v žalobe neuviedol a ani nepreukázal, že by žalovanej poskytol úver v iný deň, než v deň uzatvorenia zmluvy. 2. Nadväzne súd prvej inštancie s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 100 a § 101 ods. 1 argumentoval, že v prípade úverovej zmluvy sa uplatní všeobecná 3- ročná premlčacia lehota. Preto, pokiaľ podal žalobca žalobu dňa 29.06.2017, urobil tak po jej uplynutí. Jeho právo na vrátenie úveru preto nemožno priznať z dôvodu premlčania. Rovnako sa premlčalo aj právo na úrok z omeškania ako právo vedľajšie (akcesorické), ktoré má rovnaký osud ako hlavný záväzok.

3. O trovách konania súd rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Primárne zdôraznil, že žalovaná dňa 24.05.2014 a dňa 24.06.2014 podala žiadosti o predĺženie splatnosti úveru, ktorým bolo vyhovené. Vzhľadom na vykonané predĺženie splatnosti úveru bol posledný dátum splatnosti 17.07.2014. Z tohto dôvodu bola žaloba podaná v lehote. O tej skutočnosti boli žalovanej zaslané potvrdzujúce e-maily, ktoré predložil ako dôkaz. 5. Pokiaľ ide o premlčanie nároku bez vznesenia námietky, odvolateľ poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.zn. PL. ÚS 11/2016, v zmysle ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a vec mu vrátil (§ 391 ods. 1 na ďalšie konanie.

8. Z obsahu spisu je síce evidentné, že „rozhodnutia“ o odložení splatnosti žalobca predložil až v štádiu odvolacieho konania, ide teda (v zásade) o neprípustné dôkazné prostriedky. Súčasne však žalobca skutočne v žalobe uviedol, že dlh sa stal splatným dňom 17.07.2014, čo korešponduje dodatočným/ odvolacím tvrdeniam o predĺžení splatnosti. Nakoľko však predmetné listinné dôkazy ani samotné tvrdenia (o rozhodovaní o žiadostiach na predĺženie splatnosti) neboli obsahom žaloby, okresný súd splatnosť nároku vyvodil zo skutkových tvrdení tak, ako mu bolo predostreté (bod 1 tohto odôvodnenia).

9. Odhliadnuc od opísaného, určujúcou v súdenej veci však je opodstatnenosť zásadnej odvolacej argumentácie o relevantnom náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (č.k. PL. ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018, v Zbierke zákonov vyhlásený dňa 27.9.2018 pod č. 271/2018) v zmysle výrokovej časti ktorého nie je ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré ustanovenie súdu umožňovalo z úradnej moci prihliadať na premlčanie) v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V rámci testu proporcionality totiž Ústavný súd SR dospel k záverom (okrem iných/ďalších), že prihliadanie na premlčanie ex offo narúša procesnú rovnosť medzi žalobcom/veriteľom a žalovaným/spotrebiteľom, posúva sudcu do neprirodzenej role vyhľadávača dôkazov a nežiaduco nahrádza iné cielené a koncepčné prostriedky riešenia sociálnych problémov. 10. V opísanej spojitosti je následne potrebné vyhodnotiť hmotnoprávne účinky (ex tunc) nálezov Ústavného súdu SR vydaných v konaní o nesúlade právneho predpisu s Ústavou SR v neskončených veciach, ktoré účinky vymedzil v rámci svojej aplikačnej činnosti samotný Ústavný súd SR (pozri napr. nález Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 51/06-26 zo dňa 8.6.2006), pričom odvolací súd nevidel dôvod odchýliť sa od tohto postulátu. Právnym základom tejto konštrukcie je úvaha, v zmysle ktorej ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť, bolo anulované od počiatku a hľadí sa naň, ako keby nikdy nebolo platné a nikdy nebolo súčasť právneho poriadku SR. Opačný výklad by totiž bol priamym popretím princípu zachovania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. 11. Možno preto zhrnúť, že predmetné ustanovenie (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) neprešlo testom ústavnosti a jeho aplikácia sa stala neprípustnou s účinkami ex tunc. V ďalšom postupe preto okresný súd opätovne posúdil uplatnený nárok, pričom sa žiada zdôrazniť, že súdená vec stále nestráca charakter konania s ochranou slabšej strany (napr. § 295 , vrátane noriem tvoriacich vo svojom súhrne spotrebiteľské právo, avšak s prihliadnutím na limity, ktoré v dotknutom náleze pomenoval Ústavný súd SR.

12. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.