Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/79/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti povinnej P. U., trvale bytom P. XXX/XX, F., o vymoženie 6.272,50 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. 15Er/2138/2017-18 zo dňa 21. mája 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1 a § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice u súdneho exekútora dňa 28.03.2017 domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a to na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SRSAspA 14958/16 vydaný 02.11.2016 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil 21.06.2017 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúmajúc predložený rozhodcovský rozsudok a pripojenú spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu a Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach dospel k záveru, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je neplatným právnym úkonom, preto nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci vydať rozhodcovský rozsudok. Z predloženej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03.03.2016 vyplýva, že zmluvu uzavrela za stranu veriteľa spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava a dlžník povinná P. U.. V článku I - Základné ustanovenia je upravené postavenie Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž so sídlom Bratislava, Vansovej č. 2, ktorý je zapísaný v zozname stálych rozhodcovských súdov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské rozhodcovské spory, pričom spotrebiteľským rozhodcovským konaním sa rozumie konanie podľa zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. V článku II - Predmet zmluvy je dohodnuté, že všetky spory, ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3636213 podpísanej veriteľom dňa 04.02.2016, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto Dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto Dohody, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. V článku III - Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi sa nachádza poučenie o možnosti spotrebiteľa obrátiť sa aj na všeobecný súd, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a podobne. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je platná a účinná dňom podpisu všetkými zmluvnými stranami. Formulár spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje aj vyhlásenie dlžníka: „S uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súhlasím a

zároveň vyhlasujem, že som bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“. Predmetná zmluva je podpísaná veriteľom dňa 08.02.2016 a stranou dlžníka dňa 03.03.2016 v Prievidzi. Z priloženej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach č. 3636213 zo dňa 03.03.2016 vyplýva, že povinný ako dlžník na vopred predtlačenej formulárovej dohode uznáva svoj záväzok čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy - č. 2693816 zo dňa 19.08.2005 s pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., Správca za VÚB, a.s. Dlžná suma pozostáva z istiny a úrokov z omeškania. V časti 3. Forma splatenia záväzku je upravená dohoda o výške a splatnosti splátok, spôsob platby, platobné miesto a podobne. Pokiaľ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorú oprávnený ako veriteľ predkladá na vopred predtlačenej formulárovej podobe povinnému má založiť právomoc rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, súd ju podrobil kontrole v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom oprávneného - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a povinným ako spotrebiteľom bol uzavretý zmluvný vzťah na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro z 19.08.2005, v zmysle ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca na kreditnej karte, ktoré sa povinný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach. Uvedená zmluva je nepochybne zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože ide o odplatnú zmluvu o úvere uzavretú medzi dodávateľom a spotrebiteľom s dojednanou odloženou platbou. Dlh povinného ako spotrebiteľa nepochybne vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel s Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom. Oprávnený na výzvu súdu objasnil, že ako právny nástupca pôvodného veriteľa doručuje povinným ako spotrebiteľom prostredníctvom kuriéra pripravenú a oprávneným podpísanú dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v predmetnej veci č. 3636213 a zároveň Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pričom obe listiny sú veriteľom podpísané 08.02.2016. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že povinný mal možnosť dohodu a zmluvu kuriérovi po podpise ihneď bezplatne doručiť oprávnenému. Dohoda a aj zmluva je povinným podpísaná 03.03.2016. Zo znenia Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy k č. spisu 3636213 vyplýva, že zmluva sa vzťahuje k riešeniu sporov z Dohody o uznaní záväzku podpísanej dňa 04.02.2016 veriteľom. Zákonnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva. Podľa právneho názoru súdu je predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neplatná, pretože sa nevzťahuje k spotrebiteľskej zmluve, neobsahuje označenie spotrebiteľskej zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach, ktorá dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom dodávateľom zo spotrebiteľskej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 19.08.2005 bol Consumer Finance Holding, a.s. Bratislava. Len táto zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru za dohodnutých podmienok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákonných požiadaviek podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože len táto zmluva upravuje vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán medzi dodávateľom a spotrebiteľom vo vzťahu k predmetu plnenia, a to poskytovaniu úverových prostriedkov dohodnutým spôsobom. Dohoda o uznaní záväzku nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu neobsahuje predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne označenie spotrebiteľskej zmluvy, preto je v zmysle § 39 neplatná, pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd vidí aj v nekalej obchodnej praktike, ktorú oprávnený používa pri uzatvorení tak významného právneho úkonu, akým takáto zmluva je. Pokiaľ predkladá spotrebiteľovi vopred pripravenú zmluvu kuriér spolu s dohodou o splátkach a uznaní záväzku, je evidentné, že spotrebiteľ nemal vedomosť v tak krátkom časovom období si prečítať obsah zmluvy a už vôbec nie pochopiť význam rozhodcovskej zmluvy ako takej. Celé znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je vopred naformulované osobou dodávateľa, pričom oprávnený ako nástupca dodávateľa v zmluve predformuluje text vyhlásenia povinného, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ťažko možno predpokladať, že „pred“ podpisom zmluvy bol informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu. Dôvod neplatnosti z hľadiska určitosti vyjadrenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súd vidí aj v tom, že predmet zmluvy odkazuje na dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky podpísanú veriteľom dňa 04.02.2016, pričom predložená dohoda bola podpísaná veriteľom dňa 08.02.2016, čo však samo o sebe nemá zásadný význam vzhľadom na

hore uvedený dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Keďže len platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu, súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že právny poriadok Slovenskej republiky prešiel v posledných rokoch v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to implementáciou smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Oprávnený má za to, že súd použil prísne formalistický výklad ust. § 3 ods. 3 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Zákonodarca nepočítal s možnosťou postúpenia pohľadávky na nového veriteľa a následného uznania záväzku dlžníkom, avšak je nesporné akého záväzku sa spotrebiteľská rozhodcovská zmluva týka. Oprávnený má za to, že spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nie je neplatná pre rozpor s uvedeným ustanovením. Oprávnený ďalej dôvodil, že rozhodcovská zmluva je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že povinný mal nielen dostatok času na preštudovanie dokumentov, ale aj na prípadné predloženie týchto dokumentov na posúdenie či už právnikovi alebo centru právnej pomoci, alebo niektorému zo spotrebiteľských združení na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.01.2016 sp. zn. 9CoE/265/2015 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017 sp. zn. 8CoE/39/2017. Oprávnený zastával názor, že rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne, bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia. Vzhľadom na to, že zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa tohto zákona nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.08.2017, sp. zn. 8CoE/39/2017 a tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, nie každá skutočnosť, hodnotená ako neprijateľná podmienka, spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd má oprávnený právo, aby vecne príslušný súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Dodal, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušeniu princípov právnej istoty, čím bolo oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Na záver dodal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. S ohľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4 Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

8. Podľa § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva, uzavretá pred 01.01.2015, sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe rozhodcovskej zmluvy, uzavretej pred 01.01.2015, môže spor, spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, po 01.01.2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.

9. Exekučný súd v rámci postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) jednak posudzuje v spojení s ustanovením § 73 ods. 3, 4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu, či spĺňa zákonom stanovené náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom, spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, teda či neodporuje zákonu alebo ho neobchádza, či sa neprieči dobrým mravom. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, v zmysle § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva

medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp. zn. 5 Cdo 230/2011).

12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012 sp. zn. 6Cdo 1/2012).

13. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v danej exekučnej veci exekučným titulom založil svoju právomoc na spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve, ktorú oprávnený s povinnou uzatvorili dňa 03.03.2016. Z tejto zmluvy vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu sa vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3636213 podpísanej veriteľom dňa 04.02.2016 (podľa zistených skutočností podpísanej veriteľom dňa 08.02.2016). Ako správne uviedol súd prvej inštancie, uznanie záväzku predstavuje len zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k záväzku, ktorý medzi účastníkmi dohody vzniká inou dohodou/zmluvou. Uznanie záväzku samo o sebe záväzok nevytvára, zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok trvá v čase uznania. Záväzok však vznikol nie jeho uznaním, ale titulom neplnenia si povinností na základe žiadosti o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro z 19.08.2005, resp. Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., v zmysle ktorej boli povinnej poskytnuté finančné prostriedky vo forme úverového rámca na kreditnej karte, ktoré sa povinná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s poskytnutím úveru v pravidelných splátkach, na ktorú sa ale spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Takto vymedzená právomoc rozhodcovského súdu umožňuje podľa odvolacieho súd prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní len spor medzi účastníkmi dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, teda napríklad spor o platnosť takejto dohody, o výklad niektorého jej ustanovenia a podobne. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť žalobu oprávneného na plnenie zo Zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB,a.s. Už na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že rozhodcovský súd nemal právomoc konať v predmetnej veci.

14. Odvolací súd v postupe súdu prvej inštancie nezistil rozpor s pravidlami týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ani porušenie práva na spravodlivý súdny proces, a ani neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity povinného. Oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym záverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený napokon túto možnosť aj využil (porov. zjednocujúce stanovisko Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PLz. ÚS 1/2014).

15. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .