Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/9/2018

Potvrdené rozhodnutím 3Co/1/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., Bratislava, Tallerova 4, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Banská Bystrica, ul. Janka Kráľa 7, proti žalovanému J. Y., V. XX.XX.XXXX, P. L. Š.C., K. XXX, zastúpenému Advokátska kancelária Višňovská, s.r.o., Spišská Nová Ves, Radničné námestie 279/4, IČO: 51 284 731, o zaplatenie 900,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 6Csp/9/2018-130 z 27.9.2018 Okresného súdu Rožňava rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti splatnosti priznanej sumy a vo výroku o trovách konania. P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému J. Y., V. XX.XX.XXXX, P. K. XXX, XXX XX Š., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Višňovská, s.r.o., so sídlom Radničné námestie 279/4, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie sumy vo výške 900,00 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 900,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 900,00 Eur, od 31.01.2017 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd konanie v časti ohľadom úrokov z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 900, 00 Eur od 10.01.2017 do 30.01.2017 z a s t a v u j e .

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške 100 % .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 900,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % zo sumy 900,00 Eur, od 10.01.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom došlo dňa 09.01.2017 k vzniku právneho vzťahu na základe ktorého veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 900 Eur, o čom žalobca priložil výpis z bankového účtu.

3. Predpokladom vzniku právneho vzťahu bola registrácia žalovaného ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa www. pozickomat.sk, v ktorom žalovaný uviedol svoje nezameniteľné údaje spolu s číslom účtu na ktorý žiada poukázať peňažné prostriedky. Nakoľko žalobca nedisponuje iným dôkazom o ďalších podrobnostiach právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, nezachovala sa zmluva o poskytnutí úveru ani iná písomná zmluva, žiada aby mu súd priznal len úhradu istiny, nepožaduje od žalovaného úhradu odplaty za poskytnutie úveru ani úhradu iných poplatkov a nákladov. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé že žalobca žalovanému peňažné prostriedky poukázal a to na účet, na ktorý ich žalovaný žiadal poukázať. Ponechal na zvážení súdu, či predmetný záväzok žalovaného posúdi ako záväzok titulom zmluvy o pôžičke, titulom zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľskom úvere alebo titulom bezdôvodného obohatenia.

4. Nakoľko žalovaný žalobcovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, si žalobca uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania, ktorých výška je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,00 % p.a. zo sumy 900,00 Eur odo dňa nasledujúceho po dni poukázania bezdôvodného obohatenia na účet žalovaného až do zaplatenia.

5. Žalovaný do dnešného dňa nezrealizoval žiadnu úhradu.

6. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6Csp/9/2018-11 zo dňa 30.01.2018, ktorým žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený do vlastných rúk dňa 08.02.2018 a následne dňa 21.02.2018 bolo žalovaným doručené podanie označené ako Odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že medzi stranami sporu bola dňa 09.01.2017 uzavretá Rámcová zmluva o poskytovaní spotrebiteľského úveru alebo iného úveru a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a to tým, že žalovaný prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany žalobcu v súlade s čl. III. bod 3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému krátkodobý, bezúčelový úver vo výške 900,00 Eur s dohodnutou lehotou splatnosti do 30.01.2017. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vo výške 13,39 Eur vrátiť jednorázovo v dohodnutej dobe. Zmluvy bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Žalobca požaduje od žalovaného zaplatenie sumy vo výške 900,00 Eur ako istiny, ktorá mu na základe zmluvy bola poskytnutá. splatnosť úveru uplynula dňom 30.01.2017 a teda žalovaný rozporuje plynutie úroku z omeškania od 10.01.2017, nakoľko podľa § 122 ods. 1 OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Z uvedeného je zrejmé, že v zmysle počítania lehôt ma žalobca nárok na úrok z omeškania od 314.01.2017 a nie od 10.01.2017 tak ako si to uplatnil v žalobe. Žalovaný navrhol platobný rozkaz vzhľadom k nezrovnalostiam zrušiť a nariadiť vo veci pojednávanie.

7. Žalobca v podaní zo dňa 09.04.2018 ako reakciu k odporu žalovaného doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 900,00 Eur od 10.01.2017 do 30.01.2017 a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň upravil aj petit žaloby a uviedol, že nakoľko žalovaný iné námietky vo veci nemal, považuje zostávajúci nárok za nesporný.

8. Podľa ustanovenia § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok") Okresný súd Rožňava zrušil uznesením č. k. 6Csp/9/2018-57 predmetný platobný rozkaz.

9. Žalovaný dňa 09.07.2018 podal žalobu voči žalobcovi, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 173,88 Eur, ktorú mal zaplatiť žalovaný ako úhradu nákladov, t. j. poplatku za poskytnutie úveru nedôvodne pri celkovo 10 - ich zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzavrel so žalobcom. Žalovaný mal za to, že uvedené konania spolu skutkovo súvisia, jedná sa o ten istý okruh účastníkov a preto v záujme hospodárnosti konania navrhol podaním zo dňa 10.07.2018, aby súd spojil na spoločné konania právnu vec vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. 6Csp/9/2018 s právnou vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 5Csp/45/2018, s tým že ďalšie konanie sa bude viesť pod sp. zn. 6Csp/9/2018.

10. Uznesením č.k. 6Csp/9/2018-107 zo dňa 22.08.2018 súd návrh žalovaného na spojenie vecí zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na spojenie veci. V prvom rade v konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/45/2018 súd uznesením zo dňa 13.08.2018 rozhodoval ešte len o oslobodení žalobcu od platenia súdnych poplatkov, zatiaľ čo v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/9/2018 bolo vykonané dokazovanie a vzhľadom k tomu, že neboli stranami doplnené návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovanie, bol vytýčený termín pojednávania, kedy bude rozhodnuté vo veci samej. Navyše súd poukazoval aj na skutočnosť, že žalovaný nesprávne uvádza, že sa jedná o skutkovo zhodné konania, keď v konaní vedenom pod sp. zn. 6Csp/9/2018 má súd posudzovať jednu uzavretú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, v rámci ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 900,00 Eur a žalovaný neuhradil žalobcovi ani časť dlžnej sumy. Žalobca si v konaní neuplatňuje žiadne náklady, ani iné poplatky, len poskytnutú istinu. V konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/45/2018 sa jedná o 10 uzavretých zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kedy žalovaný kumuloval všetky náklady z týchto zmlúv do jednej sumy a bude úlohou súdu posudzovať každú z týchto zmlúv osobitne

a tiež úlohou žalovaného preukazovať, či žalované náklady, t.j. poplatok za poskytnutie úveru skutočne uhradil pri všetkých zmluvách. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh žalovaného na spojenie vecí zamietol a následne nariadil pojednávanie.

11. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom dňa 27.09.2018 ospravedlnil podaním zo dňa 18.09.2018 a súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.

12. Žalovaný svoju neprítomnosť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 25.09.2018, v ktorom uviedol že súhlasí, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Zároveň navrhol aby ho súd zaviazal na úhradu dlžnej sumy vo forme mesačných splátok vo výške 36,00 Eur, úrok z omeškania zamietol a trovy chcel splatiť mesačnými splátkami vo výške 25,00 Eur pod následkom straty výhody splátok. Svoj návrh odôvodnil tým, že mu finančná situácia nedovoľuje úhradu celej istiny naraz. Súd preto vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného a jeho právneho zástupcu, podľa § 180 Civilného sporového poriadku.

13. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným - výpisom z obchodného registra ohľadom žalobcu, registráciou žalovaného na adrese internetového sídla žalobcu za účelom zriadenia užívateľského účtu a výpisom z bankového účtu, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru alebo iného úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru 170109-082731.

14. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.08.2018 (ďalej len "Občiansky zákonník"), t.j. v čase vzniku právneho vzťahu:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ,, zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku")na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku

zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

17. Podľa § 2 písm. c) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona, sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

19. Podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

20. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. V zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonáva ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Po oboznámení sa s jednotlivými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa 09.01.2017 prostredníctvom diaľkovej komunikácie Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších služieb a Štandardné podmienky poskytovania úverov a dňa 09.01.2017 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru 170109-082731, a to tým, že žalovaný prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany žalobcu v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 900,00 Eur. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z výpisu z bankového účtu žalobcu. Zmluva bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku tým, že žalovaný sa zaregistroval na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a požiadal o uzatvorenie zmluvy. Rámcová zmluva a Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu obidvoma zmluvnými stranami s ich obsahom teda dňa 09.01.2017. Žalovaný ako spotrebiteľ vyjadril súhlas so zmluvou formou elektronickej pošty. Vychádzajúc z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 913,39 Eur, ktorú tvorí úver vo výške 900,00 Eur a poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol vyjadrený pevnou sumou vo výške 13,39 Eur. Splatnosť úveru s príslušenstvom nastala dňom 30.01.2017. Hoci žalobca nedisponuje písomnou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, žalovaný predmetnú zmluvu predložil a nakoniec medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo a na jej základe žalobca poskytol žalovanému krátkodobý bezúčelový úver vo výške 900,00 Eur. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil ani čiastočne v lehote splatnosti t.j. do 30.01.2017, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 900,00 Eur. Súd zdôrazňuje, že žalobca si v konaní neuplatnil žiadne náklady v súvislosti s poskytnutým úverom, ani iné poplatky, len istinu ktorú poskytol žalovanému.

23. Dlžnú sumu súd zaviazal žalovaného zaplatiť s 5,00 % zákonným úrokom z omeškania ročne v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení, a to zo sumy 900,00 Eur od 31.01.2017 (t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru, ktorá uplynula dňom 30.01.2017) do zaplatenia.

24. Žalovaný, síce vo svojom podaní zo dňa 25.09.2018 navrhoval žalobu, čo do zaplatenia poplatku z omeškania zo žalovanej istiny zamietnúť, avšak tento svoj návrh žiadnym spôsobom neodôvodnil a

pritom ani nepopieral skutočnosť, že žalovaný sa s úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania, keď poskytnutý úver neuhradil ani čiastočne v lehote splatnosti do 30.01.2017.

25. Žalobca zobral žalobu čiastočne späť v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 900,00 Eur od 10.01.2017 do 30.01.2017 a žiadal aby súd konanie v tejto časti zastavil. Súd konanie v tejto časti zastavil v súlade s § 144 a 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

26. Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorého platobnú povinnosť určil, priznať výhodu splátok, bude najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie v plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery žalobcu príliš ťaživé (R 117/1967).

27. Súd nepovolil žalovanému zaplatenie dlhu v dlhšej lehote. Žalovaný vo svojom podaní žiadal o možnosť splácať dlžnú sumu formou mesačných splátok len s odkazom na svoju finančnú situáciu. Túto však nijakým spôsobom nezdokladoval, nepriložil žiadne listinné dôkazy, len sucho konštatoval svoje finančné problémy. Súd z uvedených dôvodov ani nemohol pristúpiť k posúdeniu splnenia podmienok pre povolenie splácať dlh v splátkach u žalovaného.

28. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci. Zastavenie konania v časti úrokov z omeškania je nutné považovať za nepatrný neúspech na strane žalobcu, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).