Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/180/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej X. M., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej v F., P. F. XX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mgr. Ernest Vokál, so sídlom v Prešove, Hlavná 31, o zaplatenie 1.582,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves 9Csp/230/2017-77 zo dňa 24.4.2018 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e napadnutý zaväzujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.330,14 € s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 20.8.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie čiastočne čo do zaplatenia istiny v sume 14 € s príslušenstvom zastavil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 68 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok sa žalobou zo dňa 19.6.2017 domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 1 582,51 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrela so žalovanou dňa 6.12.2013 pod č. 5020524. Na základe uvedenej zmluvy poskytla táto spoločnosť žalovanej pôžičku vo výške 1.718,51 €, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach v počte 30 po 74,76 € mesačne až do zaplatenia celkovej sumy 2.242,80. Z tejto sumy žalovaná uhradila 374,37 €, svoju povinnosť riadne splácať poskytnutú pôžičku nesplnila. Veriteľ spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. vyzvala žalovanú listom zo dňa 25.6.2014 k úhrade dlžných splátok a bola upozornená na vyhlásenie splatnosti celého dlhu. Keďže k úhrade dlžných splátok nedošlo, bola pôžička zosplatnená dňa 19.8.2014. V zmysle žaloby žalobcu súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému podala včas žalovaná odpor, kde namietala rozpor s dobrými mravmi. Ako spotrebiteľke jej bola poskytnutá pôžička za cenu, ktorá prevyšuje 100 % priemernej ceny porovnateľných úverov poskytovaných bankami, úrok z úveru totiž presahoval úroky, za ktoré v tom čase t.j. v decembri 2013 poskytovali peňažné ústavy úvery a ktoré sa pohybovali ročne vo výške 11,02 %. Takto dohodnutý úrok z úveru spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a zmluva tiež neobsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. uvedené v § 9 ods. 2 písm. j/ a k/, pretože zmluva obsahuje iba indikatívny výpočet RPMN, ktorý je v rozpore so zákonom, pretože výška RPMN je neurčitá, nezrozumiteľná tak dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Tiež zmluva neobsahuje

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a konkrétny termín konečnej splátky, preto sa táto zmluva považuje za bez úrokov a bez poplatkov.

3. Keďže došlo zo strany žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby pred predbežným prejednaním sporu, t.j. začatím pojednávania, súd v zmysle ustanovení § 145 ods. 1 v tejto časti konanie zastavil (čo do zaplatenia sumy 14 € s príslušenstvom).

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vec právne posúdil podľa ustanovení § 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1,6 Občianskeho zákonníka, podľa § 1 ods. 1,2, § 9 ods. 1,2 písm. f/, i/, k/, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 6.12.2013, ale aj podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s námietkou žalovanej, že zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. v platnom znení poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C - 42 /15 účastníkov Home Credit Slovakia a.s. c/a Kláre Biróovej, kde sa konštatuje, že článok 10 ods. 1 a 2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. 04. 2008 v spojení s čl. 3 písm. m/ Smernice sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Taktiež zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil túto povinnosť vo svojej vnútroštátnej úprave. Na to reagovala aj legislatíva, ktorá s účinnosťou od 1.5.2018 zákonom č. 279/2017 Z.z. upustila od požiadavky členenia splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Súd poukázal v tomto smere aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018.

5. V súvislosti s námietkou o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru súd prvej inštancie argumentoval, že v predmetnej zmluve je uvedený termín konečnej splatnosti jún 2016. Už podľa uvádzaného rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 je zrejmé, že článok 10 ods. 2 písm. b/ smernice sa má vykladať tak, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy zo dňa 6.12.2013 boli aj Všeobecné obchodné podmienky, kde v článku 6 bod. 6.1, bod 6.2 vyplýva, že dátum konečnej splatnosti je možné bez ťažkostí určiť z údajov uvedených v zmluve a tým dátumom je jún 2016. Preto nie je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia splátok úveru a absencie termínu konečnej splatnosti úveru.

6. V odôvodnení rozsudku súdu je ďalej uvedené, že žalobca vo formulárovej zmluve uviedol ročnú úrokovú sadzbu vo výške 24,04 %. Podľa štatistických údajov NBS zistených na internetovej stránke v mesiaci decembri 2013 bola priemerná úroková sadzba u spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov poskytovaných bankami vo výške 11,02 %. Je evidentné, že v prípade tejto úverovej zmluvy sa jedná o viac ako dvojnásobné prekročenie priemernej úrokovej sadzby. Aj keď je všeobecne známe, že nebankové subjekty, poskytujúce úvery z vlastných zdrojov, vyžadujú úroky vyššie než úroky, než banky v danom čase, miera tohto prekročenia je neakceptovateľná, ak prekročí rámec dobrých mravov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/26/2011, v zmysle ktorého pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok, bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v ťažkej situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Tomuto názoru zodpovedajú v prevažnej väčšine aj rozhodnutia všeobecných súdov (ako príklad uviedol rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, podľa ktorého je neprijateľná taká výška úrokov, pokiaľ prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % a v tom prípade odporuje aj dobrým mravom). V danej veci bol dojednaný v úverovej zmluve zo dňa 6.12.2013 úrok, ktorý prekročil dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby za úvery poskytované bankami v tom čase. Súd prvej inštancie preto posúdil dojednaný úrok za úrok v rozpore s dobrými mravmi a vzhľadom k tomu ustanovenie úverovej zmluvy v časti dohodnutých úrokov za neplatné. Keďže žalovaná uhradila z poskytnutého úveru len sumu 374,37 €, zaviazal ju súd na zaplatenie sumy ešte 1 330,17 €, ktorá tvorí rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky a žalovanou uhradených splátok a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Čo sa týka námietky žalovanej, že má už splatené všetky tri úvery súd uviedol, že predmetom tohto konania bol len nárok zo zmluvy č. 5020524 zo dňa 6.12.2013 a súd nemohol započítavať žalovanej úhrady z

predchádzajúcich dvoch zmlúv v tomto konaní. Zo strany žalovanej nebol podaný vzájomný návrh, ani neboli z jej strany predložené súdu predchádzajúce dve zmluvy, ktoré uzatvorila s predchodcom žalobcu.

7. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami vl. nar. č. 87/1995 Zb. priznal súd žalobcovi s priznanou sumou aj zákonné úroky z omeškania.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 a zistil, že v konaní mal úspech žalobcu v rozsahu 68 %, preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej práve v takomto rozsahu s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

9. V zákonnej lehote proti I. a IV. výroku rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Podľa nej súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že od žalobcu nezískala žiadne plnenie, ale účelom použitia pôžičky bola úhrada dvoch predchádzajúcich pôžičiek od Slovenskej požičovne ev.č. 6092171, kde neuhradila zostatok istiny vo výške 232,51 € a ev.číslo 7073885, ktorú uhradila celú. Nakoľko v čase konania nemohla uplatniť predmetné zmluvy, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky, má za to, že má uhradiť iba neuhradenú čiastku istiny tak, ako uviedla na pojednávaní. Zároveň pripojila kópie predmetných zmlúv k svojmu odvolaniu, ako aj výpisy z platieb. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Zo strany žalobcu vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnuté výroky rozsudku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. septembra 2018, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 riadne oznámené.

12. Odvolateľka použila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

13. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Nebolo zistené, že by súd nesprávne hodnotil vykonané dokazovanie, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.

14. Odvolacie námietky odvolateľa boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Podľa § 387 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce, preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

16. Odvolací súd uvádza, že argumenty a dôkazy, ktoré žalovaná predložila v odvolacom konaní nemožno vziať do úvahy, lebo nie sú splnené podmienky novôt v odvolacom konaní, aké má na mysli ustanovenie § 366 CSP. Žalovaná nepreukázala, že prostriedky procesnej obrany, na ktoré sa v odvolaní odvoláva, nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Nie je pravdivé jej tvrdenie, že už v odpore namietala, že predmetná pôžička bola použitá na splatenie dvoch predchádzajúcich úverov, pretože v dôvodoch odporu sa takéto tvrdenie nenachádza. Žalovaná až na pojednávaní dňa 24.4.2018 uviedla tieto skutočnosti, nevzniesla vzájomný návrh a nemala návrhov na ďalšie dokazovanie, platí tu sudcovská koncentrácia konania, upravená v § 153 a súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku s touto skutočnosťou v plnom rozsahu vyporiadal.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 v spojení s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaná nebola so svojím odvolaním úspešná, preto jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a úspešnému žalobcovi bola priznaná v plnom rozsahu náhrada trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .