Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Tk-2-2018.pdf
PDF · 354.62 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tk/2/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Philadelphyho a prísediacich H.. H. P. U. Q.. U. W. v trestnej veci obžalovaného H. Š., nar. XX. XX. XXXX, stíhaného za obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zákona účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005, na hlavnom pojednávaní dňa 27. 09. 2018, takto
rozhodol:
Obžalovaný: H. Š., nar. XX. XX. XXXX v Podbrezovej, trvale bytom, O., W. Č.. X, súkromný podnikateľ,
u z n á v a s a v i n n ý m, ž e
1/ v presne nezistenom čase v mesiacoch júl - august 2006, na nezistenom mieste, v úmysle získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach a majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S., si prostredníctvom Q. Y. objednal u Y. V. za finančnú odmenu vo výške 2 milióny Sk získanie dokumentov týkajúcich sa spoločného podnikania X. S. a H. Š., aj za cenu použitia násilia, resp. hrozby bezprostredného násilia, následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj Y. Č. a príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra 2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci V., Č. Z. Č.. XX, R. O., maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v tmavom oblečení s označením „polícia“, spútali v dome prítomné osoby a zmocnili sa dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov zo žltého kovu a finančnej hotovosti;
2/ v presne nezistenom čase začiatkom roka 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a. s., na ulici SNP č. 49 v Brezne, v úmysle dosiahnuť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti UNI, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., Q. S. povedal, „že, ak nezrušia tie záložné zmluvy, že môžu pochodiť veľmi zle, aby si veľmi dobre rozmyslela, čo spraví a keď môže mať S. siroty, že môže ich mať aj ona“ a následne v presne nezistenom dni v mesiaci jún v roku 2005, na spoločnom stretnutí na W. T. Č.. X B. O. po tom, čo sa H. Š. a X. S. spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., ako aj X. S. a jeho rodinní príslušníci a X. S. nesúhlasil s ponukou H. Š., mu tento povedal, že „ak nebude súhlasiť s jeho ponukou, že ho dá odjebať“,
t e d a
v bode 1/ rozsudku
- požiadal iného, aby proti inému použil násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin ako objednávateľ,
v bode 2/ rozsudku
- iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,
č í m s p á c h a l
v bode 1/ rozsudku
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona
v bode 2/ rozsudku
pokračovací zločin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 46 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona, súd obžalovaného na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 56 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému u k l a d á aj peňažný trest vo výmere 35.000,- € (tridsaťpäťtisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovuje súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku súd poškodenú Q.. Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. Č.. XX, V., s jej nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Okresný súd v Banskej Bystrici pod sp. zn. XT/X/XXXX obžalobu na obvineného H. Š. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Tr. zákona účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona a pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase v roku 2006 si na presne nezistenom mieste v úmysle získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach a majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S. za finančnú odmenu objednal u Y. V. získanie dokumentov a usmrtenie X. S., pričom pri ich vzájomnom stretnutí v presne nezistený deň v auguste v roku 2006 na námestí v Brezne pri zvonici vyčítal Y. V., že objednávku ešte nesplnil i napriek tomu, že peniaze už dostal a opätovne ho žiadal, aby X. S. usmrtil a zobral mu dokumenty
týkajúce sa spoločného podnikania X. S. a H. Š. a následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj Y. Č. a príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra 2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci V., Č. Z. Č.. XX, R. O. maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v tmavom oblečení s označením „polícia“, spútali v dome prítomné osoby a zmocnili sa dokumentov z trezoru, následne Y. V. samonabíjacou pištoľou zn. Č. XX D., kaliber 9 mm Luger (PARA), výrobné číslo A. XXXX z veľmi krátkej vzdialenosti jedenkrát strelil do temeno - záhlavovej časti hlavy X. S., čím mu spôsobil strelné poranenie charakteru priestrelu, v dôsledku čoho zomrel, po čom všetci traja nastúpili do svojho motorového vozidla zn. Škoda Fábia, zelenej farby s odcudzeným evidenčným číslom O. XXX D. a z miesta činu ušli v smere na Brezno, pričom pri úteku boli prenasledovaní hliadkou PZ, kde na jedného člena hliadky Y. V. vystrelil a zranil ho.
2/ v presne nezistenom čase roku 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a.s., na ulici SNP č. 49 v Brezne, v úmysle dosiahnuť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločností UNI, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š. a následne zabezpečiť prevod takto založeného majetku na obchodnú spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, Q.Á. S. povedal, “že ak nezrušíme tie záložné zmluvy, že môžeme pochodiť veľmi zle, aby som si veľmi dobre rozmyslela, čo spravím a keď môže mať S. siroty, že môžem mať aj ja” a následne v presne nezistenom dni mesiaca jún v roku 2005, na spoločnom stretnutí na W. T. Č.. X B. O. potom, čo sa H. Š. a X. S. spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., ako aj X. S. a jeho rodinní príslušníci a X. S. nesúhlasil s ponukou H. Š., mu tento povedal, ”že ak nebude súhlasiť s jeho ponukou, že ho dá odjebať”, čím by takýmto konaním spôsobil Q. S. a X. S. škodu najmenej 33.179.705,-Sk.
Posledným rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 01. 2015, sp. zn. XT X/XXXX v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 29. 10. 2015 sp. zn. X I. XX/XXXX Č..S..XT X/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29. 10. 2015, bol obžalovaný H. Š. uznaný za vinného pre účastníctvo na zločine lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, § 188 ods. 1 Tr. zákona formou objednávateľstva a pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
1/ v presne nezistenom čase v mesiacoch júl - august 2006, na nezistenom mieste, v úmysle získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach a majetkových vzťahoch, ako aj pri prebiehajúcich súdnych sporoch s X. S., si prostredníctvom Q. Y. objednal u Y. V. za finančnú odmenu vo výške 2 milióny Sk získanie dokumentov týkajúcich sa spoločného podnikania X. S. a H. Š. a následne Y. V. zorganizoval skupinu, do ktorej patrili aj Y. Č. a príslušník PZ X. Y. a dňa 14. novembra 2006 v čase asi o 18.00 h v rodinnom dome X. S. v obci Polomka, časť Z. Č.. XX, R. O., maskovaní, ozbrojení s kuklami na hlavách v tmavom oblečení s označením „polícia“, spútali v dome prítomné osoby a zmocnili sa dokumentov z trezoru, cestovných pasov, šperkov zo žltého kovu a finančnej hotovosti;
2/ v presne nezistenom čase začiatkom roka 2005 v sídle spoločnosti Šajgaloil, a. s., na ulici SNP č. 49 v Brezne, v úmysle dosiahúť zánik záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti UNI, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, PETROL, s.r.o., SNP č. 49, Brezno a DERMAS GMB, s.r.o., SNP č. 49, Brezno, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., Q. S. povedal, „že ak nezrušíme tie záložné zmluvy, že môžeme pochodiť veľmi zle, aby som si veľmi dobre rozmyslela, čo spravím a keď môže mať S. siroty, že môžem mať aj ja“ následne v presne nezistenom dni v mesiaci jún v roku 2005, na spoločnom stretnutí na W. T. Č.. X B. O. po tom, čo sa H. Š. a X. S. spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných spoločnostiach, v ktorých majú podiely rodinní príslušníci H. Š., ako aj X. S. a jeho rodinní príslušníci a X. S. nesúhlasil s ponukou H. Š., mu tento povedal, že „ak nebude súhlasiť s jeho ponukou, že ho dá odjebať“.
Za to mu súd uložil podľa § 188 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1, 2, § 46, § 48 ods. 4, § 56 ods. 1, § 57 ods. 3 Tr. zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody 8 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu so stredným stupňom stráženia; peňažný trest 35.000 € a pre prípad, že by jeho výkon mohol byť úmyselne zmarený mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody 1 rok.
Poškodená Q.. Q. W. bola podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Na základe podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 23. 11. 2017, sp. zn. X I. XX/XXXX vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 29. 10. 2015, sp. zn. 2 To 53/2015, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. poriadku a § 2 ods. 1 Tr. zákona (zák. č. 300/2005 Z. z.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného H. Š.. Zároveň zrušil citované uznesenie krajského súdu, aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 29. 01. 2015, sp. zn. XT X/XXXX, ako j všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, vec v potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť.
Najvyšší súd konštatoval existenciu dvoch dovolacích dôvodov vyplývajúcich s § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. poriadku (nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia ) ku skutku pod bodom 1/ najvyšší súd uviedol, že tzv. skutková veta obsiahnutá vo výrokovej časti rozsudku nezodpovedá použitej právnej kvalifikácii ako účastníctvo na zločine lúpeže podľa § 21 ods. 1 písm. c), § 188 ods. 1 Tr. zákona formou objednávateľstva. Z dokazovania a ani z obsahu zmenenej výpovede svedka V. zo dňa 13. 11. 2014 zatiaľ nevyplýva, že Š. naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty lúpeže formou objednávateľstva, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že si objednal použitie násilia alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a v skutkovej vete v bode 1/ sa objednávka na násilný spôsob získania dokumentov ani len formálne neuvádza. Práve naopak, vykonané dôkazy nevylučovali, dokonca pripúšťali vydanie dokumentov S., napr. tiež prostredníctvom vydierania, resp. krádeže. Súdy prvého a druhého stupňa bez jediného priameho dôkazu smerujúceho k preukázaniu zavinenia ako základného postulátu subjektívnej stránky účastníctva na zločine lúpeže formou objednávateľstva vychádzali iba z vlastného výkladu zavinenia obvineného pri získaní dokumentov násilnou formou. Svoje závery o naplnení znaku „priama objednávka,...“ založili iba na predpoklade, domnienke, resp. na interpretačnej špekulácii, ktorá je v trestnom práve neprípustná. Na základe uvedeného najvyšší súd uložil prvostupňovému súdu v tomto smere doplniť dokazovanie za účelom ustálenia, či si obvinený Š. skutočne objednal aj násilie alebo hrozbu násilím, a objasniť rozpory vo výpovedi svedka V. pri rešpektovaní ustanovenia § 132 ods. 1 Tr. poriadku, vrátane dôkazov, ktoré navrhla obhajoba, prípadne ak to nebude považovať za nutné, mal právnu kvalifikáciu zmeniť tak, aby v celom rozsahu vystihovala skutkovú vetu v bode 1/ vyjadrenú vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k skutku pod bodom 2/ najvyšší súd uviedol, že prvostupňový aj odvolací súd postupovali nesprávne, keď tento skutok právne kvalifikovali podľa Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01. 01. 2006 napriek tomu, že tento bol spáchaný v roku 2005, teda za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb. z. účinného do 31. 12. 2005. Pri právnej kvalifikácii a ukladaní trestu mali nižšie súdy vychádzať z trestnej sadzby, ktorá je pre páchateľa priaznivejšia (§ 16 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb.; § 2 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z.). Pre obvineného je priaznivejšia trestná sadzba zákona účinného v čase jeho spáchania, ktorá podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona je do 3 rokov, ako kvalifikácia v zmysle § 189 ods. 1 Tr. zákona č. 300/2005 Z. z., ktorá ma sadzbu 2 až 6 rokov. V tomto smere sa najvyšší súd nestotožnil s úvahami okresného ani krajského súdu v otázke ukladania úhrnného trestu podľa ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa najvyššieho súdu aj v prípade, ak jeden trestný čin je posúdený podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31. 12. 2005 a druhý podľa Tr. zákona č. 300/2005 Z. z. účinného od 01. 01. 2006 platí, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá (aj úhrnný) podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) najvyšší súd vytkol prvostupňovému súdu nezákonný spôsob výsluchu svedka V. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 (č. l. 3607-3615). Uviedol, že okresný súd pri jeho opakovanom výsluchu nepostupoval dôsledne v zmysle prvej vety § 132 ods. 1 Tr. poriadku a svedka sa na začiatku jeho výsluchu neopýtal na jeho pomer k prerokovávanej veci a k stranám a ani na iné okolnosti potrebné na zistenie jeho nezaujatosti a hodnovernosti, vzhľadom na skutočnosti vyjadrené už v skutku právoplatného rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica z 02. 11. 2007, sp. zn. XT XX/XXXX, o odsúdení V. na úhrnný trest odňatia slobody 25 rokov, ktorého sa mal dopustiť 14. 11. 2006. Súd nezisťoval na začiatku jeho výsluchu jeho pomer k prokurátorovi a Š. ako procesným stranám, ani pomer k prerokovávanej veci v danom konaní a navyše mu nebola ani daná
možnosť v zmysle § 132 ods. 1 druhej vety Tr. poriadku súvislé vypovedať všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Z obsahu zápisnice z hlavného pojednávania z 13. 11. 2014 (č. l. 3608) je nesporné, že prokurátor svedkovi začal okamžite klásť otázky bez toho, aby sa tento súvisle k veci vyjadril, čo o nej vie. Na základe uvedeného mal najvyšší súd za to, že táto výpoveď je v ďalšom konaní procesne nepoužiteľná a to ani v prípade, že by tento vzťah bol následne súdom objasňovaný, lebo akákoľvek jeho následná výpoveď by bola zaťažená už vyjadrenou nezákonnosťou.
Prvostupňový súd vedomý si svojej povinnosti rešpektovať záväzný právny názor najvyššieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom rozhodnutí, sa od neho vzhľadom na nové skutočnosti, ktoré nastali až po rozhodnutí najvyššieho súdu, v časti týkajúcej sa procesnej nepoužiteľnosti zmenenej výpovede svedka V. na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 pre jej zjavnú nezákonnosť a nemožnosť jeho opätovného výsluchu, dovolil odchýliť a tento nerešpektovať, pričom vychádzal z nových skutočnosti, ktoré z písomne vyhotovenej zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 13. 11. 2014 nevyplývali. Pokiaľ najvyšší súd vychádzal len z písomného znenia zápisnice (č. l. 3607-3608), mohol prima facie nadobudnúť dojem, že pri výsluchu uvedeného svedka boli porušené procesné predpisy týkajúce sa jeho výsluchu (§ 132 ods. 1 Tr. poriadku), pretože nebol zisťovaný jeho pomer k obžalovanému a prokurátorovi, ako procesným stranám, ani jeho pomer k prerokovanej veci v danom konaní a navyše mu nebola ani daná možnosť v zmysle § 132 ods. 1 druhej vety Tr. poriadku súvislé vypovedať všetko, čo sám o veci vie, a odkiaľ sa dozvedel ním uvádzané skutočnosti. Prvostupňový súd si po vrátení veci najvyšším súdom zo zvukového záznamu z hlavného pojednávania vyhotovil doslovný prepis uvedenej výpovede (č. l. 3667-1 až 3667-48), z ktorej je zistiteľné, že uvedený procesný postup pri výsluchu svedka prvostupňovým súdom dodržaný bol. Je pravdou, že po zákonnom poučení svedka predsedom senátu, jeho ďalší výsluch realizoval prokurátor, čo však jeho výsluch nerobí nezákonným, ani procesne nepoužiteľným, pretože výsluch svedka má možnosť zo súhlasom predsedu senátu realizovať ktorákoľvek z procesných strán, predovšetkým tá, ktorá navrhla jeho výsluch, samozrejme pri zachovaní práva ostatných strán realizovať potom následne svoj výsluch a klásť svedkovi otázky (§ 261 ods. 3 Tr. poriadku). Prokurátor pri výsluchu svedka V. potom postupoval v súlade s § 132 ods. 1 Tr. poriadku a na začiatku jeho výsluchu sa ho opýtal tak na pomer k obžalovanému Š., ako aj k prerokovanej veci a vyzval ho aj na spontánnu časť výpovede, k čomu sa svedok vyjadril, aj keď len stručne. Svedok sa teda vyjadroval tak k osobe obžalovaného Š., vyjadril sa aj k prerokovávanej veci a je tam aj časť, kde vypovedal spontánne a až potom odpovedal na otázky prokurátora a ostatných procesných strán. V nadväznosti na uvedené prvostupňový súd dospel k záveru, že zápisnica, z ktorej vyhádzal najvyšší súd neodzrkadľovala skutočný priebeh hlavného pojednávania a mohla u najvyššieho súdu navodiť dojem o nezákonnosti a procesnej nepoužiteľnosti tejto zmenenej výpovede svedka V.. Vzhľadom na uvedené sa prvostupňový súd odchýlil od záväzného právneho názoru najvyššieho súdu a výpoveď svedka V. zo dňa 13. 11. 2014 považoval naďalej za zákonnú a procesne použiteľnú aj v ďalšom konaní a preto v rámci doplneného dokazovania pristúpil k jeho opätovnému výsluchu.
V intenciách podanej obžaloby, ako aj zrušujúceho rozsudku najvyššieho súdu prvostupňový súd následne v intenciách zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu doplnil dokazovanie a opätovne na hlavnom pojednávaní vypočul svedkov V., Č. a Y., znovu oboznámil celý spisový materiál a zistil tento skutkový stav.
Po zrušení právoplatného rozsudku najvyšším súdom prvostupňový súd vo vzťahu k obžalovanému Š. konal podľa § 358 ods. 1 Tr. poriadku ako proti ušlému (opatrenie zo dňa 12. 03. 2018, č. l. 3911-3912), pretože tento sa od 29. 10. 2015 skrýval a tým sa vyhýbal úkonom trestného konania. Súd potom konal v jeho neprítomnosti, za účasti jeho zvolených obhajcov, pričom vychádzal z jeho predchádzajúcich výpovedí z hlavných pojednávaní.
K skutku v bode 1/ obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že u Y. V. si usmrtenie X. S. neobjednával. Túto osobu predtým nepoznal a pozná ju iba z médií v súvislosti s vraždou X. S.. Prvýkrát ju videl až v rámci tohto súdneho procesu. Predtým ani nevedel, že takáto osoba vôbec existuje. Poprel, že by sa s ním niekedy stretol a rozprávali sa. Nepozná ani Y. Č., X. Y., či Q. X.. Pripustil len vzťah s Q. Y., ktorého pozná ako bývalého policajta, resp. ako osobu žijúcu v tom istom meste ako on a ktorá pre neho občas pracovala ako súkromné očko. Taktiež pripustil vzťah so W. S., ktorého pozná ako bývalého riaditeľa SAD a bývalého šéfa STK v Brezne. K poškodenému X. S. uviedol, že sa poznali asi od roku 1985 a v roku 1995 začali spolu podnikať v oblasti kúpy a predaja pohonných hmôt, prevádzkovania čerpacích staníc a prenájmu nehnuteľností. Išlo o spoločnosti ŠAJGALOIL s.r.o., ŠAJGALOIL a.s. a UNI
s.r.o.. V týchto spoločnostiach boli spoločníci. Ich vzťahy boli vynikajúce a to až do vzatia X. S. do väzby v kauze tzv. „Olejári“. Vtedy na činnosti uvedených spoločností chcela participovať za poškodeného S. jeho manželka a ich advokáti. Začali zasahovať do chodu spoločnosti ŠAJGALOIL a.s., ktorá bola nosnou spoločnosťou a mali záujem dostať sa k majetku firmy. Pripustil vzájomne spory s X. S. spojené s ich vzájomným podnikaním. Uviedol, že vo vzťahu k rodine S. eviduje pohľadávku cca vo výške 60 miliónov Sk, ktorú si uplatnil v dedičskom konaní. Vzájomné majetkové spory s rodinou S. vyústili asi do tridsiatich súdnych sporov riešených jeho advokátmi, ku ktorým sa vyjadrovať nechcel. Pokiaľ ide o dlhy rodiny S. resp. X. S., uviedol, že sa jedná o dlhy vzniknuté v súvislosti s ich spoločným podnikaním. K firemným dokumentom uviedol, že X. S. nemohol mať u seba žiadne dokumenty, pretože všetky sa nachádzali v sídle ich spoločnosti na Námestí SNP č. 49 v Brezne. Poprel, že by mal záujem získať od X. S. prostredníctvom Y. V. nejaké dokumenty, keďže všetky dokumenty týkajúce sa ich sporov sa nachádzali v sídle ich firmy. Vylúčil akékoľvek stretnutie s Y. V. niekde pri zvonici v Brezne, aj to, že by mu hovoril, že peniaze už dostal. Rovnako vylúčil aj kontakt so svedkom S. P., pretože tohto prvýkrát videl až na Polícii, kde bol predvolaný na výsluch v tejto trestnej veci. Nikdy predtým sa s ním nestretol.
Ku skutku pod bodom 2/ uviedol, že ide o vykonštruovaný súbor neprávd, lží a klamstiev. Nikdy sa poškodeným X. S. a Q. S. nevyhrážal a nenútil ich k zrušeniu záložných práv zriadených na majetok spoločností, ktoré kontrolovali.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014, na ktorom svedok Y. V. zmenil svoju výpoveď a označil ho za hlavného objednávateľa lúpeže dokumentov z rodinného domu poškodeného X. S., bol obžalovaný H. Š.U. k týmto novým skutočnostiam dopočutý a uviedol, že výpoveď svedka V. považuje za účelovú, tendenčnú a chápe ju ako jeho snahu vyhnúť sa výkonu trestu, ktorý mu bol v tejto súvislosti uložený, alebo o jeho zmiernenie. Poprel jeho tvrdenia v tom, že sa s ním mal 2-krát pred zavraždením X. S. stretnúť, a to aj za prítomnosti Y.. Poprel, že by si prostredníctvom Y. u V. objednal získanie určitých dokumentov u poškodeného S.. Rovnako poprel, že by v tejto súvislosti niekomu sľúbil za to finančnú odmenu. Priznal, že s Y. sa poznajú veľmi dlho a to od čias, keď tento pracoval v Brezne ako policajt a že ich spoločnosť mu vydala tankovaciu kartu, ktorá ho oprávňovala tankovať na ich čerpacích staniciach pohonné hmoty s určitou zľavou. Potvrdil prítomnosť Y. v Brezne v sídle spoločnosti spoločnosti PETROL s.r.o. dňa 13. 10. 2006, keď sa tu konalo valné zhromaždenie tejto spoločnosti, avšak jeho účasť tu bola čisto len náhodná. On len využil jeho momentálnu prítomnosť, aby sa ako nestranná osoba zúčastnil na valnom zhromaždení, s čím on súhlasil. Celé valné zhromaždenie trvalo max. 15 minút a z jeho strany nešlo o vopred pripravenú aktivitu.
Svedkyňa - poškodená Q.. Q. W., predtým S. (v ďalšej časti pre účely tohto odôvodnenia len „.), na hlavnom pojednávaní v podstatných veciach vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní. Vyjadrovala sa najmä k vzájomným vzťahom svojho manžela X. S. U. H. Š. týkajúce sa jednak ich osobných vzťahov a jednak aj spoločného podnikania. Ďalej sa vyjadrovala k ich vzťahom po prepustení jej manžela z väzby a k jeho následným podnikateľským aktivitám. Uviedla, že obžalovaného pozná asi 10 rokov. Podnikal s jej manželom, ale konateľom bol len v spoločnosti UNI, s.r.o. V ostatných vystupovali jeho deti a to Q. Ď.Č. a H. Š. mladší. Obžalovaný sa nikdy netajil tým, že 50-percentný podiel v týchto spoločnostiach vlastní on. Všetky problémy medzi jej manželom a obžalovaným vznikli po vzatí jej manžela do väzby. Vtedy obžalovaný zrejme vycítil príležitosť zmocnenia sa majetku predmetných spoločností, čo postupne aj vykonal. Založil novú spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o., na ktorú postupne previedol podstatnú časť majetku spoločností, v ktorých bola spoločníčka ona alebo jej manžel. Táto nová spoločnosť, v ktorej je konateľom syn obžalovaného a jeho synovec, naďalej obchoduje s pohonnými hmotami za veľmi nevýhodných podmienok pre ostatné spoločnosti, v ktorých je konateľkou ona alebo bol jej manžel. Dokazovala, že niekedy v júni v r. 2004 obžalovaný v zlosti, po tom, čo ona chcela poznať činnosť spoločnosti, porozbíjal okná alebo dvere v sídle spoločnosti, pričom odmietol jej poskytnúť akékoľvek informácie. Podľa nej obžalovaný potreboval jej manžela len pokiaľ zarábal peniaze a staral sa o chod spoločností, avšak po vzatí jeho osoby do väzby ho už nepotreboval. V čase, keď bol jej manžel vo väzbe ju obžalovaný požiadal, aby jej manžel na jeho dcéru previedol aspoň jednu alebo dve akcie za účelom získania majoritného postavenia v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Brezno. Neskôr jej bola doručená aj pozvánka na valné zhromaždenie, na ktorom sa mal tento prevod uskutočniť, kde mala byť jedna kmeňová akcia prevedená na Q. Ď.. Ona nikdy neudelila žiadny súhlas na prevod majetku akciovej spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. na spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o.. Uvedené sa však obžalovanému podarilo. V snahe zabrániť tunelovaniu spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Brezno a oslabeniu ich majetkového postavenia v tejto, ako aj v iných spoločnostiach, za pomoci ich
advokáta Q.. Q. F., vyhotovili záložné zmluvy na majetok niektorých obchodných spoločností, v ktorých boli oprávnení konať. Keď obžalovaný zistil, že na základe vkladov, ktoré mala s manželom v týchto spoločnostiach, uzavreli záložné zmluvy, bol na nich nahnevaný, pretože takto už nemohol tento majetok previesť na novú spoločnosť. V polovici mája r. 2005 po tom, čo jej boli doručené pozvánky na valné zhromaždenie, si bola prevziať účtovné uzávierky. V čase keď ich doniesla späť, ešte pred konaním valného zhromaždenia, stretla obžalovaného, ktorý jej povedal, že ak nezrušia tie záložné zmluvy, že môžu pochodiť veľmi zle. Povedal, aby si veľmi dobre rozmyslela, čo spraví, lebo keď môže mať S. siroty, môže ich mať aj ona. Uvedené slová poškodená vtedy brala tak, že to nemôže byť pravda, že by mohol byť niečoho takého schopný, veď sa poznali asi 10 rokov. Odpovedala mu, že keď sa manžel vráti z väzby, že nech sa oni dvaja dohodnú a spory urovnajú. Tiež na hlavnom pojednávaní dokazovala, že aj manželov brat X. S. jej povedal, že mu Š. hovoril, že v prípade ak bude jej manžel proti Š. vypovedať, dá ho „odjebať“ aj v base. Po návrate jej manžela z väzby, došlo k stretnutiu, na ktorom sa okrem nich zúčastnili aj Š., jeho dcéra Q. a na tomto stretnutí im obžalovaný ponúkol nejaké percentá v novej spoločnosti ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o.. Jej manžel uvedenú ponuku odmietol, zotrval na rozdelení majetku resp., aby sa všetok majetok vrátil na akciovú spoločnosť. Na uvedené obžalovaný reagoval slovami, že ak jej manžel nebude súhlasiť s jeho ponukou, „dá ho odjebať“. Nedohodli sa, naopak pohádali sa a jej manžel s odôvodnením, že to nemá zmysel, odišiel preč. V čase, keď obžalovaný zistil, že časť majetku je založená a nemôže ňou disponovať, tak asi jediný krát jej zavolal s tým, že jej manžel sa jej môže poďakovať za to, že bude vo väzbe o 5 rokov dlhšie. Po smrti jej manžela si obžalovaný uplatnil v dedičskom konaní pohľadávku 67 miliónov Sk a voči jej osobe asi vo výške 12 miliónov Sk. K záložným zmluvám uviedla, že boli uzatvorené na ich ochranu a z dôvodu, aby tento založený majetok nemohol byť prevedený na spoločnosť ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o., ale aj na zabezpečenie ich pohľadávok, ktoré mali v týchto spoločnostiach. Ku vzájomným vzťahom medzi obžalovaným a jej manželom po jeho prepustení z väzby na slobodu dokazovala, že tieto sa výrazne zhoršili. Stretli sa asi len dva alebo tri krát, ale tieto stretnutia neprispeli k urovnaniu ich vzájomných sporov . Vo vzťahu k 1/ skutku obžaloby sa poškodená vyjadriť nevedela. Popísala však priebeh a okolnosti, za akých došlo k zavraždeniu jej manžela v ich rodinnom dome v Polomke. Páchatelia boli pri prepade veľmi brutálni a aktívne hľadali účtovné doklady, pričom sa na ne aj pýtali. Vedeli, kde sa nachádzajú kľúče od trezoru a z domu im odcudzili 5 kusov akcií spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., ktoré boli vystavené na meno jej manžela. Páchatelia jednoznačne vedeli, kde majú hľadať kľúče od trezoru a tieto informácie im musel poskytnúť niekto, kto poznal, kde ich obvykle odkladali. K priebehu útoku ešte uviedla, že páchatelia neustále jej mužovi opakovali, že dlhuje veľké peniaze. Jej muž však žiadne dlhy nemal a po jeho smrti si vo vzťahu k nemu, resp. ich rodine uplatnil pohľadávky len obžalovaný a to vo výške cca 67 miliónov Sk a vo vzťahu k jej osobe vo výške cca 12 miliónov Sk. Po prepustení z väzby na slobodu obchodoval jej manžel s drevom, pričom predmetom jeho záujmu bola aj energia, elektrárne a spracovanie odpadov. Mal jeden úver od Slovenskej sporiteľne vo výške asi 100.000,- Sk, ktorý už splatili. Podľa nej len obžalovaný mohol mať záujem na usmrtení jej manžela a jediný mal motív. On jediný tvrdil, že jej manžel mu je dlžný. K osobe Y. V. uviedla, že ho predtým nepoznala a prvýkrát sa s ním stretla až na hlavnom pojednávaní. K osobe Q. Y. uviedla, že ho pozná ako Š. poskoka, ktorý ju asi dva mesiace pred vraždou jej muža sledoval. O tomto sledovaní mala vedomosť, avšak neurobila proti tomu žiadne protiopatrenia. Taktiež si spomenula na Q. X., ktorý sa mal ešte s niekým pohybovať v blízkosti ich domov ešte pred vraždou jej muža. Pokiaľ ide o druhý skutok obžaloby, dokazovala, že obžalovaný sa jej, ako aj jej manželovi, či už osobne alebo nepriamo prostredníctvom ich príbuzných, vyhrážal v súvislosti so zriadením záložných práv na majetok firiem patriacih do ich podnikateľského portfólia. Niekedy začiatkom roka 2005 v sídle spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. na Námestí W. Č.. XX B. O., na parkovisku pred touto spoločnosťou, sa jej obžalovaný vyhrážal v súvislosti so zriadením týchto záložných zmlúv, že ak ich nezrušia, že môžu dopadnúť veľmi zle, že keď má S. siroty, môžu ich mať aj oni. Okrem nich dvoch sa v danom okamihu v ich blízkosti nenachádzala žiadna iná osoba. K ďalším vyhrážkam zo strany obžalovaného došlo po prepustení jej muža z väzby a to niekedy v máji 2005, pri spoločnom stretnutí v sídle spoločnosti v Brezne, ktorého sa okrem nej, obžalovaného, jej manžela, mala zúčastniť aj Q. Ď.. Pri tomto stretnutí, kde malo dôjsť k urovnaniu sporu medzi obžalovaným a jej manželom, sa títo pohádali, k dohode nedošlo a pri tejto hádke obžalovaný jej mužovi povedal, že pokiaľ sa nedohodnú, dá ho „odjebať“. Poškodená Q. S. prostredníctvom svojich splnomocnencov si v trestnom konaní proti obžalovanému H. Š. so svojimi maloletými deťmi uplatnila náhradu škody v celkovej výške 114.034,36 € z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená v súvislosti s usmrtením jej manžela.
Na hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným H. Š. a poškodenou Q.Y. S. zo dňa 22.6.2007 (č.l. 166-179 spisu), pri ktorej procesné strany v podstate zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania.
Svedkyňa - poškodená Q.. V. S. - splnomocnenec Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. Bratislava, sa nároku na náhradu škody, ktorá im vznikla v súvislosti s výjazdom rýchlej zdravotníckej pomoci do obce Polomka - časť Hámor, okr. Brezno, k nebohému poistencovi X. S., písomným podaním zo dňa 17.3.2008 (č.l.. 2634 spisu) vzdala.
Svedok S. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pre spoločnosť STATES, s.r.o. Považská Bystrica vykonával na námestí v Brezne ako živnostník rekonštrukčné práce. Bolo to v lete roku 2002 asi do apríla 2003. Pracovali tu na oprave chodníkov. V roku 2002 sa pri výkone týchto prác v hoteli Ďumbier, kde bol vtedy ubytovaný, náhodne zoznámil s Y. V.. Skamarátili sa a chodievali spolu do záhradnej reštaurácie pri bagetérii v Brezne. Y. V. mu povedal, že je zo Žarnovice a že pracuje ako vyšetrovateľ na polícii v Banskej Bystrici. Priznal sa mu, že robí aj nejaké vydieračky, že vyberá peniaze a mu ponúkol mu, či by sa k nemu nechcel pridať. Tvrdil, že cez policajtov vybavia všetko. Svedok takúto spoluprácu odmietol. Následne sa s V. stretával počas vykonávania týchto rekonštrukčných prác v Brezne asi tak 3-krát do mesiaca z dôvodu, že ho za „dohodených“ robotníkov vyplácal. So Š. ho zoznámil V.. K ich zoznámeniu došlo na námestí v Brezne. To stretnutie sa týkalo DPH. Š. sa ho opýtal, či by mu nevedel urobiť faktúry s DPH na odpis. On mu vysvetlil, že nie je platcom DPH a že to nevie. Š. ďalej zisťoval, či by to nebolo možné cez SATES, s.r.o. On v tom čase odpisu DPH nerozumel a nevedel odpovedať na to, čo Š. od neho chcel. Š. bol slušný, nižšej postavy, trochu dobre vyjedený, mal guľatejšiu hlavu a vlasy slušného strihu. Svedok je vysoký asi 196 cm a pán, ktorý mu bol predstavený ako Š., mu siahal po bradu. Odetý bol v slušnej športovej košeli. Dioptrické okuliare nemal, svedok videl, ako si ich skladal, keď k nim prichádzal. Bol vo veku do 50 rokov. Hovoril po slovensky a jeho reč bola plynulá. Ich prvé stretnutie trvalo asi 10 minút. So Š. sa potom v Brezne stretli ešte viackrát, ale len bežne na ulici, len sa pozdravili. Ich stretnutia neboli vopred dohodnuté. Pokiaľ ide o V.Š. uviedol, že v roku 2003 spolu rozbehli kšefty a ich spolupráca pokračovala v Poprade a vo Zvolene. V Poprade, časti Veľká boli v tom období s V. ubytovaní v jednom lacnejšom hoteli alebo penzióne. S V. sa prestal stretávať v roku 2006 keď skončili rekonštrukčné práce na námestí v Brezne. K ďalšiemu stretnutiu so Š. uviedol, že v auguste roku 2006 chcel kúpiť pre svoju manželku retiazku a preto šiel do Brezna. Keď išiel cez námestie náhodne sa pri fontáne stretol s V. a Š.. Pristavil sa pri nich a čakal na V., kým sa dorozpráva so Š.. Stál vo vzdialenosti cca 1 až 1,5 m a nechtiac si vypočul ich rozhovor. Počul, ako Š. V. hovoril: „....aj tak tu momentálne nie je, lebo je na dovolenke“. Mal dojem, že Š. je na Y. nahnevaný, dával mu najavo, že on je tu pán, hovoril mu: „aby to tento krát nepobabral, že mal na to už dosť času, aby okamžite získal naspäť tie dokumenty od S. a odpratal ho naspäť k stvoriteľovi a že peniaze už za to dostal“. Suma nepadla žiadna. Š. uvedené hovoril V. výrazným tónom, bolo vidieť, že Š. je ten, kto je „hore“ a V. je „dole“. Rozhovor trval asi 10 minút a bol ukončený tak, že Š. povedal „čaute“ alebo „majte sa“ a nemohol si nevšimnúť svedkovu prítomnosť. Svedok poukázal na to, že sa na záver pozdravil v množnom čísle. Po tomto rozhovore mu V. povedal, že Š. vadilo, že S. má nejaké firemné spisy alebo dokumenty, ktoré by mohli Š. usvedčiť v kauze tzv. „Olejári“. Petluš svedkovi vysvetľoval, že Š. a S. ako obchodníci urobili pár dobrých obchodov z ktorých mali peniaze a potom jeden druhému začali robiť problémy. Následne išli k hotelu Ďumbier, rozprávali sa, zhodli sa, že Š. zostarol, pričom V. hromžil na Š. i S. a skonštatoval, že Š. má aspoň peniaze. V. už aj predtým spomínal S. a tzv. „Olejárov“, konkrétne hovoril o tom, ako mali dobre vymyslené tie oleje, že dovážali olej a predávali ho ako pohonné hmoty. Spomínal ako obabrali colníkov a ostatné úrady, že sa jedná o slušné podvody. S. osobne nepozna , ale podľa neho ho V. poznal. Od augusta 2006 sa už s V. ani so Š. nestretol. Poznámku Š., že S. má odpratať k stvoriteľovi pochopil tak, že ho má zabiť. V. mu hovoril, že to už malo byť dávno urobené, ale že S. vzali do väzby a on ho odtiaľ nedokázal dostať von. Teda rozhodnutie vypovedať vo veci vraždy S. bolo jeho vlastné, spontánne a všetko sa zakladá na pravde.
Na hlavnom pojednávaní bola čítaná zápisnica o konfrontácii medzi obžalovaným H. Š. a svedkom S. P.Í. zo dňa 22.6.2007 (č. l.152-165 spisu), pri ktorej procesné strany v podstate zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania.
Svedok Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal celkovo 3-krat a to dňa 06.10.2008 a 13. 11. 2014 a 26. 06. 2018.
Pri svojom výsluchu dňa 06. 10. 2008 spochybnil vierohodnosť svedka S. P., ktorého označil za nedôveryhodnú osobu a vykonštruovaného svedka, pričom prejavil ochotu na hlavnom pojednávaní sa s týmto svedkom konfrontovať. Vyjadril sa, že pozná Q. Y., jeho osoba má súvisieť s touto kauzou a viezol sa s ním v minulosti v aute. Jazdil na motorovom vozidle zn. Audi modrej farby. Nevyjadroval sa k tomu, či s Y. telefonoval. Potvrdil, že pozná aj obžalovaného H. Š.. Neurčito uviedol, že možno aj osoba Q. X. s predmetnou vecou súvisí, avšak bližšie sa k uvedenému vyjadriť nechcel. Ďalej odmietol vo veci vypovedať a preto bola na návrh prokurátora postupom podľa § 263 ods.4 Tr. poriadku čítaná na hlavnom pojednávaní zápisnica o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania. V tejto svedok uviedol, že obžalovaného H. Š. nepozná, nekontaktoval sa s ním, žiadne spojitosti medzi nimi neexistujú a celé obvinenie Š. s jeho osobou je jeden veľký blud. Poukázal na existenciu údajného svedka P. v súvislosti s časovým faktorom, t.j., že tento sa prihlásil až po siedmych, ôsmych mesiacoch. Svedok uviedol, že v jeho súdnom procese je preukazované, že organizátorom bol Y. a teda on jediný má vedomosť o osobe objednávateľa. Svedok poprel, že by takúto vedomosť mal. Za ním bola len štvrtá osoba, ktorá sa mu predstavila ako Igor a poslal ju za ním Y.. Keby on bol organizátor a Š. objednávateľom, bolo by logické, že by tú štvrtú osobu pomenoval iným menom. Zotrval na tom, že štvrtá osoba v dome bola. Muž menom H. sa odvolával na jeho krstného otca X. Č., že ho pozná a chcel vzbudiť jeho dôveru. Z domu X. S. mali vziať dokumenty týkajúce sa ich spoločného podnikania, konkrétne ktoré, uviesť nevedel. Práve z dôvodu prevzatia predmetných dokumentov tam mala prísť tá štvrtá osoba a za ne mali mať zaplatené. Takto mu to bolo zdôvodnené Y., keď sa ho pýtal, z akého dôvodu má do domu prísť štvrtá osoba. Č. s Y. sa snažili otvoriť trezor a po celý čas hľadali kľúče. Svedok nevedel, aký majetok S. vlastnil, nepoznal ho. Potvrdil vedomosť o lokalite hotela Ďumbier v Brezne, nikdy však v tomto ubytovaný nebol. Keď sa v lete 2006 vracal z Popradu, oproti hotelu jedol párky. Prechádzal cez Brezno, keď išiel s rodinou na Balog za starými rodičmi jeho ženy a videl, že je zrekonštruované námestie. V roku 2002 bol policajt a v stavebníctve nepodnikal, ani na čierno. Nevie, kde sa v Brezne na námestí nachádza zvonica a v auguste 2006 tam nebol a s nikým sa tam nestretol. Nespomína si na to, že by niekomu hovoril, alebo jemu niekto hovoril, že objednávateľom akcie v Polomke mal byť človek obchodujúci s drevom. Je možné, že Y. niečo také uviedol Č.. Na záver svojej výpovede dodal, že celý tento proces je komédia.
Pri konfrontácii na hlavnom pojednávaní dňa 06.10.2008 medzi svedkom Y. V. a svedkom S. P., svedok V. v podstate zotrval na svojich výpovediach, že S. P. nepozná, v minulosti sa nestretli, neboli v kontakte a nikdy sa spolu nerozprávali, v auguste 2006 sa s ním v Brezne nestretol a teda so Š. o potrebe získania dokumentov a objednávaní vraždy S.H. nehovoril. Následne svedok V. otázkami zo svojej minulosti týkajúcich sa jeho súkromia spochybňoval dôveryhodnosť svedka P.. Svedok P. na tieto otázky odpovedať nevedel.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 svedok Y.O. V. podstatným spôsobom zmenil svoju výpoveď z prípravného konania ako aj hlavného pojednávania v tom, že za hlavného objednávateľa lúpeže dokumentov u poškodeného X. S. označil H. Š.. Nikdy sa podľa jeho tvrdenia nejednalo o objednávku vraždy, ale o lúpež. V tejto súvislosti sa nespočetne krát stretol s Y., ktorý bol Š. sprostredkovateľom. Y. ho prvý krát oslovil niekedy v júli - auguste 2006, kedy u neho len zisťoval, či by bol ochotný a schopný zrealizovať objednávku súvisiacu s lúpežou dokumentov. Vtedy ešte nehovorili o konkrétnej osobe, Y. ho len oťukával a aj on vyhodnocoval, či z jeho strany nejde o provokáciu. Po tom, čo si začali dôverovať, dohodli sa na lúpeži dokumentov u S., pričom nikdy mu nebolo povedané o aké dokumenty ide, ani to vedieť nechcel. Z toho dôvodu tam mala prísť tá štvrtá osoba, ktorú spomínal vo svojej trestnej veci a o tejto osobe vedel aj Y. aj Č.. Táto osoba mala dokumenty preskúmať a vyhodnotiť ich relevantnosť. Malo sa jednať o dokumenty súvisiace s podnikaním S. a Š.. Za zrealizovanie objednávky mu bola sľúbená odmena 2 milióny Sk. Peniaze mu mal Š. vyplatiť prostredníctvom Y.. Okrem prevádzkových nákladov mu dohodnutá odmena do dnešných dní vyplatená nebola. K výplateniu odmeny malo dôjsť po zrealizovaní akcie Y. a to prostredníctvom jeho manželky, ktorá v Banskej Bystrici prevádzkovala kadernícky salón. Y. manželka sa mala objednať u jeho manželky v kaderníckom salóne a tak by zistil, kedy prídu. Y. mal manželku doprevádzať a pritom mu odovzdať peniaze. Obžalovaný s ním jednal len prostredníctvom Y., ktorý ho opakovane kontaktoval a inštruoval. S obžalovaným Š. sa v tejto súvislosti osobne stretol len 2-krát. Prvý krát to bolo niekedy na prelome augusta - septembera 2006 na jeho pumpe v Brezne, keď išiel s Y. ohliadnuť dom S. v Polomke. K druhému stretnutiu došlo na základe jeho iniciatívy a uskutočnilo sa o 2-3 týždne pred Š. reštauráciou v Bujakove. Ich prvé stretnutie bolo z jeho pohľadu náhodné, možno ho Y. plánoval, ale jemu to nepovedal. O plánovaní objednávky vtedy nepadlo ani slovo, rozprávali sa len všeobecne. Y. Š. povedal len toľko, že „toto je náš človek, ideme pozrieť hore“. Druhé stretnutie inicioval on. Došlo k nemu pred Š. reštauráciou v Bujakove. Keď tam s
Y. prišli, Š. si prisadol do ich vozidla na zadné sedadlo. Konkrétny obsah ich rozhovoru si už nepamätal, ale súvisel s informovaním Š. o tom, že do toho ide a chcel od neho počuť ubezpečenie, že je ochotný mu po akcii dohodnutú odmenu vyplatiť, na čo obžalovaný odpovedal, že áno, že tie dokumenty mu za to stoja. Na to tretnutie so Š. ho doviezol Y. na jeho motorovom vozidle zn. BMW radu 3 modrej metalízy. Stretnutie sa uskutočnilo vo večerných hodinách cca o 21.00 h.. Žiadna iná osoba pri tom nebola. Stretnutie trvalo asi 10 minút. Oni dvaja v podstate už boli na všetkom dohodnutí, išlo len o upresnenie niektorých detailov, konkrétne, či Š. vyplatí peniaze a akým spôsobom. Y. ho informoval, že predmetné dokumenty majú pre obžalovaného existenčný význam a malo sa jednať o dokumenty súvisiace s ich obchodno-právnymi spormi. Rovnako mu bolo prisľúbené, že v prípade úspešného vykonania tejto akcie ho Š. aj s kamarátmi zamestná vo svojich firmách. Od Y. vedel, že dokumenty sa mali nachádzať v trezore v dome S. v Polomke, avšak nebolo povedané konkrétne o aké dokumenty ide. Y. mu pri ohliadke postupne ukázal nehnuteľnosti, ktoré prichádzali do úvahy ako objekty v ktorých mohli byť uvedené dokumenty uložené, pretože v prípade, ak by dokumenty nenašli v dome v Polomke, mali S. zobrať so sebou, ísť s ním do ďalšej nehnuteľnosti a dokumenty nájsť. Svedok ďalej potvrdil, že Y. ho asi týždeň pred vraždou S. telefonicky nespočetne krát telefonicky kontaktoval. Bol až otravný. Volal mu buď na jeho mobilný telefón alebo na mobil jeho manželky. Prízvukoval mu, že S. disponuje dokumentmi, ktoré ich zaujímajú. Posledný krát sa s ním stretol asi 1-2 dni pred akciou, kedy ho Y. informoval, že idú hore ku S.. Po vstupe do S. nehnuteľnosti v Polomke a po otvorení trezoru Y.Í., z neho vzali zlato, peniaze a nejaké listy. Následne dal signál štvrtej osobe na vstup do domu ohľadom identifikácie a vzatia tých dokumentov. V prípade, že by v dome tie dokumenty neboli, mali S. vziať so sebou a ísť s ním do ďalších vytipovaných nehnuteľností, v ktorých sa mohli tieto dokumenty nachádzať. Nebol si istý, či u S. našli tie dokumenty, o ktoré Š. išlo. To, že S. bude pri „akcii“ doma, bolo podmienkou jej úspešnej realizácie, pretože v prípade, že by dokumenty v dome nenašli, mali pokyn a boli pripravení ho zobrať so sebou a ísť hľadať ďalej v ďalších vytypovaných nehnuteľnostiach. Š. ani Y. nevedeli, akým spôsobom „akciu“ zrealizujú. Z odmeny 2 milióny Sk malo pripadnúť Y. za sprostredkovanie 200.000,- Sk a zvyšok mu mal odať. O tejto skutočnosti informoval Y., ktorý povedal, že Č. z tejto sumy nedajú nič a všetko si rozdelia oni dvaja. K zmene svojej výpovede oproti prípravnému konaniu a poslednému hlavnému pojednávaniu uviedol, že on je človek, ktorý má svoje zásady a ktorý si ctí dohody. Pokiaľ bolo dohodnuté, že sa o neho Š. postará a vyplatí mu 2 milióny Sk, ktoré peniaze mu vyplatené do dnešného dňa neboli, pričom od skutku uplynulo už 8 rokov, nevidí dôvod, aby naďalej mlčal a Š. kryl. Ľudia, ktorí sa o neho mali starať sa starajú, ale Š. medzi nimi nie je. On sedí za niečo, čo neurobil a ak by mu bolo vyplatené to, čo bolo dohodnuté, tak svoju výpoveď nezmení. Poprel, že by ho k zmene výpovede niekto nútil, jedná sa o jeho spontánne rozhodnutie, ku ktorému dospel po návšteve príbuzných , ktorí ho navštívili vo výkone trestu. Opätovne sa vyjadril aj k osobe svedka S. P. ku ktorému uviedol, že túto osobu vôbec nepozná, jedná sa o účelového a vymysleného svedka, s ktorým sa nikdy pred tým nestretol. Vo vzťahu k svedkovi Q. X. uviedol, že tento pri uvedenej objednávke nehral žiadnu úlohu. K osobe svedka Miroslava Luptáka uviedol, že o tejto osobe už počul, v osobnom kontakte s nim však nebol. Je možné, že tento svedok bol pri jeho a Y. stretnutí na pumpe vo Zvolene, ale vzhľadom na odstup času si na to už nepamätal.
Pri výsluchu dňa 26. 06. 2018 svedok Y. V. zopakoval, že „akciu Polomka“ zrealizovali spolu s Y. U. Č. na objednávku Š. za sľúbenú odmenu 2 milióny korún a za prísľub zamestnania jeho osoby v jeho firmách. „akciu“ museli zrealizovať, keď bol S. doma, čo bolo podmienkou jej úspešného zrealizovania. To, akým spôsobom „akciu“ zrealizujú, konzultoval len s Y., ktorý bol Š. sprostredkovteľom. S ním rozoberal aj všetky detaily uvedenej „akcie“ a informoval ho aj o spôsobe ako ju uskutočnia. Y. odmietol jeho návrh, že tie dokumenty získajú tak, že S. dom vykradnú. Y. sa obával, že keď tie dokumenty nebudú v S.Š. dome, môže urobiť opatrenia a už sa k ním nedostanú. Požiadavka od Y. bola získať tie dokumenty za každú cenu, aj za cenu požitia násilia. Proste mali ho donútiť tie dokumenty nejakým spôsobom vydať. Ak tie dokumenty nenájdu, mali S. naložiť do auta a ísť s nim hľadať tie dokumenty do iných jeho nehnuteľností. Y. vedel, že pri tom použijú zbrane a že tam pôjdu ako policajti. O plánovanej akcii vedel aj Š.. Osobne sa s ním stretol 2-krát. Kým prvé stretnutie bolo skôr náhodné, druhé inicioval on a chcel od Š. počuť ubezpečenie, že je všetko dohodnuté a že po „akcii“ zaplatí dohodnuté peniaze. Informoval ho, že má komplica a že na „akciu“ nepôjde sám. Š. mu pri stretnutí dohodnutú odmenu potvrdil, zopakoval, že tie dokumenty sú pre neho bytostné dôležité a súril ich do „akcie“.
Svedok Y. Č. na hlavnom pojednávaní vypovedal celkovo 2-krát. Pri svojej prvej výpovedi využil svoje právo a odmietol vypovedať, z ktorého dôvodu bola podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná na hlavnom pojednávaní jeho výpoveď z prípravného konania (č. l. 645-656, 657-660 spisu). Svedok tu uviedol, že obvineného H. Š. nepozná, nikto mu neukazoval jeho fotografiu. Poprel, že by mal vedomosť o osobe
objednávateľa vraždy X. S. a nepočul o nej ani od V., U. Y.. Dokazoval, že ani nevedel o tom, že celá akcia v Polomke bola na objednávku. Išli tam vziať nejaké dokumenty a peniaze. Hovorili o tom V. s Y.. Jeho úlohou bolo len dopraviť ich tam svojim motorovým vozidlom a strážiť na mieste spútané osoby. S V. sa videl dva krát 2-krát v živote a to 8.11.2006 a 14.11.2006.
Pri svojej druhej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 10. 05. 2018 uviedol, že na „akciu Polomka“ ho nahovoril V. s ktorým vtedy študoval na vysokej škole v Banskej Bystrici a navrhol mu či si nechce zarobiť peniaze, čo on prijal. Pred ostrou akciou tam boli 2x na ohliadke a 2x tam išli na ostro. Pri druhom pokuse ju aj zrealizovali. Cieľom akcie malo byť získanie nejakých dokumentov týkajúcich sa podnikateľskej činnosti poškodeného S.. Akú konkrétnu objednávku V. prijal a od koho, uviesť nevedel. Ich príprava spočívala vo vyhodnotení získaných informácii, v ohliadke nehnuteľnosti a nachystaní si výstroja a výzbroje. Išli tam prezlečení za policajtov, všetci boli ozbrojení. Ich primárnym cieľom bolo získať dokumenty nenásilným spôsobom, boli však pripravení aj na použitie násilia, ktoré aj použili.
Svedok X. Y. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý 2-krát. Pri svojej prevej výpovedi uviedol, že obžalovaného Š.U. nepozná a vie o ňom len z počutia. Potvrdil, že spolu s V. a Č. sa zúčastnil prepadu rodinného domu S. v Polomke. Na uvedenú akciu ho nahovoril V., povedal mu, že to súvisí s nejakými dokumentami týkajúcimi sa dreva. Meno objednávateľa mu spomenuté nebolo. Y.O. V. mu bolo povedané, že sa jedná o S. a že tento človek má mať spor so svojím spoločníkom. Následne si u Q. X. v banskej Bystrici zisťoval o X. S. informácie. X. mu povedal, aby dal od neho ruky preč, lebo že on nemá peniaze a teda nie je zaujímavý. O plánovaní vraždy nič nevedel. K osobe Q. Y. uviedol, že ho nepozná a ani o ňom nikdy nepočul. Pri plánovaní prepadu S. boli s Y. V. na ohliadke v Polomke. V. mu ukazoval majetky, ktoré mali vraj údajne patriť S.. Nepamätal si, či mu V. hovoril, že „akciu Polomka“ robia na objednávku, ale predpokladal to. V. naňho tlačil, aby túto akciu zrealizovali čím skôr, najneskôr do konca roka. Cieľom akcie malo byť získanie nejakých dokumentov patriacich S.H.. Od V. vedel, že za akciu je sľúbená odmena 1.000.000,- Sk, pričom V. mal dostať dopredu zálohu 500.000,- Sk. Samotného prepadu sa zúčastnili len oni traja a to: Y. V., Y. Č. a on. Poprel prítomnosť štvrtej osoby, ktorú spomínal V.. Boli dohodnutí, že zoberú dokumenty nachádzajúce sa v trezore a odídu. Ku kľúčom od trezora sa vyjadriť nevedel. To, ako sa dostanú do trezora tiež neriešil. Y. V. mal v tejto súvislosti so sebou aj výbušniny, ktorých použitie však z taktického hľadiska vylúčil. Pri samotnej akcii nepočul, že by niekto z nich adresoval na X. S. slová v tom smere, že je dlžní veľa peňazí.
Pri svojej výpovedi dňa 27. 09. 2018 doplnil, že v súvislosti s prípravou tejto akcie boli s Y. pred akciou 2-krát na ohliadke Kubašiakovho domu v Polomke. Boli dohodnutí na násilnom vniknutí do S. domu a na spútaní tam sa nachádzajúcich osôb. Boli dohodnutí ako vzniknú do domu a mali sme medzi sebou rozdelené aj úlohy. Akcie sa zúčastnili traja, on, Y. U. V.. Žiadna štvrtá osoba tam nebola. Jeho úlohou bolo po vniknutí do domu strážiť tam ženu a dieťa. Po vniknutí do domu však nastala neočakávaná situácia, pretože v dome sa nachádzalo viac osôb ako rátali a museli improvizovať. Boli oblečení ako policajti, on mal oblečenú čiernu kombinézu a mal krátku guľovú zbraň. V. mal zelené nohavice a nejakú reflexnú vestu. Y. mal oblečené maskáče a policajnú vestu. Všetci traja boli ozbrojení, mali krátke guľové zbrane a mali aj kovové a plastové putá. Kto bol objednávateľom tejto akcie, uviesť nevedel. Za vykonanie tejto akcie mu Y. sľúbil odmenu s tým, že ak za to budú nejaké peniaze, že mi niečo dá. Z domu určite odniesli nejaké dokumenty, ale vzhľadom na odstup času si nepamätám o aké dokumenty išlo. On ich určite nebral.
Svedok Q. X. vypovedal, že obžalovaného osobne nepozná. Pozná Y. V., X. Y. a Y. Č.. S Y. ani V. sa nikdy nerozprával o S.. V. Q.Š. pozná, ale nepamätá si, že by sa s ním rozprával o X. S., avšak nevylúčil to. S. poznal z nejakej spoločenskej akcie. Bližší priateľský vzťah však nemali. S. a jeho žena ho v minulosti navštívili v súvislosti s investíciou pani S. do nebankového subjektu DRUKOS, bolo to niekedy v roku 2005, resp. 2006, keď títo chceli svoje vklady v DRUKOSE získať späť. V tejto súvislosti sa stretli asi dvakrát. Vylúčil, že niekedy bol na návšteve v dome S.H. na Horehroní. Poprel aj rozhovor s X. Y., ktorý sa ho mal pýtať na X. S., či má peniaze. K osobe Y. V. uviedol, že v minulosti niekedy v roku 2004 s ním mal konflikt, kvôli jeho vtedajšej životnej družke a jeden konflikt mali aj v čase, keď on pracoval ako člen predstavenstva v Slovgaste v Poltári. Od apríla 2006, keď skončil pracovný pomer v Poltári, sa už s Y. V. nestretol, nevidel ho. K osobe obžalovaného H. Š. uviedol, že ho nikdy nevidel a prvýkrát ho videl až na tomto hlavnom pojednávaní. Taktiež sa vyjadril, že nepozná ani Q. Y..
Svedkyňa Q. Ď. - dcéra H. Š. na hlavnom pojednávaní využila podľa § 130 ods. 1 Tr. poriadku svoje právo a odmietla vo veci vypovedať, preto bola na návrh prokurátora postupom podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku prečítaná jej výpoveď z prípravného konania. Tu uviedla, že k zhoršeniu vzťahu medzi jej otcom H. Š. a X. S. na vedení spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. nedošlo, lebo sa spolu aj stretli a chceli sa dohodnúť. Vie o ich stretnutí na SOS Brezno v lete alebo v jeseni v roku 2005, ktoré sa uskutočnilo po prepustení X. S. z väzby. Bola tam aj ona a Q. S.. Rozprávali sa, čo bude ďalej, ako svoje aktivity ukončia, resp. ako sa dohodnú. Poprela, že by na X. S. boli s obžalovaným robili tlaky, naopak rozprávali sa o všetkých firmách a to Magnum, Petrol, Dermas i Šajgaloil, a.s.. Problémy boli len v akciovke a to potom, čo S. vzali do väzby a Tatrabanka im zrušila úver, teda bankovú zábezpeku vo výške 15 miliónov Sk, ktorá bola voči dodávateľovi OMV. Znížili im limit odberu pohonných hmôt, ktorý im nevyhovoval. Zo strany S. nebolo predložené pre colnicu prehlásenie, že nikto z konateľov nie je stíhaný, aby im dali listy na odbery červenej nafty. Od Colnice povolenie nedostali, ale nevedela, či to povolenie žiadali. Na iných stretnutiach ona nebola a jej otec spomínal niečo o Tescu v Brezne, no nevie, či sa tam stretli. Nikdy nepočula, aby sa jej otec vyhrážal S. alebo S.. Nepočula, aby chcel dať zlikvidovať X. S. a nikdy by to neurobil. Nikto sa o niečom takom nezmienil. Ďalej vypovedala, že po tom, čo vzali X. S. do väzby, prišla do firmy Q. S. a jej otcovi vyčítala, čo on chce. Hovorila, že on vo firme nerobil, čo jej otca trošku rozčúlilo. Jej otec mal s X. veľmi dobrý vzťah, mal ho za brata. Došlo k rozbitiu sklenenej výplne na dverách kancelárie, keď jej otec v tom rozčúlení hodil asi pohár do dverí. Vlastníkom spoločnosti Šajgaloil, a. s. je ona a S., kde ona má 5 akcií a S. má asi tiež 5 akcií. Na vedení tejto spoločnosti sa podieľal X. S. a jej rodina. Bola to už zabehnutá firma a každý zamestnanec vedel, čo má robiť. Zásadné rozhodnutia robili spoločne, teda ona, jej otec H. Š. a X. S.. Po vzatí S. do väzby v roku 2004 až do súčasnosti, rozhodovalo predstavenstvo spoločnosti a to X. Y. a jej manžel I. Ď.. Spoločne, teda ona, jej otec H. Š., X. Y. a I. Ď.Č., riešili veci pre chod firmy. O dianí v spoločnosti informoval S. právnikov jej otec a títo boli aj vo firme. S. do väzby napísal Y. list. Jej otec nemohol mať majetkový prospech, keby sa S. odstránil z predstavenstva, nič by tým nezískal, pretože už na začiatku spoločného podnikania bol majetok rozdelený na polovicu medzi S. a ich rodinou. Q. S. od vzatia X. S. do väzby až do súčasnosti už nechodila do firmy a o jej chod nejavila záujem. Potvrdila, že má vedomosť o tom, že obžalovaný sa na valnom zhromaždení konanom dňa 25.5.2007 stretol s S., pričom po tomto stretnutí povedal: „Viete, čo mi povedala? Ja viem H., ty by si X. nezabil“. Tiež potvrdila vedomosť o súdnych sporoch obžalovaného a X. S. a S.. Vypovedala, že vie aj o záložných zmluvách uzatvorených Q. S. a X. S. na majetok spoločností UNI, s.r.o., PETROL, s.r.o., DERMAS GMB, s.r.o., čo sa dozvedela z katastra v Brezne niekedy vo februári
- marci 2005. Možno to spomínala aj otcovi, ktorý reagoval asi pokojne, trošku boli z toho rozrušený. V spoločnosti DERMAS je ona konateľkou, v UNI je konateľom alebo spoločníkom obžalovaný a v PETROLE je konateľom jej brat. Okrem nich v spoločnostiach figuruje aj Q. S.. Na valnom zhromaždení spoločnosti Dermas mali záujem, aby im Q. S. predložila pôžičku, ktorú uvádza v záložnej zmluve, aby tak deklarovala existenciu pôžičky do firmy Dermas vo výške 9 miliónov Sk. Nevedela, či v súvislosti so záložnými zmluvami sa jej otec stretol s Q. S.. Potvrdila, že na svedkyňu sú prevedené čerpacie stanice ČS Markušovce a ČS Košice, ako aj pozemok Hatalov, no nespomenula si, akým spôsobom na ňu prešli. Tiež sa nevedela vyjadriť, za akým účelom ich kúpila, od koho ich nadobudla, kedy to bolo, ani za akú sumu, či z akých finančných prostriedkov a ako došlo k ich vyplateniu.
Na odstránenie rozporov s výpoveďou poškodenej Q. S. a svedkyne Q. Ď. bola na hlavnom pojednávaní čítaná zápisnica z ich konfrontácie zo dňa 10.10.2007 (č. l. 336-344 spisu), pri ktorej procesné strany zotrvali na svojich výpovediach z prípravného konania.
Svedok X. S. - brat X. S. na hlavnom pojednávaní zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedol, že počas väzby X. S. ho oslovil H. Š. na stretnutie s O. a Y.. Títo páni sa mu vyhrážali, že ak bratovi nedohovorí, aby nevypovedal v kauze tzv. „Olejári“, že sa mu môže niečo stať a že proti prúdu sa plávať nedá. Š. mu následne povedal do očí, že ak bude brat proti nemu vypovedať, že ho dá „odjebať“. Rozpory medzi Š. a X. S. podľa svedka začali po vzatí jeho brata do väzby. K dlhom svojho brata sa vyjadriť nevedel. Po bratovej vražde sa s obžalovaným Š.U. ani s Y. nestretol. Na hlavnom pojednávaní vyjadril obavu o svoju bezpečnosť. Pokiaľ osoby O. a Y., ktoré sa mu mali vyhrážať, v prípravnom konaní nespomenul, urobil tak z dôvodu, že mal strach, avšak po smrti svojho brata už stratil všetky zábrany. Ďalej vypovedal, že s obžalovaným sa stretol aj pred predajňou Metal-marketu v Brezne. Tvrdil, že aj pri tomto stretnutí sa mu obžalovaný H. Š. vyhrážal a hrozil, že dá brata „odjebať“. Z dôvodu strachu nebol uvedené oznámiť polícii. Jednoznačne na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že obžalovaný mu povedal: „že dá brata odjebať, že má na to ľudí, že mu je to jedno“. Tento rozhovor sa uskutočnil v
čase, keď bol jeho brat vo väzbe, asi v septembri 2004. Vie to preto, že vtedy napísal bratovi do väzby list, ktorý neodoslal a ktorý založil ako listinný dôkaz do spisu.
Svedkyňa Q. Š. - sestra poškodeného X. S., na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Uviedla, že do vzatia jej brata do väzby boli vzťahy medzi ním a H. Š. veľmi dobré. Vzťahy sa naštrbili v júni 2006, keď Q. S. prišla do firmy a oznámila obžalovanému, že sa chce podieľať na riadení firmy. Dokazovala, že v januári 2005 na pracovisku v prítomnosti kolegýň pani Q. a S. jej H. Š. vynadal a vyhrážal sa jej slovami, že S. ho nemajú srať, že zomreli iní ľudia a môže aj S.. Rovnako dokazovala, že v čase, keď bol Š. rozčúlený z dôvodu majetkových prevodov, vyhrážal sa, že dá S. odťať ruky, aj nohy. Svedkyňa má vedomosť o tom, že obžalovaný si uplatňuje od rodiny S. v občiansko- právnych sporoch pohľadávku vo výške 60 miliónov Sk. V. pozná z videnia, ale odkiaľ, uviesť nevedela. U obžalovaného pracovala do 10.2.2005. Pani S. a pán S. jej spomínali, že mali nepríjemný rozhovor s obžalovaným, pri ktorom sa im mal vyhrážať a vedela od nich, že ich niekto sledoval. Uviedla, že pracuje ako konateľka vo firme patriacej poškodenej Q. S.. Pokiaľ aj v minulosti počula od H. Š. vyhrážky, tieto nebrala vážne s odôvodnením, že v rozčúlení sa toho povie veľmi veľa. K osobe Q. Y. uviedla, že ju pozná, táto chodila za H. Š.U. do firmy a čerpá na ich čerpacích staniciach. Vie, že mal sledovať jej brata, ako aj Q. S.H.. Od švagrinej počula, že jej ponúkol za istý finančný obnos dostať brata z väzby.
Svedkyňa H.. Q. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pre obchodné spoločnosti patriace obžalovanému a X. S. pracovala ako externá účtovníčka. Podľa svedkyne vzťahy medzi S. a Š. boli dobré a to až do vzatia X. S. do väzby. Následne prišla do firmy Q. S., a prečítala list obsahom ktorého bol jej záujem zúčastniť sa za manžela na vedení firmy spolu so svojimi právnymi zástupcami. Obžalovaného to rozčúlilo natoľko, že došlo k hádke, pri ktorej Š. hodil sklenený pohár do presklených dverí, ktoré sa rozbili. Podľa svedkyne od vtedy došlo k zhoršeniu vzájomných vzťahov medzi týmito rodinami. Ako ekonómka mala prehľad o finančných tokoch a podnikaní v spoločnostiach kontrolovaných H. Š. a X. S.. Počula o presune majetku vo firmách kontrolovaných H. Š., ako aj o tom, že H. Š. sa mal Q. S. vyhrážať. Tieto informácie jej poskytla poškodená, rovnako jej povedala aj o tom, že ju sleduje Q. Y., čo bolo v období ešte pred vraždou X. S.. X. S. po jeho prepustení z väzby jej spomenul, že má s H. Š. majetkové spory. Skutočnosť, že by sa bál o svoj život, jej nespomenul. Naopak s touto obavou sa jej zdôverila Q. S.. Na záver svedkyňa ešte vypovedala, že Q. Y. vo firme H. Š. zaregistrovala prvýkrát až po vzatí X. S. do väzby. Po jeho vzatí do väzby dochádzalo vo firme k neobvyklým finančným operáciám a prevodom majetku. O týchto finančných operáciách mali zákaz informovať kohokoľvek s rodiny S.. Pokiaľ ide o účtovníctvo, uviedla, že v účtovníctve evidovala voči H. Š. aj X.K. S. v spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. pohľadávku cca vo výške 25 resp. 30 miliónov Sk. Vie, že tieto pohľadávky boli súdne spochybnené.
Svedok H.. X. Y. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v minulosti pracoval v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Brezno ako predseda predstavenstva a to v období od októbra 2001 do 9.3.2005, kedy sa funkcie vzdal z dôvodu, že spoločnosti hrozila likvidácia a konkurz. Obžalovaného H. Š. ako aj X. S. poznal a mal s nimi priateľský vzťah. Vzťahy medzi H. Š. a X. S. sa podľa svedka zhoršili po vzatí S. do väzby a po tom, čo prejavil záujem podieľať sa na riadení firiem cez svoju ženu. Keď bol vo väzbe vymenil si s ním asi 5 listov, kde ho informoval o dianí vo firme. Nikdy nebol svedkom vyhrážania sa Š. voči rodine S.. Mal snahu v minulosti si od X. S. požičať peniaze, k čomu nedošlo, pretože mu S. povedal, že nemá a v prípade, že ich mať bude, tak mu požičia, avšak vyžadoval ručenie zmenkou. Q. S. nikdy pred ním nespomínala, že by sa jej niekto vyhrážal, ani jej mužovi, nespozoroval, že by mala nejaké obavy o svoj život alebo zdravie, alebo o život svojej rodiny. Pani S. pôsobila vo firme ŠAJGALOIL, a.s. ako zamestnankyňa, ale do pracovného pomeru sa reálne nezapájala. Nezasahovala do chodu a vedenia firmy. Q. Y. registroval ako osobu, ktorá chodila do firmy tak za H. Š., ako aj X. S.. Bližšie sa však k dôvodom jeho návštev vyjadriť nevedel. Svedok potvrdil, že X. S. v čase, keď bol vo väzbe, navrhoval odstúpenie z funkcie podpredsedu predstavenstva ako aj ukončenie jeho pracovného pomeru z dôvodu, aby to nemalo negatívny vplyv na chod spoločnosti. Tiež pripustil, že spoločnosť v účtovníctve evidovala pohľadávky voči obom spoločníkom a to rádovo v miliónoch Sk. Konkrétnu výšku však uviesť nevedel.
Svedok X. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného H. Š. pozná asi od roku 1993, keď pracoval v spoločnosti KAVA, s.r.o. Banská Bystrica, ktorá sa zaoberala predajom motorovej nafty a ropných produktov. V tom čase H. Š. od nich nakupoval tovar. X. S. spoznal v roku 1995 a boli kamaráti. Po jeho vzatí do väzby sa na neho obrátila Q. S. a sťažovala sa mu na zhoršenie vzťahov medzi nimi a H. Š.. Dohodil im svojho právnika X.. Š.. Pretože vedel o ich vzájomných rozporoch, snažil sa S.Š. a Š. zmieriť. V tejto súvislosti požiadal H. Š. o stretnutie. Pri tomto stretnutí Š. pred ním povedal „že
môže S. dať dole, že ho môže dať „odjebať“ a vyjde ho to lacnejšie ako sa s ním dohodnúť“. Na základe jeho iniciatívy sa S. a Š. stretli. Keď sa S.Š. pýtal na závery ich stretnutia, bolo mu uvedené, že sa mu Š. vyhrážal, že sa nedohodli. Tiež svedok vypovedal, že S. mu hovoril, že registruje auto, ktoré ho sleduje, avšak konkrétne osoby nespomínal. On mu navrhol podať trestné oznámenie, kúpiť si zbraň, resp. požiadať políciu o ochranu, čo S. odmietol. K osobe X. S. uviedol, že ho poznal 10 rokov a jediný kto mal dôvod usilovať o jeho život bol H. Š.. Vylúčil, že by X. S. mal akékoľvek dlhy. Na záver svedok uviedol, že podniká v upratovacích službách, pričom upratuje aj firmu patriacu rodine S..
Svedok Q. Y. podľa § 130 ods.2 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 08.10.2008 využil svoje právo a odoprel vo veci vypovedať. Na návrh prokurátora bola preto na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania (č. l. 689-693, 694-709 spisu). Z tejto vyplýva, že v jeseni v r. 2006, keď mal vypité, bol jedenkrát ako nestranná osoba náhodne na nejakom sedení, pričom nevedel o akú spoločnosť išlo a podpisoval aj nejakú zápisnicu. Pracuje v spoločnosti Sport club založenej na podporu basketbalu v Lučenci a v súčasnosti sa zaoberá stavebníctvom. Je čiastočne majiteľom aj konateľom. Do jesene 2006 pracoval aj s drevom, čo ukončil, lebo ceny boli nižšie a on by nebol ziskový. Obžalovaného pozná, stretli sa náhodne v reštaurácii Salmo v Bujakove. Potvrdil, že H. Š. navštevoval v jeho spoločnosti v Šajgaloil vtedy, keď tam chodil tankovať a vedel, že sa Š. B.o firme nachádzal. Takto tam chodil 1-2 krát do mesiaca. Aj keď bol v minulosti policajtom, X. S. osobne nepoznal. Svedok mal vedomosť o jeho spoločnom podnikaní spoločne s H. Š., vedel, že vlastnili benzínové pumpy. Svedok dokazoval, že nevedel o ich sporoch, ani nepočul, že by S. mali dlhy voči Š., nepočul ani to, že by sa jeden druhému vyhrážali. Potvrdil, že v minulosti vlastnil motorové vozidlo s ev. č. Dunajskej Stredy, jednalo sa však o firemné vozidlo spoločnosti Šport club. Išlo o Audi A6, tmavočervenej farby, combi. Toto užíval od jesene roku 2006 až do polovice marca 2007. Pohyboval sa po celom území mesta Brezno a poprel, že by bol niekedy sledoval X. S. či Q. S.. Poprel, že by bol žiadal od niekoho peniaze za prepustenie X. S. z väzby. Na druhej strane však vypovedal, že len S. navrhol, že ak je nejaký problém vo väzení, že pozná farára O., ktorý môže vo väzbe zájsť za JU. a psychicky ho podporiť. Neskôr za túto jeho ochotu dostal vynadané, čo mu odkazovali ľudia po Brezne asi preto, že mu chcel pomôcť. O. poznal ako farára Rožňavskej diecézy a bol väzenský koordinátor. Osoby Y. V., X. Y. U. Y. Č. nepozná. On sa v období od 2.10.2006 do 10.11.2006, celkom 52 krát, z telefónneho čísla XXXX XXX XXX, ktorého je užívateľom, kontaktoval na číslo XXXXXXXXXX (používal Y. V. a evidované je na V. V.) a dňa 9.11.2006 o 20:17 h bol v telefonickom spojení z telefónneho čísla 0918 680 365, ktorého je užívateľom, na číslo XXXXXXXXXX (evidované na V.Í. V.) a dňa 10.11.2006 o 08.32 h bol v telefonickom spojení s telefónnym číslom XXXXXXXXXX (evidované na V. V.) aj z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorého užívateľom je on a dňa 9.11.2006 o 20.18 h z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktorého je on užívateľom a je evidované na jeho manželku Ľ. Y., telefonoval na telefónne číslo XXXXXXXXXX (evidované na V. V.) preto, lebo volal mužovi, ktorý sa predstavil ako Q. a požiadal ho o hľadanie a nájdenie vozidla zn. Mercedes s Ev.č. O.-K.. S osobou Q., s ktorou viackrát telefonoval, sa aj stretol. Chcel vedieť, či toto auto našli. S Q. sa niekedy na jeseň, možno v auguste 2006, stretol na námestí v Banskej Bystrici a to za prítomností nejakých ľudí. Q. sa pýtal, či on nemá nejakú robotu. Povedal im, aby mu pomohli nájsť nejaké vozidlo. Potom sa na neho kontaktovali a volali mu z tohto čísla a z neznámych čísel, ale auto nenašli. Svedok sa nevedel vyjadriť, či je možné, že sa mu Y. V. predstavil ako Q.. Podotkol, že stretáva množstvo normálnych obchodníkov a nie takýchto. Vychádzal z toho, že keď sa kamarátili s X. Č., nemohlo sa jednať o podnikateľov, s ktorými by sa on bol stretával. Vedel, že X. Č. je v pátraní a robil pre Č., mal tam Security. Naposledy sa s X. Č. svedok stretol v roku 2005 a vtedy ho pravdepodobne zoznámil s tým Q.. Popíjal niekde v Sásovej v záhrade, v obyčajnej krčme. Q. svedok opísal ako osobu okolo 30 rokov, štíhlej postavy, vysokého tak 175 cm, tmavé vlasy, reč normálna a býva niekde v Banskej Bystrici. S Mirom sa stretol 3-4 krát a to keď prechádzal Banskou Bystricou. Mirove priezvisko uviesť nevedel. K novým skutočnostiam, uvedeným svedkom V. na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2014, svedok Q. Y. uviedol, že obžalovaného Š. pozná ako podnikateľa. Vo vzťahu k prejednávanej veci si však vzhľadom na odstup času na nič nepamätá, pričom na hlavnom pojednávaní odpovedal na otázky procesných strán vyhýbavo, buď že si nepamätá alebo nevie. Pripustil, že v minulosti pôsobil v spoločnosti Športklub Lučenec s.r.o., kde pracoval spolu so svedkom J., ako konateľ. V tom čase používal motorové vozidlo zn. Audi A6 červenej farby, jednalo sa o kombi verziu, ktoré mu zhorelo. Používal aj motorové vozidlo BMW radu 3 modrej farby. ŠPZ si vzhľadom na odstup času už nepamätal. Pokiaľ aj na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, urobil tak z dôvodu, že má strach. Priamo sa mu v súvislosti s touto trestnou vecou nik nevyhrážal, ale jeho obavy pramenia z toho, že mu v minulosti zhorelo auto a
že si našiel náboj a mal prepichnuté pneumatiky. V súvislosti s týmito skutočnosťami trestné oznámenia nepodával, ani to nikde neoznamoval. V ostatnom zotrval na tom, čo uvádzal v prípravnom konaní.
Na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 sud pristúpil aj ku konfrontácii svedkov Y. a V. tak, že ich postavil tvárou v tvár, pričom konfrontované osoby zotrvali na svojich tvrdeniach a svedok Y. odpovedal vyhýbavo, alebo s uvedením, že sa nepamätá.
Svedok H.. Q. J. vypovedal, že obžalovaného Š. nepozná a nikdy ho nevidel. Q. Y. pozná, pretože v minulosti spolu podnikali vo firme SPORT-CLUB Lučenec. Y. bol v tejto spoločnosti konateľom. Uviedol, že niekedy v r. 2006 v októbri sa stretol s Y. vo Zvolene na čerpacej stanici, pričom Y. sa tu stretol s jemu dovtedy neznámym chlapom, ktorý mu neskôr podľa informácii z televízie pripadal ako Y. V.. Na hlavnom pojednávaní s odstupom času však nevedel uviesť, či osoba, s ktorou sa Y. stretol bol alebo nebol Y. V., nebol si tým istý. Uviedol však, že predvolanie na hlavné pojednávanie mu bolo doručené zo strany polície, pričom políciou bol vyzvaný, aby vypovedal zhodne ako je uvedené v úradnom zázname polície na č. l. 2632 spisu. Svedok Q. J. bol dopočutý v predmetnej trestnej veci aj na hlavnom pojednávaní dňa 29. 01. 2015, kde uviedol, že v minulosti bol spoločníkom a konateľom spoločnosti Športklub s.r.o. Lučenec, kde ho nominoval p. P.. Mal dohliadať na finančné toky tejto spoločnosti. V tom čase v spoločnosti bol spoločníkom aj pán Y., ktorého úlohou bolo vymáhanie finančných prostriedkov od neplatičov, svedok mal za úlohu kontrolovať, aby zo spoločnosti nemizli peniaze. Bližšie kamarátske vzťahy so svedkom Y. neudržiaval. Poznali sa len zbežne. Niekedy v roku 2006 používal osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 kombi bordovej farby, ktoré bolo evidované na lučeneckých značkách. Mal problém toto vozidlo vlastnícky vysporiadať s čím mu pomáhal p. Y.. Pán Y. mal zabezpečiť, aby bolo vozidlo prepísané z pôvodného vlastníka na neho. V tomto období dal do užívania Y. uvedené vozidlo asi na 2-3 mesiace. Následne sa dozvedel, že predmetné vozidlo zhorelo a vtedy s Y. prerušil všetky vzťahy. V roku 2006 Y. jazdil aj na osobných motorových vozidlách Audi A4 bordovočervenej a BMW radu 3 modro-šedej alebo slabo modrej farby. Y. V. osobne nepozná, vie však o koho ide, túto osobu pozná z médií. Pripustil, že s touto osobou sa možno stretol na benzínovej pumpe Schell vo Zvolene, kde mal dohodnuté stretnutie s Y., ktorému tu odovzdával svoje osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 bordovej farby, aby ho právne vysporiadal. Y. na toto stretnutie neprišiel sám. Vzhľadom na odstup času nevedel s určitosťou potvrdiť ani vyvrátiť, či sa jednalo o Y. V..
Na hlavnom pojednávaní dňa 29. 01. 2015 sa súd pokúsil v zmysle návrhu prokurátora vypočuť aj svedka H. Z., ktorý však podľa §130 ods. 2 Tr. por. využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
Svedok Q.. Q. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako advokát a v minulosti poskytoval rodine S. právne služby. S X. S. sa zoznámil niekedy v r. 2003 na spoločenskej akcii. Neskôr sa stretávali častejšie od jari, resp. leta 2004 a to v súvislosti so sprostredkovaním predaja istej nehnuteľnosti, ktorú chcel S. kúpiť. Po jeho vzatí do väzby v kauze tzv. „Olejári“ začal X. S. zastupovať. Vtedy prišiel prvýkrát do kontaktu aj s obžalovaným Š.. Š. od neho požadoval, aby dal S. podpísať generálnu plnú moc, ktorá by ho oprávňovala na zastupovanie spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. Brezno. Q. S. ho však upozornila na protichodné záujmy H. Š. a na vyberanie peňazí z firmy ŠAJGALOIL, a. s. obžalovaným. Pokiaľ ide o vzťahy medzi H. Š. a X. S., tieto svedok označil za napäté a to po tom, čo bol X. S. vzatý do väzby. Zúčastnil sa valného zhromaždenia v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. v auguste 2004, ktorého účelom bolo odvolať X. S. z predstavenstva spoločnosti a nominovať tam sestru obžalovaného Š.. Š. mal v tejto spoločnosti svoje záujmy a chcel dosiahnuť, aby S. na neho previedli jednu akciu tak, aby mal 51-percentný podiel v tejto spoločnosti, čo by ho oprávňovalo kontrolovať a rozhodovať o majetku spoločnosti. Valného zhromaždenia spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. sa zúčastnil asi dvakrát. Neskôr robil pre X. S. záložné zmluvy z dôvodu, že X. S. sa bál, že príde o svoje podiely v týchto spoločnostiach. Vie, že v súvislosti s týmito zmluvami došlo k rozporom medzi S. a H. Š., ale tieto informácie má len sprostredkovane. Napätie medzi nimi sa zosilnilo po návrate X. S. z väzby. Dopočul sa, že X. S. sa chce s H. Š. dohodnúť. Po tomto stretnutí prišiel za ním X. S., bol dosť znechutený a uviedol mu, že sa so Š. nedohodol, že Š. mu povedal: „že ak na neho neprevedie majetok, že ho dá odjebať!“. S. bral tieto hrozby vážne, lebo poznal Š. a vedel o ľuďoch, ktorí podnikali so Š. a ako dopadli. Tieto informácie mu poskytol osobne X. S. pri osobnom stretnutí. S. polícii v Brezne nedôveroval, pretože vedel, že tam H. Š. má nejaké vzťahy a preto mal záujem trestné oznámenia podávať mimo brezniansky okres. Pokiaľ ide o hospodárenie spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. svedok uviedol, že v tomto smere mal len sprostredkované informácie od účtovníčky firmy pani Q..
Svedok ďalej vypovedal, že videl a mal k dispozícii kópie písomných dokladov - výdavkových dokladov, ktoré svedčili o vklade rodiny S. do spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s.. Peniaze mal vložiť X.K. S. osobne. Jednalo sa o značné sumy. Na strane vkladateľa bolo uvedené meno X. S. a na strane prijímateľa bola uvedená spoločnosť ŠAJGALOIL, a.s.. Nikdy osobne nebol prítomný pri vyhrážaní sa H. Š. voči rodine S.. S rodinou S. sa priatelí a naposledy sa s Q. S. videl niekedy v r. 2008. V súčasnosti ako advokát nezastupuje rodinu S.. Dokazoval, že po tom, čo sa X. S. dozvedel o prevodoch majetku zo spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s. mal potrebu ho o tom informovať. On ako advokát neriešil trestnoprávnu rovinu týchto prevodov. Pokiaľ sa X. S. dozvedel, že s ním spoločnosť ŠAJGALOIL, a. s. rozviazala pracovný pomer, dotklo sa ho to, ale nemohol nič robiť, lebo bol vo väzbe. Spor na Okresnom súde v Brezne, kde sa domáhal vyslovenia neplatnosti tohto okamžitého zrušenia pracovného pomeru, vyhral. V tejto veci X. S. zastupoval X.. Š..
Svedok X.. Q. Š. vypovedal, že s X. S. sa zoznámil prostredníctvom jeho známeho X. S. a to na jeho prosbu o zastupovanie X. S. v jeho trestnej veci. Takto svedok doporučil X. S. odstúpenie z orgánov spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., aby tak pominuli kolúzne dôvody jeho väzby. V jeho mene sa zúčastňoval valných zhromaždení v spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s.. Pokiaľ ide o prevod majetku zo spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. na iné spoločnosti, uviedol, že tieto prevody nerealizoval on, ale vie o tom, že v tejto spoločnosti bolo prevedených na spoločnosť ŠAJGALOIL, s.r.o. asi 6 benzínových púmp. Vyjadril sa, že vedel o sporoch medzi obžalovaným H. Š. a X. S., ale nebol prítomný pri ich vzájomných stretnutiach, na ktorých sa mal obžalovaný vyhrážať X. S.. Od Q. S. však počul, ktorá mu po niektorom valnom zhromaždení povedala, že Š. sa jej vyhrážal, že jej deti skončia ako siroty, podobne ako S.. Od S. vedel, že Š. v minulosti obchodoval s S. a dnes je už mŕtvy. Vedel od neho aj to, že Š. mal vo firmách veľké daňové kontroly a počul, že v tejto súvislosti mala zhorieť aj chata riaditeľky daňového úradu v Brezne. Doporučoval S. podať na Š. v tejto súvislosti trestné oznámenie, čo on odmietol. Sám svedok v mene X. S. podal niekoľko trestných oznámení súvisiacich s nezákonnými prevodmi majetku zo strany obžalovaného. Osobu s menom Q. Y. mu S.H. viackrát spomenul. Na záver vypovedal, že S. mal snahu o mimosúdnu dohodu s obžalovaným ohľadom ich majetkových sporov. K dohode však nedošlo.
Svedok H.. W. S. vypovedal, že obžalovaný H. Š. a X. S. boli jeho dlhoročnými priateľmi a obchodovali spolu. On v minulosti pracoval ako riaditeľ SAD, š. p. Brezno a menovaní im dlhé roky dodávali naftu. Vypovedal, že X. S. sa po svojom prepustení z väzby na slobodu venoval obchodovaniu s drevom. Naposledy sa s ním stretol asi týždeň pred jeho vraždou, bol nervózny a hovoril mu, že o chvíľu vypukne kauza tzv. „Drevári“ tak, ako v minulosti vypukla kauza tzv. „Olejári“. Podľa jeho vyjadrenia S. bol pri peniazoch a nevie o tom, že by mal dlhy. Skôr peniaze požičiaval. Charakterizoval ho ako dobrého človeka, ktorý keď nepomohol, tak určite nikomu neublížil. S. sa mu nikdy nesťažoval na jeho spory, ktoré mal so Š..
Svedok X.. X. U. vypovedal, že je dlhoročným priateľom H. Š. a mal priateľský vzťah aj s nebohým X. S.. Š. ako aj S. mali výborný vzťah a to až do S. vzatia do väzby, kedy sa tieto vzťahy zhoršili. Zúčastnil sa jedného valného zhromaždenia v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., kde bol S. požiadaný, aby sa vzdal členstva v predstavenstve a aby bol nahradený jeho sestrou. Na tomto valnom zhromaždení došlo k narušeniu vzťahov a tieto sa ďalej zhoršovali. Svedok sa nevedel vyjadriť k podrobnostiam konfliktu medzi S. a Š.U., ku ktorému malo dôjsť na tomto valnom zhromaždení. Nepamätá si, resp. nevie o žiadnom vyhrážaní sa zo strany obžalovaného vo vzťahu k X. S., resp. jeho žene. Svedok sa vyjadril aj k stretnutiu obžalovaného s X. S. v Banskej Bystrici, ktorý mal záujem vystupovať v pozícii sprostredkovateľa pri urovnaní sporov medzi S. a Š.. Na toto stretnutie išli na vozidle H. Š.. Spolu s nimi vo vozidle bola aj Š. manželka. Keď prišli do Banskej Bystrice, zastavili sa u S., H. Š. vyšiel z auta a pred domom S. sa s ním rozprával asi 2-3 minúty. Š. sprostredkovanie odmietol a išli preč. Pri tomto stretnutí nezaznamenal žiadne vyhrážanie zo strany H. Š.. O vyhrážaní H. Š. vo vzťahu k rodine S. nič nepočul. Q. Y. pozná, videl ho viackrát vo firme H. Š., ale k ich vzťahu sa bližšie vyjadriť nevedel.
Svedok V. F. vypovedal, že s obžalovaným Š., ako aj X. S. boli priatelia, poznali sa a spolupracovali aj obchodne, pretože svedok pore nich prerábal pumpy. Vie, že ich vzťahy boli veľmi dobré a to až do vzatia S. do väzby. Neskôr sa tieto vzťahy narušili. S S. sa stretával, naposledy s ním hovoril asi trištvrte hodinu pred jeho vraždou v jeho dome. Nesťažoval sa mu, že by sa mu niekto vyhrážal zabitím a ani nevedel o jeho prípadných dlhoch.
Svedok I. Ď. vypovedal, že obžalovaný H. Š. je jeho svokor. On bol členom predstavenstva spoločnosti ŠAJGALOIL, a. s., kde mal na starosti technické veci. Nepočul, že by sa obžalovaný bol vyhrážal X. S., alebo S.. S S. sa prestal stýkať po jeho vzatí do väzby. Firmu riadila jeho manželka a X. S.. K osobe Q. Y. uviedol, že ho pozná, chodil k nim do firmy a pozná ho aj z mesta. Prečo k nim však chodil, uviesť nevedel.
Na hlavnom pojednávaní boli v zmysle ustanovenia § 263 ods. 1 Tr. poriadku za súhlasu prokurátora a obžalovaného prečítané aj výpovede ďalších svedkov, ktorých výpovede sú zhrnuté nižšie. Takto v prípravnom konaní vypovedala aj svedkyňa Q. Š. - sestra poškodeného X. S. a uviedla, že u obžalovaného, ktorého pozná od roku 1994, bola zamestnaná ako skladník v spoločnosti Šajgal, s.r.o.. Ako zamestnanec bola v tejto spoločnosti do roku 2005 a od roku 2001 alebo 2002 zamestnanci prešli pod spoločnosť Konsulta plus H.. Q. Q.. Od vtedy pracovala ako účtovníčka v sídle spoločnosti Šajgaloil, a.s.. Vzťahy boli normálne až do času, keď jej brata v júni 2004 vzali do väzby. Vtedy sa vzťahy medzi ňou a Š., ako aj jeho rodinnými príslušníkmi naštrbili. Jej švagriná Q. S. prišla do spoločnosti Šajgaloil, a.s. s listom, ktorý si sama napísala. V liste bolo niečo v tom zmysle, že chce byť oboznamovaná s chodom spoločnosti. Bola tam okrem nej aj Q. Q., H. Š., Ľ. Š., Q. Ď., možno aj I. Ď. a H. Š. mladší. Pri čítaní listu sa strhla hádka medzi S., Š. a Š.. Hádali sa, že ona nemá dôvod chodiť do firmy a ťahať informácie, vykrikovali si aj peniaze. Touto hádkou sa podľa svedkyne vzťahy zlomili a ostala len nenávisť. Š. v rozčúlení rozbil aj nejaké sklo na dverách. Ona bola prítomná aj pri stretnutí Š. a jej brata po prepustení z väzby. Bolo to po lete v roku 2005. Stretli sa v Brezne v Tescu - v kaviarni, ale rozprávali sa len oni dvaja, lebo ona sedela pri vedľajšom stole a rozhovor nepočula. Neboli po tomto stretnutí pohádaní. Brat jej povedal, že si myslí, že to k ničomu nepovedie. Od brata X. alebo švagrinej Q. vie, že sa stretli Š. a S. v bývalej SOS na W.Č. T.. X B. O., kde sa asi tiež nedohodli. Brat X. jej povedal po návrate z väzby, že už nechce ďalej pokračovať v podnikaní so Š.. Od švagrinej vie, že sa cez prázdniny roku 2004 stretli S. a Y., ktorý jej hovoril, že za istú finančnú čiastku, je schopný a ochotný pomôcť bratovi X. dostať sa z väzby na slobodu. Asi mu nepomohol, lebo od S. vie, že Y. nikto nedal peniaze. Niekedy v januári 2005 Q. S. vybrala z účtov viacerých firiem okolo 400 tisíc Sk. Obžalovaný sa rozčúlil, prišiel za svedkyňou do kancelárie so slovami, že: „ ho S. nemajú srať, že ich dá do poriadku a že nech si nemyslia, že X. je svätý“. Vykrikoval, že za tým sú nejaké vraždy. Z firmy odišla dňa 10.2.2005 po valnom zhromaždení, kde bola obžalovaným označená za informátora S.. Vypovedala, že v čase porád Š. hovoril, že jej brata X. môže zlikvidovať, že mu môže ruky, nohy obsekať. Š. tieto slová povedal na poradách asi jeden alebo dvakrát a povedal to v stave rozčúlenia, v afekte. Bolo to v súvislosti s tým, že X. S. mal previesť akcie spoločnosti Šajgaloil, a.s. na inú osobu, čo však jej brat X. urobiť nechcel. Toto odkázal bratovi Š. asi po Y.. Ona si s bratom X. písala každý týždeň a preto vie, že chcel tie percentá. Tiež uviedla, že podľa znaleckých posudkov p. X. zo Zvolena, bolo preukázané, že podpisy na zmluvách o pôžičke sú falošné. Konanie vo veci pôžičky Q. S. trvá a voči S. nebol zaplatený súdny poplatok zo strany H. Š.U.. Črty tváre osoby V. sú jej povedomé možno z Hotela Ďumbier alebo z reštaurácie Salmo na Bujakove.
Svedok H. Š. mladší - syn obžalovaného H. Š., vypovedal, že s X. S. mal priateľský vzťah a nemal konflikt ani s Q. S.. Jeho otec mal s S. spočiatku dobrý vzťah. Keď X. S. vzali do väzby, začalo sa to zhoršovať, lebo mal pravdepodobne zlé informácie o firme. On sa staral iba o vodičov v spoločnosti Šajgaloil, a.s., kde bol iba zamestnancom. O hospodárení v spoločnostiach a ich chode uviesť nič nevedel. Má však vedomosť o tom, že medzi jeho otcom a S. sú nejaké súdne spory.
Svedok X. O. vypovedal, že bol prítomný v dome svojho švagra X. S. dňa 14.11.2006, keď bol tento usmrtený. Je bratom Q. S.. Pozná obv. H. Š. a asi v rokoch 1994 až 1995 pre neho pracoval. Bol automechanik v spoločnosti, ktorá sa volala asi Š.. S H. Š. mali dobrý vzťah. Zo spoločnosti odišiel, lebo začal podnikať v ťažbe dreva. Pracoval len pre mestské lesy Brezno, a s drevom neobchodoval. Osoby, ktoré boli v dome X.K. S. dňa 14.11.2006 sa pýtali, kde má zbrane a peniaze. Hovorili mu, že je to za to, že je dlžný veľa peňazí. Hľadali v dome dokumenty, lebo zobrali listiny z trezoru. X. S. a Q. S. mali s H. Š. súdny spor o majetok spoločnej firmy. Od X. a Q. vie, že boli dlžní H. Š. nejaké milióny. Š. im dal nejaký papier, že X. je dlžný niekoľko miliónov Sk a Q. 15-16 miliónov Sk. X. S. hovoril, že doklad bol sfalšovaný, preto dali vypracovať znalecké posudky.
Svedkyňa H. O. vypovedala, že dňa 14.11.2006 bola spolu s manželom X. O. v dome X. S., kde došlo k jeho usmrteniu. V dome, keď jeden z mužov zväzoval Q. S., jej povedal, že tu nejde o Vás, ale o Vášho muža, že je dlžný veľa peňazí. Vie, že X. S. a Q. S. boli dlžní H. Š. nejaké peniaze a hovorili, že Š. si vymyslel nejakú pohľadávku. Vie, že X. S. obchodoval s drevom. H. Š. pozná len z videnia.
Svedok X. J. vypovedal, že dňa 14.11.2006 bol v dome X. S., kde došlo k jeho usmrteniu. Osoby v dome pýtali od X. S. nejaké dokumenty, peniaze a zbrane. Dostali sa do trezoru. X.Á. S. a Q. S. pozná asi 7 rokov. Vie, že X. S. asi mal súdny spor s H. Š.U. a týkal sa asi niektorej jeho firmy. Nevie, či mali dlhy. V dome jeden z mužov X. S. povedal, že dlží niekomu veľmi veľa peňazí a S. odpovedal, že nikomu nie je nič dlžný. X. S. mu pripadal vyrovnaný a nezadalo sa mu, že by mal obavu o svoj život. H. Š. pozná len z videnia.
Svedok B. Z. vypovedal, že obžalovaného pozná ako svojho zamestnávateľa, keď u neho pracoval od roku 2000 do apríla roku 2007. Pracoval pre spoločnosť, ktorej názvy sa zmenili. Najskôr to bol LUBOOIL, neskôr Šajgaloil, a.s. a naposledy Šajgaloil Slovakia, s.r.o.. Najskôr bol ako obsluha na pumpe, neskôr ako vedúci ČS Valaská a približne od roku 2005 mal na starosti kontrolu všetkých čerpacích staníc Šajgaloil. Odišiel v marci 2007, lebo si našiel lepšiu prácu. Majiteľom spoločnosti bol podľa neho H. Š., konateľom však bol H. Š. Q.. a B. H.. Konatelia sa však počas toho obdobia menili. X. S. poznal tiež ako zamestnávateľa. X. S. nosil do väzby v Ilave osobné veci na prezlečenie. Bolo to niekedy v roku 2005. Bol tam na požiadanie H. Š.. Nikdy sa s X. S. nestretol. V čase väzby X. S. videl v spoločnosti Šajgaloil, a.s. vozidlo Q. S.H.. Bolo to asi 2 krát do mesiaca. V roku 2006 a 2007 už asi do firmy nechodila.
Svedkovia V. S. - švagor Y. V. a V. V., jeho manželka, odmietli v prípravnom konaní podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku vo veci vypovedať.
Svedok X. Y. vypovedal, že pracoval ako stavbyvedúci v spoločnosti SATES asi od apríla do októbra 2002, keď vykonávali rekonštrukciu námestia v Brezne. Nepamätal si presne, kedy prišli pracovať S. P. so svojimi synmi S. U. V.. Pracovalo tam od 20 do 40 robotníkov. V subdodávke pre SATES tam pracovali aj iné firmy a živnostníci. Živnostníkom bol aj S. P.S. Q.., pri ktorom pracovali ešte dvaja až štyria ľudia a za kladenie zámkovej dlažby boli platení úkolovo. Teda boli dôležité metre štvorcové. Ak mal P. viac ľudí, možno vykonával nad nimi dozor. Ubytovaní boli aj v hoteli Ďumbier. Firma SATES pracovala súbežne aj v Hnúšti. Vtedy alebo v roku 2003 pracovala aj v Poprade.
Svedok Q. F. vypovedal, že pozná H. Š. a X. S., s ktorými sa často stretával a ich problémy v roku 2005 preberali chlapi v krčme v Heľpe. S S. sa stretol krátko pred tým, ako bol usmrtený, niekedy v novembri 2006 a so Š. bol v telefonickom kontakte do jeho vzatia do väzby.
Svedok V.. Q.. Q. J. vypovedal, že je vedúcim oddelenia odhaľovania Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, Banská Bystrica. Obžalovaného H. Š. pozná len ako policajt. Vie o koho ide, nikdy sa s ním nerozprával a nebol s ním v kontakte. S. poznal tiež len ako policajt. Bol jedným z tých, ktorý rozbiehali prípad PHM, tzv. „Olejári“, teda mená S. a Š. počul v tejto súvislosti. Na podnet nadriadených sa koncom septembra, začiatkom októbra 2006 stretol s S., v súvislosti s dokumentovaním a objasňovaním trestnej činnosti Q. Č. a spol.. Bol zástupcom vedúceho tímu. Stretol sa s S., ktorý sa predstavil a povedal, že by chcel uviesť nejaké dôležité skutočnosti. Začal mu hovoriť o problémoch so Š., ktorý sa ho snažil, po jeho vzatí do väzby, obrať o spoločný majetok. On povedal, že prišiel v inej veci a skontaktuje ho s ľuďmi, ktorí sa zaoberajú ekonomikou. S. mu povedal, že Š., ho mal pripraviť o viaceré podiely vo firmách. Podal trestné oznámenia na OR PZ Brezno a niektoré veci sú riešené na súde. Mal so sebou aj nejaké doklady a ukazoval mu príjmový pokladničný blok. Prostredníctvom nadriadených svedok X. S.H. skontaktoval s ľuďmi zo spravodajskej jednotky finančnej polície. S. si dohodol termín s konkrétnymi ľuďmi z Bratislavy, že tam donesie aj tieto podklady a materiály, oni si to pozrú a na základe tohto bude zvolený ďalší postup. Keď sa vrátil do kancelárie, spolupracovníkom povedal, že toto stretnutie sa netýkalo okolností ohľadom osoby Č., ale že sa jednalo o oznámenie obchodných sporov S. a Š.. Následne niekedy okolo 1.11.2006 boli na pátracej akcii v lokalite Tále. V doobedných hodinách bol s kolegom V. Q. v Tescu v Brezne, kde pri odchode si kolega Q. všimol, že vedľa vchodu po ľavej strane stálo S. auto zn. AUDI ev. č. O. XXX a stál tam S. s malým dieťaťom. S. si ho tiež všimol, pozdravili sa a išli si oproti sebe, pričom mu Kubašiak podal ruku a na jeho otázku, ako to vyzerá s vecou, čo sa stretli, mu S. odpovedal, že tam bol, asi v Bratislave a má pripravené ďalšie materiály a veci v súvislosti so Š. s tým, že ich musí doručiť do Bratislavy. S. ešte dodal, že ak sa to podarí, bude rád a vidí, že sa to pohlo podľa jeho predstáv. W. mu doporučil dodať tieto materiály čo najskôr, s čím S. súhlasil. Podľa S. malo ísť o nejaké veci k podvodom, ktoré mal na ňom urobiť Š.. V aute na dotaz kolegu Q. mu ozrejmil, s kým sa pred Tescom rozprával a v akej súvislosti. Povedal mu, že S. má nachystané nejaké materiály a podklady a tak ho on odporučil, aby s tým išiel do Bratislavy.
S. nevyzeral, že by bol nejaký smutný a vystrašený. Podľa svedka človek, ktorý by bol vystrašený, by nešiel s dieťaťom do Tesca. Je možné, že sa tieto informácie dostali von, konkrétne k Q. X., s ktorým bol v kontakte V. Q.. Tiež je možné, že sa V. Q. poznal s V..
Svedok kpt. Q.. V. Q. uviedol, že je starším referentom - špecialistom na oddelení odhaľovania Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred, Banská Bystrica a v čase výsluchu bol na rodičovskej dovolenke. Obžalovaného H. Š. a X. S. osobne nepozná. Z výkonu svojej funkcie však vie o koho ide. Osobne sa s nimi nestretol. Č. nepoznal. V. registroval ako vyšetrovateľa OR PZ Banská Bystrica a vedel, že odišiel a robil vodiča X.. Bolo to v čase, keď zastupovali určitú finančnú skupinu, ktorá ovládala Slovglas Poltár. Y. registroval, že občas chodil do Banskej Bystrice, chodil za X.. O tom, kto to je sa však dozvedel až neskôr. Nevedel sa vyjadriť, či Y. aj študoval vysokú školu v Banskej Bystrici. Náhodne spolu videl X. U. V.. Svedok s X. mal pracovný vzťah, keďže išlo o bývalého policajta, ktorý sa po odchode z polície začal živiť skupovaním pohľadávok. Občas si zavolali a stretli sa v súvislosti s jeho zamestnaním. Poprel, že by on X. dával nejaké informácie. Z hľadiska jeho veci tieto stretnutia s X. boli pre neho prospešné, nakoľko mal prehľad v prostredí. Až po Polomke, teda po vražde S., sa mu X. začal častejšie ozývať, tak 2 - 3 krát do týždňa. Podľa svedka znervóznel, zneistel. Svedok dokazoval, že má vedomosť o tom, že X. prestali dvíhať telefón iní policajti, ktorým sa pokúšal volať. X. sa ho nikdy na okolnosti súvisiace s predmetnou vecou nepýtal, ani na žiadne iné veci. Nikdy nespomenul Polomku. On ho aj zo žartu nazýval sprostredkovateľom. Do marca, apríla 2007, si on myslel, že s tým X. môže mať niečo spoločné, lebo X. bol spájaný s Y., že sú kamaráti a podobne. Či bol X. sprostredkovateľom, uviesť nevedel, myslel si to však z dôvodu, že sa stretávali s Y. v Banskej Bystrici. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či X. poznal Š. alebo S. a nikdy to nespomenul. S S. sa nikdy nestretol, možno náhodne, no nikdy sa s ním nebavil, ani so Š.. Z počutia vedel, že mali problémy a mal tam vrcholiť nejaký súdny spor. To bola vec všeobecne známa. Nepamätal si, že by Q. J. bol na nejakom stretnutí s S.. Potvrdil, že niekedy na jeseň, asi v októbri - novembri 2006, počas pátracej akcie na Táloch bol spolu s Q. J. v Tescu v Brezne a videl ako sa J. s niekým stretol na parkovisku a dôverne sa rozprávali. Potom si sadli do auta, avšak nič nerozoberali. J. iba povedal, že tu budú mať ešte nejakú robotu. Nevedel, že by S. mal dávať do Bratislavy na políciu nejaké materiály k jeho sporom so Š.. Q. J. mu to nespomínal.
Dokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo doplnené aj čítaním znaleckých posudkov a výsluchmi znalcov. Predmetom znaleckého dokazovania v prípravnom konaní bolo zodpovedanie komplexných otázok vyžadujúcich si osobitné odborné posúdenia na úseku psychiatrie, psychológie, kriminalistickej informatiky a oceňovania hnuteľných a nehnuteľných veci.
Zo znaleckého posudku KÚP PZ Bratislava, kriminalistickej informatiky sp. zn. V.-XXXX/KEÚ-O.-A.- XXXX zo 14.8.2007 k vykonanej kriminalistickej informatickej expertíze k Notebooku zn. HP Compaq nx 9020, v.č. D. XXXX S. spolu s pripojenou kartou na internet a CD nosiča zn. Benq vyplýva, že neboli nájdené dokumenty obsahujúce hľadané textové reťazce. Zo znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. X. B. a Q..J. K. a znalkyne z odboru psychológie Q.. R. P. k vyšetreniu duševného stavu obžalovaného H. Š. č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX G. XX.X.XXXX (č. l. 823-863 spisu) vyplýva, že na základe vlastnej cielenej explorácie a psychologického vyšetrenia u obžalovaného H. Š. nezistili duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychózu. Zistili abnormne štruktúrovanú osobnosť, akcentovanú osobnosť, čo je z psychiatrického aj forenzného hľadiska považované za trvalú duševnú poruchu, ktorá ale vo všeobecnosti neznižuje jeho ovládacie ani rozpoznávacie schopnosti. Touto poruchou trpel obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti, trpí ňou aj v súčasnej dobe. Nebola u obžalovaného zistená ani prechodná duševná porucha, ktorá by znižovala jeho rozpoznávacie alebo ovládacie schopnosti v čase posudzovanej trestnej veci a obžalovaný mohol v čase spáchania tejto trestnej činnosti rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť mohol aj ovládať svoje konanie. Znalci pri vyšetrení obžalovaného zistili len sporadický abúzus alkoholických nápojov, bez abstinenčnej symptomatiky po vysadení drogy, s nestabilizovaným stereotypom. Nejde teda o alkoholizmus v zmysle choroby, ale len jeho predstupeň a známky závislosti od iných návykových látok znalci u obžalovaného nezistili. Obžalovaný v súčasnej dobe v plnej miere chápe zmysel a účel trestného konania, ktoré je proti nemu vedené a pobyt obžalovaného na slobode z psychiatrického hľadiska nepovažovali znalci za nebezpečný. Znalci nenavrhli obžalovanému uložiť žiadnu formu ochrannej psychiatrickej ani protitoxikomanickej liečby.
Vykonané bolo aj komplexné psychologické vyšetrenie obžalovaného, známky duševného ochorenia neboli zistené, kontakt s realitou je zachovaný. Mravný vývoj obžalovaného nebol až do posudzovaného skutku významnejšie narušený, dosiaľ bol raz súdne trestaný. Intelektové schopnosti obžalovaného zodpovedajú pásmu priemeru, najlepšie výkony podáva v prehľade vedomostí a ich uplatnení v každodennom živote, ako aj v názorových analyticko syntetických schopnostiach. Oslabená je koncentrácia pozornosti a psychomotorické tempo. Osobnosť obžalovaného je akcentovaná, prítomná je tendencia prezentovať sa v lepšom svetle, znížené rešpektovanie spoločenských pravidiel. Na škále extroverzie-introverzie smeruje k extroverii, je spoločenský, aktívny, emotivita je labilná, oslabená frustračná tolerancia. Prítomné sú dominantné črty osobnosti, prvky agresivity, ktorá je významnejšou črtou v štruktúre osobnosti obžalovaného. Aktuálne ako reakcia na posudzovanú situáciu je zvýšené subjektívne prežívanie depresie s vyznačenou smutnou náladou, stratou radosti z činnosti, nepokojom, zhoršeným sústredením, poruchami spánku a stravovania. Pocity viny nie sú prítomné, zdôrazňuje, že s posudzovaným skutkom nemá nič spoločné. U obžalovaného schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať na úrovni potrebnej pre trestné konanie je zachovaná. Tieto schopnosti nie sú znížené vplyvom psychickej poruchy alebo choroby. Sklony k fantazijnému spracovaniu situácie, k sugescii sa nepotvrdili, prítomná je tendencia javiť sa v sociálne žiaducom svetle, účelové spracovávanie jednotlivých údajov znalci nemôžu vylúčiť. Najpravdepodobnejším motívom k spáchaniu trestného činu sa u obžalovaného javí byť majetkový prospech, prípadná možná recidíva obdobného konania vzhľadom na jeho zdravotný stav a celkovú osobnosť je málo pravdepodobná. Vzhľadom k osobe obžalovaného je možné očakávať jeho nápravu pri uložení trestu odňatia slobody, takýto trest môže splniť svoj výchovný účel. K pozitívnym faktorom jeho prevýchovy možno začleniť jeho pozitívny citový vzťah k jeho rodine, okoliu, neprítomnosť závislosti na návykové látky, priemerný intelekt, ukončené stredoškolské vzdelanie a ďalšie vzdelávanie v súvislosti s podnikaním. Za negatívne faktory jeho prevýchovy možno pokladať jeho akcentovanú osobnosť s rysmi dominancie, zvýšené známky agresivity, emočnú labilitu, oslabenú frustračnú toleranciu, znížené rešpektovanie spoločenských noriem. V znaleckom posudku znalcov z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria Q.. X. B. a Q.. J. K. a znalkyne z odboru psychológia Q.. R. P. k vyšetreniu duševného stavu svedka S. P. č. XX/XXXX, XX/XXXX, XX/XXXX G. XX.X.XXXX č. l 865-898 znalci uviedli, že na základe vlastnej a cielenej explorácie a psychologického vyšetrenia u svedka S. P. zistili, že intelektové schopnosti svedka zodpovedajú pásmu priemeru, vyrovnané výkony podáva vo verbálnej i názorovej zložky skúšky. Známky organických zmien CNS sa neprejavili. Výkonová motivácia je primeraná, záležalo mu na čo najlepších výsledkoch. Pamäťové funkcie sa nachádzajú na úrovni priemeru, priemerné výkony dosahuje v krátkodobej i dlhodobej pamäti. Schopnosť učenia sa novému ja zachovaná. Svedok je schopný vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. Úroveň jeho telesného vývinu je primeraná, známky duševného ochorenia nie sú prítomné, kontakt s realitou je zachovaný. Mravný rozvoj u svedka prebiehal nepriaznivo od obdobia dospievania, na strednej škole mal zníženú známku zo správania, vo veľmi mladom veku začínal s trestnou činnosťou, bol v starostlivosti psychiatra. Jeho osobnosť je psychopaticky štruktúrovaná s prítomnosťou rysov emočnej instability, nezdržanlivosti, disociality, so zníženým rešpektovaním spoločenských noriem, napriek tomu, že si uvedomuje, ktoré správanie je spoločnosťou prijímané a ktoré je sankcionované. Prítomné sú senzitívne rysy osobnosti, menej dôveruje okoliu, veľmi intenzívne prežíva všetko, čo sa týka jeho osoby. Emotivita je labilná, zvýšené intrapsychické napätie, ťažšie sa vyrovnáva so záťažovými situáciami. Agresivita nie je dominantnou črtou v štruktúre jeho osobnosti. Je k sebe menej kritický, má sklon javiť sa v sociálne žiaducom svetle. V súčasnosti je prehĺbená úzkostno depresívna symptomatika ako reakcia na aktuálnu situáciu vyhrážania sa. Nebolo zistené duševné ochorenie v pravom zmysle slova, t.j. psychóza. Kontakt s realitou je zachovaný, myslenie je dostatočne konvenčné. Osobnosť svedka sa vyvíjala disharmonicky od obdobia dospievania, neskôr dochádza k rozvoju psychopaticky štruktúrovanej osobnosti, k zníženému rešpektovaniu spoločenských pravidiel, nekvalitnému hodnotovému systému. Medzi hlavné príčiny abnormne štruktúrovanej osobnosti môžu byť zaradené biologické faktory (dedičnosť) i psychosociálne faktory (rodinné a sociálne prostredie, výchova). U svedka S. P. nebol zistený abnormálny sklon ku skresľovaniu výpovede, k fabulácii, k vymýšľaniu si, k fantazijnému spracovaniu skutočnosti. Účelové spracovávanie jednotlivých údajov znalci nemôžu vylúčiť. Schopnosť správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať na úrovni potrebnej pre trestné konanie je u svedka zachovaná. Tieto schopnosti nie sú znížené vplyvom psychickej poruchy alebo choroby. Nebola zistená ani závislosť od alkoholu ani od iných návykových látok v zmysle choroby. Zistili len sporadické nadužívanie alkoholu, bez stabilizovaného
stereotypu, bez abstinenčnej symptomaticky po ich vysadení. Svedok v súčasnej dobe v plnej miere chápe zmysel a účel aktuálne vedeného trestného konania.
Na hlavnom pojednávaní boli k záverom svojich znaleckých posudkov znalci vypočutí, Q.. J. K. a znalkyňa Q.. P. zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudok a tieto ani vzhľadom na odstup času nemienili modifikovať, ani nijako meniť.
Za účelom zistenia hodnoty záložných práv zriadených X. S. a Q. S. na majetok spoločnosti UNI, s.r.o., PETROL, s.r.o. a DERMA GMB, s.r.o. Brezno, bolo na hlavnom pojednávaní nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku spoločnosti ZNALEX, s.r.o. č. XX/XXXX zo dňa 4.8.2009 vyplýva, že hodnotu súboru hnuteľných vecí - strojnotechnologického zariadenia patriaceho spoločnosti UNI, s.r.o. v Brezne ku dňu 1.4.2005 bolo ohodnotené najmenej na sumu 2.925 141,- Sk spolu s DPH. Pokiaľ ide o nehnuteľné veci, tieto boli ohodnotené znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhadu hodnoty nehnuteľnosti H.. Q. X. zo dňa 7.8.2009, ktorý k všeobecnej (trhovej) hodnote založenej nehnuteľnosti v cenovej úrovni január-júl 2005 uviedol, že hodnota týchto založených nehnuteľností bola vo výške 12.393.836,-Sk. Spolu hodnota založených hnuteľných, ako aj nehnuteľných vecí predstavovala minimálnu hodnotu 14.239.641,- Sk, po prepočte 472.669,48 €.
Poškodená Q. S. prostredníctvom svojich splnomocnencov svojím podaním zo dňa 31.8.2009, č. l. 2961-2962 žiadala doplniť znalecké dokazovanie na určenie hodnoty ďalšieho majetku založeného na základe záložných zmluv zriadených X. S. a Q. S. s odôvodnením, že súd opomenul nariadiť znalecké dokazovanie na ďalší majetok založený v spoločnostiach, ktorý nebol predmetom znaleckého skúmania. Súd tento návrh na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2009 uznesením odmietol.
Súd na hlavnom pojednávanhí vykonal dokazovanie aj čítaním listinných dôkazov obsiahnutých s spisovom materiáli a to podľa § 269 Tr. poriadku.
Na č.l. 262-264 sa nachádza dohoda o pristúpení k záväzku medzi veriteľom Q. S. a pristupujúcimi dlžníkmi DERMAS GMB, s.r.o. Brezno a PETROL, s.r.o. Brezno z 13.1.2005, kde veriteľ má na základe zmlúv o pôžičkách od 4.6.1998 do 31.12.2003 pohľadávku voči MAGNUM, s.r.o. Brezno vo výške 8.875.000,-Sk.
Na č.l. 265-272 sa nachádza zmluva o zriadení záložného práva k súboru hnuteľných vecí medzi záložným veriteľom X. S. a záložcom UNI, s.r.o. Brezno z 3.2.2005 na základe záväzku záložcu zo zmlúv o pôžičkách od 13.9.1995 do 31.12.2003, ktorého výška je 31.12.2003 v sume 19.869.705,-Sk. Na č.l. 273-278, 285-290 sa nachádza zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi záložným veriteľom Q. S. a záložcom PETROL, s.r.o. Brezno zo 14.1.2005, na základe záväzku záložcu zo zmlúv o pôžičkách od 3.6.1998 do 31.12.2003, ktorého výška je k 31.12.2003 v sume 4.035.000,- Sk a záväzok v sume 8.875.000,-Sk na základe dohody o pristúpení k záväzku z 13.1.2005. Na č.l. 279-284 sa nachádza zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi záložným veriteľom Q. S. a záložcom DERMAS GMB, s.r.o. Brezno zo 14.1.2005, na základe záväzku záložcu zo zmlúv o pôžičkách od 6.2.2001 do 31.12.2003, ktorého výška je k 31.12.2003 v sume 400.000,- Sk a záväzok v sume 8.875.000,-Sk na základe dohody o pristúpení k záväzku z 13.1.2005.
Na č.l. 291-295 sa nachádzajú zápisnice o trestných oznámeniach X.K. S. z 3.4.2006 na KR PZ, ÚJKP PZ Banská Bystrica o podozrení z trestného činu v súvislosti s tunelovaním ŠAJGALOIL, a.s. Brezno a prevedením majetku na ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o. Brezno. Tiež podozrenie z trestného činu pri ČS Šahy, s.r.o. Brezno v súvislosti so zmluvou o pôžičke a záložným právom k nehnuteľnostiam.
Na č.l. 309-313 sa nachádza zmluva o pôžičke so zriadením záložného práva medzi veriteľom ADCO Slovakia, s.r.o. Beňuš a dlžníkom ŠAJGALOIL, a.s. Brezno z 30.8.2004 na sumu 13.000.000,-Sk.
Na č.l. 708-709 sa nachádza kópia listu V. V. pre Y. V., ktorý bol na jeho úteku zaistený u jeho otca A. V., z ktorého je okrem iného zrejmé spojenie s Q. Y..
Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky u obv. H. Š. a Q. Ď. v Brezne v rodinnom dome, súpisné číslo XXXX z 22.6.2007 s fotodokumentáciou č.l. 1009-1023, je zrejmé, že na stolíku v obývačke bola nájdená
kópia dvoch listov z denníka PRAVDA z 26.4.2007 s názvom „Y. zradil lúpežnú bandu v srdci polície“ č.l. 1709-1710. Bol vydaný aj notebook zn. H/P Compaq a CD nosič zn. Benq, ktoré boli podrobené aj znaleckému skúmaniu. Záznamom z 10.10.2007 boli veci vrátené č.l. 1061. Na č.l.1091-1653 sa nachádzajú výpisy uskutočnených telefónnych hovorov zo spoločností T-Mobile Slovensko, a. s. Bratislava a Orange Slovensko, a. s. Bratislava k osobe obv. H. Š., svedkov S. P., Y. V., V. V. (S.), X. S. a Q. S., kde bol zistený kontakt medzi Q. Y. a Y. V., ako aj medzi Q. Y. a obžalovaným H. Š..
Na č.l. 1655-1679 sa nachádza zápisnica o vydaní veci z 24.7.2007 a Hotelom Ďumbier Brezno vydané originály dokladov k ubytovaniu zamestnancov SATES, s.r.o. Považská Bystrica (faktúry č. 192/2002 s objednávkou a zoznamom ubytovaných hostí, originál faktúry č. XXX/XXXX so zoznamom ubytovaných hostí, originál faktúry č. XXX/XXXX s objednávkou a zoznamom hostí a originál faktúry č. XXX/XXXX s objednávkou a zoznamom ubytovaných hostí) z obdobia od 17.6.2002 do 8.9.2002, kde bol ubytovaný aj S. P.. Na č.l. 1677-1679 sa nachádza výpis zo živnostenského registra z Obvodného úradu v Žiline zo 7.8.2007 na S. P. K aM - stavebná činnosť z dátumom vzniku od 24.6.2002. Na č.l. 2234-2266 sa nachádzajú doklady k vykonaným stavebným prácam S. P. S., Rajecké Teplice pre SATES, s.r.o. Považská Bystrica v Brezne a Poprade- Veľkej z obdobia august 2002.
Na č.l. 1681-1702 sa nachádzajú zápisnice o výsluchu X. S. ako obvineného z 15.6.2004, 18.6.2004, 8.10.2004 a 8.11.2006 a H. Š. ako svedka zo 16.3.2005 v trestnej veci tzv. „Olejári“, v ktorej X. S. odmietol vypovedať. H. Š. uviedol, že Šajgaloil, a.s. vznikla 29.3.2001 a pohltila aktivity aj spoločností, ktoré mali pod kontrolou, UNI, MAGNUM, PETROL, DERMAS. Riadenie týchto firiem bolo vo väčšine prípadov rozložené na neho a S., aj keď v niektorých prípadoch figurovali mená konateľov alebo majiteľov, ich blízkych príbuzných, napríklad manželky, dcéry a syna. Na č.l. 2209-2213 sa nachádza zápisnica o výsluchu I. Ď. z 21.7.2005, kde okrem iného uviedol, že H. Š. je jeho svokor a založil ŠAJGALOIL, s.r.o., ktorá sa neskôr zmenila na ŠAJGALOIL, a.s., kde chodieval často, v podstate je to jeho firma a zaujímal sa o chod firmy.
Na č.l.1706 sa nachádza prezenčná listina z valného zhromaždenia spoločnosti PETROL, s.r.o. Brezno z 13.10.2006, kde je ako hosť podpísaný aj Q. Y..
Na č.l. 1708 sa nachádza prehlásenie H. Š. z 29.7.2005, kde je okrem iného uvedené, že dňa 25.7.2005 sa náhodne stretol s Q. F., ktorý mu povedal, že sa chlapi v krčme rozprávali, že H. Š. si musí dať veľký pozor pred X. S., lebo tento sa vyhrážal, že za problémy, ktoré má, môže H. Š. a preto ho dá zlikvidovať.
Na č.l. 1807-2015 sa nachádza znalecký posudok ZNALEKON, s.r.o. Banská Bystrica č. X/XXXX zo 6.3.2006, vypracovaný H.. X.K. V. na základe žiadosti X. S. vo veci stanovenia výšky škody a ušlého zisku v spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Brezno. Znalec pri stanovení výšky škody tzv. tunelovaním ŠAJGALOIL, a.s. v závere uviedol, že predaj hnuteľných vecí a nehnuteľností a prechod zamestnancov do ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o. mal veľmi negatívny dopad na hospodársky výsledok spoločnosti, na výšku obchodného imania, ako aj vlastného imania vyjadrujúceho účtovnú hodnotu majetku. Možno ho hodnotiť za likvidačný postup s následkom zániku spoločnosti. Znalec predpokladá, že všeobecná hodnota prevedeného majetku je vyššia ako sú dohodnuté ceny v kúpnych zmluvách a pri dohodnutých splátkach mal byť dohodnutý úrok. Znalec určil škodu spôsobenú prevodom majetku na 25.409.200,- Sk, škodu vo výške neuplatnených úrokov 1.361.951,-Sk, ušlý zisk 42.861.321,-Sk. Akcie spoločnosti pred prevodom majetku k 31.12.2004, stanovené podnikateľskou metódou mali hodnotu 4.286.132,-Sk za 1 akciu. Znalec predpokladá, že hodnota akcií po prevode majetku k 31.12.2005 je minimálna, resp. žiadna. Podľa názoru znalca, je teda celková výška škody v ŠAJGALOIL, a.s., 69.632.000,-Sk. Na č.l.1733-1736 sa nachádza oznámenie pohľadávky veriteľa H. Š.U. W.. z 2.2.2007 od X.. S., Okresnému súdu v Brezne k č. XD/XXX/XX P. XXX/XX, v dedičskom konaní po zomrelom X. S., voči pozostalosti vo výške 67.717.808,20,- Sk s príslušenstvom, na základe zmlúv o pôžičke z 11.9.1997 na sumu 20.000.000,-Sk a 21.1.1998 na sumu 30.000.000,-Sk, ako aj oznámenie pohľadávky 1.700.000,- Sk s príslušenstvom.
Na č.l. 1745-1746 sa nachádza zápisnica o trestnom oznámení, že zmluvy o pôžičke z 11.9.1997 a 21.1.1998 neexistujú, podpis na nich je sfalšovaný.
Na č.l. 2017-2039, 2045 sa nachádzajú výhražné listy svedkovi S. P., jeho žiadosti o výsluch, ochranu a úradné záznamy z obdobia od 26.4.2007 do 9.10.2007, spolu so záznamom, že S. P. bol od 3.9.2007
zaradený do programu na ochranu svedka v zmysle zákona č. 256/1998 Z.z. a správou z ÚVV Žilina z 10.9.2007, že skutočnosti uvedené S. P. nebolo možné jednoznačne potvrdiť alebo vyvrátiť.
Na č.l. 2082-2095 sa nachádzajú listy X. S. z väzby pre Q. S. z obdobia február - máj 2005, z ktorých sú zrejmé spory o majetok spoločných obchodných spoločností, ich tunelovanie, vyhrážky a vydieranie Q. S. zo strany H. Š., upozornenia na jeho nebezpečnosť a pod.. Na č.l. 2100-2102 sa nachádza zápisnica z VZ ŠAJGALOIL, a.s. z 24.11.2004, kde pod bodom 9. je uvedené „do konca mesiaca je nutné zistiť stanovisko od X. S. o možnosti prevedenia jeho akcií na inú osobu.“ Na č.l. 2103-2108 sa nachádza zápisnica z VZ z 23.2.2005, kde predstavenstvo ŠAJGALOIL, a.s. splnomocňuje H. Š. W.., aby zastupoval spoločnosť vo všetkých právnych veciach. Na č.l. 2124-2127 sa nachádza zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde v Brezne č.k. XC XX/XXXX zo 16.5.2006, kde navrhovateľ H. Š. v konaní o zaplatenie 12.000.000,-Sk zo zmluvy o pôžičke z 15.1.1998 spolu s úrokom z omeškania uviedol, že nemá k dispozícii jej originál, keďže v čase, keď S. mal byť vzatý do väzby, odviezol z firmy niekoľko dokladov a čo sa týka účtovníctva, k dispozícii má doklady odporkyňa S.. Na č.l. 2128-2134 sa nachádza zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde v Brezne č.k. XC XXX/XXXX z 10.10.2006, kde navrhovateľovi DERMAS GMB, s.r.o. v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, bolo uložené do 20.10.2006 predložiť účtovné doklady, ktoré majú byť predmetom znaleckého skúmania od októbra 2000 do konca roku 2003 a pojednávanie bolo odročené na neurčito. Na č.l. 2135-2149 sa nachádza zápisnica o pojednávaní na Okresnom súde v Lučenci č.k. XC XX/XXXX z 30.3.2007, kde H. Š. okrem iného uviedol, že na základe plnomocenstva podpisoval kúpnu zmluvu z 24.2.2005. On bol zakladateľ ŠAJGALOIL, a.s., preto dostal aj rozsiahle oprávnenia a plnomocenstvo na zastupovanie. On svoj podiel previedol na dcéru Ď., ale fyzicky on túto firmu zakladal a má majetkové účasti a záujmy v tejto firme. Podľa zákona pán B. nie je jeho príbuzným.
Na č.l. 2165-2178 sa nachádzajú stanovy ŠJAGALOIL, a.s. z 29.1.2003, v úplnom znení zo 4.3.2003, kde v článku IX. je uvedené, že základné imanie spoločnosti je rozvrhnuté na 10 akcií na meno v listinnej podobe, pričom menovitá hodnota jednej akcie je 100.000,-Sk. S akciou na doručiteľa sú spojené všetky práva akcionára ako spoločníka vyplývajúce z právnych predpisov a stanov spoločnosti, podieľať sa na riadení spoločnosti, na jej zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Na č.l. 2191-2192 sa nachádza Správa člena predstavenstva ŠAJGALOIL, a.s. o podnikateľskej činnosti spoločnosti a o jej majetku za rok 2006 z 18.5.2007, v ktorej I.Š. Ď. okrem iného uviedol, že rok 2006 bol pre spoločnosť rokom sporov a bojov o ďalšiu existenciu spoločnosti. Zo strany bývalého akcionára X. S. bolo podaných 7 sporov o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv na nehnuteľnosti pôvodne vlastnícky patriace ŠAJGALOIL, a.s. a 3 spory týkajúce sa zrušenia tejto spoločnosti, resp. vyhlásenia konkurzu na ňu a ďalšie súvisiace spory, v ktorých pokračujú predpokladaní dedičia X. S.. Keďže spoločnosť nesie meno po „otcovi“ myšlienky, skutočnom zakladateľovi celej podnikateľskej aktivity spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., H. Š., je potrebné zo strany predstavenstva, ale i dozornej rady vystupovať voči tretím osobám tak, aby prípadnými problémami spoločnosti nebolo poškodzované meno aj tretích osôb. Na č.l. 2180-2184 sa nachádza osvedčený odpis notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX G. X.X.XXXX napísanej na Notárskom úrade X.. Q. X. v Brezne, ako osvedčenie o priebehu riadneho valného zhromaždenia ŠAJGALOIL, a.s. Brezno, na ktorom X.. X. U. vyzval prítomných akcionárov, aby pri prezentácii predložili k nahliadnutiu listinné akcie. Akcionár Q. Ď. predložila originál listinných akcií číslo 1 až 5, každú v hodnote 100 000,-Sk, čo je 50% upísaného základného imania spoločnosti. Druhý akcionár, ktorý má akcie číslo 6 až 10, každú v menovitej hodnote 100 000,- Sk, čo je 50% upísaného základného imania spoločnosti X. S. zomrel. Správcom dedičstva bola uznesením Okresného súdu v Brezne č. XD/XXX/XX dňa 3.3.2007 č.l. 2188-2189 ustanovená Q. S., ktorá predložila k prezentácii výpis majiteľa zo zoznamu akcionárov vedeného Centrálnym depozitárom cenných papierov SR, a.s. ku dňu 25.5.2007 č.l. 2190, kde je vedený ako akcionár piatich kusov akcií, každá v hodnote 100 000,-Sk X. S.. Q. S. ako správkyňa dedičstva listinné akcie nepredložila, keďže sa podľa jej vyjadrenia stratili a v súčasnosti prebieha ich umorovacie konanie, preto ju X.. U. odmietol zapísať do zoznamu prítomných akcionárov a neumožnil jej, aby na valnom zhromaždení hlasovala, že je vážne podozrenie, že rodina X. S.H. nedisponuje akciami spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. Valné zhromaždenie zvolilo za člena predstavenstva spoločnosti H. Š. W... Na č.l. 2195-2199 sa nachádza osvedčený odpis Notárskej zápisnice č. K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXXX, K. XXXXX/XXXX G. XX.X.XXXX napísanej na Notárskom úrade X.. Q. D. v Brezne ako osvedčenie o priebehu mimoriadneho valného zhromaždenia ŠAJGALOIL, a.s. Brezno, na ktorom bola odvolaná podpredsedníčka predstavenstva Q. Š. a boli zvolení členovia predstavenstva H. Š.U. a I. Ď.. H. Š. W.. bol zvolený (menovaný) za predsedu
predstavenstva spoločnosti. Q. S. bola odvolaná z funkcie predsedkyne dozornej rady spoločnosti a členmi dozornej rady boli zvolení X.. X. U., H. Š. Q.. a G. Š..
Na č.l. 2267-2274, 2280, 2396, 2397, 2398, 2400, 2401 a 2413 sa nachádzajú úradné záznamy, z ktorých je zrejmé, že v zaistených dokladoch pri domových prehliadkach sú v prevažnej miere schémy toku majetku zo ŠAJGALOIL, a.s na ŠAJGALOIL SLOVAKIA, s.r.o. a na Q. Ď.T. a H. Š. Q... Tiež je zrejmé vyhodnotenie príjmov fyzickej a právnickej osoby, kde takmer všetky právnické osoby vykazovali podľa daňových priznaní dlhodobo straty, čo evokuje konštatovanie, že príjmy všetkých záujmových osôb, boli získavané z prevádzkového príjmu obchodných spoločností a účtované ako výdavky. Boli zistené aj daňové a colné nedoplatky, ktoré však bezprostredne nesúvisia s vecou. Colný úrad Banská Bystrica uviedol, že v rokoch 2004 a 2005 bolo spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s. vydané riadne povolenie na obchodovanie s PHM. V roku 2006 nebolo vydané z dôvodu, že nebolo žiadané. H. Š. má priateľské vzťahy na Okresnom súde v Brezne a Colnom riaditeľstve v Banskej Bystrici a mimoriadne dobré kontakty na OR PZ a Okresnej prokuratúre v Brezne a H. Š. je sponzorom motoristických a spoločenských akcií, za čo sú mu ľudia zaviazaní. X. S. nemal uzavretú životnú poistku, S. P. vykonával práce pre SATES, s.r.o. v Brezne a Poprade. V roku 1996 až 1997 došlo k požiaru chaty riaditeľky DÚ v Brezne. Na č.l. 2275-2279 je uvedený zoznam a stav 29 civilných sporov medzi X. S. a H. Š. W.. a ich blízkymi osobami a nimi ovládanými právnickými osobami.
Na č.l. 2406-2409 sa nachádza uznesenie povereného príslušníka OR PZ, ÚJKP PZ v Brezne sp. zn. R.- XXX/OSV-O.-XXXX z 23.3.2007 o začatí trestného stíhania pre prečin poškodzovaniu cudzej veci podľa § 245 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že neznámy páchateľ v čase od 23.50 h do 24.00 h dňa 22.3.2007 v Brezne, časť Mazorníkovo, na ulici 9 mája, pred vchodom nezisteným spôsobom podpálil motorové vozidlo zn. Audi A6, ev. č. J.-XXXBF, červenej farby v jeho prednej časti, čím vznikla škoda 400.000,- Sk pre Šport club, s.r.o. Lučenec, ktorého konateľom je Q. Y..
Na č.l. 2415-2416 sa nachádza úradný záznam príslušníkov Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Spravodajskej jednotky finančnej polície v Bratislave zo 16.11.2006. Zo záznamu je zrejmé, že sa príslušníci SJFP sa dňa 3.10.2006 stretli s X. S. v priestoroch SJFP, ktorý uviedol, že má problémy so spoločníkom H. Š. a ten ho chcel pripraviť o majetok, keď počas jeho väzby previedol majetok zo spoločných firiem. Je vedených viac súdnych sporov, kde Š. mal predkladať falošné doklady. S. podal v Brezne trestné oznámenia. Bolo rozhodnuté, že spisový materiál z OR PZ Brezno bude prevzatý na PPZ, ÚBOK Bratislava. Bol vykonaný telefonický kontakt na OR PZ Brezno. X. S. dňa 24.10.2006 na SJFP oznámil, že podal OR PZ Brezno ďalšie trestné oznámenie a uviedol, že ich bude kontaktovať, keď zabezpečí ďalšie sporné dokumenty. Dňa 25.10.2006 boli na OR PZ Brezno zisťované čísla konaní. S. pri stretnutiach nespomínal, že by sa mu niekto akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Na č.l. 2417-2420 sa nachádzajú opatrenia prezidenta PZ z 30.11.2006 o určení výberovej príslušnosti pre vyšetrovateľa PPZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava.
Na č.l. 2417-2420 sa nachádzajú opatrenia Prezidenta PZ z 30.11.2006 o určení príslušnosti vyšetrovateľovi Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava týkajúce sa vecí oznamovateľa X. S..
Na č.l. 2472-2491 sa nachádzajú výpisy z obchodného registra na spoločnosti ŠAJGALOIL, a.s., ČS Šahy, s.r.o., DERMAS GMB, s.r.o., MAGNUM, s.r.o., PETROL, s.r.o., UNI, s.r.o., INVESTPETROL, s.r.o., so sídlom v Brezne.
Na hlavnom pojednávaní boli čítané aj listinné dôkazy týkajúce sa obchodných sporov medzi obžalovaným a poškodenými X. S. a Q. S., ktoré v podstate trvajú aj v súčasnej dobe. V tomto smere boli prečítané aj listinné dôkazy predložené splnomocnencom poškodenej, ktoré tieto skutočnosti potvrdzujú.
Na č.l. 3633 sa v spise nachádza výpis z evidencie vozidiel, z ktorého vyplýva, že na svedka Q. Y. bolo evidované od 05. 01. 2001 osobné motorové vozidlo zn. BMW 320i, ev.č. O. XXX U. vo farbe modrá metalíza.
Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý aj zvukový záznam z rozhovoru obžalovaného Š. s redaktorkou týždenníka Plus 7 dní. V tomto rozhovore obžalovaný H. Š. okrem iného uviedol, že X. S. “skurvil firmu. X. S., ktorý bol zodpovedný ako organizátor za podvody v Petrocheme
Dubová - “Oleje”. On a X. S. dokonale poznali Petrochemu Dubová a boli hlavnými odberateľmi. X. S. nebol dobrý človek a nemal sa, kde teda zapliesť.” K vražde X. S. uviedol, že: “musí byť motív na jeho vraždu, vždy musí byť motív a on mal najväčší, veď to tuneloval a on sa za to nehanbí. X. S. by nezavraždil. Keď sa v ten večer dozvedel o vražde S., vedel, že je prvý v poradí a toto nerozchodí”.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s obsahom súvisiacich trestných spisov v trestnej veci odsúdeného Y. V., Y.Ó. Č. a odsúdeného X. Y..
Z rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici sp.zn. XT/XX/XXXX z 2.11.2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. XTo/XX/XXXX z 27.3.2008 v trestnej veci odsúdeného Y. V., ktorým bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Tr.zákona a iné a odsúdeného Y. Č., ktorý bol uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/, d/, e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/, i/, j/, § 139 ods. 1 písm. a/, § 140 písm. a/ Tr. zákona a iné, vyplýva, že Y. V. bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 25 rokov zo zaradením do ústavu s maximálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - zbrane a trest zákazu činnosti držania a nosenia zbrane na dobu 10 rokov a Y. Č. bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a bol mu uložený aj trest prepadnutia veci a trest zákazu činnosti - držania a nosenia zbrane na dobu 5 rokov a to za skutok zo dňa 14.11.2006, keď bol vo svojom rodinnom dome v obci V., R.. O. prepadnutý a násilne zavraždený X. S..
Z rozsudku Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. XT/X/XXXX z 15.6.2007 vyplýva, že v tento deň bola schválená na verejnom zasadnutí dohoda o vine a treste sp. zn. Vv 7/07 z 3.5.2007 uzavretá medzi prokurátorom Vyššej vojenskej prokuratúry v Trenčíne a obvineným X. Y. a podľa § 344 ods. 4 Tr. poriadku súd rozhodol o uznaní viny bývalého npor. obvineného X. Y., nar. X.X.XXXX zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2, písm. c/, d/, e/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. a/, i/, j/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a § 140 písm. a/ Tr. zákona a iné, pre spáchanie skutku zo 14.11.2006 v obci Polomka, okr.Brezno spolu s osobami Q.. Y. V. a Y. Červeňanom, za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov so zaradením pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj peňažný trest vo výmere 50.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody na 3 mesiace. Bol mu uložený aj trest prepadnutia veci - krátkej guľovej zbrane a podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku bola poškodená Q. S. so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Vychádzajúc zo zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia jednotlivo, aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom zobral do úvahy skutočnosti a dôkazy svedčiace tak v prospech, ako aj v neprospech obžalovaného.
Pokiaľ ide o prvý skutok obžaloby, obžalobou kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, obžalovaný Š. Ú.časť na tejto trestnej činnosti poprel. Skutok mal obžalovaný v zmysle podanej obžaloby spáchať tak, že za finančnú odmenu si objednal u Y. V. získanie dokumentov a usmrtenie Jána S., a to v úmysle získania výhodnejšieho majetkového a právneho postavenia v spoločných obchodných spoločnostiach a v majetkových vzťahoch. Je zrejmé, že objednávka mala teda smerovať 1./ na získanie dokumentov a 2./ na usmrtenie X. S.. V tomto smere povahu rozhodujúceho usvedčujúceho dôkazu mala výpoveď svedka Y. V., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 13. 11. 2014 zmenil svoju výpoveď oproti prípravnému konaniu a predchádzajúcemu hlavnému pojednávaniu v tom, že priznal, že obžalovaný Š. si u neho objednal len lúpež dokumentov u X. S., ale nikdy sa nejednalo o objednávku vraždy. Svedok V. podrobne, spontánne a chronologicky popísal, akým spôsobom sa na neho Š. nakontaktoval, že s ním jednal prostredníctvom sprostredkovateľa Y., popísal akým spôsobom tieto rokovania prebiehali, čo bolo predmetom objednávky a ako došlo k vytipovaniu miesta, kde malo dôjsť k lúpeži. Popísal, ako mu Y. na mieste samom ukazoval nehnuteľnosti, ktoré prichádzali do úvahy ako miesta spáchania činu a ozrejmil aj o aké dokumenty sa malo jednať. Potvrdil, že sa malo jednať o dokumenty súvisiace s podnikaním S.H. a Š., ale bližšie mu konkretizované neboli. Taktiež sa vyjadril k odmene a jej výške, ktorú mal za uvedenú lúpež sľúbenú, ako aj k spôsobu ako mu táto odmena mala byť vyplatená. Svedok V. uveriteľne a logicky vysvetlil svoju pohnútku, ktorá ho viedla k zmene svojej výpovede z prípravného konania a hlavného pojednávania, teda z dôvodu, že obžalovaný Š. mu za 8 rokov od spáchania skutku do dnešných dní nevyplatil dohodnutú odmenu. Za tejto situácie
nevidel dôvod, aby obžalovaného naďalej kryl, a preto sa rozhodol vypovedať. Tvrdenia, ktoré svedok V. prezentoval na hlavnom pojednávaní verifikovali aj ďalšie nepriame dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní a to predovšetkým listinný dôkaz - výpis z evidencie vozidiel svedka Y., z ktorého je zrejmé, že v čase spáchania skutku svedok Y. bol vlastníkom resp. oprávneným držiteľom OMV zn. BMV radu 3, modrej metalízy, o ktorom svedok V. uviedol, že ho Y. používal a že ho na ňom vozil na ohliadky objektov, kde sa mala lúpež uskutočniť a na ktorom ho viezol aj v čase, keď sa druhý krát stretol s obžalovaným Š.. Taktiež svedok V. vysvetlil 52 uskutočnených telefonických hovorov medzi ním a svedkom Y., ktoré sa uskutočnili jednak z mobilného čísla svedka Y., resp. jeho manželky na jeho číslo, resp. na číslo jeho manželky. V. vysvetlil, že sa jednalo o ich vzájomnú komunikáciu súvisiacu s predmetnou lúpežou, kedy sa mu svedok Y. snažil konkretizovať posledné detaily, súvisiace s predmetnou objednávkou. V tomto smere sa výpoveď svedka Y., ktorý akúkoľvek aktivitu alebo účasť na údajnej objednávke lúpeže poprel javila ako účelová, pretože preukázaním jeho aktivity na predmetnej lúpeži by sa sám vystavil riziku trestného stíhania. Jeho vysvetlenie súvisiace s údajnými 52 hovormi na V. telefónne číslo a číslo jeho manželky, ktoré mali súvisieť s pátraním po ukradnutom motorovom vozidle a mali sa týkať komunikácie s osobou, ktorú označil ako Q., sa v tejto súvislosti javilo ako krajne nevierohodné a účelové. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, s poukazom na výpoveď svedka V., že svedok Y. bol sprostredkovateľom a predĺženou rukou obžalovaného Š., prostredníctvom ktorého tento realizoval a konkretizoval svoju objednávku vo vzťahu k jej vykonávateľovi. Svedok V. potvrdil, že objednávatelia vedeli, že realizácia objednávky bude vykonaná násilným spôsobom, pretože účasť poškodeného S. na uvedenej akcii bola podmienkou jej úspešného zrealizovania. V tejto súvislosti je treba upriamiť pozornosť aj na výpovede svedkov Y. a Č., ktorí nič o údajnej vražde poškodeného S. nevedeli, ale mali vedomosť, že z domu poškodeného majú zobrať nejaké dokumenty, ktoré avšak konkretizovať nevedeli.
Čo sa týka objednávky vraždy poškodeného S. tak, ako už bolo uvedené vyššie, svedok V. takúto objednávku jednoznačne poprel. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 03. 2008, sp. zn. XTo XXX/XX, v odôvodnení ktorého sa konštatuje, že čo sa týka násilného usmrtenia poškodeného X. S., že odsúdený Y. prichádzal na teritórium Banskej Bystrice len sporadicky kvôli štúdiu a obžalovaný Č. takmer vôbec. Možno potom uveriť ich tvrdeniu, že túto trestnú činnosť zorganizoval práve obžalovaný V., ako osoba znalá miestnych pomerov. Napokon aj ich stretnutie za účelom plánovania akcie a rozdelenia úloh medzi nimi troma sa odohralo v byte, ktorý patril obžalovanému V.. Čo sa týka samotného usmrtenia poškodeného S., obžalovaný V. sa obhajoval aj tým, že X. S. mala usmrtiť štvrtá osoba, ktorá vstúpila do jeho domu dodatočne. Prítomnosť štvrtej osoby v dome, ktorá sa mala podieľať na prepade a usmrtení poškodeného, však jednoznačne vylúčili obžalovaní Y. H. Č.. Na základe v tej veci zabezpečených dôkazov súd konštatoval, že obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy a obzvlášť závažný zločin vraždy sa líšia základnou skutkovou podstatou v tom, že u závažnejšieho podľa § 144 Tr. zákona sa vyžaduje na úmyselné usmrtenie vopred uvážená pohnútka. Takouto vopred uváženou pohnútkou sa rozumie vopred uvážené, dlho pripravované a naplánované konanie s úmyslom usmrtiť iného. Na spáchaní menej závažného obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 Tr. zákona postačuje spontánne rozhodnutie usmrtiť iného. Súd v tejto veci obžalovaného V. potom dospel k záveru, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k jednoznačnému záveru, že obžalovaný V. usmrtil poškodeného X.K. S. na objednávku a teda jednal s vopred uváženou pohnútkou. Z výpovedí Č. a Y. totiž vyplynulo, že do domu išli za účelom zastrašenia poškodeného a za pomoci násilia získania určitých dokumentov, eventuálne odcudzenia ďalších predmetov. Č. a Y. pritom spoločne uvádzali, že keď sa pýtali, čo sa vlastne udialo v obývačke a na zvuk, ktorý odtiaľ vyšiel, obžalovaný V. im povedal, že poškodený ho naštval. Možno potom ustáliť, že ďalšie konanie, keď odišiel do odstaveného motorového vozidla a následne sa do domu vrátil a doniesol si zbraň s tlmičom, ktorou usmrtil poškodeného, bolo jeho reakciou na vzniknutú situáciu a nenasvedčuje na vopred uváženú pohnútku usmrtiť poškodeného. Konanie svedka Petluša je potom excesom resp. vybočením z predmetu objednávky. V tomto prípade platí zásada, že každý účastník - objednávateľ (obžalovaný Š.) zodpovedá len za tie následky, ktoré zavinil. Ak na strane hlavného páchateľa, teda svedka V. došlo k vybočeniu z rámca objednávky, účastník a to aj objednávateľ ( obžalovaný Š. ), za to nemôže niesť trestnú zodpovednosť.
S poukazom na zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu prvostupňový súd v rámci doplneného dokazovania zisťoval opätovným výsluchom svedkov V., Č. a Y., teda členov „policajného komanda“, ktorí útok na rodinný dom poškodeného S. v Polomke zrealizovali, čo konkrétne bolo predmetom objednávky obž. Š., teda, či si obž. Š. objednal u svedka V. získanie dokumentov aj za použitia násilia, čo malo podstatný vplyv na ustálenie právnej kvalifikácie jeho konania. Pri doplňujúcom výsluchu
svedok V. na hlavnom pojednávaní dňa 26. 06. 2018 zopakoval, že objednávateľom násilného získania dokumentov v dome poškodeného S. v Polomke za odmenu 2 milióny Sk bol obžalovaný Š., ktorý s ním jednal cez sprostredkovateľa Rochovského. Podrobnosti realizácie uvedenej objednávky s ním konkretizoval Y., ktorý nikdy nejednal sám za seba ale vždy jednal v mene obž. Š. s ktorým bol vtedy v neustálom kontakte a o všetkom ho informoval. Uviedol, že s Y. boli dohodnutý, že tá akcia sa musí uskutočniť v dome S. v Polomke, kde predpokladali výskyt hľadaných dokumentov. Boli dohodnutí, že ho olúpia, resp. že ho donútia aj za použitia násilia tie dokumenty vydať. Y. so Š. vedeli, že tam pôjdu ako policajti a že budú ozbrojení, boli o všetkom informovaný. Ak by tam tie dokumenty nenašli mali dohodu, že Kubašiaka zoberú do auta a pôjdu s ním tie dokumenty hľadať do ďalších vytypovaných nehnuteľností patriacich S.. Nerátali, že pri tom použijú násilie, ale boli na to pripravení. V. potvrdil, že skutkové zistenia obsiahnuté v odcudzujúcom rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02. 11. 2007, sp. zn. XT XX/XXXX, ktorým bol uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 25 rokov, ohľadne objednávky na násilné získanie dokumentov a finančných prostriedkov z trezoru rodinného domu poškodeného S., zodpovedajú skutočnosti. Pokiaľ ide o svedkov Č. U. Y., tí o predmete objednávky mali len sprostredkované informácie od svedka V., ani jeden nevedel kto je objednávateľom, vedeli len, čo je predmetom objednávky, že v dome poškodeného S. majú získať nejaké dokumenty, pri akcii boli ozbrojení a boli pripravení aj na použitie násilia, ktoré v konečnom dôsledku aj použili.
Z vyššie uvedeného dokazovania potom bolo možné prijať jednoznačný záver, že predmetom objednávky obžalovaného Š. na svedka V. bola konkrétna požiadavka na získanie požadovaných dokumentov týkajúcich sa ich spoločného podnikania, za každú cenu, aj za použitia násilia, resp. hrozby bezprostredného násilia.
Pokiaľ ide o výpoveď svedka S. P., ktorý tvrdil, že si vypočul na Námestí v Brezne rozhovor medzi svedkom Y. V. a obžalovaným, pri ktorom obžalovaný Š. Y.Ó. V. mal vyčítať, že napriek tomu, že zobral peniaze, nezískal dokumenty od S. a neodpratal ho k stvoriteľovi, súd túto vyhodnotil ako nevierohodnú. V konaní bolo preukázané len to, že svedok P. pracoval v rozhodnom období na rekonštrukcii námestia v Brezne pre firmu Statos s.r.o., čo bolo potvrdené svedkom X. Y., konateľ tejto spoločnosti. Výpoveď tohto svedka o tom, že s Y. V. sa poznal dlhšiu dobu a pracovali spolu aj na iných aktivitách sa nepodarilo potvrdiť žiadnym priamym, či nepriamym dôkazom. Jeho tvrdenia o údajnom spoločnom pobyte s Róbertom Petlušom v istom hoteli v Poprade taktiež vyznelo ako krajne nevieryhodné, pretože svedok v tomto smere nevedel uviesť žiadne konkrétne skutočnosti, týkajúce sa špecifikácie hotela, v ktorom mali 2-3 noci spať a nevedel uviesť žiadne identifikačné údaje, podľa ktorých by bolo možné tento hotel stotožniť. Vierohodnosť svedka P. spochybňuje aj fakt, že k výpovedi sa prihlásil sám a to s odstupom 5 mesiacov po vražde X. S., t. j. zhodou okolností v čase, keď bol sám väzobne stíhaný vo svojej trestnej veci. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne potom jeho výpoveď spochybňujú a súd ju preto považoval za účelovú s cieľom pomôcť si vo svojej trestnej veci.
Z vykonaného dokazovania ohľadom motívu obžalovaného mal súd za preukázané, že medzi poškodeným S. a obžalovaným Š. existovali vtom čase majetkové spory súvisiace s ich obchodnými aktivitami. V konaní bolo preukázané, že poškodený S. podával na obžalovaného Š. viaceré trestné oznámenia súvisiace s tzv. kauzou „olejári“, ktorá skutočnosť vyvolávala u obžalovaného Š. obavy a vzbudila u neho rozhodnutie objednať si lúpež dokumentov, ktoré by ho mohli v tejto súvislosti kompromitovať. Napriek snahe obhajoby spochybňovať tento motív, už zo samotného konania svedkov V., Y. a Č. na mieste činu v Polomke je zrejmé, že okrem finančnej hotovosti, šperkov a peňazí bolo predmetom ich záujmu aj získanie uvedených dokumentov, ktoré podľa poškodenej S. z trezora aj odcudzené boli.
Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom pri zachovaní totožnosti skutku súd upravil skutkovú vetu v bode 1/ a uznal obžalovaného Š. za vinného len zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku, pretože obžalovaný Š. si prostredníctvom Q. Y.Z. objednal u Y. V. za finančnú odmenu 2 milióny Sk získanie dokumentov týkajúcich sa spoločného podnikania X. S. a H. Š., aj za cenu použitia násilia, resp. hrozby bezprostredného násilia, v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchal taký čin ako objednávateľ. Podľa § 21 ods. 2 Tr. zákona sa na trestnú zodpovednosť účastníka použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Objednávateľom je ten, kto požiadal iného, či už priamo alebo cez sprostredkovateľa, aby spáchal trestný čin. Objednávateľ
v zásade vždy konkretizuje predmet útoku, pričom nie je rozhodujúce, či konal priamo alebo nepriamo. Medzi konaním priameho páchateľa a objednávateľa musí existovať príčinný vzťah a objednávateľ v zásade zodpovedá len za to, čo si objednal. Ak by priamy páchateľ prekročil rozsah objednávky, jednalo by sa v jeho prípade o tzv. exces, za ktorý objednávateľ nenesie trestnú zodpovednosť, čo v danom prípade preukázané nebolo. Z hľadiska zavinenia je zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona úmyselným trestným činom, čo znamená, že na naplnenie jeho subjektívnej stránky sa vyžaduje aj u objednávateľa (účastníka) preukázanie úmyslu spáchať trestný čin. Úmysel objednávateľa sa musí vzťahovať tak na násilné konanie, ktorým chce páchateľ prekonať alebo znemožniť odpor obete, pre ktorý sa inak veci nemôže zmocniť, ako ja na to, aby sa zmocnil cudzej veci. Ide tu prakticky o špecifický cieľ, ktorým je zmocnenie sa cudzej veci. Vykonaným dokazovaním bolo u obžalovaného Šajgala preukázaný minimálne tzv. nepriamy úmysel, to znamená vedomosť, že chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom, ktorým je pri tomto trestnom čine osobná sloboda v zmysle slobody rozhodovania a cudzí majetok, a pre prípad, že ich spôsobí, bol s tým uzrozumený (§ 15 písm. b/ Tr. zákona).
Aj vo vzťahu k druhému skutku obžaloby, kvalifikovanému obžalobou ako pokračovací zločin vydierania podľa § 235 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zákona, v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona účastníckou formou objednávateľstva podľa § 8 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961, účinného do 31.12.2005, obžalovaný svoju účasť na žalovanej trestnej činnosti jednoznačne poprel. V rozpore s jeho obhajobnými tvrdeniami bol tento usvedčovaný predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne - poškodenej Q. S., ktorá v zhode so svojou výpoveďou z prípravného konania popísala priebeh a spôsob ako sa obžalovaný, či už jej, alebo jej manželovi, vyhrážal v súvislosti s ich majetkovými spormi a ako na nich vplýval v súvislosti so záložnými zmluvami, ktoré zriadili na majetok spoločnosti UNI, s.r.o. Brezno, PETROL, s.r.o. Brezno a DERMAS GMB, s.r.o. Brezno. Výpoveď poškodenej súd považoval za vierohodnú a pravdivú nakoľko táto vypovedala v priebehu celého prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní, v podstatných veciach totožne a svoju výpoveď nemenila. Jej blízky príbuzenský vzťah k poškodenému X. S., ktorý bol jej manželom a ktorý bol zavraždený v ich rodinnom dome a jej presvedčenie, že objednávateľom jeho vraždy je obžalovaný, jej vierohodnosť nespochybňuje, nakoľko tieto jej tvrdenia boli v konaní potvrdené a verifikované aj ďalšími v konaní vypočutými svedkami a to X. S., Q. Š., H.. Q. Q., X. S., Q.. Q. F. U. X.. Q. Š.. Všetci títo svedkovia potvrdili, že mali vedomosť o majetkových sporoch medzi X. S. a obžalovaným a vedeli, či už priamo alebo sprostredkovane, že sa obžalovaný mal X. S. v súvislosti s týmito spormi vyhrážať. V tomto smere svedok X. S. - brat poškodeného X. S., jednoznačne vypovedal, že obžalovaný sa mu priamo, resp. cez Y. a O. vyhrážal, aby vplýval na svojho brata, aby v kauze tzv. „olejári“ nevypovedal, pretože ho dá „odjebať“. Obdobne vypovedala aj Q. Š. - sestra zavraždeného X. S., ktorá potvrdila, že obžalovaný sa pred ňou viackrát v rozčúlení vyjadril, že jej brata môže dať zlikvidovať. O vyhrážkach obžalovaného mala sprostredkované informácie aj H..Q. Q., pred ktorou sa poškodená Q. S. opakovane vyjadrila, že ich rodina má obavu o svoje životy a zdravie v súvislosti s majetkovými spormi s obžalovaným. Aj svedok X. S. potvrdil, že pri snahe o sprostredkovanie stretnutia pri riešení sporov medzi obžalovaným a X. S., sa pri osobnom stretnutí obžalovaný pred ním vyjadril, že ak dá S. „odjebať“ vyjde ho to lacnejšie, ako sa s ním dohodnúť. Existenciu vzájomných majetkových sporov potvrdil aj právny zástupca rodiny S. Q.. Q. F., pred ktorým sa poškodený X. S. tiež vyjadril, že ak na Š. neprevedie majetok, že ho dá „odjebať“. Vyhrážky obžalovaného Š. vo vzťahu k X. S., resp. k jeho rodine, potvrdil aj svedok X.. Q. Š.. Všetci títo svedkovia súhrne potvrdili spôsob a metódy akými obžalovaný pracoval pri dosahovaní svojich cieľov, do ktorého kontextu zapadajú aj závery znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie, ktorí obžalovaného hodnotili ako abnormálne štruktúrovanú osobnosť s prvkami agresivity, ktorá je významnou črtou v štruktúre jeho osobnosti. Uvedené dôkazy teda vo svojom súhrne vyvracajú obranu obžalovaného o jeho nevine, a nič na uvedenom závere podľa názoru súdu nemení ani skutočnosť, že početnejšiu skupinu svedkov usvedčujúcich obžalovaného zo skutku 2/ tvoria rodinní príslušníci poškodenej, pretože títo opakovane vypovedali rovnako, ich výpovede sa dopĺňajú a vo svojom súhrne preukazujú vinu obžalovaného. Z toho dôvodu súd obžalovaného uznal za vinného aj z pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
K spochybňovaniu výpovede poškodenej Q. S. z dôvodu, že táto, resp. jej nebohý manžel X.Á. S., nepodali na obžalovaného trestné oznámenie za vydieranie hneď po skutku, hoci proti nemu podali viacero iných trestných oznámení a že tieto skutočnosti začala uvádzať až následne po uplynutí viac ako jedného roka (prvý krát sa o tom zmienila pri výsluchu dňa 20. 11. 2006 v trestnej veci, kde sa vyšetrovala vražda jej manžela), súd nepovažoval za nelogické a účelové. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na skutočnosť, že pred vraždou X. S. existovali medzi rodinami Š. a S. blízke rodinné a kamarátske vzťahy, čo mohlo objektívne ovplyvniť rozhodnutie poškodenej S., resp. poškodeného S., oznámiť toto konanie obžalovaného na polícii. Až vražda poškodeného S. bola momentom, kedy u poškodenej Q. S. nastal zlom v tom, že sa rozhodla vo veci konať a podala na obžalovaného trestné oznámenie, čo je kriminologicky vysvetliteľný a akceptovateľný stav.
Po právnej stránke súd konanie obžalovaného v tejto časti kvalifikoval ako pokračovací zločin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005, pretože sa jednalo o dva čiastkové útoky, ktoré boli vedené jednotným zámerom, napĺňali skutkovú podstatu rovnakého trestného činu (trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb,. účinného do 31. 12. 2005), boli spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku. Pokiaľ ide o jednotiaci zámer oboch útokov, pri prvom čiastkovom útoku malo byť zámerom dosiahnuť zánik záložných práv, pričom tento útok smeroval voči Q. S.. Pri druhom, ktorý smeroval voči X. S.H., malo ísť o to, že sa spoločne nedohodli na spôsobe vysporiadania sa v obchodných spoločnostiach, v ktorých mali svoje podiely rodinní príslušníci tak obžalovaného Š., ako aj X. S.. V tomto prípade obhajoba namietala absenciu subjektívnej súvislosti, lebo zámer bol rozdielny a boli tu aj rozdielne osoby, voči ktorým údajné vyhrážanie smerovalo. Podľa názoru súdu je potrebné zámer obžalovaného Š. vnímať v širších súvislostiach a nie tak zúžene, ako to prezentuje obhajoba. Je zrejmé, že vyhrážanie obžalovaného smerovalo voči rodine X. S. a to či už voči nemu osobne alebo voči jeho manželke a smerovalo voči aktivitám a úkonom, týkajúcich sa ich spoločného majetkového portfólia, na ktoré mali obaja dosah, ktorá skutočnosť podľa názoru súdu napĺňa uvedený jednotiaci zámer a teda spĺňa kritéria pokračovacieho trestného činu.
Obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt teda naplnil po subjektívnej aj objektívnej stránke znaky trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005, pretože iného hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal. Trestný čin vydierania je ohrozovacím deliktom a v základnej skutkovej podstate je dokonaný už uskutočnením hrozby násilím alebo hrozby inej ťažkej ujmy. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa nevyžaduje, aby páchateľ aj skutočne dosiahol to, čo sledoval. Cieľ, ktorý chce páchateľ dosiahnuť, však musí byť adresovaný poškodenému a poškodený ho musí vnímať tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Hrozbou násilia sa rozumie hrozba jednak bezprostredným násilím, ale aj hrozba takým násilím, ktoré nemá byť vykonané ihneď, ale v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti. Pod hrozbou inej ťažkej ujmy možno naopak rozumieť hrozbu spôsobenia majetkovej ujmy, vážnejšej ujmy na cti a dobrej povesti, rozvratu manželstva alebo rodinného života a pod.. Pojem „hrozba inou ťažkou ujmou“ je pojem širší ako pojem „hrozba násilím“.
Na rozdiel od obžaloby sa súd nestotožnil s použitím kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa ods. 3 § 235 Tr. zákona účinného do 01. 01. 2006 v štádiu pokusu, ktorá predpokladá spôsobenie resp. v danom prípade možnosti (pokusu) spôsobenia škody veľkého rozsahu. Škoda, ktorá mala poškodenej vzniknúť zánikom záložných zmlúv by v prípade aj dokonania skutku vydierania poškodenej resp. jej rodine nebola vznikla žiadna. V tejto súvislosti treba vychádzať z podstaty záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu. Uzatvorením alebo zánikom záložného práva nemôže vzniknúť škoda. Záložná zmluva je viazaná na pohľadávku, ktorú zabezpečuje. Zabezpečením pohľadávky pomocou záložného práva sa majetok záložného veriteľa nezväčšuje (nerozmnožuje), pretože záložné právo nemá samé o sebe akúkoľvek vlastnú majetkovú hodnotu. Právny význam má záložné právo len v spojení so zabezpečenou pohľadávkou a to len v tom zmysle, v akom ovplyvňuje jej „bonitu“. Záložné právo teda nemá akúkoľvek vlastnú majetkovú hodnotu a teda len samotným zrušením záložného práva nemohla poškodenej resp. jej rodine vzniknúť žiadna škoda, lebo v jej majetkovej sfére by nenastala majetková ujma, ktorá by bola objektívne vyjadriteľná v peniazoch. V tejto súvislosti tiež treba poukázať na to, že vyhrážky obžalovaného smerovali voči poškodenej S., pričom škoda by hypoteticky vznikla obchodným spoločnostiam, na majetok ktorých boli záložné zmluvy zriadené, čo je úplne iný subjekt ako poškodená, resp. jej rodina.
Pokiaľ ide o obhajobné námietky obžalovaného, týkajúce sa vnímania údajných vyhrážok zo strany obžalovaného poškodenou, najmä to, že tu absentuje vzbudenie dôvodnej obavy poškodenej z týchto vyhrážok, súd poukazuje na to, že vzbudenie dôvodnej obavy nie je obligatórnym znakom trestného činu vydierania, ako je to napríklad pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania, kde tento znak musí byť preukázaný ako súčasť objektívnej stránky trestného činu.
Aj keď obhajoba spochybňovala výpovede svedkyne Q. S., jej vierohodnosť s poukazom na rozpory v jej výpovediach ohľadom času údajného vydierania, miesta a spôsobu, akým k nemu malo dôjsť, v tejto súvislosti súd konštatuje, že aj keď sa vo výpovediach poškodenej objavili v tomto smere drobné rozpory, tieto nie sú tak závažného charakteru a nie v polohe, že sa skutok nestal, že vydieraná nebola a že sa jej obžalovaný nevyhrážal, aby robili jej výpoveď nevierohodnou, pričom mohli vzniknúť aj z dôvodu časového faktoru od spáchania samotného skutku. Práve naopak, pokiaľ by poškodená vypovedala úplne identicky a zhodne vo všetkých jej učinených výpovediach, pôsobilo by to pripravene a účelovo.
Tvrdenie uvedené v obžalobe, že obžalovaný chcel následne zabezpečiť prevod založeného majetku na obchodnú spoločnosť Šajgaloil Slovakia s.r.o. sa vykonaným dokazovaním preukázať nepodarilo. Vzhľadom na uvedené súd túto časť zo skutkovej vety vypustil a upravil ju v tom smere, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný bol uznaný za vinného z dvoch trestných činov, pričom prvého skutku (bod 1. výroku o vine) zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, účastníckou formou objednávateľstva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona sa dopustil za účinnosti Trestného zákona č. 300/2005, účinného od 01. 01. 2006 a druhého skutku (bod 2. výroku o vine) pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona, sa dopustil za účinnosti Tr. zákona č. 140/1961 Zb., účinného do 31. 12. 2005.
Pri posudzovaní trestnosti činu a ukladaní trestu súd musel vychádzať z časovej pôsobnosti trestného zákona ako celku, podľa ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol trestný čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. V trestnom práve platí zásada zákazu retroaktivity v neprospech páchateľa tzn., že novší trestný zákon nie je možné aplikovať na činy spáchané pred jeho účinnosťou, okrem prípadu, že by predchádzajúce právo bolo pre páchateľa priaznivejšie. Z tejto zásady platí však výnimka, keď novší, ale pre páchateľa priaznivejší zákon je nutné aplikovať aj spätne, ak je pre páchateľa priaznivejší. V tomto prípade je použitie retroaktivity v prospech páchateľa povinné.
Pri viazanosti právnym názorom najvyššieho súdu vyslovenom v jeho zrušujúcom rozhodnutí a to aj ohľadom ukladania trestu a použitia Trestného zákona pre páchateľa priaznivejšieho, súd pri ukladaní trestu z uvedených záverov najvyššieho súdu vychádzal, pričom bol limitovaný len výškou trestu, ktorý nemohol byť prísnejší než bol pri jeho ukladaní, ktorého zrušujúce rozhodnutie najvyššieho súdu sa týkalo, t.j. nie vyšší než osem rokov (§ 391 ods. 2 Tr. poriadku).
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd v zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona, prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pokiaľ ide o osobu obžalovaného a jeho pomery súd zistil, že H. Š. je ženatý, má dve už plnoleté deti, podniká. Podľa odpisu z registra trestov GP SR doposiaľ bol jeden krát súdom trestaný, keď bol rozsudkom Okresného súdu v Brezne sp. zn. XT XXX/XX z 31.1.2002 uznaný vinným z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, 2 Tr. zák., za čo mu bol uložený peňažný trest 25.000,- Sk a náhradný trest odňatia slobody na 10 mesiacov. Dňa 25.2.2002 peňažný trest zaplatil a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Podľa správy z ÚVV Ilava, kde bol obžalovaný vo väzbe, tento nebol disciplinárne trestaný ani odmenený. V správe mesta Brezno nie je bližšie hodnotený a podľa správy z Obvodného úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Brezno bol v roku 2002 postihnutý za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Zo správy ďalej vyplýva, že obžalovaný bol postihnutý za ďalšie priestupky na úseku dopravy, avšak po spáchaní teraz prejednávaných skutkov.
Obžalovanému poľahčovala okolnosť vedenia riadneho života pred spáchaním skutkov (§ 36 písm. j) Tr. zákona), priťažovalo mu, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Tr. zákona).
Vychádzajúc z uvedeného pri potrebe ukladania úhrnného trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zákona) za aplikácie tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona a Nálezu Ústavného súdu SR v súvislosti s ukladaním trestu za aplikácie tzv. asperačnej zásady) a pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, potom mohol súd po úprave trestnej sadzby obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí od 3 rokov do 9
rokov a 8 mesiacov. Obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov nepodmienečne a to vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti (keď podľa názoru súdu sa v danom prípade jedná o závažnú násilnú trestnú činnosť a keď vydieranie je jednou z foriem získania finančného prospechu patriacej v súčasnej dobe medzi najzávažnejšie prejavy kriminality), spôsob spáchania zločinov, ich následok (smrť osoby), pohnútku obžalovaného (zdôvodnenú vyššie), pričom práve s poukazom na povahu a závažnosť predmetnej objednávky lúpeže a vydierania možno konštatovať, že trest odňatia slobody uložený obžalovanému vo výmere 8 rokov nepodmienečne, nie je možné považovať za trest prísny a že by účel trestu bolo možné v danom prípade dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Práve naopak vzhľadom na závažnosť spáchaných skutkov súd konštatuje, že uložený trest je zákonný, spravodlivý a primeraný a tento súd považoval aj za dostatočný z hľadiska preventívnej, ako aj výchovnej funkcie trestu. S týmto zdôvodnením preto pre výkon tohto trestu súd obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne súd obžalovanému v súlade s ustanovením § 56 ods. 1 Tr. zákona uložil aj peňažný trest v sume 35.000,- €, keďže obžalovaný sa svojím konaním snažil získať aj majetkový prospech a pre prípad, že by výkon tohto peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona, súd obžalovanému ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.
Aj keď poškodená Q.. Q. W. (predtým S.) si v tomto trestnom konaní riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu vzniknutej nemajetkovej ujmy, t. j. morálnej a inej škody, súd ju podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody by v danom prípade už presiahlo potrebu tohto trestného stíhania a predĺžilo by ho. Zároveň súd poukazuje na to, že účasť obžalovaného Š. na trestnom čine úkladnej vraždy účastníckou formou objednávateľstva podľa § 144 ods. 1, 2 písm. f) Tr. zákona k § 21 ods. 1 písm. c) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 preukázaná nebola, nemôže teda niesť zodpovednosť za nemajetkovú ujmu spôsobenú poškodenej S. a jej deťom usmrtením jej manžela, za ktorú zodpovedá svedok V., ktorý za to už bol aj právoplatne odsúdený v samostatnom konaní. Obžalovaný Š. teda nie je pasívne hmotnoprávne legitimovaný v súvislosti s týmto nárokom a to je ďalší dôvod pre ktorý súd poškodenú odkázal z jej nárokom na náhradu škody na konanie súdne konanie.