Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28Sa-6-2018.pdf
PDF · 122.28 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu U. H., bytom R. L. XX, XXX XX X. L., zastúpeného advokátom JUDr. Ondrejom Krempaským, Račianska 66, 831 02 Bratislava proti žalovanému Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2018 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. apríla 2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. januára 2018 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania a zaplatiť ich žalobcovi v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov bude určená samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca si uplatnil nárok na dôchodok dňa 29.12.2017, pričom žiadosť bola spísaná dňa 5.1.2018. Žalobca bol dôchodkovo poistený podľa osobného listu dôchodkového poistenia v rokoch 1965 až 1976 3 376 dní, čo je 9 rokov a 91 dní. Žalobca vykonával štátnu službu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení colníkov v rokoch 1976 až 2003 - 27 rokov a 14 dní a doba trvania výkonu základnej vojenskej služby v rokoch 1969 až 1971 bola dva roky a 3 dní, celková doba výkonu štátnej služby 29 rokov a 17 dní, za čo mu bol priznaný Colným riaditeľstvom Slovenskej republiky rozhodnutím zn. 3837/2003-8904 zo dňa 18.11.2003 výsluhový dôchodok v sume 16 595.-Sk mesačne. Podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 7.8.2013 služba vykonávaná žalobcom nebola zaradená do prvej ani do druhej pracovnej kategórie.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Žalovaná prvostupňovým rozhodnutím č. XXX . XXX XXXX 0 zo dňa 19. januára 2018 žalobcovu žiadosť z 5. januára 2018 o priznanie starobného dôchodku k 29. decembru 2014 zamietla pre nesplnenie podmienok nároku uvedených v § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov veku poistenca (§ 65 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení). Zákon č. 461/2003 Z. z. podľa § 1 ods. 1 a 3 sa nevzťahuje na colníkov, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným zákonom, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Podľa § 62 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj doba zamestnania, ktoré je zároveň dobou služby a nebola zaradená do prvej alebo druhej pracovnej kategórie, ak ju poistenec
nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.. Z rozhodnutia Colného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že žalobcovi bol 15. decembra 2003 priznaný výsluhový dôchodok. Celková doba výkonu služby na výsluhový dôchodok, ktorá bola zhodnotená, je 29 rokov a 17 dní. Zamestnanie colníka vykonávané žalobcom nebolo zaradené v rezortných zoznamoch ani v prvej ani druhej pracovnej kategórii. Preto nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR a podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Keďže žalobca nevykonával službu colníka v období od 11. októbra 1972 do 30. apríla 2004 vo zvýhodnenej kategórii funkcií, neboli splnené podmienky nároku na zníženie dôchodkového veku, a preto nebolo možné nárok na starobný dôchodok posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako je to v prípade poistencov, ktorí získali dobu služby výkonom zamestnaní zaradených do prvej alebo druhej kategórie funkcií. Doba služby a vymeriavacie základy za obdobie, kedy bola vykonávaná funkcia colníka, boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, priznaný od 15. decembra 2003, preto dobu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté v colnej správe nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení ani podľa zovšeobecnenej judikačnej praxe hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalobca k 29. decembru 2014 nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov. Vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia získal len 3 376 dní obdobia poistenia, čo je 9 rokov a 91 dní. Pretože žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia, teda najmenej 15 rokov na vznik nároku na starobný dôchodok ale iba 9 rokov a 91 dní, bola žiadosť zamietnutá.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
3. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. apríla 2018 o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že toto zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že postup Sociálnej poisťovne ústredie bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Žalobca získal 9 rokov a 91 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, t. j. najmenej 15 rokov na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. Žalobcovi bol od 15. decembra 2003 priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov výsluhový dôchodok. Celková započítaná doba výkonu služby bola u žalobcu 29 rokov a 17 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 29 rokov. Z potvrdenia Finančného riaditeľstva SR vyplynulo, že žalobca nevykonával funkciu, ktorá bola zaradená v prvej alebo v druhej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií ale vo funkcii colníka vykonávajúceho zamestnanie zaradené do tretej pracovnej kategórie. Toto je dôvod, pre ktorý nebolo možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR podľa článku 33 Dohovoru č. 128. Žalovaný ďalej dôvodil znením § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého je obdobím dôchodkového poistenia aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Žalovaný konštatoval, že § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru. Podľa tejto ustálenej judikatúry NS SR je potrebné postupovať podľa piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. v konaní o dôchodkovej dávke u tých poistencov, ktorí vykonávali zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej do I. a II. kategórie funkcií a nevznikol im nárok na starobný dôchodok, resp. im nie je vyplácaná dávka priznaná v osobitnom systéme vo výške starobného dôchodku. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia do výslužby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho poistenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej I. a II. kategórií funkcií, neboli splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nemožno
jeho nárok na starobný dôchodok posudzovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vzťahuje výlučne na nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, ktoré sa zachovávajú a nevzťahuje sa na iné pracovné kategórie, ako si to nárokuje žalobca. Žalobcovi bola doba výkonu štátnej služby 29 rokov a 17 dní zhodnotená v nároku na výsluhový dôchodok, pričom bez tejto doby žalobca nespĺňa podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia, preto bola žiadosť správne zamietnutá. Požiadavka žalobcu na zhodnotenie obdobia služobného pomeru pri priznaní nároku na starobný dôchodok, nebola dôvodná, nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok a zároveň nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, a preto nebolo možné postupovať ustálenej judikatúry a článku 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas služby colníka nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme. Žalovaný ďalej v odôvodnení k žalobcovej námietke nesprávneho výkladu zákona uviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR, na ktorý žalobca poukazuje, sa týka skutkovo odlišnej veci, na základe ktorého v prípade žalobcu nie je možné postupovať. Právny názor vyjadrený v rozsudku NS SR č. 10So/59/2014 z 15. apríla 2015 nebol zovšeobecnený a nejde o rozhodovaciu prax, ktorá by bola ustálená, preto je potrebné zohľadniť aj právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedený v uznesení IV. ÚS 481/2011-19 z 10. novembra 2011. Odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné, a preto mu nevyhovel.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
4. Žalobca namietal, že bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach, pretože splnil obidve podmienky pre priznanie starobného dôchodku, teda dosiahol aj dôchodkový vek 62 rokov a aj bol nepretržite poistený viac ako 15 rokov. Žalovaný a prvostupňový správny orgán konali v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 a s rozsiahlou judikatúrou NS SR, podľa ktorej výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť, ale nie ho nepriznať vôbec. Žalobca namietal nezákonnosť spočívajúcu v tom, že žalovaná odlišne posudzuje celkovú dobu poistenia u výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie, u ktorých považuje za dobu poistenia aj tú dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov, čo je v súlade s rozhodovacou činnosťou súdov, avšak u výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do I. alebo II. kategórie dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Takýmto spôsobom aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia, ten ktorý bol zaradený do I. alebo do II. kategórie funkcií a ten, ktorý bol zaradený do III. kategórie funkcií, boli poistení rovnakú dobu a bol im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, je prístup žalovaného z hľadiska uplatnenia nároku nielen iný, ale diskriminujúci. Tento postup nie je možné odvodiť od § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorého nesporne vyplýva, že sa vzťahuje len k výške dôchodkového veku a k nie celkovej dobe poistenia.
5. Žalobca tvrdil, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov a bol poistený 38 rokov a 100 dní a to 29 rokov a 17 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku + 9 rokov a 91 dní. Poukázal na to, že aj do účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. bol dôchodkovo poistený v sociálnej poisťovni a to od roku 1957. Poukázal na znenie článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého ak má alebo by mala chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore, a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti, alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.
6. Žalobca namietal, že svoju žiadosť podal po tom, čo dosiahol dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. Žalobca namietal, že žalovaný dospel k tomu, že judikatúra Najvyššieho súdu SR je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii. Poukázal a odcitoval z rozhodnutia 7So/138/2011, 10So/59/2014. Poukázal na to, že z týchto rozhodnutí vyplýva, že žalovaný ako aj prvostupňový orgán odmietajú rešpektovať výkladovú prax NS SR. Žalovaný tiež nesprávne interpretuje právny názor Ústavného súdu v uznesení IV. ÚS 481/2011. Rovnakých skutkových a právnych vecí sa týkajú rozhodnutia NS SR napr. 10So/59/2014, 1So/127/2004, 10So/18/2015, 9So/187/2014, 1So/15/01, 9S/136/2014, 9So/46/2015, 7So/58/2015, 9So/154/2015, 9So/15/2016 z 28.2.2018, ktoré je z nich najnovšie. Ďalej poukázal na rozhodovanie krajských súdov. Žaloba ďalej dal do pozornosti konštatovanie Ústavného súdu SR v jeho rozhodnutiach k princípu právnej istoty, podľa ktorého sa vyžaduje, aby obdobné prípady boli riešené rovnakým spôsobom a na relevantnú otázku pri opakovaní rovnakých podmienok bola daná rovnaká odpoveď. NS SR už rozhodol vo veci vo
skutkovo zhodnými okolnosťami v rozsudku 10So/59/2014 z 15.4.2015, v ktorom uviedol, že „V konaní nebolo sporné, že navrhovateľovi bol podľa rozhodnutia Colného riaditeľstva SR priznaný od 1.1.2005 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 34 rokov a 191 dní. Po zohľadnení tejto doby však ešte získal ďalšiu dobu poistenia v rozsahu 8 rokov a 357 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov. Odporkyňa jeho žiadosť zamietla napriek ustálenej judikatúre súdov, že poberatelia výsluhových dôchodkov majú nárok na starobný dôchodok i zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú, v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128“.
7. Žalobca namietal, že žalovaný odlišnosť postavila na pracovných kategóriách, pričom okrem poukazu na § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. nepredložil žiadny právny argument, ktorý by zdôvodnil odlišný spôsob posudzovania celkovej doby dôchodkového poistenia u výsluhových dôchodcov zaradených do I. a II. kategórie a nezaradených do týchto kategórií. Žalovaný rozhodol v rozpore s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, čo potvrdzuje aj rozsiahla rozhodovacia činnosť všeobecných súdov. Namietol, že interpretácia právnych predpisov žalovaným je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe a predstavuje odklon od ustálenej judikatúry. Žalobca namietal, že z judikatúry Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok 7So/138/2011, 9So/15/2016, 10So/59/2014, 1So/127/2004, 10So/18/2015, 9So/187/2014, 1So/15/01, 9S/136/2014, 9So/46/2015, 7So/58/2015, 9So/154/2015 vyplýva, že celkovou dobou poistenia je doba poistenia vo všetkých systémoch. Ako je uvedené v rozsudku 9So/15/2016 zo dňa 28.2.2018 daná judikatúra nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby v I. a II. kategórie funkcií) odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca žiadal, aby správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zopakoval žalobné dôvody, pričom uviedol, že žalovaný svoje vyjadrenie formuloval tak, že ignoruje argumentáciu uvedenú v žalobe a v rozhodnutiach NS SR, ktoré sa týkali rovnakých skutkových a právnych vecí ako prejednávaná vec.
Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení
9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zrekapituloval priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia. K žalobným dôvodom nezákonnosti uviedol, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, a preto bola žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá. Podľa ustálenej judikatúry NS SR nároky poistenca vyplývajúce zo zaradenia služby do I. a II. kategórie funkcií sa musia podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovať na nárok a určenie sumy starobného dôchodku vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, aj keď títo poistenci za dobu služby získali dávky v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, pretože v sume výsluhového dôchodku neboli zohľadnené. Poukázal na znenie § 62 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. Pretože doba výkonu štátnej služby colníka, ktorá bola žalobcovi zhodnotená na nárok na výsluhový dôchodok je 29 rokov a 17 dní a žalobca bez predmetnej doby služby nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č.461/2003 Z. z., bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá. Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania dospel k záveru, že žaloba bol dôvodná.
11. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (2) Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
12. Podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. (2) Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak.
13.Podľa § 255 ods. 1 a 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (1) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. (5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu 2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
14.Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. (1) Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, 1) ktoré tvorí a) nemocenské zabezpečenie, b) úrazové zabezpečenie, c) výsluhové zabezpečenie a d) služby sociálneho zabezpečenia. (2) Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Medzi účastníkmi nebola sporná žiadna z rozhodných skutočností. Žalobcovi bol rozhodnutím Colného riaditeľstva Slovenskej republiky Bratislava zn. 38371/2003-8904 zo dňa 18.11.2003 priznaný od 15.12.2003 výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom mu bola započítaná celková doba výkonu štátnej služby v rozsahu 29 rokov a 17 dní, pričom pre výšku výsluhového dôchodku bolo rozhodných 29 rokov. Po zohľadnení tejto doby však žalobca získal ešte dobu poistenia v rozsahu 9 rokov a 91 dní, ktorú žiadal zohľadniť podanou žiadosťou o starobný dôchodok po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov.
16. Medzi účastníkmi bolo sporné, či žalobca má nárok na starobný dôchodok aj zo všeobecného systému dôchodkového poistenia s prihliadnutím na dobu dôchodkového poistenia získanú v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok za súčasnej aplikácie článku 33 Dohovoru č. 128. Táto otázka bola vyriešená rozhodovacou činnosťou NS SR, ako vyplýva z rozhodnutí NS SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe.
17. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 5/2011 bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/214/2008 z 28. októbra 2009, ktoré sa týkalo obdobnej veci, ako je prejednávaná vec, z ktorého právna veta znie: „ Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru“. A tiež: „Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku, možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“.
18. V Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 bolo publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR rozsudok sp. zn. 7So/138/2011, podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku.
19. Žalobca správne poukazoval na konštantnú judikatúru NS SR v obdobných veciach, v ktorých bolo potrebné posúdiť vznik nároku na starobný dôchodok poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. Žalovaný sa týmto právnym názorom neriadil, argumentujúc tým, že takýto názor nebol zovšeobecnený, resp. tým že názor Najvyššieho súdu SR bol zovšeobecnený len vo vzťahu k výsluhovým dôchodcom, ktorí boli zaradení do I. alebo II. kategórie funkcií. Takáto obrana nemohla obstáť. Žalovaný bol rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR zaviazaný k aplikácii takého výkladu zákona o sociálnom poistení, ktorý bol založený na právnom názore, že je potrebné pre účely stanovenia starobného dôchodku poistenca, ktorý je výsluhovým dôchodcom do dôb poistenia zahrnúť aj dobu, ktorá bola zhodnotená v osobitnom systéme a následne pri výpočte starobného dôchodku tento vypočítať tak, že do doby dôchodkového poistenia sa započítajú aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej doby služby najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Žalovaný v postavení orgánu verejnej správy je pri svojom rozhodovaní viazaný Ústavou SR, pričom môže konať len na základe zákona a spôsobom a v rozsahu stanoveným zákonom. Je preto pre neho v zmysle aplikácie jednej zo zásad právneho štátu a to právnej istoty povinnosťou, aby v obdobných veciach rozhodoval rovnako. To znamená, že keď vo veciach, ktorých ho uvedeným právnym názorom vo svojich rozhodnutiach zaviazal Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v súlade s týmto právnym názorom, je potom povinný podľa tohto právneho názoru postupovať aj vo všetkých ostatných obdobných veciach.
20. Dôvody, pre ktoré sa žalovaný mýli a nesprávne argumentuje, že pre posúdenie či účastník konania spĺňa podmienku nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru má právny význam § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. žalovanému v obdobných prípadoch opakovane vysvetlil svojou právnou argumentáciou a výkladom zákona č. 461/2003 Z. z. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. Správny súd tieto dôvody aj v tomto prípade platné preto zopakuje: „Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. má poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek dovŕšením XX rokov veku (dňa XX.XX.XXXX) a žiadal, aby mu bol starobný dôchodok priznaný podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach. Odporca nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme. Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií). Z rozhodnutia Colného riaditeľstva SR zn. 23163/2003-8904 zo dňa 19.06.2003 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 01.07.2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1, § 39, § 68 ods. 2 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že celková doba výkonu štátnej služby podľa § 58 zákona je 31 rokov a 90 dní a pre výšku výsluhového dôchodku je rozhodných 30 rokov. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia rôznych skupín poistencov jednoznačne vyplýva, že všeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia. Kým zákon č. 461/2003 Z. z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, osobitné právne úpravy používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti sú poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
č. 461/2003 Z. z.), ale nie v časti upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov by tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádzalo k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporca by im niektoré doby poistenia nehodnotil vôbec, alebo by im ich hodnotenie odsúval a menil podmienky alebo odnímal výhody poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce zachovanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, uverejnený pod č. 83 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 6/2013) priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. Pojmom „policajt“ sa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. označuje aj colník.V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v rozsudku sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok. Ustálená je prax aj pri stanovení starobného dôchodku, kde je potrebné aplikovať ustanovenia čl. 19 a 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, a teda je nutné pri stanovení výšky starobného dôchodku sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok. Len výkladom relevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Súčasne je potrebné skonštatovať, že napriek už ustálenej judikatúre najvyššieho súdu ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 dohovoru legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na výsluhový dôchodok aj na účely nároku a výšku starobného dôchodku) je potom úlohou súdu vysporiadať sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Daná judikatúra Najvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu služby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“.(rozsudok NS SR sp. zn. 9So/15/2016).
21. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa pri svojom rozhodovaní týmto právnym názorom napriek tomu, že ide o ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR neriadili, preto zaťažili svoje rozhodnutia chybou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd na základe uvedeného napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.
22. Výsluhový dôchodok žalobcu má od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní znovu rozhodnúť nároku žalobcu na starobný dôchodok, pričom na účely posúdenia vzniku nároku na starobný dôchodok a stanovenia výšky starobného dôchodku do doby dôchodkového poistenia žalobcu započíta aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku bude starobný dôchodok krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej v osobitnom systéme zhodnotenej dobe služby, maximálne však vo výške sumy výsluhového dôchodku.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca, ktorý bol v konaní sčasti alebo celkom úspešný. V tomto konaní bol žalobca celkom úspešný, preto mu súd priznal právo na náhradu 100% účelne vynaložených trov.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.