Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Cb-5-2017.pdf
PDF · 111.73 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/5/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu DELTAWAY s.r.o., so sídlom Neresnícka cesta 6430, 960 01 Zvolen, IČO: 46 396 047, zast. Advokátskou kanceláriou UHAĽ s.r.o., so sídlom Š. Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, proti žalovanému IBG Holding s.r.o., so sídlom Bytčianska 371/121, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 44 820 089, zast. Advokátskou kanceláriou CORPIS, s. r. o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO: 47 237 783, o zaplatenie 13.576,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 13.576,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 05. 01. 2017 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd vzájomnú žalobu žalovaného voči žalobcovi z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 13.576,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 05. 01. 2017 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu vzniknutých trov.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, pričom v priebehu konania vzniesol voči žalobcovi vzájomnú žalobu ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 18.200,- Eur z titulu zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala 100,- Eur za každý deň omeškania s odovzdaním diela. Po započítaní žalobcom žalovanej sumy 13.576,- Eur tak požadoval, aby súd uložil povinnosť žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 4.624,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 05. 11. 2016 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania ako aj nárok na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením práva vo výške 40,- Eur.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 15. 02. 2017, písomných vyjadrení sporových strán, listinných dôkazov, plnej moci, objednávky zo dňa 29. 04. 2016, faktúry č. 316002, sprievodného listu k fakturácii, stavebného denníka zápisov z odovzdania a prevzatia stavby, pokusu o zmier pred podaním žaloby na súd zo dňa 18. 01. 2017, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného D., ako aj na základe ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Písomnou objednávkou žalovaného č. OP21504003 zo dňa 29. 04. 2016 adresovanou žalobcovi uzatvoril žalovaný so žalobcom Zmluvu o dielo, predmetom ktorej boli stavebné práce a to výkop,
položenie káblov a zákop trasy vedenia v zmysle projektovej dokumentácie, lôžko pod trafostanice TS1, TS3, TS5 v zmysle projektovej dokumentácie a práce naviac spočívajúce vo výstavbe lôžka trafostanice TS2, vyčistenie ryhy a podsyp pod optické káble k materiálom v celkovej váhe 48 ton, včítane dopravy materiálu, ručných a strojových prác. Uvedenú skutočnosť žalobca preukázal predmetnou písomnou objednávkou zo strany žalovaného na hlavičkovom papieri spoločnosti. V bode 9 objednávky žalovaný uviedol, že žalobca je oprávnený za vykonané dielo vystaviť faktúru až potom, ako bude dielo protokolárne odovzdané, pričom splatnosť faktúry musí byť aspoň 60 dní. Vzhľadom na to, že dielo žalobca riadne odovzdal žalovanému ako objednávateľovi dňa 04. 11. 2016, v ten istý deň mu vystavil faktúru č. 316002 na sumu 13.576,- Eur splatnú dňa 04. 01. 2017. Z vyfakturovanej sumy žalovaný neuhradil žalobcovi ani len časť v dôsledku čoho žalobca evidoval voči nemu pohľadávku v spomínanej výške.
5. Žalobca mal snahu vyriešiť predmetnú vzniknutú situáciu mimosúdne a preto prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyzval žalovaného (formou pokusu o zmier pred podaním žaloby 18. 01. 2017) na úhradu dlžnej sumy, pričom žalovaný si uvedenú zásielku prevzal dňa 02. 02. 2017. K zaplateniu dlžnej sumy aj napriek tomu nedošlo. Túto skutočnosť žalobca preukázal fotokópiou pokusu o zmier pred podaním žaloby zo dňa 18. 01. 2017, ako aj fotokópiou doručenky. Na základe uvedeného potom žalobcovi nezostalo nič iné, len sa domáhať svojho práva podaním žaloby na súd. Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, žalobca si uplatnil voči nemu aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.
6. Súd vo veci vydal dňa 15. 03. 2017 platobný rozkaz, ktorým žalobcovi vyhovel v plnej miere a rozhodol podľa navrhovaného žalobného výroku.
7. Dňa 21. 04. 2017 žalovaný súdu doručil odpor, pričom z obsahu procesného podania je zrejmé, že sa týkal nároku žalobcu uplatneného voči nemu. Potvrdil, že na základe písomnej objednávky č. OP21504003 zo dňa 29. 04. 2016 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o dielo s dohodnutým rozsahom práce tak, ako ich žalobca v žalobe opisuje. Predmetnú objednávku (zmluvu o dielo) podpísali obaja štatutárni zástupcovia dotknutých strán - tak objednávateľ ako aj zhotoviteľ. Žalovaný zároveň poukázal na článok 4 bod. 4.9. dotknutej objednávky, ktorý obsahuje záväzok žalobcu (zhotoviteľa) zaplatiť žalovanému (objednávateľovi) zmluvnú pokutu 100,- Eur za každý deň omeškania až do riadneho splnenia predmetu plnenia objednávky. Podľa článku 2 sa žalobca zaviazal odovzdať dielo resp. jeho časti žalovanému riadne do vopred dohodnutých termínoch a to do 03. 05. 2016 lôžko pod trafostanice a do 06. 05. 2016 trasu vedenia komplet, v zmysle projektovej dokumentácie. Dňa 30. 06. 2016 bol spísaný účastníkmi zmluvy - žalobcom a žalovaným za asistencie stavebného dozoru „Zápis z odovzdania a prevzatia stavby“, pričom tento obsahoval osobný a písomný záväzok žalobcu odstrániť zistené a uznané nedostatky - vady diela do 31. 10. 2016. Žalovaný tvrdil, že reálne boli nedostatky podľa zápisu odstránené až 04. 11. 2016. Porušením tohto záväzku žalobcu bol tento v omeškaní 182 dní, v dôsledku čoho žalovanému vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 18.200,- Eur (182 x 100,- Eur). V dôsledku uvedeného žalovaný vzniesol voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhal voči nemu zaplatenia 4.624,- Eur.
8. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
9. Podľa § 536 ods. 2 vety prvej Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti.
10. Podľa § 537 ods. 2 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný vykonané dielo prevziať.
11. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
12. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že žalovaný vystavil písomnú objednávku žalobcovi dňa 29. 04. 2016, ktorej predmetom bola požiadavka dodať v termínoch do 03. 05.
2016 lôžko pod trafostanice TS1, TS3, TS5 komplet v zmysle projektovej dokumentácie - výkop, návoz kameňov, spevnenie, zaklinovanie a zhutnenie lôžka - lôžko pod TS5, TS3 a TS1 (termín plnenia 2.2. objednávky) a do 06. 05. 2016 mal zhotoviť trasu vedenia komplet v zmysle projektovej dokumentácii
- výkop, položenie káblov, položenie chráničky, položenie výstražnej fólie, zahrnutie, rezanie asfaltu, uvedenie trasy do pôvodného stavu - trasa zvislý odpínač - TS5, trasa TS5 - TS3, TS3 - TS1 (bod 2.1. objednávky).
13. Zároveň sa zmluvné strany dohodli v bode 1.3. aj na prípadnom inom/doplňujúcom predmete objednávky. Zo stavebného denníka (list č. 017139, 017140) jednoznačne vyplýva, že do 06. 05. 2016 žalobca zhotovil dielo, teda splnil to čo sa v predmete objednávky pod bodom 1.1. a 1.2. objednávky zaviazal. Je pravdou, že zo stavebného denníka na liste č. 017140 vyplýva, že dňa 30. 05. 2016 realizoval žalobca výkopové práce pre vytvorenie podložia pre TS2, vytvorenie podložia pre TS2, podsyp pod optický kábel na úseku od TS2 po vodojem, išlo však o práce (predmet činnosti), pričom realizácia týchto prác nebola dátumom ohraničená v bode 1. označeného ako „predmet objednávky“ v dotknutej listine zo dňa 29. 04. 2016, pretože žalobca v deň 30. 05. 2016 vykonával práce spojené s obslužnými činnosťami na osadenie trafostanice TS2. Pod bodom 1.1. a 1.2. predmetnej objednávky sa trafostanica TS2 nespomína. Tu sa uvádzajú len práce súvisiace s trafostanicami TS1, TS3 a TS5. V tomto prípade tak nemožno hovoriť o nesplnení termínu zo strany žalobcu, vzhľadom k tomu že objednávateľ (žalovaný) mu preukázateľne neurčil termín prác súvisiacich s osadením trafostanice TS2. Zo stavebného denníka - listu č.: 017141 vyplýva záznam v dni 31. 05. 2016 a 01. 06. 2016, kedy dňa 31. 05. 2016 žalobca realizoval podsyp pod optický kábel, zasypanie optického kábla, položenie ochrannej fólie, zasypanie výkopu vykonané na celej trase okrem úseku od vodojemu po spodnú trafostanicu TS3 a úseku od ČOV po najbližšiu trafostanicu TS5. Dňa 01. 06. 2016 uložil kábel z ČOV po trafostanicu TS5, zasypal kábel a položil ochrannú fóliu spolu so zásypom výkopu od ČOV po trafostanicu TS5. Z týchto dvoch záznamov je jasné, že sa nejedná o potermínovú realizáciu pôvodného predmetu objednávky s časovým ohraničením v zmysle bodu 1.1. a 1.2. (termíny plnenia 2.1. a 2.2. objednávky). Nemožno preto hovoriť, že sa žalobca dostal do omeškania, pretože štatutárny zástupca žalobcu mal vôbec problém sa skontaktovať či už osobne, telefonicky alebo iným spôsobom so štatutárnym zástupcom žalovaného a to v čase keď mal dielo dokončené a chcel s ním dohodnúť termín jeho odovzdania. Takéto správanie sa štatutárneho zástupcu žalovaného možno považovať za neprofesionálne, neetické, v rozpore s dobrými obchodnými mravmi; podľa názoru súdu v snahe oddialiť termín prevzatia diela a dátum následnej úhrady sumy za vykonané dielo. Súd k tomuto konštatovaniu dospel aj na základe toho, že pokiaľ sa realizovali samotné práce, tak štatutárny zástupca žalovaného osobne organizoval niektoré pracovné činnosti a postupy zamestnancov žalobcu v snahe čím skôr zrealizovať dielo. Keď bolo dielo urobené - pričom nad rámec pôvodnej dohody žalobca „položil“ aj chráničku pre optický kábel ktorá sa následne zasypala, osadil trafostanicu TS-2 po tom, ako zrealizoval výkopové práce pre zhotovenie jej podložia; a vyhotovil aj samotné podložie. 14. Konateľ žalovaného vo svojom prednese uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ si musel byť vedomý v zmysle objednávky, že stavebníkom celého diela je Slovenská energetika ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy vo verejnom záujme, kde toto dielo bolo vyhradeným technickým zariadením. Z dotknutej právnej úpravy vyplýva, že ak chcel zhotoviteľ dielo vykonať, mal mať všetky potrebné kvalifikácie na vykonanie tohto diela, vyhláška konkrétne upravuje akým spôsobom sa preukazuje odborná spôsobilosť a akým spôsobom sa má predmet objednávky odovzdať. Tvrdil že dielo nemôže byť odovzdané iba fyzickým ukončením diela, ale že je potrebné odovzdať aj určité doklady, certifikáty, či odborné správy/vyjadrenia. Odborná spôsobilosť bola žalovanému ako objednávateľovi odovzdaná údajne až 10. 10. 2016, kedy štatutárny zástupca žalovaného uznal, že zhotoviteľ preukázal svoju odbornú spôsobilosť v zmysle vyhlášky. Až po tomto bol vyzvaný zhotoviteľ na riadne odovzdanie diela, ktoré sa ukončilo zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 27. 10. 2016. Na otázku sudcu, konateľ spoločnosti žalovaného uviedol, že nespochybňuje že reálne dielo žalobca neurobil 01. 06. 2016, tvrdil však že súčasne s dielom neodovzdal objednávateľovi aj potrebné certifikáty a listiny potvrdzujúce odbornú spôsobilosť zhotoviteľa na realizáciu diela v takomto rozsahu a dokumentáciu viažucu sa na dielo označené ako vyhradené technické zariadenie.
15. Právny zástupca žalobcu uviedol, že z obsahu objednávky/zmluvy o dielo nevyplýva že nejaká technická dokumentácia mala byť odovzdaná žalovanému skôr ako pri protokolárnom odovzdaní diela. V jednom z vyjadrení žalovaného sa uvádza, že táto má byť odovzdaná pri protokolárnom odovzdaní diela, ku ktorému práve v dôsledku obštrukčného správania sa štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý neposkytol žalobcovi súčinnosť, došlo až o 4 mesiace po tom, ako bolo dielo reálne dokončené.
16. Konateľ spoločnosti žalobcu K. uviedol vo svojom prednese, že jeho spoločnosť bola „kontaktovaná“ cez tretiu osobu na konateľa spoločnosti žalovaného D.. J. niekedy v polovici apríla 2016, kde bolo žalobcovi povedané že v priebehu 2 - 4 dní musí nastúpiť na stavenisko, pretože stavba má byť odovzdaná do 30. 05. Na základe oboznámenia sa s predmetom činnosti a naceneniu diela v priebehu 2 - 3 dní mal zástupca žalobcu telefonát s oznámením, že môžu začať vykonávať činnosť. Žalobca vyzýval objednávateľa/žalovaného aby im podpísal aspoň nejaké dodacie listiny alebo objednávku, aby mohli vôbec začať pracovať na stavenisku. Štandardná odpoveď D.. J. bola: „Všetko bude, všetko bude, je to na podpise u generálneho, je to na podpise u neviem koho atď.“. Podľa názoru konateľa žalobcu, konateľ žalovaného bol súčasne aj spoločníkom spoločnosti a teda v zásade mohol objednávku podpísať hocikde, aj na stavbe. Žalobca potom začal realizovať stavbu, pričom práce prebiehali tak, ako sú zaznamenané v stavebnom denníku či už sa jednalo o výkopové práce, vykopanie ryhy, navážanie kameniva, hutnenie podložia pod trafostanice a pod. Každý deň pribúdala jedna trafostanica za ďalšou trafostanicou. Naopak dodávanie konkrétnych zariadení trafostaníc zo strany objednávateľa (žalovaného) bolo vždy v omeškaní. Nikdy na stavenisku nebol materiál načas, neboli tam káble, neboli trafostanice, všetko toto nikdy neprišlo vtedy keď to malo na stavenisko prísť. Vždy žalobca musel vyvolávať, čakať kým tam bude materiál nejakým spôsobom dopravený. Stavba bola ukončená niekedy 05. alebo 06. mája 2016. V tomto čase však už D.. J. informoval žalobcu, že treba dobudovať ešte ďalšiu trafostanicu TS2. Toto však už boli práce naviac, ktoré žalobca vzhľadom na prosby a požiadavku žalovaného ako objednávateľa opäť realizoval. Po tom ako žalobca už zobral stroje a ťažkú techniku zo staveniska, sa na základe požiadavky žalovaného niekedy koncom mája opäť so strojmi vrátili späť na stavenisko, kde vykonali to o čo ich žalovaný požiadal. Pokiaľ išlo o organizáciu práce na stavenisku, konateľ žalobcu uviedol, že to bolo všetko neusporiadané, činnosť tam prebiehala chaoticky, rýchlo, nekoordinovane. Uviedol, že niekedy „ľavá ruka nevedela čo robí pravá“. Napr. štatutárny zástupca žalovaného prišiel za ním a spýtal sa ho či mu vykope ryhu, potom sa ho spýtal či mu tam „hodí“ káble, pričom žalobca mu odpovedal: „Mám tu ľudí, tak ti to tam hodím.“ Po inštalácii káblov a urobení chráničky štatutárny zástupca žalovaného opäť poprosil žalobcu, či by mu nevedel spraviť aj „optiku“, teda inými slovami či by nevedel do výkopovej ryhy vložiť aj optické káble. Sám žalobca povedal že on s optickými káblami nerobí, má však obchodného partnera ktorý pre neho spolupracuje s tým, že ho osloví a ak bude ochotný zvečera do rána, tak na stavbu donesie stroje a ľudí a osadí sa do výkopovej ryhy aj chránička na optiku. Nakoniec sa tak aj stalo. Po tom, ako žalobca zrealizoval požadované práce pre žalovaného, D.. J. ho viackrát telefonicky informoval a prisľúbil mu, že mu zabezpečí do budúcna ďalšie práce a keď sa žalobca pýtal o aké práce sa jedná, kde sa budú realizovať a za akých podmienok, v aké termíny, odrazu sa komunikácia so štatutárnym zástupcom žalovaného prerušila a so zástupcom žalobcu prestal komunikovať, nedvíhal mu absolútne telefóny, neodpovedal na jeho písomné správy.
17. Podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
18. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
19. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci sporu uzavreli medzi sebou zmluvu o dielo, aj keď bola označená ako objednávka, obsahovala však všetky náležitosti v zmysle zákona, ktoré zmluva o dielo obsahovať má. Súd mal za preukázané, že žalobca predmet objednávky jasne formulovaný v bode 1.1. a v bode 1.2 objednávky zo dňa 29. 04. 2016, splnil a dielo zhotovil v objednávateľom stanovenom čase. Pokiaľ robil neskôr ďalšiu stavebnú činnosť (v súvislosti s kladením chráničky pre optické káble, osadením trafostanice TS2 atď.), išlo o práce, ktoré neboli časovo termínované. Žalovaný však ani v jednom vo svojom procesnom podaní nepoprel nárok, ako aj výšku fakturovanej sumy 13.576,- Eur, naopak konateľ spoločnosti vo svojom prednese uviedol, že je si vedomý prác ktoré žalobca reálne pre žalovaného uskutočnil, a teda aj s tým spojený nárok na zaplatenie ceny diela. V zásade táto skutočnosť sporná nebola, preto súd mal za to, že je dôvod k tomu, aby žalobe v tejto časti vyhovel.
20. V priebehu konania však vzniesol žalovaný vzájomnú žalobu, kde sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 18.200,- Eur - tak ako mechanizmus výpočtu vyplýva zhora - kde po započítaní
žalobcom uplatnenej sumy 13.576,- Eur žiadal zvyšný rozdiel od žalobcu doplatiť spolu aj s príslušným úrokom z omeškania. Súd po vyhodnotení dôkazov v spore vykonaných dospel k záveru, že správanie sa štatutárneho zástupcu žalovaného bolo absolútne neštandardné, pretože v čase keď potreboval súčinnosť žalobcu pri realizácii diela, tak bol ochotný sám aktívne kooperovať na mieste samom so žalobcom. Po zhotovení diela odrazu žalovaný žalobcu nepotreboval, odmietol s ním komunikovať - čo svedčí minimálne o etike a slušnosti človeka - nedvíhal mu telefóny, neodpovedal na písomnosti a keby si štatutárny zástupca žalobcu cez tretiu osobu nezistil deň a miesto kde sa bude D.. J. zdržiavať, ani by s ním do osobného kontaktu neprišiel. V prípade ak by mal konateľ spoločnosti žalovaného toľko slušnosti a obchodníckej cti ako by ju mal mať, po realizácii diela by sám iniciatívne kontaktoval konateľa spoločnosti zhotoviteľa a dohodol sa s ním na termíne odovzdania a prevzatia diela. Určite pri vzájomnej komunikácii by „došlo“ aj k tomu, že ak žalobcovi ako zhotoviteľovi chýbajú nejaké certifikáty, či osvedčenia, je potrebné, aby ich čím skôr zadovážil a na dohodnutý termín pri spisovaní zápisnici o prevzatí diela aj fyzicky odovzdal. Toto by však bolo možné len v prípade profesionálneho prístupu konateľa spoločnosti D.. J. k danému problému. Súd z tohto dôvodu neuznal opodstatnenosť uplatneného nároku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty majúc za to, že v prípade, ak by vzájomnej žalobe v zmysle návrhu vyhovel, bolo by to porušenie všeobecných zásad poctivého obchodného styku, obchodníckej morálky a dobrých mravov. Súd dospel k názoru, že žalovaný „akútne“ potreboval čo najskôr „zohnať“ niekoho na stavenisko a na práce, ktorých realizácia bola už v čase zadania objednávky pre žalobcu v časovej tiesni žalovaného, ak chcel sám získať odmenu za dielo na zhotovenie ktorého sa pre Stredoslovenskú energetiku a. s. zaviazal. Keď bolo dielo reálne vyhotovené, už taký záujem zo strany žalovaného o komunikáciu nebol a nakoniec vec musela skončiť pred súdom. Všetky zdôvodnenia prečo dielo nemohlo byť žalovaným prevzaté skôr, všetky odkazy na príslušné Vyhlášky, absenciu atestov, certifikátov, súd považoval za účelovú prezentáciu dôkazných prostriedkov zo strany žalovaného v snahe vyhnúť sa poctivej platbe za vykonanie diela žalobcom. Súd zdôrazňuje, že v prípade ak by bola komunikácia a snaha riešiť vzniknutý problém D.. J. hneď od začiatku, k odovzdaniu diela (spolu s požadovanou dokumentáciou, certifikátom a osvedčeniami) mohlo dôjsť buď bez časového oneskorenia. Nekorektné správanie sa žalovaného, neprofesionálny prístup k obchodnému partnerovi nemôže požívať súdnu ochranu; a preto súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.
21. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
23. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
24. Vzhľadom k tomu že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle zhora citovaných zákonných ustanovení v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. v aktuálnom znení. Faktúra č. 316002 bola vystavená na sumu 13.576,- Eur dňa 30. 06. 2016 s dátumom splatnosti 30. 08. 2016.
25. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania však až od 05. 01. 2017.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Vzhľadom k tomu že žalobca bol v konaní úspešný, vzájomný žalobný návrh žalobného bol zamietnutý, súd priznal žalobcovi v zmysle zhora citovaných procesných ustanovení nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému vo výške 100 %, ktoré žalovaný je povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).